Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/39/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114201259 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1114201259.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: STALEZA GROUP s.r.o., Trnavská cesta 34, 821 02 Bratislava IČO: 44 573 642, zast: ANDELOVÁ & Co., s.r.o., Seberíniho 1, 821 03 Bratislava (sídlo predtým: Trenčianska 47, 821 09 Bratislava), IČO: 47 506 946, proti žalovanému: Me&Co. Slovakia, s.r.o., Trenčianska 57, 821 09 Bratislava, IČO: 45 601 941, zast.: Advokátska kancelária Zuzana Papšíková, s.r.o., Jégeho 8, 821 08 Bratislava, IČO: 36 800 040, v konaní o určenie popretej pohľadávky, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 8Cbi/2/2014-193 zo dňa 15.02.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 8Cbi/2/2014-193 zo dňa 15.02.2016 potvrdzuje. Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I v konaní pod č.k. 8Cbi/2/2014-193 vydal dňa 15.02.2016 rozsudok, ktorým určil, že žalobca je veriteľom pohľadávok vymedzených vo výrokovej časti rozsudku pod I. - VII. Zároveň súd I. stupňa určil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 257,23 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku Okresný súd Bratislava I uviedol, že žalobou zo dňa 15.01.2014, doručenou súdu I. stupňa dňa 17.01.2014, sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia vo veci určenie, že žalobca STALEZA GROUP s.r.o. je veriteľom pohľadávok vymedzených v petite žalobného návrhu pod bodom I. - V. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že uznesením tunajšieho súdu zo dňa 15.10.2013, ktoré bolo zverejnené v OV č. 203/2013 zo dňa 21.10.2013 bolo povolené reštrukturalizačné konanie na majetok dlžníka Me&Co. Slovakia, s.r.o. Žalobca si prihláškou zo dňa 18.11.2013 uplatnil pohľadávky voči žalovanému ako úpadcovi v celkovej výške istiny 59.017,86 Eur a vo výške úrokov z omeškania 4.760,47 Eur, celkovo teda 63.778,33 Eur. Dňa 13.12.2013 reštrukturalizačný správca v zmysle ust. § 124 ods. 1 a ods. 2 zák. č. 7/2005 Z.z. poprel v zozname pohľadávok prihlásené pohľadávky žalobcu z dôvodu, že došlo k započítaniu na základe jednostranného zápočtu zo dňa 20.06.2013. Správca poprel prihlásené pohľadávky v celej výške, teda do sumy 63.778,33 Eur a popretie oznámil e-mailom zo dňa 15.01.2014. Žalobca je názoru, že popretie prihlásených pohľadávok je nedôvodné, v rozpore so zákonom. Pred súdom I. stupňa žalobca uviedol, že jednostranný zápočet zo dňa 20.06.2013, ktorý predložil žalovaný ako dlžník, ako aj súdne konanie vedené na Okresnom súde Bratislava II pod č.k. 42Cb/4/2013 sa týka výlučne pohľadávky zapísanej v zozname pod č. 17/4. Poukazuje na ZOD zo dňa 28.07.2011 a dodatkov k nej a uvádza, že žalobca ako zhotoviteľ pre žalovaného vykonal činnosť, ktorú riadne vyfakturoval. Žalobca zánik pohľadávky titulom jednostranného zápočtu rozporuje a namieta z dôvodu ust. § 580 Obč. z. titulom, že predmetné pohľadávky nie sú spôsobilé započítania, a preto nemožno považovať dôvod popretia pohľadávky zapísanej pod por. č. 17/4 za opodstatnený. Súd I. stupňa na základe vykonaného dokazovania zistil, že uzavretie ZOD zo dňa 28.07.2011 je nesporné medzi účastníkmi. Súd I. stupňa zároveň zistil, že žalobcom uplatnené pohľadávky mali vzniknúť titulom vykonania prác na diele. Súd I. stupňa v súvislosti s namietaným zánikom pohľadávok žalobcu zapísaný do zoznamu pohľadávok pod por. č. 17/1, 17/2, 17/3 a 17/5 nemal v konaní žiadnym spôsobom preukázané, že žalovaný adresoval započítací prejav zo dňa 31.07.2014, z ktorého by bolo zrejmé, ktorú pohľadávku a v akom rozsahu si uplatnil na započítanie proti pohľadávkam žalobcu. Žalovaný napriek svojmu vyjadreniu zo dňa 10.07.2014, v ktorom namietal zánik pohľadávok jednostranným započítaním zo dňa 31.07.2014, nijakým spôsobom nepreukázal, že započítací prejav žalobcovi adresoval. Žaloba adresovanie poprel. S poukazom na ust. § 121, § 124, ods. 1. ods. 2, ods. 4, ods. 5 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ako aj s poukazom na ust. § 581 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Obč. z., s poukazom na ust. § 118a zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zistil, že v konaní pred súdom I. stupňa nebolo preukázané splnenie jednej zo zákonných podmienok účinného jednostranného započítania, a preto nebolo možné konštatovať zánik pohľadávok evidovaných v zozname pod por. č. 17/1, 17/2, 17/3 a 17/5. Vo vzťahu k popretej pohľadávke žalobcu, ktorá je evidovaná v zozname pod por. č. 17/4, ktorá mala zaniknúť jednostranným zápočtom zo dňa 20.06.2013, súd I. stupňa konštatoval spornosť existencie takejto pohľadávky. Súd I. stupňa poukázal na ust. § 261 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. z.“), § 536, § 560 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ust. § 564, ust. § 436 ods. 1, ods. 2, ods.3, ako aj ust. § 440 ods. 1, ods. 2 Obch. z. a dospel k záveru, že neexistujúcu pohľadávku nebolo možné započítať s pohľadávkou žalobcu evidovanú v zozname pohľadávok úpadcu pod por. č. 17/4 v namietanej časti (v sume 38.480,75 eur), a preto žalobe aj v uvedenej časti určenia pravosti vyhovel. Vykonaným dokazovaním pred súdom I. stupňa mal súd v danom prípade preukázaný nárok uplatnený žalobcom, a preto vydal rozsudok, ktorý určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky špecifikovanej vo výrokovej časti pod I - VII rozsudku vydanom dňa 15.02.2016. O trovách konania súd I. stupňa rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta 1. O.s.p., trovy konania si právny zástupca žalobcu vyčíslil v podaní dňa 26.01.2016, spolu v celkovej výške 257,23 Eur, a preto mu súd ich náhradu priznal. Dňa 01.03.2016 bolo do podateľne Okresného súdu Bratislava I doručené odvolanie žalovaného, prostredníctvom jeho advokáta. v ktorom sa konštatuje, že súd prvého stupňa postupoval vecne nesprávne, ak vyhovel návrhu navrhovateľa vo vzťahu k ním uplatnenému nároku. Rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. d/, písm. f/, písm c/, písm. a/ O.s.p. V odvolaní ďalej uviedol, že súd I. stupňa dospel k nesprávnym skutkovým a právnym záverom. Z listín založených v súdnom spise a tiež v pripojenom spise č.k. 42Cb/4/2013 je zrejmé, že účastníci uzavreli medzi sebou ZOD dňa 28.07.2011, pričom žalovaný dňa 19.11.2012 odstúpil od tejto zmluvy titulom omeškania s odovzdaním diela. Má nároky na uplatnenie zodpovednosti za vady diela, ktoré dielo vykazovalo v čase jeho odovzdania. Zodpovednosť za vady diela vyplýva z ust. § 560 Obch. z. Súd I. stupňa právne pochybil, ak vec posúdil podľa ust. § 560 a nasl. Obch. z. a § 440 Obch. z., pretože z predložených listín vyplýva predčasné ukončenie ZOD, ako aj to, že žalobca dielo nikdy riadne neodovzdal, napriek výzvam žalovaného. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. odvolateľ uvádza, že súd I. stupňa nevzal do úvahy VZP, podľa bodu 17.8. VZP, ako aj podľa bodu 9.5 VZP vznikajú odchýlne úpravy práv účastníkov, ktoré súd opomenul vziať do úvahy. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., odvolateľ uvádza, že právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 25.01.2016 navrhol vykonanie dôkazov, navrhol aj iné dôkazy a súd I. stupňa návrhy dokazovania zamietol priamo na pojednávaní. Žalovaný tak nemal možnosť svoje tvrdenia dokázať aj napriek ust. § 118a O.s.p. Poukazuje v odvolaní tiež na to, že aj vo vzťahu k ostatným listinným dôkazom neboli dodržané súdom I. stupňa ustanovenia O.s.p. o ich vykonaní (§ 121 O.s.p.), najmä vo vzťahu k listinám, vyplývajúcim zo súdneho spisu č.k. 42Cb/4/2013. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. uvádza, že súd I. stupňa vo vzťahu k zamietnutiu vykonania navrhovaných dôkazov znemožnil žalovanému riadne dokázať svoje tvrdenia. Uznesenie o zamietnutí dôkazov nebolo vôbec odôvodnené. Týmto postupom súdu I. stupňa došlo podľa názoru odvolateľa k vážnemu porušeniu jeho procesných práv a zároveň k vade konania, ktorá mala za následok aj nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 písm. f/ O.s.p. - prekvapivé rozhodnutie odvolateľ uvádza, súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou veci, ktorú predložia účastníci konania, avšak účastníci musia mať možnosť a priestor vyjadriť sa. Nemožnosť vyjadriť sa k tak zásadnej zmene právnej kvalifikácie veci, sa považuje za odopretie práva konať pred súdom I. stupňa. Na takto uvedených dôvodoch odvolania, preto odvolateľ s poukazom na ust. § 221 O .s.p. žiada, aby odvolací súd ním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu I. stupňa na nové konanie. V prípade, ak odvolací súd sa stotožní s argumentáciou odvolateľa, navrhuje v zmysle ust. § 221 ods. 1 O.s.p., aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania, ktoré zároveň vyčíslil na sumu 396,67 Eur spolu s DPH. Okresný súd Bratislava I. vyzval dňa 08.03.2016 právneho zástupcu žalobcu, aby sa vyjadril k odvolaniu, výzva doručená právnemu zástupcovi dňa 15.03.2016, tak ako vyplýva z doručenky na č. listu 220 spisu s tým, že právny zástupca navrhovateľa / žalobcu vyjadrenie do podateľne súdu I. stupňa nedoručil. Krajský súd v Bratislave prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý ustálil právny názor spočívajúci v tom, že zo strany navrhovateľa (žalobcu) došlo k osvedčeniu práva na určenie uplatnených pohľadávok, tak ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku súdu I. stupňa vydaného dňa 15.02.2016. Odvolací súd sa stotožnil so záverom zisteným súdom I. stupňa, že pohľadávky navrhovateľa / žalobcu uplatnené a prihlásené v reštrukturalizačnom konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod č.k. 6R/8/2013 sú z hľadiska ich právneho dôvodu vzniku, ako aj výšky preukázané. Odvolací súd, preto v kontexte listín založených v spise vedenom na súde I. stupňa, vrátane listiny vyššie uvedenej, vyvodzuje právny záver, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca / navrhovateľ vykonal pre žalovaného / odporcu dohodnuté práce v zmysle ZOD a dodatkov k nej, ktoré riadne vyúčtoval faktúrami, zároveň súd I. stupňa vecne správne, úplne a náležite sa vysporiadal s dôkazmi, vrátane vyhodnotenia úkonov jednostranného započítania a účinkov z tohto úkonu vyplývajúcich. Odvolací súd v zhode so závermi zistenými súdom I. stupňa konštatuje, že nebolo preukázané započítanie a zánik pohľadávok žalobcu titulom nesplnenia podmienok pre započítanie podľa ust. § 580 a § 581 Obč. z., ako aj ani podľa ust. § 358, až § 364 Obch. z. Záver súdu I. stupňa vyjadrený v odôvodnení rozsudku pomerne rozsiahlom vykonanom dokazovaní, spočívajúci vtom, že pohľadávky pod por. č. 17/1, 17/2, 17/3 a 17/5 sú oprávnené, čo do právneho dôvodu, je vecne správny a odvolací súd sa s ním stotožňuje. Rovnako sa stotožňuje odvolací súd aj s právnym dôvodom vo vzťahu k pohľadávke zozname pohľadávok úpadcu pod por. č. 17/4. Nemožno prihliadnuť k dôvodom odvolania najmä v tej časti, kde odvolateľ namieta porušenie práva účastníka konania vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, právo účastníka na vykonanie dôkazov, nakoľko odvolací súd zo spisu vedenom na súde I. stupňa, a ani v konaní súdu v rámci vykonávania dokazovania nenašiel porušenie, ktoré by zakladalo dôvod zrušenia odvolaním napadnutého rozsudku titulom porušenia práv účastníkov konania. Odvolací súd konštatuje, že závery a zistenia súdu I. stupňa, ku ktorým dospel na základe vykonaného dokazovania a určil, že žalobca je veriteľom pohľadávky uvedenej pod bodom I-VII výroku rozsudku zo dňa 15.02.2016, sú vecne správne v celom rozsahu. Odvolateľ nepreukázal ním tvrdené skutočnosti, ktoré by neboli predmetom vykonania dokazovania pred súdom I. stupňa a dôvody, že súd I. stupňa nevykonal dôkazy, ktoré boli obsahom spisu, alebo zo spisu vyplývali, nezakladá odvolací dôvod do tej miery, že by sa zásadným spôsobom zmenil skutkový stav posudzovanej veci, alebo právne posúdenie veci. Týmto odvolací súd považuje za vyvrátené tvrdenia odvolateľa o odňatí možnosti konať pred súdom titulom zamietnutia návrhov na vykonanie dokazovania. Odvolací súd preto na takto zistenom skutkovom základe vyhodnocuje, že súd I. stupňa postupoval vecne správne. Na takto uvedenom skutkovom základe, preto odvolací súd nemohol prihliadnuť k dôvodom odvolania žalovaného a vydal rozsudok, ktorým potvrdzuje odvolaním napadnutý rozsudok súdu I. stupňa vydaný v konaní pod č.k. 8Cbi /2/2014 zo dňa 15.02.2016. Odvolací súd sa stotožňuje aj so zisteným skutkovým stavom veci, tak ako ho vykonal súd prvého stupňa. A na tomto základe preto vyvodil správny právny záver, ak určil, že pohľadávka navrhovateľa (žalobcu) v konaní vedenom pod sp. zn. 8Cbi/2/2014 je v celom rozsahu zistená a nesporná, tak ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku (výrok I-VII) zo dňa 15.02.2016. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 223 O.s.p., odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje alebo mení rozsudok, inak rozhoduje uznesením. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi žiadne trovy nevznikli a v konaní si ich ani neuplatnil, odvolací súd mu nepriznal ich náhradu. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.