KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava12. 12. 2016plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/17/2016 z 12. 12. 2016

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. decembra 2016, sp. zn. 2Cob/17/2016, ECLI:SK:KSBA:2016:1114213974.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/17/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114213974
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1114213974.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci žalobcu: ADI s.r.o., so sídlom Haburská
20, 821 01 Bratislava, IČO: 34 106 979, zast. JUDr. Peter Dráč advokát, Račianská 96, 831 02 Bratislava
proti žalovanému: APHRODITE - Slovenské liečebné kúpele Rajecké Teplice, s.r.o., so sídlom Panenská
33, 811 03 Bratislava, IČO: 36 006 297, zastúpený AK JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., Bajkalská 13,
821 02 Bratislava o zaplatenie 3.699,- EUR s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/175/2014-158 zo dňa 19.10.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/175/2014-158 zo dňa
19.10.2015 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3
699,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 981,- EUR odo dňa 15.02.2014
do 30.04.2014, vo výške 9,25% ročne zo sumy 3 699,- EUR odo dňa 15.02.2014 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania vo výške 443,- EUR titulom zaplateného súdneho poplatku a náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 1 903,77 EUR a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žiadal žalobou zo
dňa 13.05.2014, doručenou súdu 13.05.2014 o vydanie platobného rozkazu, ktorým by súd žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 3 699,- EUR s príslušenstvom z titulu
neuhradenia ceny za dodaný tovar . Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si písomnou
objednávkou zo dňa 09.01.2014 objednal u žalobcu výrobu a predaj štukových prvkov do stropu
hlavného vstupu a vstupu do nočného baru hotela Veľká Fatra. Za dodaný materiál vystavil žalobca
dňa 10.02.2014 faktúru č.13/02/2014 na sumu 4.680,- EUR splatnú dňa 14.02.2014. Žalovaný faktúru
dodnes neuhradil v plnej výške a žalobcovi tak vznikla pohľadávka vo výške 3.699,- EUR.

3. Súd vydal vo veci dňa 27.05.2014 platobný rozkaz č.k. 54Rob/280/2014 voči ktorému žalovaný podal
v zákonnej lehote odpor. V zmysle ustanovenia § 174 ods. 2 OSP sa týmto platobný rozkaz ruší. Žalovaný
odpor odôvodnil tak, že dňa 03.12.2013, t.j. ešte pred zrealizovaním objednávky zo dňa 09.01.2014, v
súvislosti s ktorou sa žalobca domáha zaplatenia žalovanej sumy, si žalovaný u žalobcu taktiež objednal
výrobu a predaj štukových prvkov na nosný veniec pod kupolu v reštaurácii hotela Veľká Fatra, ktoré
žalobca pre žalovaného aj vyrobil a dodal na dohodnuté miesto. Žalobcom vyrobené a dodané štukové
prvky však boli zdeformované, a teda vykazovali vady, ktoré žalovaný u žalobca bezodkladne reklamoval
v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka o zodpovednosti za vady. Žalovaný si



konkrétne v zmysle ustanovenia § 436 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka uplatnil primeranú zľavu
z ceny diela vo výške 3.699,- EUR a súčasne vyzval, aby sumu zodpovedajúcu uplatnenej zľave žalobca
uhradil na jeho bankový účet do 5 dní odo dňa prevzatia výzvy.

4. Nakoľko žalobca sumu zodpovedajúcu uplatnenej zľave na uvedený bankový účet žalovaného po
uplynutí 5 dní odo dňa prevzatia predmetnej výzvy neuhradil, žalovaný listom zo dňa 28.04.2014
označeným ako „Započítanie vzájomných pohľadávok“ žalobcovi oznámil, že v zmysle ustanovenia §
358 a nasl. Obchodného zákonníka si započítava svoju pohľadávku spočívajúcu v uplatnenej zľave vo
výške 3.699,- EUR s pohľadávkou spoločnosti ADI vyplývajúcou z faktúry č.13/02/2014 v sume 4.680,-
EUR. Rozdiel vo výške 981,- EUR pritom žalovaný uhradil žalobcovi.

5. Žalobca trval na podanom návrhu. Poukázal na skutočnosť, že štuky boli u žalovaného skladované,
čím mohlo z hľadiska materiálu dôjsť k ich deformácii a následne nemožnosti ich namontovania.
Započítanie zo strany žalovaného neuznáva nakoľko pohľadávka žalovaného pochádza z neoprávnenej
reklamácie, ktorú účastníci dohodli bez finančného vysporiadania. Tvrdil, že žalovaný si nesplnil
povinnosť podľa ustanovenia § 428 ObZ, nebezpečenstvo vád na tovare prešlo na žalovaného
momentom jeho odovzdania pracovníkom žalobcu na prepravu. K uplatnenej zľave uviedol, že túto si
žalovaný uplatnil až po oznámení zo strany žalobcu, že nenesie zodpovednosť za vady. Navrhol vypočuť
svedka p. Jackuliaka k uvedeným skutočnostiam, avšak po neúspešných pokusoch o jeho predvolanie
a aj predvedenie, na pojednávaní 19.10.2015 vyjadril sa tak, že netrvá na jeho vypočutí.

6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania predloženými listinnými dôkazmi a
vypočutím svedka dospel k záveru, že medzi účastníkmi bol založený právny vzťah obchodnoprávnej
povahy podriadený právnej úprave kúpnej zmluvy, na základe písomnej objednávky o dodaní tovaru.
Z výpovede žalobcu bolo zrejmé, že medzi účastníkmi bol dlhoročný záväzkový vzťah, ktorý bol
bezproblémový. Na základe objednávky z 03.12.2013 zrealizoval žalobca pre žalovaného dodanie a
montáž štúk, za čo žalovaný zaplatil v zmysle písomnej objednávky sumu 10.000,- EUR bez DPH,
na základe vystavených faktúr č. 20/12/2013 na sumu 7 200,- EUR, č. 01/01/2014 na sumu 3 600,-
EUR a č. 03/02/2014 na sumu 1 200,- EUR. Dielo bolo vykonané, Objednávkou zo dňa 09.01.2014 si
žalovaný objednal u žalobcu výrobu a predaj štukových prvkov za sumu 13 000,- EUR bez bez DPH.
Faktúrou č. 13022014 vyfakturoval žalobca žalovanému 30% zo sumy po prvom odvoze štukových
prvkov teda sumu 4 680,- EUR. Z tejto sumy žalobca uhradil 30.04.2014 sumu 982,- EUR, zvyšok
sumy 3 699,- EUR si započítal na základe zaslaného listu zo dňa 28.04.2014, doručený žalobcovi
09.05.2014, teda k uvedenému dňu, kedy sa prejav započítania dostal do dispozície žalobcu. Ako
právny titul vzniku pohľadávky žalovaného voči žalobcovi uviedol nárok na priemernú zľavu z ceny
dodaného tovaru sadrové štuky žalobcom na základe objednávky z 03.12.2013. Žalovaný uviedol, že
vady bezodkladne reklamoval u žalobcu, ktorý reklamáciu vybavil tak že vyrobil novú formu a žalovaný
resp. jeho zamestnanci si štuky odlievali samí. Žalobca vystavil za túto činnosť ( výrobu a dodanie
novej formy ) faktúru č. 12/03/2013. Ako reakcia na zaslanú faktúru mal byť zaslaný list z 13.03.2014
- jeho obsah súdu predložený nebol, avšak z reakcie na tento list žalobcom zo dňa 17.03.2014 listom
je zrejmé, že žalovaný neuznal nárok žalobcu na zaplatenie fakturovanej sumy. Až listom z 09.04.2014
spísaným právnym zástupcom žalovaného bolo oznámené ( preukázateľne) dôvod neuhradenia faktúry
č. 12/03/2014 namietaním pochybenia resp. porušenia povinností žalobcu v oboznámení žalovaného
o charaktere materiálu na výrobu štuk ako aj neinformovanie o podmienkach skladovania, uloženia a
manipulácie. Týmto listom si žalovaný uplatnil zľavu z kúpnej ceny vo výške 3 699,- EUR a vyzval
žalobcu na jej uhradenie. Po uplynutí lehoty na zaplatenie, žalovaný si jednostranne započítal sumu
zľavy s nezaplatenou časťou za dodaný tovar podľa objednávky z 09.01.2014. Rozdiel v sume 981,-
EUR uhradil 30.04.2014.

7. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

8. Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb - Obchodný zákonník ( ďalej aj ako „ ObZ“) „ Tento
zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy
súvisiace s podnikaním.“ ods. 2. „ Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“



9. Podľa ustanovenia § 261 ods. 1,6 ObZ „ (1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti. (6) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené
v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa
príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.”

10. Podľa ustanovenia § 264 ods. 1,2 ObZ „ (1) Pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa
prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie
sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. (2) Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať
podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.”

11. Podľa ustanovenia § 265 ObZ „ Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.“

12. Podľa ustanovenia § 272 ods. 1 ObZ „Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch
ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby
sa zmluva uzavrela v písomnej forme.

13. Podľa ustanovenia § 409 ods. 1 ObZ: (1) Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

14. Podľa ustanovenia § 412 ods. 3 ObZ: „V prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 a 2, splní
predávajúci povinnosť dodať tovar tým, že umožní kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste, kde
má predávajúci svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak
predávajúci jej miesto včas kupujúcemu oznámi.“

15. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 ObZ „Predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a
vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v
zmluve.“

16. Podľa ustanovenia § 422 ods. 1 ObZ „Ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má
tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch
potrebných na užívanie tovaru.“

17. Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 ObZ „Kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možnosti čo najskôr
po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru.“

18. Podľa ustanovenia § 428 ods. 1,2 ObZ : „(1) Právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v
súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu
po tom, čo:
a) kupujúci vady zistil,
b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť
podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo
c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od
doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na
ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. (2) Na účinky ustanovené
v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju
povinnosť oznámiť vady tovaru.“

19. Podľa ustanovenia § 436 ods. 1 ObZ „Ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným
spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci:
a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru
a požadovať odstránenie právnych vád,
b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,
c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo
d) odstúpiť od zmluvy.“



20. Podľa ustanovenia § 439 ods. 1,2,3 ObZ „ (1) Nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu
medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre
určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.
(2) Kupujúci môže o zľavu znížiť kúpnu cenu platenú predávajúcemu; ak kúpna cena bola už zaplatená,
môže kupujúci požadovať jej vrátenie do výšky zľavy spolu s úrokmi dojednanými v zmluve, inak s
určenými obdobne podľa § 502.
(3) Ak vada nebola včas oznámená (§ 428 ods. 1 a § 435 ods. 1), môže kupujúci iba so súhlasom
predávajúceho vykonať práva podľa odseku 2 alebo použiť právo na zľavu na započítanie s pohľadávkou
predávajúceho. Toto obmedzenie neplatí, ak predávajúci o vadách vedel v čase dodania tovaru; pri
právnych vadách je rozhodujúca doba ustanovená v § 435 ods. 1.“

21. Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 ObZ „ Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok,
a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“

22. Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 a 2 ObZ „1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky
z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z
omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. (2) Úroky z omeškania sa
stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku.
Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa
stanú splatnými uplynutím 30 dní od:
a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"),
b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý,
c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu,
d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo
služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k
doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.

23. Z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého
rozhodovania zvážil okolnosti právneho vzťahu. Súd mal za preukázané existenciu vzťahu založeného
ústnou dohodou o dodaní tovaru, vyrobeného žalobcom v zmysle písomnej objednávky, čím súd
podriadil predmetný právny vzťah úprave kúpnej zmluvy. Sporné bolo zaplatenie zostávajúcej ceny
za dodanie tovaru, ktorú si žalovaný jednostranne započítal z titulu uplatnenia zľavy z kúpnej ceny
titulom porušenia zmluvy podstatným spôsobom, podľa ustanovenia § 436 ods. 1 pís. c) ObZ vo výške
3 699,- EUR. Uvedené namietal žalobca ako dodávateľ tovaru a jeho výrobca, ktorý argumentoval
bezvadnosťou tovaru resp. zapríčinením vád zo strany žalovaného a to nesprávnym skladovaním resp.
nakladaním s tovarom. Namietal aj splnenie podmienky oznámenia vád tovaru zo strany žalovaného.
Súd skúmal, či bola splnená procesná podmienka uvedená v § 436 ods. 1 ObZ v spojitosti s ustanovením
§ 428 ObZ ods. 1,2. Keďže žalobca namietal, že žalovaný nepodal správu žalobcovi ako predávajúcemu
podľa § 428 ods.1 teda bez zbytočného odkladu, čo kupujúci (žalovaný) vady zistil a to kvalifikovanou
notifikáciou vád súd prihliadal na účinky uvedené v citovanom ustanovení. Kupujúci si tovar prevzal od
predávajúceho a sám ho dopravil do miesta výkonu činnosti u žalovaného, čím prešlo nebezpečenstvo
vad na tovaru jeho prevzatím osobami poverenými žalovaným. Uvedené sporné nebolo nakoľko o
tomto bola vyhotovená fotodokumentácia. Nebolo zistené ani tvrdené účastníkmi, že by sa na tovar
vzťahovala záručná doba, tvrdené žalobcom bolo, že tovar nemal byť skladovaný ale ihneď montovaný.
Existencia vád v uvedenom čase ako ju prezentoval žalovaný, teda že by tovar mal vadu v okamihu
keď nebezpečenstvo škody prešlo na kupujúceho (v zásade okamihom prevzatie tovaru osobami
poverenými žalovaným - kupujúcim) alebo ak na tovar vznikne vada po prechode nebezpečenstva
škody na kupujúceho v prípade, ak vada bola spôsobená porušením povinnosti predávajúceho nebola
súdu preukázaná, čím dôkazné bremeno zo strany kupujúceho nebolo unesené. Z uvedeného je
zrejmé, že absentuje aj hmotnoprávna podmienka. Uvedenými argumentmi ku ktorým súd dospel z
vykonaného dokazovania vyplýva, že nebolo preukázané, že by došlo k podstatnému porušeniu zmluvy
v dôsledku čoho by si mohol žalovaný uplatniť primeranú zľavu z kúpnej ceny, ako to žalovaný učinil
a vykonal jednostranným zápočtom s pohľadávkou žalobcu. Za splnenie podmienky oznámenie vád
kvalifikovaným spôsobom nebolo možné považovať telefonický rozhovor medzi žalobcom a volajúcim
- stavbyvedúcim p. Jackuliakom, z ktorého obsahu nebolo preukázané, že by boli uplatnené vady
voči žalobcovi, žalobca toto považoval za oznámenie skutočnosti, že sa štuky nedajú namontovať ale



nepotvrdil, že by došlo k uplatneniu reklamácie. Obsah telefonického rozhovoru nevedeli uviesť ani
svedkovia.

24. Súd v závere konštatuje, že nebolo preukázané, že by tovar mal vady, za ktoré by žalobca ako
dodávateľ zodpovedal a nebolo preukázané ani splnenie povinnosti žalovaného - kupujúceho podľa
ustanovenie § 428 a 436 ObZ. Odkaz žalovaného na list z 13.03.2014 ktorý bol v dokumentácii žalobcu
v liste zo 17.03.2014 uvádzaný ako „odpoveď na našu oprávnenú výzvu „ nepreukazuje, že by bol
riadne uplatnený nárok žalovaného. Samotný list predložený súdu nebol v celom konaní. Žalovaný si
uplatnil nárok na primeranú zľavu z kúpnej ceny listom z 09.04.2014, tovar bol objednaný 03.12.2013,
mal byt dodaný 20.12.2013. Keďže žalobca namietal nesplnenie oznamovacej povinnosti žalovaného,
súd nemohol priznať právo z vád tovaru. K charakteru konania žalobcu vyhotovením nových foriem a
odovzdaním žalovanému, súd toto konanie neposúdil ako priznanie a následné odstránenie vád tovaru
- vyriešenie reklamácie nakoľko za danú činnosť - vyrobenie novej formy žalobca vystavil faktúru.

25. Pre posúdenie úmyslu konajúceho nie je smerodajné, či dlžnú sumu z vystavenej faktúry vymáha
alebo nie, je to právom nie povinnosťou vystaviteľa faktúry, teda veriteľa. Súd sa zaoberal aj určením
primeranej zľavy tak ako ju vyčíslil žalovaný, ktorý ako základ zobral vyčíslenie nákladov na výrobu
tovaru bez bližšej špecifikácie. V tomto súd odkazuje na konštantnú judikatúru tak, že určenie primeranej
zľavy musí zodpovedať rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád a hodnotou, ktorú
mal tovar dodaný s vadami, pričom jednostranné započítanie nároku na zľavu z kúpnej ceny oproti
nároku predávajúceho na zaplatenie kúpnej ceny musí vychádzať z presne vyčísleného rozdielu
kúpnej ceny tovaru bezvád a kúpnej ceny tovaru s vadami ako sa uvádza v rozsudku KS Nitra
č.k. 26 Cob/108/2005. Námietku žalobcu ohľadne účinkov započítania, súd v kontexte uvedených
záverov považuje za irelevantnú, nakoľko ani samotná pohľadávka žalovaného nevznikla, teda nebolo
dôvodné za zapodievať úkon, ktorý môže vzniknúť len v prípade existencie platnej pohľadávky. Ohľadne
uplatneného nároku na úrok z omeškania súd sa stotožnil s návrhom žalobcu a priznal žalobcovi úrok
vo výške ním uplatnenej teda v zákonnej výške od momentu omeškania sa žalovaného so zaplatením
dlžnej sumy tak ako vyplýva z predloženej faktúry.

26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.

27. Proti tomuto rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal žalovaný. Poukázal na skutočnosť, že súd prvej
inštancie dospel k nesprávnemu záveru ohľadne údajného neunesenia dôkazného bremena.

28. Uviedol, že v danom prípade je pre správne právne posúdenie veci smerodajným samotný charakter
tovaru ako takého, a to konkrétne jeho špecifická povaha vyžadujúca osobitný spôsob dispozície s
tovarom. Z tohto dôvodu do popredia vystupuje povinnosť predávajúceho upozorniť a poučiť kupujúceho
o takých osobitostiach tovaru, ktoré ovplyvňujú jeho faktickú použiteľnosť na určený či zmluvnými
stranami dojednaný účel. Relevancia tejto povinnosti je zjavná práve aj v súvislosti so zodpovednostnými
nárokmi pre prípad vyskytnutia sa vád na dodanom tovare, a to v spojení s ust. § 425 ods. 2 Obch.
zák., v zmysle ktorého predávajúci zodpovedá takisto za akúkoľvek vadu, ktorá vznikne po dobe
uvedenej v odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991 Zb.%2523425'&ucin-k-dni='30.12.9999'>,
ak je spôsobená porušením jeho povinností.

29. Napriek nespochybniteľnej špecifickej povahe štúk ako tovaru, ktorý bol predmetom právneho
vzťahu medzi účastníkmi tohto konania, k splneniu povinnosti žalobcu poučiť žalovaného o nutnosti
nakladať s tovarom určitým spôsobom t.j. konkrétne ohľadne nemožnosti tovar skladovať objektívne
nedošlo, čo bolo v konaní aj náležite preukázané.

30. Za dôležité pritom žalovaný považuje, že absenciu poučenia ohľadne nemožnosti štuky skladovať
pritom potvrdil na už spomínanom pojednávaní konanom dňa 4.5.2015 aj vypočúvaný svedok p. C.. Súd
však žiadnym spôsobom neprihliadol na uvedené vyjadrenie svedka.

31. Pri posudzovaní potreby žalovaného ako kupujúceho náležitým spôsobom poučiť zohráva úlohu
aj postavenie jednotlivých subjektov tohto právneho vzťahu. Konkrétne je potrebné si uvedomiť,
že žalovaný je subjektom, ktorý nemá nevyhnutné odborné znalosti potrebné na to, aby mu bolo
automaticky známe, akým spôsobom nie je možné s dodaným tovarom nakladať, avšak naproti tomu
žalobca je podnikateľským subjektom osobitne sa špecializujúcim na výrobu štúk.



32. Uviedol, že je potrebné poukázať na znenie § 428 ods. 1 Obch. zák. v zmysle ktorého
právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu
predávajúcemu o vadách tovaru. Po posúdení tohto ustanovenia je nepochybné, že zákon v tomto smere
explicitne neustanovuje formu v ktorej by malo k splneniu notifikačnej povinnosti dochádzať. Predmetné
zákonné ustanovenie výlučne konkretizuje, že je potrebné určitým spôsobom predávajúcemu o vadách
podať správu. Je preto zrejmé, že zákon výslovne nevyžaduje, aby predmetné oznámenie bolo
realizované v písomnej forme.

33. Je nesporné, že bez existencie reklamácie by žalobca nepristúpil k dodaniu predmetných foriem.
Nemožno preto spochybňovať, že telefonická reklamácia zo strany žalovaného uplatnený nárok sa
jednak dostal do sféry dispozície žalobcu a jednak na základe neho postupoval a reagoval. Nie
je možné nezohľadňovať faktické konanie samotného žalobcu po telefonickom oznámení vád zo
strany žalovaného a toto konanie ignorovať a vnímať izolovane. To, že uskutočneným predmetným
telefonickým rozhovorom došlo k uplatneniu nároku zo zodpovednosti za vady, že žalobcovi bol známy
obsah a účel daného telefonátu, je zrejmé z viacerých vyjadrení žalobcu a zároveň aj zo skutočnosti,
že po tomto telefonáte skutočne pristúpil k vyhotoveniu nových foriem na výrobu štúk. V konaní bolo
teda jasne preukázané, že zo strany žalovaného došlo k reklamácii, t.j. k oznámeniu vád žalobcovi ako
predávajúcemu a zároveň, že reklamácia bola realizovaná včas - bezodkladne potom čo sa žalovaný o
deformácii štúk dozvedel a to telefonickou formou.

34. Uskutočnenie reklamácie preto nie je možné spochybňovať a v tomto smere záver súdu ohľadne
neoznámenia vád a neuplatnenie nároku dostatočným spôsobom nemá oporu v zistenom skutkovom
stave.

35. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na jeho vyjadrenie zo dňa 16.2.2015, v ktorom presne uviedol,
a to práve s poukazom na ust. § 439 ods. 1 Obch. zák., že výška ním požadovanej zľavy vychádza z
hodnoty štuky č. 65, ktorej celková hodnota zodpovedala sume vo výške 4.218 eur. Nakoľko práve táto
štuka vykazovala vady majúce za následok jej absolútnu neupotrebiteľnosť, je v súlade s ust. § 439
ods. 1 Obch. zák., na nutnosť aplikácie ktorého sa odvoláva samotný súd, nutné považovať žalovaný
uplatnený nárok za opodstatnený. Konkrétne celkovo žalovanému nespochybniteľne prislúcha nárok na
zľavu vo výške ceny predmetnej vadnej štuky, žalovaný však prihliadol na skutočnosť, že po notifikácii
vád žalobca dodal formu na výrobu novej štuky, a z uvedeného dôvodu uplatňoval výlučne nárok na
zľavu zodpovedajúcu výške 3.699 EUR.

36. Mal za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný lebo neboli zo strany súdu
relevantným spôsobom vyhodnotené všetky predložené dôkazy a súd sa nimi riadne nezaoberal.
Rovnako súd ďalej výlučne stroho vymedzil, že nebolo zo strany žalovaného preukázané, že by došlo
k podstatnému porušeniu zmluvy, v dôsledku čoho by si mohol uplatňovať primeranú zľavu spôsobom,
ako postupoval žalovaný. Súd taktiež bližšie nevysvetlil ani akou úvahou opodstatňuje záver, že konanie
žalobcu spočívajúce vo vyhotovení foriem nehodnotí ako priznanie a následné odstránenie vád tovaru -
vyriešenie reklamácie nakoľko za danú činnosť - vyrobenie novej formy žalobca vystavil faktúru. V tomto
smere žalovaný zdôrazňuje, že tu súd nehodnotí zjavnú neoprávnenosť takéhoto postupu žalobcu, ktorý
práve ako dôsledok jeho zodpovednosti za vady nemal nárok na predmetnú, ním považovanú sumu.
Samotné vystavenie faktúry žalobcom nie je možné vnímať ako prejav skutočnosti, že takýto postup
bol aj oprávnený.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a zároveň si uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania.

38. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Poukázal na skutočnosť, že zamestnanci žalovaného,
ktorí si prišli prevziať a odviesť tovar boli poučení ako s ním nakladať pri prevoze, zároveň vedeli,
že výrobky sa majú okamžite namontovať, čomu zodpovedal pokyn pána C., štatutárneho orgánu
žalovaného. Ak žalovanému nebolo zrejmé ako má tovar dlhší čas skladovať, mohol v rámci obvyklej
miery opatrnosti požiadať žalobcu o ďalšie poučenie.



39. Povinnosť dodržiavať obvyklú mieru opatrnosti má každý, aj žalovaný, a táto povinnosť vyplýva z
§ 415 Obč. zák., podľa ktorého si každý musí počínať tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí. Ide o všeobecnú prevenčnú povinnosť (povinnosť konať tak
aby sa škodám predchádzalo) a ak si nikto túto povinnosť nesplní, koná protiprávne a preto aj zodpovedá
za škodu, ktorá vznikla v príčinnej súvislosti s týmto protiprávnym konaním.

40. Pokiaľ ide o súkromnoprávny vzťah, je potrebné totiž trvať na tom, aby na ochranu svojich
majetkových záujmov dbali predovšetkým samotní účastníci takéhoto vzťahu.

41. Za situácie, keď žalovaný sám svojou zjavnou neopatrnosťou, ktorej sa mohol ľahko vyvarovať,
pristúpil ku skladovaniu tovaru o ktorom údajne nemal vedomosti a nebol poučený, potom sa s
dôsledkami tejto neopatrnosti musí vysporiadať taktiež sám a na svoj vrub, pričom ju nemôže prenášať
na žalobcu.

42. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný ako kupujúci tovaru nepodal žalobcovi ako
predávajúcemu podľa § 428 ods. 1 Obch. zák., bez zbytočného odkladu správu a vadách tovaru a to
kvalifikovanou notifikáciou vád. Žalobca v súlade s § 428 ods. 2 Obch. zák. namietal v súdnom konaní,
že kupujúci nesplnil včas svoju povinnosť oznámiť vady tovaru. Nebolo preukázané, že by tovar mal
vady, za ktoré by žalobca ako dodávateľ zodpovedal.

43. Notifikácia vád tovaru zo strany žalovaného neprebehla kvalifikovane. Žalobca a žalovaný sa
telefonicky vzhľadom k dlhoročnému bezproblémovému vzťahu dohodli na súčinnosti z dôvodu, aby
mohol byť tovar namontovaný, hoci žalobca so žalovaným nemal dohodu o montáži tovaru.

44. Z uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.

45. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Poukázal na to, že nevie na základe čoho dospel žalobca
k záveru, že bol žalovaný poučený o spôsobe skladovania resp. montovania dodaného tovaru, keďže
žalovaný v priebehu celého konania popiera, že ho akýmkoľvek spôsobom žalobca poučil o tom ako
nakladať s objednaným tovarom ako aj o tom, že tovar sa má okamžite namontovať.

46. Krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného a dospel k záveru, že odvolanie nie
je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia pojednávania s poukazom na ust. § 219 ods. 3 CSP keď oznámil
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote 5 dní pred jeho vyhlásením.

47. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie,
dostatočne zistil skutkový stav veci a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver.

48. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

49. Z obsahu spisu je nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva na dodanie
tovaru podľa § 409 ods. 1 Obch. zák.

50. Je nesporné, že žalovaný si písomnou objednávkou zo dňa 09.01.2014 objednal u žalobcu
výrobu a predaj štukových prvkov do stropu hlavného vstupu a vstupu do nočného baru hotela VF. Za
dodaný materiál vystavil žalobca dňa 10.02.2014 faktúru č.13/02/2014 na sumu 4.680,- EUR splatnú dňa
14.02.2014. Žalovaný z uvedenej fa. zaplatil žalobcovi len sumu 981,- eur a zvyšnú sumu si žalovaný
započítal jednostranným započítacím prejavom dňa 28.4.2014 v zmysle ust. § 358 a nasl. Obch. zák.
a to vo výške 3.699,- eur z dôvodu, že uvedená štuka vykazovala vady pre ktoré ju nebolo možné
namontovať. Žalovaný uviedol, že žalobcom vyrobené a dodané štukové prvky boli zdeformované a teda
vykazovali vady. Žalovaný v zmysle § 431 písm. c) uplatnil primeranú zľavu diela vo výške 3.699,- eur.

51. Podľa ustanovenia § 409 ods. 1 ObZ: " (1) Kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.



52. Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 ObZ „ Predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a
vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v
zmluve.“

53. Podľa ustanovenia § 422 ods. 1 ObZ „ Ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má
tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch
potrebných na užívanie tovaru.“

54. Podľa ustanovenia § 425 ods. 1,2 ObZ „ 1) Predávajúci zodpovedá za vadu, ktorú má tovar v
okamihu, keď prechádza nebezpečenstvo škody na tovare na kupujúceho, aj keď sa vada stane zjavnou
až po tomto čase. Povinnosti predávajúceho vyplývajúce zo záruky za akosť tovaru tým nie sú dotknuté.
(2) Predávajúci zodpovedá takisto za akúkoľvek vadu, ktorá vznikne po dobe uvedenej v odseku 1, ak
je spôsobená porušením jeho povinností.“

55. Podľa ustanovenia § 427 ods. 1 ObZ „ Kupujúci je povinný prezrieť tovar podľa možnosti čo najskôr
po prechode nebezpečenstva škody na tovare, pričom sa prihliadne na povahu tovaru.“
56. Podľa ustanovenia § 428 ods. 1,2 ObZ : „ (1) Právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v
súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu
po tom, čo
a) kupujúci vady zistil,
b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť
podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo
c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od
doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na
ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. (2) Na účinky ustanovené
v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju
povinnosť oznámiť vady tovaru.“

57. Podľa ustanovenia § 436 ods. 1 ObZ „ Ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným
spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci:
a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru
a požadovať odstránenie právnych vád,
b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné,
c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo
d) odstúpiť od zmluvy.“

58. Podľa ustanovenia § 439 ods. 1,2,3 ObZ „ (1) Nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu
medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre
určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.
(2) Kupujúci môže o zľavu znížiť kúpnu cenu platenú predávajúcemu; ak kúpna cena bola už zaplatená,
môže kupujúci požadovať jej vrátenie do výšky zľavy spolu s úrokmi dojednanými v zmluve, inak s
určenými obdobne podľa § 502.
(3) Ak vada nebola včas oznámená (§ 428 ods. 1 a § 435 ods. 1), môže kupujúci iba so súhlasom
predávajúceho vykonať práva podľa odseku 2 alebo použiť právo na zľavu na započítanie s pohľadávkou
predávajúceho. Toto obmedzenie neplatí, ak predávajúci o vadách vedel v čase dodania tovaru; pri
právnych vadách je rozhodujúca doba ustanovená v § 435 ods. 1.“

59. Z vypočutia účastníkov konania vyplynulo, že nebolo sporné, že by medzi účastníkmi nebol
dlhodobý dodávateľsko-odberateľský vzťah alebo, že by medzi účastníkmi nebola uzatvorená kúpno-
predajná zmluva. Montáž zabezpečoval žalovaný vlastnými pracovníkmi. Uviedol, že ústna objednávka
znela len na dodávku výrobkov. Zamestnanci žalovaného, ktorý si prišli prevziať a odviezť tovar boli
poučení ako s ním nakladať pri prevoze, zároveň vedeli, že výrobky sa majú okamžite namontovať,
čomu zodpovedal pokyn p. C.Ó. (ŠO žalovaného). Na stavbe bol prítomný stavebný dozor, ktorý mal
dohliadnuť na nakladanie s takýmto tovarom. On sám prišiel na to, že stuky sa nedajú namontovať
až keď prišiel na miesto montáže, a videl že štuky sú zdeformované, žiadne iné vady na nich nezistil.
Ohľadne nároku na výšku primeranej zľavy žalobca uviedol, že táto suma je predražená. Táto zľava je
neprimeraná, nakoľko z dôvodu, že celá zákazka mal hodnotu 10.000,- EUR bez DPH, obsahovala 4



prvky, pričom 3 prvky boli v hodnote 6.000,- € a 4 prvok bol v hodnote 4.000,- EUR. Uvedená primeraná
zľava bola hodnotou za odliatie, nie za vyrobenie foriem, tie formy mal žalovaný dodané od žalobcu.

60. Žalobca zdôraznil, že pokiaľ ide o samotnú reklamáciu vo forme telefonického rozhovoru p. I. v
telefonickom rozhovore uviedol, že nedajú sa namontovať dodané výrobky, keďže žalobca nevedel o čo
vlastne ide, poslal tam priamo výrobcu, ktorým bol p. Podmanický a ten došiel k žalovanému na druhý
deň, následne o dva dni prišiel žalovaný, ktorý sa dohodol na tom, že uvedené pomôže žalobca odstrániť
tak, že žalovanému vyrobí nanovo formu.

61. Na pojednávaní bol 27.10.2014 vypočutý svedok p. Podmanický - spolupracoval so žalobcom je
živnostníkom štukatérom. Svedok uvádza, že je to materiál, pri ktorom už iba skladovaním a nesprávnym
skladovaním dochádza k deformáciám na tvaroch, čo následne spôsobí aj iné rozmery. Svedok uvádza,
že žalovaný bol informovaný, o nutnosti namontovať tovar okamžite, čo malo byť splnené aj tým, že ich
tlačil čas, preto robili aj soboty a nedele. Až následne sa dozvedel o vadách z telefonátu žalovaného,
ktorý mu oznámil, že je uplatnená reklamácia, pričom svedok bol zhrozený z toho, že štuky ešte stále
nie sú namontované. Následne išiel túto reklamáciu skontrolovať k žalovanému svoje vlastné výrobky
(štuky) videl zdeformované a ešte nenamontované. Svedok uvádza, že boli identické rozmery. Prvá
forma z decembra nemohla byť použitá, nakoľko tá bola po ukončení zákazky zlikvidovaná.

62. Na pojednávaní bol 04.05.2015 bol vypočutý svedok p. C., ktorý k veci uviedol, že po začatí montáže
štuk u žalovaného zistil, že štuky nebolo možné namontovať, že sú zdeformované, poskrúcané. Uviedol,
že tento problém riešil p, I., ktorý bol stavbyvedúcim a dohodol sa so žalobcom, že sa spraví nová forma
a štuky si žalovaný odleje sám a namontuje. K obsahu telefonického rozhovoru medzi žalobcom a p.
I. sa vyjadriť nevedel.

63. Na pojednávaní bol 04.05.2015 bol vypočutý svedok p. C., ktorý k veci uviedol, že vykonával
prepravu štúk od žalobcu k žalovanému, podpísal iba doklad o množstve prevzatých štuk. Následne
boli štuky dovezené žalovanému, kde ich majstri vykladali a uložili, avšak toto bolo už bez vedomia
svedka, ktorý nevie povedať, kde a ako ich ukladali. Svedok uvádza, že prepravu štuk zabezpečoval p.
I., ktorý to aj celé organizoval.

64. Podľa ustanovenia § 428 ods. 1,2 ObZ : „ (1) Právo kupujúceho z vád tovaru sa nemôže priznať v
súdnom konaní, ak kupujúci nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu
po tom, čo
a) kupujúci vady zistil,
b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke, ktorú je povinný uskutočniť
podľa § 427 ods. 1 a 2, alebo
c) sa vady mohli zistiť neskôr pri vynaložení odbornej starostlivosti, najneskôr však do dvoch rokov od
doby dodania tovaru, prípadne od dôjdenia tovaru do miesta určenia určeného v zmluve. Pri vadách, na
ktoré sa vzťahuje záruka za akosť, platí namiesto tejto lehoty záručná doba. (2) Na účinky ustanovené
v odseku 1 sa prihliadne, len ak predávajúci namietne v súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas svoju
povinnosť oznámiť vady tovaru.“

65. Žalovaný nepreukázal, že reklamoval vady tovaru bez zbytočného odkladu po tom ako tieto vady
tovaru zistil. Je nesporné, že kupujúci t.j. žalovaný si prevzal tovar od predávajúceho t.j. žalobcu sám ho
dopravil do miesta výkonu činnosti u žalovaného nebezpečenstvo vád tovaru jeho prevzatím osobami
poverenými žalovaným. Uvedené sporné nebolo, nakoľko o tom bola vyhotovená aj fotodokumentácia.
Intencia vád v uvedenom čase ako ju prezentoval žalovaný teda, že by tovar mal vadu v okamihu
keď nebezpečenstvo škody prešlo na kupujúceho alebo v zásade okamihom prevzatia tovaru osobami
poverenými žalovaným nebola súdu preukázaná či dôkazné bremeno zo strany kupujúceho nebolo
unesené. Pokiaľ ide o argument žalovaného, že vady riadne reklamoval telefonicky, obsah telefonického
rozhovoru nebol potvrdený zo strany žiadneho svedka. Je nesporné, že stavbyvedúci p. I. oznámil
žalobcovi, že sa na predmetných štukách vyskytujú vady, že tieto boli zdeformované, naopak zo
žiadneho listinného dôkazu nevyplýva, že by žalobca toto oznámenie považoval za oficiálnu reklamáciu
vád tovaru resp. že by takúto reklamáciu uznal. Skutočnosť, že vyhotovil nové formy a odovzdal ich
žalovanému na vyrábanie štúk nepotvrdzuje, že reklamácia bola oprávnená alebo že reklamáciu žalobca
uznal v konečnom dôsledku podľa konania žalobcu možno prisvedčiť jeho tvrdeniu, že išlo len o
snahu pomôcť žalovanému aby mohlo dôjsť k naplneniu účelu kúpnej zmluvy. Žalobca za vyhotovenie



resp. vyrobenie novej formy vystavil faktúru a žiadal zaplatenie tejto formy. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje na skutočnosť, že Obch. zák. vyžaduje aby kupujúci riadne a včas oznámil zistené
vady predávajúcemu. Je nesporné, že ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným
spôsobom podľa § 345 ods. 2 môže kupujúci voliť medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 ustanovenia §
436 ak vady tovaru sú neopraviteľné alebo že s ich opravou by boli spojené neprimerané náklady môže
kupujúci požiadať o dodanie náhradného tovaru ak o to predávajúceho požiada bez zbytočného odkladu
po tom, čo mu predávajúci oznámil túto skutočnosť. Ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej
dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od
zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny.

66. Je nesporné, že voľba nároku prináleží kupujúcemu len za predpokladu, že uplatnený nárok
predávajúcemu včas oznámil a uplatnil ho nespochybniteľne. Nároky z vád nekvalitného tovaru treba
u predávajúceho uplatniť takým spôsobom, že uplatnenie reklamácie resp. uplatnenie nároku z vady
tovaru možno kvalifikovane preukázať. V danom prípade žalovaný iba telefonicky oznámil žalobcovi, že
nemožno predmetné štuky namontovať, keďže tieto sú zdeformované, avšak súd druhej inštancie sa
stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že takúto reklamáciu nemožno považovať za kvalifikovanú
reklamáciu preukazujúcu, že žalovaný reklamoval, keďže ani zo strany žalobcu nebolo potvrdené a
ani správanie žalobcu nenasvedčovalo tomu, že reklamácia bola z jeho strany uznaná resp. že toto
oznámenie žalovaného považoval za reklamáciu.

67. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že nebolo preukázané, že by tovar
mal vady za ktoré by žalobca ako dodávateľ zodpovedal a nebolo preukázané ani splnenie povinnosti
žalovaného podľa § 428 a 436 Obch. zák. tak, ako bolo uvedené vyššie.

68. Odvolací súd má za to, že v danom prípade nemožno vyvodiť záver, že zmluva medzi žalobcom a
žalovaným bola porušená podstatným spôsobom podľa § 345 ods. 2 a teda, že žalovaný si mohol vo
vzťahu k žalobcovi uplatniť primeranú zľavu z kúpnej ceny.

69. Podľa ust. § 345 ods. 2 Obch. zák. na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak
strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať
s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva
uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri
pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.

70. Kvalifikačným znakom tejto definície je, že v dôsledku porušenia zmluvy oprávnená strana stratí
záujem na plnení zmluvy. Strata záujmu na plnení zmluvy úzko súvisí s tým, že v dôsledku porušenia
zmluvy strana nemôže očakávať ten výsledok, ktorý ak k porušeniu zmluvy nedošlo očakávala.
Druhým kvalifikačným znakom v prípade podstatného porušenia je vedomosť o strate záujmu na
plnení alebo aspoň predvídateľnosť straty záujmu na plnení strany porušujúcej zmluvy. Vedomosť alebo
predvídateľnosť straty záujmu musia byť zrejmé v čase uzavretia zmluvy. Predvídateľnosť toho, že
druhá strana nebude mať záujem na plnení zmluvy, ak dôjde k jej porušeniu treba odvodzovať od
účelu zmluvy, ktorý môže byť vyjadrený priamo v zmluve lebo môže vyplynúť z okolností, za ktorých
bola zmluva uzavretá. Kritérium účelu zmluvy, ktorý zákon preferuje objektivizuje podstatné porušenie
zmluvy. Či strana porušujúca zmluvu mohla v čase uzatvárania zmluvy rozumne predvídať stratu záujmu
oprávnenej strany na plnenie zmluvy treba posúdiť objektívne. To znamená, že by to mohla predvídať
každá rozumná osoba za rovnakých okolností.

71. Vzhľadom na obsah kúpno-predajnej zmluvy predmetom ktorej bola dodávka štúk, ktoré žalobca
vyrobil ale ktoré si mal namontovať žalovaný sám a vzhľadom k tomu, že predmetné výrobky
nevykazovali žiadne vady v čase ich prevzatia a k ich zdeformovaniu došlo až následkom nevhodného
skladovania zo skutočnosti, že tieto neboli ihneď montované nemožno vyvodiť právny záver, že zo
strany žalobcu došlo k porušeniu zmluvy podstatným spôsobom. Treba zdôrazniť, že medzi žalobcom
a žalovaným bol dlhodobý dodávateľsko-odberateľský vzťah na základe ktorého žalobca dodával a
montoval štuky pre žalovaného od roku 1992 a v roku 2013 došlo prvý krát k dodaniu výrobkov
štúk z materiálu sadra. Montáž si chcel zabezpečiť žalovaný svojimi pracovníkmi a to nebolo zo
strany žalovaného preukázané, že by zamestnanci žalovaného, ktorý si prišli prevziať a odviesť
tovar, neboli poučení ako s ním nakladať pri prevoze a zároveň vedeli, že výrobky sa mali okamžite
namontovať. Navyše bol tam stavbyvedúci žalovaného, ktorý sa mal informovať o tom, akým spôsobom



s predmetnými štukmi nakladať a mal vyvinúť maximálne úsilie na to, aby k poškodeniu predmetných
štúk nedošlo. Ak žalovanému nebolo zrejmé ako má tovar dlhšie skladovať, mohol v rámci obvyklej miery
opatrnosti požiadať žalobcu o ďalšie poučenie resp. mal zistiť akým spôsobom s týmto tovarom nakladať.

72. Pokiaľ ide o list na ktorý sa odvolával žalovaný v podanom odvolaní zo dňa 17.3.2014, ktorým
žalobca reaguje na výzvu žalovaného zo dňa 13.3.2014 z uvedeného obsahu listu nie je zrejmé, že by
žalobca považoval telefonické oznámenie vád zo strany žalovaného za reklamáciu iba tu konštatoval, že
iba v takom prípade dodáva zadarmo nové výrobky ak je reklamácia oprávnená a je zavinená žalobcom,
čo sa v danom prípade nestalo. Konštatoval, že ním vyrobené výrobky boli vyrobené v poriadku a
takto boli aj žalovaným prevzaté a odovzdané. Taktiež v tomto liste iba konštatoval, že formy žalovaný
nevyrába a preto vyrobil pre žalovaného znovu formu z ktorej si pracovníci žalovaného odliali nové
výrobky čím došlo k zníženiu nákladov na ich výrobu. Uviedol zároveň, že tým, že si žalovaný odlial z
jeho foriem nové výrobky došlo k zníženiu nákladov na strane žalovaného za zničené vyrobené štuky za
ktoré by si inak požadoval žalobca úhradu. Z celého obsahu listu nevyplýva, že by žalobca považoval
oznámenie žalovaného o zničení štúk zlým skladovaním za reklamáciu resp. že by považoval túto
reklamáciu za dôvodnú.

73. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako
vecne správne s poukazom na ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

74. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP s tým, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania.

75. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1114213974)

  1. 19. 10. 2015Rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 28Cb/175/2014 z 19. 10. 2015
  2. 12. 12. 2016Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/17/2016 z 12. 12. 2016 (toto rozhodnutie)