KAUZIS.SK
UznesenieKrajský súd Bratislava29. 9. 2016plný textcitované 2×

Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/354/2016 z 29. 9. 2016

CitáciaUznesenie Krajského súdu Bratislava z 29. septembra 2016, sp. zn. 4Co/354/2016, ECLI:SK:KSBA:2016:1114215013.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/354/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114215013
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1114215013.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov
senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: I. S.,
bytom S.. D. XXXX, W., Č. M., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s.r.o.,
Potočná 650/135B, Trenčín, proti žalovanému: Sberbank Slovensko, a.s., Vysoká 9, Bratislava, IČO: 17
321 123, zast. Advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava,
o náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.
februára 2016, č.k. 25C 90/2014-74, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o trovách konania z r u š u j e a vec
mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku žalobcom
konanie o jeho žalobe, ktorou sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 4.180.000 eur titulom
náhrady škody, a zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje
rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ust. § 10 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, a vecne tým, že žalobcovi, ktorý
súdny poplatok splatný podaním žaloby nezaplatil, doručil dňa 29.06.2015 výzvu na zaplatenie súdneho
poplatku za návrh vo výške 16.596,50 eur v lehote 10 dní, avšak žalobca súdny poplatok za návrh v
určenej lehote nezaplatil napriek tomu, že bol o následkoch poučený. O trovách konania rozhodol podľa
ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania
podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

2. Proti tomuto rozhodnutiu v časti o trovách konania podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho
zástupcu včas odvolanie, a žiadal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť, a zaviazať
žalobcu povinnosťou nahradiť mu trovy konania pred súdom prvej inštancie vo výške 21.107,24 eur
a trovy odvolacieho konania vo výške 5.287,08 eur. Namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil, keď na rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., ktoré na
posudzovanú vec nedopadá, namiesto ust. § 146 ods. 2 O.s.p., a tiež, že svoje rozhodnutie okrem citácie
znenia ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. ničím neodôvodnil. Zdôraznil, že k zastaveniu konania došlo
výlučne v dôsledku konania žalobcu, ktorý nezaplatil súdny poplatok, hoci bol na jeho zaplatenie súdom
riadne vyzvaný, a o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku bol poučený. Argumentoval, že nakoľko
žalobca zavinil zastavenie konania, bolo na rozhodnutie o trovách konania nevyhnutné aplikovať ust. §
146 ods. 2 O.s.p.. Poukázal tiež na to, že bol uznesením súdu prvej inštancie č.k. 25C 90/2014-34 zo
dňa 06.02.2015 vyzvaný na vyjadrenie k žalobe, na čo sa prostredníctvom svojho advokáta k žalobe
dňa 25.03.2015 písomne vyjadril, a uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Súdu prvej inštancie vytkol
procesné pochybenie, keď ho v rozpore so znením ust. § 151 ods. 1 a 4 O.s.p. pred rozhodnutím o
zastavení konania uznesením, ktoré sa nevyhlasuje, nevyzval na vyčíslenie trov konania, hoci si nárok



na ich náhradu riadne uplatnil, čím neoprávnene zasiahol do jeho práv a odňal mu možnosť konať pred
súdom.

3. Žalobca odvolanie nepodal, a vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného najskôr uviedol, že dňa
22.07.2015 podal návrh na pripustenie zmeny žalobcu, o čom súd prvej inštancie nerozhodol, a nekonal
ďalej s postupníkom. V ďalšom mal za to, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a že súd prvej
inštancie vec správne právne posúdil, keď žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania podľa
ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., nakoľko konanie bolo zastavené bez meritórneho prejednania veci,
a preto žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Zastával názor,
že ust. § 146 ods. 2 O.s.p. je možné aplikovať až po zaplatení súdneho poplatku spojeného so začatím
konania.

4. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné.

5. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

Podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 391 ods. 1 C.s.p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť
konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

6. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a s
prihliadnutím na skutočnosť, že vznik trov konania žalovaného, jeho návrh na priznanie ich náhrady,
a samotné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, jeho poučenie o odvolaní, ako i odvolanie
žalovaného, spadajú pod režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinného do
30.06.2016, posudzoval odvolací súd odvolanie žalovaného, napadnuté uznesenie, a konanie, ktoré
mu predchádzalo, podľa v tom čase účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Vyhodnotil,
že žalovaný, ktorému v konaní pred súdom prvej inštancie vznikli trovy konania, spočívajúce v trovách
jeho právneho zastúpenia, si návrhom riadne uplatnil ich náhradu, pričom súd prvej inštancie rozhodol
o trovách konania napadnutým uznesením, proti ktorému je odvolanie prípustné, a žalovaný podal
odvolanie v zákonnej lehote.

7. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 21.05.2014,
od žalovaného domáhal zaplatenia 4.180.000 eur titulom náhrady škody, pričom súdny poplatok
splatný podaním žaloby nezaplatil. Žalovaný podal na základe uznesenia súdu prvej inštancie č.k.
25C 90/2014-34 zo dňa 06.02.2015, ktorým bol vyzvaný na vyjadrenie k žalobe, prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, ktorého dňa 23.02.2015 splnomocnil na svoje zastupovanie v konaní, dňa
10.04.2015 písomné vyjadrenie k žalobe, v ktorom si uplatnil aj nárok na náhradu trov konania. Súd
prvej inštancie po tom, čo žalobca ani na dodatočnú výzvu súdu (doručenú mu dňa 29.06.2015)
súdny poplatok za podanie žaloby nezaplatil, konanie napadnutým uznesením, ktoré nevyhlásil, pre
nezaplatenie súdneho poplatku žalobcom zastavil. Bez toho, aby žalovaného, ktorý si náhradu trov
konania riadne uplatnil, vyzval na vyčíslenie trov konania do troch pracovných dní od doručenia výzvy,
rozhodol v napadnutom uznesení o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich
náhradu. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie č.k. 25C 90/2014-74 zo dňa 17.02.2016 nadobudlo
v časti zastavenia konania dňa 24.03.2016 právoplatnosť. Keďže konanie o žalobe žalobcu bolo
právoplatne zastavené, a teda už nie je vedené, odvolací súd neskúmal žalobcom namietaný procesný



postup súdu prvej inštancie pred vydaním rozhodnutia o zastavení konania (namietané nerozhodnutie
o jeho návrhu na zmenu žalobcu, ktorý bol však podaný až po uplynutí súdom prvej inštancie žalobcovi
stanovenej lehoty na zaplatenie súdneho poplatku), a neprihliadal ani na podanie žalobcu, ktorým dňa
28.07.2016 opätovne navrhol zmenu žalobcu.

8. Po preskúmaní napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, a s poukazom na vyššie
uvedený výklad prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., dospel odvolací súd k záveru, že
na posudzovanú vec sa vzťahujú nasledujúce ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku účinného
do 30.06.2016.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa ust. § 151 ods. 1, 2 a 4 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem
trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ak sa rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nevyhlasuje a bol
podaný návrh na rozhodnutie o trovách, súd vyzve účastníka na vyčíslenie trov do troch pracovných dní
od doručenia výzvy. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane.

9. S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia a zistenia zo súdneho spisu, dospel odvolací
súd najskôr k záveru, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore s ust. § 151 ods. 4 O.s.p., keď
napriek tomu, že rozhodnutie o zastavení konania nevyhlasoval, za stavu, keď si žalovaný počas konania
riadne uplatnil nárok na náhradu trov konania, žalovaného nevyzval na vyčíslenie trov konania do troch
pracovných dní od doručenia výzvy. Týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému
uplatnenie jemu patriacich procesných práv, čím mu odňal možnosť konať pred súdom a porušil jeho
právo na spravodlivý súdny proces. Naviac, hoci v napadnutom uznesení o trovách konania rozhodol
podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., v rozpore s požiadavkou uvedenou v ust. § 157 ods. 2 v spojení s § 167
ods. 2 O.s.p. výrok o náhrade trov konania ničím neodôvodnil, a preto jeho právne posúdenie a závery,
ktoré prijal, nie je možné v odvolacom konaní preskúmať. Odvolací súd potom vyhodnotil, že súd prvej
inštancie úplnou absenciou odôvodnenia napadnutého výroku o trovách konania, a teda arbitrárnosťou
svojho rozhodnutia, žalovanému tiež odňal možnosť v podanom opravnom prostriedku skutkovo a
právne argumentovať, čím opätovne porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. Tieto procesné
pochybenia súdu prvej inštancie nie je možné v odvolacom konaní napraviť, nakoľko absentujúce
odôvodnenie nie je možné preskúmať.

10. Bude teda povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne o trovách konania rozhodnúť, a to v zmysle
aktuálnej právnej úpravy (ust. § 262 C.s.p. a nasl.), a rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo v súlade s
ust. § 236 C.s.p.. Ohľadom právneho posúdenia nároku na náhradu trov konania považuje odvolací
súd za potrebné uviesť, že napadnuté rozhodnutie o trovách konania, i keď ničím neodôvodnené,
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko súd prvej inštancie aplikoval nesprávne
ustanovenie právneho predpisu, a to ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., ktoré sa na posudzovanú vec
nevzťahuje, namiesto ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ktoré upravuje povinnosť tej ktorej strany uhradiť náhradu
trov konania protistrane v súlade so zásadou zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania. Napokon,
ekvivalent tejto pôvodnej právnej úpravy podľa O.s.p., našiel vyjadrenie v ust. § 256 ods. 1 C.s.p., podľa
ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Na vysvetlenie odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda
zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je
sankčná náhrada trov konania, uložená rozhodnutím súdu strane, ktorá ich vznik zavinila. K zastaveniu
konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre
nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania
je potom pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo strán z
procesného hľadiska zavinila zastavenie konania. Je nepochybné, že v posudzovanej veci bolo konanie



zastavené preto, že žalobca nezaplatil súdny poplatok, z čoho bude súd prvej inštancie pri posudzovaní
zavinenia zastavenia konania v ďalšom rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania aj vychádzať.

11. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, ktorý mal za to, že aplikácia ust. § 146 ods. 2 O.s.p. (v súčasnosti
ust. § 256 ods. 1 C.s.p.) prichádza do úvahy až po zaplatení súdneho poplatku spojeného so začatím
konania, odvolací súd uvádza, že takýto názor žalobcu nemá oporu v zákonných ustanoveniach.
Niet totiž žiadnych pochýb o tom, že konanie sa začalo podaním jeho žaloby (bez ohľadu na to, či
bol zaplatený súdny poplatok), teda doručením jeho návrhu na začatie konania na súd (podľa ust.
§ 82 ods. 1 O.s.p.), a že riadne prebiehalo až do času, keď bolo rozhodnutím súdu prvej inštancie
zastavené, pričom žiadne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku neupravuje, že by zaplatenie
alebo nezaplatenie súdneho poplatku za žalobu malo akýkoľvek vplyv na to, aké ustanovenie O.s.p. sa
použije pri rozhodovaní o trovách konania.

12. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti o
trovách konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom vyhodnotí, ktorá zo strán
zavinila zastavenia konania, a na základe svojho právneho posúdenia rozhodne o nároku na náhradu
trov konania, a následne o výške náhrady trov konania (ust. § 262 a nasl. C.s.p.).

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (ust.
§ 396 ods. 3 C.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

  • 25C/90/2014

    zrušené