Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/190/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114215834 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1114215834.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: V. M., Š. XX, N., o zaplatenie 816,28 eura s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 19C/197/2014-50, zo dňa 27.2.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobným návrhom doručeným súdu 29.5.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 816,28 eura s úrokmi z omeškania 8,50 % ročne od 9.10.2013 do zaplatenia a k náhrade trov konania na tom základe, že Slovenská sporiteľňa, a.s. zriadila v prospech žalovaného bežný účet, na ktorom poskytla v jeho prospech úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte. Žalovaný v dôsledku neplnenia platobných povinností nepovolene prečerpal peňažné prostriedky na účte v trvaní viac ako 5 dní, čím nastal prípad porušenia predpokladaný v čl. 14 bod 14.1 Obchodných podmienok. Žalobca v zmysle čl. 8.4 písm. a) Obchodných podmienok vyhlásil k 30.9.2013 mimoriadnu splatnosť pohľadávky vzniknutej z titulu nesplateného úveru poskytnutého formou povoleného prečerpania na účte žalovaného č. XXXXXXXXXX/XXXX v celkovej sume 977,86 eura, ktorá pozostáva z dlžnej istiny rovnajúcej sa výške prečerpania 816,28 eura, úrokov 107,64 eura, poplatkov 53,94 eura a zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie pohľadávky v lehote do 8.10.2013. Žalobca aktívnu vecnú legitimáciu odôvodnil Zmluvou o postúpení pohľadávok medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o. ako postupníkom dňa 28.3.2013, ktorou bola pohľadávka voči žalovanému z titulu nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 977,86 eura s prísl. postúpená na žalobcu. 3. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním; vec prejednal v intenciách tvrdení uvádzanými žalobcom, ktorými odôvodňoval svoju žalobu. Uviedol, že predmetom konania je požiadavka žalobcu na zaplatenie 816,28 eura s úrokom z omeškania 8,50 % ročne z dlžnej sumy od 9.10.2013 do zaplatenia. Zmluvou o poskytnutí balíka uzatvorenou 20.10.2005 Slovenská sporiteľňa , a.s. poskytla žalovanému služby spočívajúce v zriadení bežného účtu, a to na základe Zmluvy o bežnom účte (časť II. zmluvy), elektronické služby k účtu, kontokorentný úver do výšky úverového rámca 25.000,- Sk. Na základe zmluvy o účte č. XXXXXXXXXX/ XXXX zo 17.7.2002 bol žalovanému zriadený bankový účet, na základe zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty z 11.12.2008 bola žalovanému vydaná platobná karta a boli bankou určené limity jej používania v hotovostných dňoch, bezhotovostných dňoch a celkovo. Z oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. o postúpení pohľadávky z 5.4.2013 adresovanej žalovanému mu vyplynulo, že Slovenská sporiteľňa, a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE uzatvorenej 28.3.2013 postúpila pohľadávku 977,86 eura s prísl. spoločnosti Intrum Justitia Slovakia s.r.o. Išlo o pohľadávku z nepovoleného prečerpania na účte FO č. účtu XXXXXXXXX. Poukázal na to, že bližšia špecifikácia žalovanej sumy, ani to, kedy konkrétne malo dôjsť k nepovolenému prečerpaniu žalovaným, nebola žalobcom preukázaná. Ozrejmil, v čom spočíva postúpenie pohľadávky; do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový veriteľ na základe zmluvy uzavretej medzi nimi, postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pri postúpení pohľadávky nie je účelom zmena obsahu postúpenej pohľadávky, ale zmena v osobe veriteľa. Postúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení, najmä sa nemôže zhoršiť. Na objasnenie veci ďalej uviedol, že v súdenom prípade žalobca uzavrel 28.3.2013 Zmluvu o postúpení pohľadávok s obchodnou spoločnosťou Slovenská sporiteľňa, a.s. a poukázal na § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., v zmysle ktorého môže banka postúpiť svoju pohľadávku voči klientovi, ak je klient nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, a to aj napriek písomnej výzve banky. Súdu prvej inštancie však z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by Slovenská sporiteľňa, a.s. vyzvala pred uzavretím Zmluvy o postúpení pohľadávok písomne žalovaného na splnenie pohľadávky z nepovoleného prečerpania na účte, žalobca to netvrdil ani v žalobe a táto skutočnosť mu nevyplynula ani z predložených listinných dôkazov. Vychádzajúc z uvedeného tak dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na postúpenie predmetnej pohľadávky 977,86 eura na žalobcu; takéto postúpenie pohľadávky považoval v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné pre rozpor so zákonom, a to pre nedodržanie zákonnej podmienky definovanej v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z., ktorou je existencia písomnej výzvy banky klientovi na plnenie peňažného záväzku, a s ktorým je následne klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. 4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie. Objasnil, že vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávny vzťah strany sporu k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Strana sporu, ktorá je nositeľom subjektívneho práva z hmotnoprávneho vzťahu, má aktívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí, pričom súd návrhu vyhovie len vtedy, ak žalobca preukáže, že má subjektívne právo na plnenie od žalovaného uplatnené v konaní. Ak sa to nedokáže, súd návrh zamietne so záverom o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom aktívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorý ale v konaní nevystupuje ako žalobca. Uzavrel, že o takýto prípad ide aj v prejednávanej veci, keď dospel k záveru, že postúpenie pohľadávky uplatnenej žalobou je neplatné. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu má vecný dopad na výsledok sporu v podobe vydania meritórneho rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie návrh voči žalovanému v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. a § 39 Občianskeho zákonníka zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a procesne plne úspešnému žalovanému ich nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by mu nejaké trovy vznikli. 5. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Nesúhlasil so súdom prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie a zastával názor, že svoju aktívnu vecnú legitimáciu preukázal predložením Oznámenia o postúpení pohľadávky, ktorým si postupca (Slovenská sporiteľa, a.s.) splnil povinnosť podľa § 526 Občianskeho zákonníka. Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, pričom podporne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.6.2003, sp. zn. 4 Obo 210/2001. Mal za to, že účelom ustanovenia § 92 zákona č. 483/2001 Z.z. je úprava výnimiek z bankového tajomstva; § 92 ods. 8 cit. zákona nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Za daných podmienok môže banka postúpiť pohľadávku aj na inú osobu ako je banka, teda aj na osobu, ktorá ako taká nie je viazaná bankovým tajomstvom, a to aj bez súhlasu klienta s tým, že ak by postúpila pohľadávku na inú osobu skôr, ako sú splnené stanovené podmienky a zároveň by nemala na postúpenie pohľadávky súhlas, porušuje tým bankové tajomstvo. Uviedol, že účel ustanovení je vyjadrený aj v dôvodovej správe k § 92 vládneho návrhu zákona č. 483/2001 Z.z., podľa ktorej v ustanoveniach odsekov 1 až 7 (teraz ods. 8) sa upravujú ďalšie prípady prelomenia bankového tajomstva. Nejde však o zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky bankou, nedodržanie ktorých by spôsobovalo neplatnosť postúpenia. 6. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.9.2016 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.). 7. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 8. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 9. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.). 10. Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvej inštancie a v nadväznosti na odvolacie námietky žalobcu odvolací súd uvádza, že podľa § 92 ods. 8 veta prvá zákona č. 483/2001 Z.z. ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Podľa cit. ustanovenia môže byť splatná banková pohľadávka (zodpovedajúca peňažnému záväzku, s ktorým je klient banky v omeškaní) postúpená až po predchádzajúcej písomnej výzve banky a ak je omeškanie dlžníka so splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu v odvolaní, že § 92 ods. 8 cit. zákona nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva; naopak, keď postúpením bankovej pohľadávky súčasne dochádza aj k prelomeniu bankového tajomstva, podľa názoru odvolacieho súdu musia byť na platné postúpenie splnené všetky podmienky uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. Predmetné ustanovenie je špeciálnym ustanovením (lex specialis) k inštitútu cesie a postúpenie pohľadávky bankou na žalobcu sa musí okrem § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka riadiť aj § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky má svoje opodstatnenie v tom, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom (aj nebankovým) už nad pohľadávkou nie je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu Národnej banky Slovenska ako centrálnej banky, ktorý je osobitne významný v priebehu trvania úverového vzťahu. Odvolací súd má za to, že v prípade písomnej výzvy banky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. ide o tzv. faktický úkon, ktorý je nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho právneho úkonu a to postúpenia pohľadávky zo strany banky; následkom nevykonania tohto faktického úkonu je neplatnosť následného právneho úkonu. 11. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého žalobcovi vyplýva ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo uplatňovať si tento hmotnoprávny nárok. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej, alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29.6.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). Žalobca nie je subjektom, ktorý žalovanému zriadil v prospech žalovaného bežný účet a poskytol v jeho prospech úver vo forme povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte; týmto subjektom bola Slovenská sporiteľňa, a.s. V konaní nebolo preukázané, že by Slovenská sporiteľňa, a.s. v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. vykonala predmetnú písomnú výzvu, ktorá by sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného (bez ohľadu na to, či sa s touto výzvou oboznámil, alebo nie). Z uvedeného dôvodu bol správny záver súdu prvej inštancie, že nebola dodržaná zákonná podmienka nevyhnutná pre platnosť postúpenia pohľadávky bankou, z čoho v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka vyvodil neplatnosť postúpenia pohľadávky pre rozpor so zákonom; keďže žalobca žalobou uplatnenú pohľadávku nenadobudol, správny bol aj jeho záver, že žalobca nie je na jej uplatňovanie v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný. 12. Pokiaľ ide o žalobcom uvádzaný rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.6.2003, sp. zn. 4 Obo 210/2001, ktorého právna veta znie: „Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie. To by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník“, odvolací súd v súlade s § 393 ods. 3 CSP na dôkladné odôvodnenie svojho odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe (v tejto prejednávanej veci) je toho názoru, že uvedeným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sa obchádzajú ustanovenia o absolútnej neplatnosti právnych úkonov; strácajú svoj zmysel akékoľvek ustanovenia právnych predpisov obmedzujúce možnosti postúpenia pohľadávok (okrem posudzovaného § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=31&p=2685387-2685392&f=2> aj napr. § 10 ods. 3 písm. a) zákona č. 176/2004 Z.z. <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=30&p=1021349&f=2>, § 110a ods. 1 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=31&p=2702644-2702644&f=2> a § 153 ods. 2 zákona č. 566/2001 Z.z. <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=31&p=2704626-2704626&f=2>), ustanovenia § 37 a nasl. <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=29&p=1350813-1350818&f=2> Občianskeho zákonníka stanovujúce náležitosti právnych úkonov, ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovujúce pod sankciou neplatnosti obligatórnu písomnú formu zmluvy o postúpení pohľadávky, ustanovenie § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka obsahujúce obmedzenia postúpenia pohľadávky ako aj ustanovenie § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka stanovujúce možnosť dohody medzi veriteľom a dlžníkom o tom, že veriteľ nemôže postúpiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi na tretiu osobu. Vychádzajúc z uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR totiž v prípade, ak postupca oznámi dlžníkovi postúpenie pohľadávky, súd nie je oprávnený zaoberať sa absolútnou neplatnosťou, resp. neexistenciou zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže táto je z hľadiska posúdenia aktívnej vecnej legitimácie osoby, ohľadom ktorej postupca oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky (postupníka) právne irelevantná. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí s ohľadom na to, že je stanovená zároveň vo verejnom záujme priamo (automaticky) zo zákona (ex lege), a to od počiatku (ex tunc), ako aj bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Preto právne účinky, t.j. subjektívne občianske práva a občianskoprávne povinnosti z takto absolútne neplatného právneho úkonu vôbec nevzniknú. Vzhľadom na to, že absolútna neplatnosť právneho úkonu vzniká priamo zo zákona (ex lege), a nie zo správania účastníkov občianskoprávnych vzťahov, nemôže byť tento dôsledok, t.j. absolútna neplatnosť odvrátená ani za použitia dobrých mravov (§ 3 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1350582-1350582&f=2> Občianskeho zákonníka). Súd prihliada k absolútnej neplatnosti právneho úkonu s ohľadom na spomenutý verejný záujem aj bez návrhu, t.j. z úradnej povinnosti. Absolútnu neplatnosť právneho úkonu nie je možné podľa platného právneho stavu spätne zhojiť ani dodatočným schválením (tzv. ratihabíciou), ani odpadnutím vady prejavu vôle (tzv. konvalidáciou). Absolútna neplatnosť je dôsledkom najzávažnejších vád právnych úkonov, ako sú napr.: nedostatok slobodnej vôle, nedostatok vážnej vôle, neurčitosť, nezrozumiteľnosť, nemožnosť plnenia, ktoré je predmetom právneho úkonu (§ 37 Občianskeho zákonníka <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1350813-1350818&f=2>), konanie osoby v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou (§ 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1350821-1350821&f=2>), rozpor obsahu alebo účelu právneho úkonu so zákonom alebo obchádzanie zákona alebo rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1350822-1350823&f=2>), nedostatok formy právneho úkonu, ktorú vyžaduje zákon (§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=1350826-1350826&f=2>). Podľa názoru odvolacieho súdu neexistuje žiadny právny dôvod, ktorý by umožňoval stanoviť výnimku zo základných princípov týkajúcich sa absolútnej neplatnosti v prípade postupovania pohľadávok na tretie osoby. Aj zmluva o postúpení pohľadávky ako každý iný právny úkon musí vyhovovať všetkým zákonným podmienkam platnosti. V súvislosti s konštatovaním Najvyššieho súdu SR, že „dlžník sa nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie“, je potrebné zdôrazniť, že sa nevyžaduje, aby sa dlžník dovolával absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie, nakoľko absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva ex lege a súd je na ňu povinný prihliadať ex offo bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolá. Bolo by právne neakceptovateľné, aby v situácii, kedy každému (vrátane súdu) je zrejmá absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky buď bez potreby jej predloženia (napr. pre rozpor s výslovným znením zákona obmedzujúcim možnosť postúpenia pohľadávky) alebo aj s potrebou jej predloženia, kedy z textu zmluvy o postúpení pohľadávky je možné vyvodiť jej absolútnu neplatnosť, súd napriek tomu na absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky neprihliadol a vychádzal by len z oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky. Odvolací súd má ďalej za to, že stanovisko vyjadrené v cit. rozhodnutí Najvyššieho súdu SR je v rozpore s ratio legis § 526 Občianskeho zákonníka, ktorého účelom a cieľom zrejme nebolo znevýhodnenie postavenia dlžníka v tom zmysle, že mu bude bránené, aby mohol v súdnom konaní, v ktorom si voči nemu uplatňuje na zaplatenie pohľadávku osoba, ohľadom ktorej mu postupca oznámil postúpenie pohľadávky (postupník), namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistenciu, a poskytnúť tak ochranu konaniu postupcu a postupníka v rozpore so zákonom. Nie je jasné, prečo by dlžník, ktorému postúpenie pohľadávky oznámil postupca, mal byť znevýhodnený v prípadnom súdnom konaní v prospech tých, ktorí porušili zákon, t.j. postupca a postupník, ktorí buď vôbec neuzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávky alebo uzatvorili absolútne neplatnú zmluvu o postúpení pohľadávky. S poukazom na vyššie uvedené právne závery označený rozsudok Najvyššieho súdu SR ako súčasť argumentácie žalovaného, nie je spôsobilý vyvolať pochybnosť o ústavnej zlučiteľnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal vo veci plný úspech. 14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).