Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/289/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114208389 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1114208389.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Sedlačkovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci žalobcu: UltraLux Central Europe s.r.o., Na Revíne 29/C, 831 01 Bratislava, IČO: 35 941 324 proti žalovanému: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, zast.: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673 o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb 61/2014-92 zo dňa 7.7.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/61/2014-92 zo dňa 7.7.2015 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi vo výške 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 19.3.2014 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. CS 862/2013 Stáleho rozhodcovského súdu Curia Slovakia zo dňa 28.1.2014 podľa § 40 ods.1 písm. c), g) a j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. 3. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal žalobcom vznesenou námietkou neplatnosti rozhodcovskej zmluvy v rozhodcovskom konaní ako dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní, t.j. či bola platná dohoda medzi zmluvnými stranami o dojednaní rozhodcovskej doložky, že všetky spory vzniknuté na základe uzatvorenej zmluvy o poskytovaní služieb medzi žalobcom a žalovaným, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Prvoinštančný súd mal z rozhodcovského spisu sp. zn. CS 862/2013 Stáleho rozhodcovského súdu Curia Slovakia preukázané, že žalobca v rozhodcovskom konaní neuplatnil námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy najneskôr pri prvom úkone vo veci samej, hoci výzva rozhodcovskému súdu zo dňa 25.9.2013 na doručenie žalobnej odpovede mu bola riadne doručená dňa 30..2013. Žalobca (v rozhodcovskom konaní ako žalovaný) tak neučinil ani vo svojom podaní zo dňa 8.10.2013 adresovanému rozhodcovskému súdu ako žiadosť o predĺženie lehoty na podanie žalobnej odpovede. V danom prípade nešlo o vec, ktorú nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, preto nemohla byť použitá druhá veta citovaného ustanovenia, kedy bolo možné uplatniť námietku až do skončenia veci samej v rozhodcovskom konaní. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že oneskorenú námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z iného dôvodu než pre nedostatok arbitrability, by musel rozhodcovský súd zamietnuť. 4. Súd prvej inštancie pri zaoberaní sa ďalším dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona o rozhodcovskom konaní zistil, že žalobcovi (v rozhodcovskom konaní ako žalovanému) bola rozhodcovským súdom doručená žaloba spolu s výzvou na zaslanie žalobnej odpovede zo dňa 25.9.2013, a to dňa 30.9.2013. Dospel tak k záveru, že v rozhodcovskom konaní nebola porušená zásada rovnosti účastníkov konania, nakoľko rozhodcovský súd poskytol žalobcovi(v rozhodcovskom konaní žalovanému) dostatočnú lehotu na zaslanie žalobnej odpovede zo dňa 25.9.2013, nakoľko predmetná výzva mu bola riadne doručená dňa 30.9.2013, pričom rozhodcovský rozsudok sp. zn. CS 862/2013 bol vydaný až dňa 28.1.2014. Prvoinštančný súd mal za to, že ak aj žalobcovi (v rozhodcovskom konaní žalovanému) rozhodcovský súd neposkytol predĺženie lehoty na zaslanie žalobnej odpovede a predloženie dôkazov, žalobca (v rozhodcovskom konaní žalovaný) mal dostatok času, aby tak učinil vo vlastnom záujme do 28.1.2014, kedy rozhodcovský súd rozhodol. 5. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj ďalším dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku uvedeným žalobcom v žalobe podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní, a to, či boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Dospel k záveru, že uzatvorené zmluvy žalobcu so žalovaným - zmluva o pripojení č. A6018088 zo dňa 6.12.2011, dodatok k zmluve o pripojení č. A6018088 zo dňa 6.12.2011, zmluva o pripojení č. A5936852 zo dňa 28.10.2011, dodatok k zmluve o pripojení č. A5936852 zo dňa 28.10.2011, všeobecné zmluvné podmienky, nie sú spotrebiteľskými zmluvami, nakoľko v čase ich uzatvorenia bol účinný Občiansky zákonník, ktorý v § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. V zmysle vtedy platnej právnej úpravy bola ako spotrebiteľ definovaná osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného podľa názoru prvoinštančného súdu vyplýva, že za spotrebiteľa môže byť považovaná aj právnická osoba, avšak iba tá, ktorá nakupuje výrobky alebo využíva služby, ktoré nie sú určené pre jej ďalšiu podnikateľskú činnosť. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že predmetom zmlúv, ktoré uzatvoril žalobca so žalovaným bolo poskytnutie služieb (napr. Clip, internet v mobile TV, Roaming a pod.), ktoré právnická osoba využívala pri svojej podnikateľskej činnosti, (žalobca nepreukázal opak žiadnym hodnoverným dôkazom), pričom žalobca ďalej podporne ani nepreukázal súdu žiadnym dôkazom zo svojej účtovnej evidencie, že nákup predmetných telefónov nezahrnul do účtovníctva obchodnej spoločnosti, t.j. že si náklady za ich úhradu žalovanému neodpočítal od základu dane z príjmu, resp. či si neuplatnil odpočet DPH. Prvoinštančný súd preto dospel k záveru, že nie je zákonný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona o rozhodcovskom konaní. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p. (účinného do 30.6.2016). Uviedol, že dojednanú rozhodcovskú doložku považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko vzťah medzi ním a žalovaným má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Žalobca sa dovoláva ochrany prostredníctvom zákona č. 250/2007 Z.z., ktorý v čase uzatvorenia dotknutej zmluvy poskytoval ochranu nielen fyzickým osobám, ale aj právnickým osobám, a to na základe § 2 ods. 2. Žalobca má za to, že listinnými dôkazmi jednoznačne preukázal, že služby od žalovaného vôbec nevyužíval, z čoho vyplýva, že ich nemohol používať na podnikateľské účely a nebol v danom čase ekonomicky aktívny. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný mu na základe uzavretých zmlúv poskytol záruku v trvaní 24 mesiacov tak, ako to prikazuje zákon o ochrane spotrebiteľa, a nie skrátenú záruku za vady v trvaní 12 mesiacov tak, ako to upravuje Obchodný zákonník. Aj z uvedenej skutočnosti žalobca vyvodzuje, že zmluvný vzťah medzi ním a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským. Žalobca má tiež za to, že súd prvej inštancie procesne pochybil, keď pojednával, vyhotovil zápisnicu a odovzdal ju osobe, ktorá mala zastupovať žalovaného, ktorá sa však na prvých dvoch pojednávaniach nepreukázala plnou mocou. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 7. Žalovaný sa k odvolaniu písomne nevyjadril. 8. Odvolací súd prejednal vec podľa § 379 - 380 CSP a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s § 220 ods. 2 CSP. 10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bola námietka odvolateľa vyjadrená v odvolaní, a to že dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľná zmluvná podmienka, pretože žalobca má postavenie spotrebiteľa. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa stotožňuje. Na doplnenie uvádza, že v zmysle zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na ktorý odkazuje žalobca v odvolaní, bol žalobca povinný preukázať, že služby poskytované žalovaným, používal na osobnú potrebu. Je nutné konštatovať, že žalobca na preukázanie tohto svojho tvrdenia neprodukoval žiadne dôkazy. Žalobca iba tvrdil, že on ako právnická osoba žiadne služby nevyužíval, čo je v súvislosti s jeho obranou irelevantné, pretože z tejto skutočnosti nemožno vyvodiť záver, že by služby využíval na osobnú potrebu, a teda že sa na neho vzťahuje právna úprava týkajúca sa ochrany práv spotrebiteľa. Z logického hľadiska z „nevyužívania“ služieb nemožno vyvodiť pozitívny záver o využívaní služieb fyzickou osobou. V prípade, že žalobca nepreukázal, že služby poskytované žalovaným využíval na osobnú potrebu, je nutné konštatovať, že nejde o vzťah, ktorý možno podradiť normám, týkajúcim sa ochrany práv spotrebiteľa. Žalobca ďalej poukazoval na dĺžku poskytnutej záruky v trvaní 24 mesiacov, z čoho tiež odvodzoval, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Príslušné právne predpisy však nedávajú možnosť označiť zmluvný vzťah za spotrebiteľský iba na základe dĺžky poskytnutej záruky. Na záver odvolací súd poznamenáva, že nedostatok zastupovania žalovaného, na ktorý žalobca v odvolaní poukazuje, bol v konaní odstránený predložením plnej moci na zastupovanie. Keďže ide o odstrániteľný nedostatok podmienky konania a tento aj bol odstránený, nebolo konanie na súde prvej inštancie zaťažené takou vadou, pre ktorú by nemohol súd konať a rozhodnúť. 11. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil. 12. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 13. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).