Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/255/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114210324 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1114210324.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovanému v 1. rade: Mikuláš Balog, Podhradská 14, 077 01 Kráľovský Chlmec, IČO: 14 337 673, reg. Obvodný úrad Trebišov, číslo živn. registra 811-1110, práv. zastúpený: JUDr. Dušan Szabó, advokát, Podhradská 14, 077 01 Kráľovský Chlmec, v 2. rade KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s.. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545 o zaplatenie 1.023,82 € s príslušenstvom a o odvolaní odporcu v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/46/2014-105 zo dňa 25.5.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/46/2014-105 zo dňa 25.5.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 1.023,82 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % p. a. z dlžnej sumy 1.023,82 € odo dňa 23.10.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaných v 1. a v 2. rade tiež zaviazal zaplatiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 61,- € na účet vedený v UniCredit Bank Slovakia, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 22.04.2013 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 1.023,82 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % p. a. z dlžnej sumy 1.023,82 € odo dňa 23.10.2011 do zaplatenia ako aj trov konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh žalobcu bol odôvodnený tým, že dňa 02.05.2011 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: U. XXX H., prevádzkovateľom ktorého bol žalovaný v 1. rade, a to na komunikácii D1 km: 596,600. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel s príslušenstvom. Uvedenou dopravnou nehodou prišlo ku škode na majetku žalobcu vo výške 4.455,51 €. Žalobca si uplatnil u žalovaného v 2., rade ako u u poisťovateľa škodcu náhradu vyššie spomenutej škody podaním zo dňa 02.05.2011. Žalovaný v 2. rade poukázal v prospech účtu žalobcu časť náhrady škody v celkovej výške 2.698,09 €. Vznikol tak rozdiel medzi skutočnou škodou a uhradeným poistným plnením v sume 1.023,82 € z titulu amortizácie. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania zistil, že prevádzkovateľom motorového vozidla, ktorý spôsobil škodu spôsobil, mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou motorového vozidla a žalobca si uplatnil náhradu škody u žalovaného v 1. rade ako u škodcu a zároveň u žalovaného v 2. rade ako poisťovateľa škodcu. Žalovaný v 2. rade však žalobcovi nepriznal celú vzniklú škodu, túto znížil z dôvodov, ktoré uviedol v podanom odpore a ktoré predniesol aj na pojednávaní konanom dňa 25.05.2015. Žalobca poukázal na ust. § 9 ods. 6 cestného zákona, podľa ktorého subjekt, ktorý spôsobil poškodenie pozemnej komunikácie je povinný uhradiť správcovi komunikácie, teda žalobcovi, náklady spojené s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu, ak sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Uviedol, že zvodidlá musia neustále preukazovať zhodu a spĺňať kritériá bezpečnosti cestnej premávky a podľa technického predpisu TP 7/2000, ktorým je navrhovateľ povinný sa riadiť a pri poškodení zvodidiel je nutné všetky poškodené časti okamžite vymeniť a uviesť zvodidlo do pôvodného stavu. Žalovaný v 2. rade uviedol, že žiada, aby bol žalobný návrh ako nedôvodný zamietnutý s poukazom na skutočnosť, že ak má zodpovednosť za škodu plniť reparačnú funkciu, to znamená, že sa jej prostredníctvom má poškodenému nahradiť to, o čo pri spôsobenej škode prišiel, musí sa aj výška škody určiť tak, aby ten kto za škodu zodpovedá mal povinnosť nahradiť poškodenému, teda v tomto prípade žalobcovi škodu vo výške zodpovedajúcej cene poškodenej veci v čase poškodenia. Žalovaný v 2. rade namietal tiež skutočnosť, že by mal žalobca preukázať, aké staré bolo poškodené zvodidlo, či v minulosti už bolo opravované alebo bolo nainštalované v čase uvedenia vozovky do prevádzky. Zdôraznil, že žalobca prezentuje, že zariadenie má životnosť 30 rokov, ak teda tvrdí, že jeho životnosť je 30 rokov, nemôže mať poškodené zariadenie po celu dobu rovnakú hodnotu. Preto žalovaný v 2. rade svoj postup v prejednávanej veci považuje za zákonný. Žalobca trval na tom, že technické predpisy žalobcu neumožňujú opravu týchto zariadení, ale ukladajú mu povinnosť vymeniť ich. Pokiaľ ide o uvedenie komunikácie do pôvodného stavu, týmto pôvodným stavom je práve stav zabezpečujúci bezpečné užívanie komunikácie. V takomto funkčnom stave bola komunikácia pred nehodou. Preto mal za to, že obrana žalovaného je nedôvodná. Súd nepripustil návrh žalovaného na vykonanie ďalšieho dôkazu, aby žalobca preukázal vek zvodidiel a to s poukazom na vyhlášku MVRR číslo 158/2004 Z.z., ako aj Smernicu TP 07/2000 (Smernica na údržbu diaľnic), kedy zistené závady na diaľniciach sa evidujú a operatívne odstraňujú. Pri poškodení zvodidiel je správca komunikácie povinný uviesť zvodidlo do pôvodného stavu najneskôr do 14 dní po havárii. Zvodidlá podliehajú povinnému preukazovaniu zhody, ktorá skutočnosť bráni pri výmene použitia starých, alebo opotrebovaných zvodidiel, ktoré napokon ani žalobca nemusí mať k dispozícii. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 420 ods. 2 Obč. zák, § 427 Obč. zák., § 442 Obč. zák. a § 443 Obč. zák.. Súd prvého stupňa zdôraznil, že v zmysle § 9 ods. 6 Zákona č. 135/1961 Zb. pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti je povinný ten, kto poškodenie spôsobil uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané a nesporné, že žalovaný v 2. rade žalobcovi poukázal v prospech účtu žalobcu časť náhrady škody v celkovej výške 4.455,51 €. Vznikol tak rozdiel medzi skutočnou škodou a uhradeným poistným plnením v sume 1.023,82 €. Žalovaný uhradil poistné plnenie vo výške 2.698,09 € a z titulu amortizácie poistné plnenie krátil. Podľa názoru súdu prvého stupňa opravou zvodidiel nedošlo k zjavnému prínosu pre poškodeného, keďže výmena dielov zvodidiel nenavýšila ich úžitkové vlastnosti. Žalobca v tomto prípade nemal možnosť voľby či si nechá vec opraviť alebo si poškodenú vec opraví sám, prípadne ponechá neopravenú, ale bol povinný vzniknuté poškodenie odstrániť. Opravou zvodidiel nedošlo k zjavnému prínosu pre poškodeného, keďže výmena dielov zvodidiel nezvýšila ich úžitkové vlastnosti. Súd sa plne stotožnil s tvrdením žalobcu, že za skutočnú škodu možno považovať napríklad náklady potrebné pre obstaranie novej veci, a to aj vtedy, ak tieto náklady prevyšujú cenu veci v dobe vzniku škody. Súd prvého stupňa poukázal tiež na bod 3.7.1. písmeno d) TP 07/2000 Smernica na údržbu diaľnic, podľa ktorého zistené závady na diaľniciach sa evidujú a operatívne odstraňujú. Pri poškodení zvodidiel je správca komunikácie povinný uviesť zvodidlo do pôvodného stavu najneskôr do 14 dní po havárii. Poukázal tiež na to, že z ust. § 9 ods. 6 cestného zákona vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu škody spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, bez akéhokoľvek obmedzenia. Mal za to, že tieto náklady žalobca súdu listinnými dôkazmi preukázal vo výške 4.735,21 €. Je preto povinnosťou žalovaného v 1. rade spolu so žalovaným v 2. rade, aby žalobcovi ako správcovi rýchlostnej cesty predmetné náklady v žalobcom preukázanej výške v plnom rozsahu uhradili. Súd prvého stupňa uviedol, že vzhľadom na to, že v Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas plnenia, je potrebné podľa § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že škodca je povinný škodu nahradiť prvý deň po tom, čo ho veriteľ o splnenie požiadal. Zo súdneho spisu vyplýva, že žalobca si uplatňuje úrok z omeškania vo výške 9,50 % p. a. z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po 15 dni od skončenia prešetrovania poistnej udalosti, teda odo dňa 14.08.2011. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 1. rade aj žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 1. rade poukázal na skutočnosť, že so žalovaným v 2. rade mal uzatvorenú poistnú zmluvu zodpovednosti za škodu a preto si žalobca uplatnil právo zo zodpovednosti za škodu. ktorá mu vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou u neho. Z tejto škody bola zaplatená suma 2.698,09 EUR, z čoho žalovaný v 2. rade neuznal škodu vo výške 1.023,83 EUR, teda sumu, ktorá je predmetom tohto konania. Uviedol, že sa jedná o sumu, ktorá obsahuje amortizáciu poškodených vecí. Podľa žalobcu v zmysle § 9 ods. 6 cestného zákona lex specialis vo vzťahu k ust. § 442 a 443 Obč. zák. je miera amortizácie neprípustná a teda bol zaviazaný aj žalovaný v 1. rade predmetnú škodu žalobcovi uhradiť. Žalovaný v 1. rade poukázal na skutočnosť, že ako poistený mal právo aby na miesto neho spôsobenú škodu nahradila poisťovňa, teda žalovaný v 2. rade. Uzatvorením predmetnej poistnej zmluvy stratil žalovaný v 1. rade legitimáciu v tomto konaní, s čím sa súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku nevysporiadal aj napriek tomu, že to uviedol vo svojom odpore zo dňa 25.7.2013. Z príloh žalobcu, ktoré boli súčasťou žaloby bolo zrejmé, že značnú časť nároku žalobcu predstavovali náklady dopravné vo výške 1.704,27 EUR a mzdové náklady vo výške 396,- EUR. Žalovaný v 1. rade zdôraznil, že spochybnil správnosť a dôvodnosť týchto nákladov, ktoré predstavovali časť škody uplatnenej žalobcom. S touto skutočnosťou sa súd prvého stupňa nevysporiadal v napadnutom rozsudku. Mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a preto žiadal aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušila vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal aj žalovaný v 2. rade. Mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe nesprávneho vykonania dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Žalovaný v 2. rade zdôraznil, že stanovením výšky poistného plnenia postupoval v súlade s ust. § 443 Obč. zák. a berúc do úvahy mieru opotrebenia poškodených vecí vychádzal z ceny veci v čase poškodenia, prihliadajúc na príslušné ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 626/2007 Z.z.. V prípade, ak by mieru opotrebovania nezohľadňoval, nebolo by možné hovoriť o cene veci v čase poškodenia. Zdôraznil, že ak má zodpovednosť za škodu plniť reparačnú funkciu, to znamená, že sa jej prostredníctvom má poškodenému nahradiť to, o čo pri spôsobenej škode prišiel, musí sa aj výška škody určiť tak, aby ten, kto za škodu zodpovedá mal povinnosť nahradiť poškodenému, teda v tomto prípade žalobcovi škodu vo výške zodpovedajúcej cene poškodenej veci v čase poškodenia. Žalovaný v 2. rade sa domnieva, že ak sa pri náhrade škody vychádza z hodnoty resp. ceny veci v čase poškodenia neznamená to, že žalobca, t.j. poškodený dostane náhradu škody vždy v takej výške, akú prestavuje cena novej veci. Takýmto spôsobom by sa podľa jeho názoru žalobca obohatil na úkor osoby zodpovedajúcej sa spôsobenú škodu, a to najmä vtedy, ak by pri dopravnej nehode, tak ako to bolo v tomto prípade, bola poškodená vec, ktorá sa užívala už niekoľko rokov, išlo teda o vec opotrebovanú, prípadne aj predtým poškodenú. Mal za to, že výška náhrady škody môže byť totožná s cenou veci v čase jej poškodenia iba v tom prípade, ak pri vzniku škody bola poškodená celkom nová vec. Žalovaný v 2. rade poukázal na to, že pri výpočte výšky poistného plnenia postupoval správne, keď zohľadnil mieru amortizácie poškodených vecí, a že potom jeho postup má právnu oporu a neprotirečí sa ust. § 442 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo, t.j. ušlý zisk, ako aj ust. § 443 Obč. zák. Žalovaný v 2. rade zdôraznil, že osoba zodpovedajúca za vznik škody zodpovedá poškodenému za samotné poškodenie veci, nie za to, aký je výsledok opravy poškodenej veci. Zdôraznil, že výška škody nemôže závisieť od toho, ako poškodený s poškodenou vecou naloží, teda či poškodenú vec nechá opraviť alebo poškodenú vec ponechá neopravenú, keďže ide o okolnosti, ktoré s konaním osoby zodpovednej za vznik škody a so škodovou udalosťou nesúvisia. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobný návrh zamietol a priznal žalovanému v 2. rade náhradu trov konania. K odvolaniam žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade sa vyjadril žalobca. Zdôraznil, že pokiaľ ide o námietku žalovaného v 1. rade, že mu nebolo riadne doručené predvolanie na pojednávanie, k tomu žalobca nemá čo uviesť. K otázke miestnej príslušnosti sa už žalobca vyjadroval vo svojom vyjadrení zo dňa 7.11.2013. Pokiaľ žalovaný v 1. rade namietal svoju pasívnu legitimáciu, čo odôvodnil skutočnosťou, že mal so žalovaným v 2. rade uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, zdôraznil, že podľa § 15 ods. 1 druhá veta zák. č. 381/2001 Z.z. o PZP, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Zákon teda jednoznačne hovorí o oprávnení poškodeného, nie však o jeho povinnosti. Predmetné ustanovenie zákona slúži na ochranu poškodeného a v žiadnom prípade nezbavuje škodcu zodpovednosti za jeho protiprávne konanie. Napokon, ako už bolo uvedené v predchádzajúcom vyjadrení žalobcu, tento názor potvrdzuje aj odborná literatúra, podľa ktorej priamy nárok poškodeného znamená, že ak mu bola spôsobená škoda prevádzkou motorového vozidla, môže si vybrať, či nárok na náhradu škody uplatní voči škodcovi - poistenému alebo proti poisťovateľovi alebo voči obom naraz. Zdôraznil, že žalovaný v 1. rade v odvolaní spochybňuje správnosť a dôvodnosť dopravných nákladov vo výške 1.704,27 EUR a mzdových nákladov vo výške 396,- EUR, ktoré predstavovali časť škody uplatnenej žalobcom. V tejto súvislosti si žalobca dovoľuje zdôrazniť fakt, že predmetom sporu je vzniknutý rozdiel medzi skutočnosťou škodou a uhradeným poistným plnením. t.j. suma vo výške 1.023,82 EUR, pričom poistné plnenie bolo znížené žalovaným v 2. rade z titulu amortizácie materiálu. Pokiaľ ide o odvolanie žalovaného v 2.rade podľa názoru žalobcu, žalovaný v 2. rade opomína esenciálnu zásadu právneho poriadku - zásadu špeciality, t.j. vzťah lex specialis zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách a lex generalis - Obč. zákonník, ktorú súd prvého stupňa detailne rozoberá aj v odôvodnení samotného rozsudku. Výklad týkajúci sa aplikácie cestného zákona ako lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku ako lex generalis a následná povinnosť škodcu, resp. poisťovne uhradiť poškodenému náklady spojené s odstránením škody bez akéhokoľvek obmedzenia - teda bez uplatnenia akejkoľvek amortizácie je potvrdený aj ustálenou rozhodovacou praxou krajských súdov, ktorá sa opera aj o názory Ústavného súdu Českej republiky, Najvyššieho súdu Českej republiky a rovnako sú tieto názoru reflektované aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného v 1. a v 2. rade podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade bola uzatvorená poistná zmluva, kde v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nahrádza škodu poisťovňa, žalovaný v 2. rade. Z obsahu spisu je tiež nesporné, že žalovaný v 1. rade bol na základe plnej moci udelenej jeho právnemu zástupcovi JUDr. Dušanovi Szaboovy, advokátovi so sídlom, ul. Nemocničná 7, P.O. BOX 29, Kráľovský Chlmec, zastúpený týmto advokátom odo dňa 5.11.2013. Napriek tejto skutočnosti súd prvého stupňa pri vytýčení pojednávania na 25.5.2015 nepredvolal na predmetné pojednávanie právneho zástupcu žalovaného v 1. rade. Predmetného pojednávania sa žalovaný v 1. rade nezúčastnil a taktiež sa ho nezúčastnil ani jeho právny zástupca. Týmto postupom súdu prvého stupňa bola žalovanému v 1. rade odňatá možnosť konať pred súdom s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. možnosť konať pred súdom, čo je zákonný dôvod pre zrušenie rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd poukazuje tiež na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku s námietkami žalovaného v 1. rade, ktoré prezentoval v rámci konania pred súdom prvého stupňa nevysporiadal a nezdôvodnil, prečo bol v predmetnej veci zaviazaný na plnenie aj žalovaný v 1. rade, v tejto časti je rozsudok súdu prvého stupňa nepreskúmateľný. Je nesporné, že súd prvého stupňa podrobne v odôvodnení napadnutého rozsudku zdôvodnil prečo v danom prípade postupoval podľa zák. č. 135/1961 Z.z. a to § 9 ods. 6 ako zákona lex specialis, podľa ktorého subjekt, ktorý spôsobil poškodenie pozemnej komunikácie je povinný uhradiť správcovi komunikácie t.j. žalobcovi náklady spojené s odstránením poškodenia a uvedeným do pôvodného stavu, ak sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Odvolací súd zastáva súhlasne ako súd prvého stupňa názor, že je pre riešenie spornej otázky poistného plnenia rozhodujúce, že vec sa riadi právnym režimom upraveným v zákone č. 135/1961 Z.z. o pozemných komunikáciách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, v zmysle ktorého vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu. Ako skutočnú škodu možno považovať napríklad náklady potrebné pre zabezpečenie novej veci a to aj vtedy, ak tieto náklady prevyšujú cenu veci v dobe vzniku škody. S prihliadnutím na všetky okolnosti a na skutočnosť, že § 9 ods. 6 cestného zákona je lex specialis vo vzťahu k ust. § 442 a 443 Obč. zák., ktorý predstavuje lex generalis a neprípustnosť amortizácie má odvolací súd za to, že je povinnosťou uhradiť náklady v celom rozsahu tak ako ich chápe cestný zákon. Vzhľadom k tej skutočnosti, že rozsudok súdu prvého stupňa je vo vzťahu ku žalovanému v 1. rade nepreskúmateľný, keďže súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, z akého dôvodu bol zaviazaný aj žalovaný v 1. rade a vzhľadom k tej skutočnosti, že žalovanému v 1. rade sa postupom súdu prvého stupňa odňala možnosť konať pred súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec mu podľa vrátil na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvého stupňa rozhodne s poukazom na ust. § 224 ods. 3 O.s.p. aj o trovách odvolacieho konania. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.