Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/319/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114216135 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1114216135.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Alexandry Hanusovej a JUDr. Ing. Maria Dubaňa v právnej veci navrhovateľky: Mgr. W. Ž., Y. X, Z., zastúpenej MULARČÍK A PARTNERI, s. r. o., Nám. M. Benku 15, Bratislava proti odporcovi: Mgr. W. Ž., Y. X, Z., zastúpenému advokátom JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, Šafárikovo nám. 2, Bratislava, o výživné na manželku, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 19C/101/2014-315, zo dňa 9.6.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil odporcovi povinnosť prispieť na výživu navrhovateľky za obdobie od 2.6.2014 do 22.4.2015 sumou 4.400 eur a vo zvyšnej časti súd návrh zamietol; odporcovi uložil aj povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I súdny poplatok 71,50 eura a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa voči odporcovi domáhala uloženia povinnosti prispievať na jej výživu sumou XXX eur mesačne po tom, čo si odporca po opustení spoločnej domácnosti prestal plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči nej vyplývajúcu mu z § 71 Zákona o rodine. 2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že účastníci uzavreli 10.8.1990 manželstvo, z ktorého pochádzajú dve deti syn Z., nar. XX.X.XXXX a dcéra S., nar. X.X.XXXX, obe deti študujú. Manželstvo bolo ku dňu 22.4.2015 právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 1P/69/2014. Rozsudkom boli upravené práva a povinnosti rodičov voči, v tom čase ešte maloletej, dcére S.. Tá bola na základe jej želania zverená do osobnej starostlivosti navrhovateľky, odporcovi bolo určené výživné na dcéru vo výške XXX eur mesačne. Obdobne boli upravené práva a povinnosti voči maloletej S. na čas do rozvodu manželstva účastníkov v konaní, vedenom na pod sp. zn. 3P/34/2014, v ktorom súd vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia aktuálnych majetkových pomerov odporcu. Súd prvej inštancie v rámci vykonaného dokazovania oboznámil obsah predmetného spisu a z dôvodu procesnej ekonomiky už neopakoval všetky dôkazy vykonané v konaní sp. zn. 3P/34/2014. Plnoletý syn Z. návrh na určenie vyživovacej povinnosti voči odporcovi nepodal. 3. Skúmaním pomerov účastníkov zistil, že navrhovateľka dosiahla vysokoškolské vzdelanie humanitného smeru (história), od narodenia detí trvalo nepracovala, zabezpečovala starostlivosť o rodinu, deti a domácnosť. Dňa 2.5.2005 získala živnostenské oprávnenie na vykonávanie ohlasovacej živnosti (tlmočníctvo a prekladateľská činnosť, administratívne práce, atď.). Túto činnosť vykonávala sporadicky, nepravidelne, pričom prácu jej do rozpadu manželstva sprostredkovával výlučne odporca. Trpí celakiou a osteoporózou; následkom manželskej krízy vyhľadala ambulantnú starostlivosť psychiatra. Od konca roku 2014 sa začala aktívnejšie zapájať do pracovného procesu, učí na jazykovej škole, má čiastočný pracovný úväzok v „Dome fotografie“. V roku 2015 dosiahla deklarovaný mesačný príjem cca XXX eur brutto. Žije v spoločnej domácnosti so svojou dcérou a synom v byte na Y. ul. č. X v Bratislave. Tento byt je vo vlastníctve syna Z.. 4. K pomerom odporcu súd prvej inštancie zistil, že ten vykonáva od roku 1991 podnikateľskú činnosť. Pôsobil a v súčasnosti aj pôsobí ako spoločník a štatutárny zástupca vo viacerých obchodných spoločnostiach na území SR. Jedná sa celkom o 17 obchodných spoločností, ktoré sa venovali developerskej činnosti, pohostinstvu, sprostredkovateľskej činnosti, atď. (AQUA Balneo, s.r.o., Archa, spoločnosť s ručením obmedzeným, BW a.s., BANA THERMAL, s.r.o., CW EAST, s.r.o., CW North, s.ro., CW South, s.r.o., CW WEST, s.r.o., F.I.M. Partners, a.s., Fertina Trading, s.r.o., I.S.S.O., s.r.o., JUVENTUS, spol. s r.o., LESKOVIC, s.r.o., Mil-Mil, s.r.o., UNIKO, a.s. v likvidácii, VSP Tatry, a.s., MilMil Slovakia, s.r.o.). Z nich sú momentálne činné 4 obchodné spoločnosti. Ostatné z uvedených spoločností už ukončili svoju činnosť a boli ex offo, resp. dobrovoľne vymazané z obchodného registra, naposledy v januári 2015. Odporca je zároveň predsedom predstavenstva Izraelskej obchodnej komory na Slovensku, je činný aj v literárnej oblasti, je autorom viacerých diel. V roku 2013 mal deklarovaný minimálny mesačný príjem vo výške 2.000 eur; v roku 2014 mal celkový príjem zo živnosti 48.580 eur, výdavky uviedol vo výške 32.759 eur, v decembri 2014 nadobudol za predaj motorového vozidla O. M. 21.000 eur. Odporca žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou a matkou v byte na Y. ul. č. X v Bratislave. Na čas do rozvodu, ako aj po rozvode manželstva, mu bola určená vyživovacia povinnosť na dcéru S. vo výške XXX eur mesačne, keď poručenský súd vychádzal z predpokladaného mesačného príjmu odporcu za rok 2014 vo výške 2.000 eur, pričom minimálne takýto príjem odporca dosahoval aj v priebehu roka 2015. 5. Dokazovaním mal ďalej súd prvej inštancie preukázané, že účastníci vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov rodinný dom a pozemok v obci Banka, okres Piešťany a umelecké predmety. Konštatoval, že masa bezpodielového spoluvlastníctva a určenie jej hodnoty nie je predmetom tohto konania. Z pohľadu prejednávanej veci preto považoval za irelevantnú obranu odporcu týkajúcu sa umeleckých predmetov, ktoré sa mali nachádzať v držbe navrhovateľky a ktoré mala „odcudziť“ zo spoločného rodinného domu v Banke. 6. S poukazom na § 18, § 71 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 Zák. o rodine súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania ustálil, že návrh na určenie vyživovacej povinnosti bol podaný dôvodne. Vychádzal z toho, že navrhovateľka až do rozpadu manželstva takmer výlučne zabezpečovala starostlivosť o spoločné deti a domácnosť účastníkov aj s poukazom na fakt, že odporca nevlastní vodičský preukaz. Odporca sa počas spoločného života s navrhovateľkou venoval svojej kariére, podnikateľskej činnosti, o čom svedčí počet obchodných spoločností na území SR, v ktorých pôsobil, jeho rozsiahlejšia literárna činnosť a činnosť predsedu predstavenstva Izraelskej obchodnej komory na Slovensku. Uvedené aktivity vyžadovali značný osobný čas práve na úkor rodiny a starostlivosti o deti, čo bezpochyby svojím osobným prínosom musela počas spoločného života pokryť práve navrhovateľka. Je preto zrejmé, že nová životná situácia spočívajúca v rozpade spoločnej domácnosti musela podstatnejším spôsobom zasiahnuť do života navrhovateľky, nakoľko odporca je profesijne a spoločensky vyprofilovaný, naopak navrhovateľka si svoje vhodné profesijné zázemie musí nájsť, a to v takej miere, aby v budúcnosti finančne zabezpečila nielen svoje osobné hmotné a kultúrne potreby, ale aj plnenie vyživovacej povinnosti voči dcére S.. Choroby, ktorými trpí navrhovateľka (celiakia a osteoporóza) nepovažoval za diagnózy tak závažného charakteru, aby jej bránili zapojiť sa primerane do pracovného procesu. 7. Ako nedôvodnú vyhodnotil obranu odporcu spočívajúcu v tvrdení, že navrhovateľka získala sumu vo výške 20.000 eur od jeho matky a z tejto sumy si teda môže zabezpečiť svoje osobné potreby a hradiť náklady domácnosti. Z Čestných prehlásení spísaných v tejto súvislosti pani L. Ž., matkou odporcu totiž vyplýva, že sumu po 10.000 eur previedla na jeho deti, vnuka Z. a vnučku S., ako príspevok, ktorý im má pomôcť získať vysokoškolské vzdelanie. Uvedené vyplýva aj z Čestného prehlásenia syna účastníkov konania Z.Í. Ž. zo dňa 18.5.2015, v ktorom prehlásil, že je a vždy bol jediným disponentom termínového vkladu zriadeného 29.4.2014, na ktorý bola jednorazovo vložená suma 10.000 eur, ktorú mu darovala jeho stará mama L. Ž. za účelom pokrytia jeho študijných výdavkov. Obdobne je tomu aj v prípade dcéry S.. 8. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti odporcu súd prvej inštancie vychádzal zo záveru, že hmotná a kultúrna úroveň oboch účastníkov konania do rozvodu manželstva má byť rovnaká, čo vyplýva z ustanovenia § 71 ods. 1 Zák. o rodine, keď od rozpadu spoločnej domácnosti odporca navrhovateľke finančne neprispieval. Odporca v čase rozhodovania dosahoval minimálne príjem vo výške 2.000 eur, navrhovateľka XXX eur. Zo sumy 2.000 eur si odporca musí plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dcére S. vo výške XXX eur mesačne. Určením vyživovacej povinnosti odporcu voči navrhovateľke vo výške XXX eur mesačne bude zabezpečená aspoň matematická rovnosť hmotnej úrovne navrhovateľky a odporcu (po 1.000 eur). Vzhľadom na skutočnosť, že ku dňu vyhlásenia rozhodnutia už bolo manželstvo účastníkov právoplatne rozvedené, vzájomná vyživovacia povinnosť odporcu definovaná v § 71 ods. 1 Zákona o rodine skončila dňa 22.4.2015. Súd prvej inštancie preto určil vyživovaciu povinnosť odporcu za obdobie od 1.6.2014, t.j. od podania návrhu do 30.4.2015 (do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom zaniklo manželstvo účastníkov) jednorazovo za 11 mesiacov po 400 eur, čo činí sumu 4.400 eur. V zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. prvá veta za bodkočiarkou, uložil odporcovi lehotu 15 dní na splnenie určenej povinnosti. Takto určené výživné podľa neho bezpochyby zodpovedá možnostiam a schopnostiam odporcu ako aj odôvodneným potrebám navrhovateľky. 9. O povinnosti úhrady súdneho poplatku súd rozhodol podľa § 2 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. e), § 5 ods. h), § 6 ods. 1 a 2 zákona o súdnych poplatkoch a položky 8 Sadzobníka súdnych poplatkov; navrhovateľka je osobne oslobodená od úhrady súdneho poplatku, preto poplatková povinnosť vnikla odporcovi, a to zo základu, ktorý predstavuje súdom priznané výživné vo výške 4.400 eur, po odpočítaní sumy 16,50 eura, ktorú uhradila navrhovateľka s podaním návrhu na začatie konania, a predstavuje 71,50 eura. V tejto časti súd súčasne v písomnom vyhotovení rozhodnutia opravil v zmysle § 164 O.s.p. znenie tretej výrokovej vety rozhodnutia pre jeho pôvodnú zrejmú nesprávnosť. 10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu, nakoľko každý z účastníkov mal vo veci úspech len čiastočný. 11. Proti vyhovujúcej časti rozsudku podal odvolanie odporca a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a návrh zamietnuť. Mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil návrh navrhovateľky na určenie vyživovacej povinnosti ako dôvodný, pretože nespĺňal podmienky vyžadované § 71 ods. 1 Zák. o rodine a že nedostatočne zistil skutkový stav. Rozhodnutie o určení výšky výživného, odôvodnené snahou dosiahnuť kultúrnu a hmotnú rovnosť navrhovateľky a odporcu, však vychádzalo len z matematickej rovnosti, ktorá bola založená na nesprávne vyhodnotených príjmoch odporcu a nie na jeho skutočných schopnostiach a možnostiach; zároveň nezohľadňuje skutočnú starostlivosť odporcu o spoločnú domácnosť alebo investície do vzdelania vtedy mal. dcéry S.. 12. Nesúhlasil s tým, že ho súd prvej inštancie považoval za úspešného a bohatého podnikateľa, ktorého rozpad spoločnej domácnosti podstatnejšie nezasiahol. Bol to práve on, kto bol v januári 2014, po vzájomnej dohode medzi synom Z. a navrhovateľkou, vyhostený len s jednou taškou zo spoločného priestranného bytu do bytu, v ktorom momentálne žije so svojou priateľkou a matkou. Uviedol, že nie je pravdou, že zaplatením výživného navrhovateľke, tak ako to určil súd prvej inštancie, dôjde k vyrovnaniu životnej úrovne navrhovateľky a odporcu v zmysle § 71 ods. 1 Zák. o rodine. Namietol, že súd prvej inštancie pri porovnaní oboch životných úrovní nevychádzal z príslušných dôkazných prostriedkov, skutočného posúdenia možností a schopností odporcu či odôvodnených potrieb navrhovateľky, ale zo stereotypného rozdelenia rolí v domácnosti. Podľa neho, ako úspešný podnikateľ, musí mať automaticky vysokú životnú úroveň, kým navrhovateľka, ako osoba starajúca sa o domácnosť, musí mať po rozvode manželstva nízku životnú úroveň. Takýto názor podľa neho nemá však oporu vo vykonaných dôkazoch, ktoré boli oboznámené na pojednávaní. 13. Súdu prvej inštancie vytkol, že pri rozhodovaní nezohľadnil skutočnosť, že po vyhostení z bytu na Y. ulici č. X, žije so svojou matkou a priateľkou v byte o rozlohe 112 m2 a navrhovateľka žije s dcérou S. v byte o rozlohe 170 m2. Navrhovateľka má teda nepochybne komfort a priestor odrážajúci sa v jej životnom štandarde. O jeho zhoršujúcej sa životnej úrovni svedčí dokonca aj tvrdenie samej navrhovateľky, že mu niektoré náklady spojené s užívaním bytu (plynu, služby spoločnosti Slovak Telekom, a.s.) hradí matka. Keby bol úspešným a bohatým podnikateľom s vysokou životnou úrovňou nenechal by platiť životné náklady svoju matku v značne pokročilom veku. Takéto konanie poukazuje na skutočnú núdzu, do ktorej ho navrhovateľka postupne dostáva. 14. Nepovažoval za dostatočne zohľadnené, že diagnózy navrhovateľky (celiakia a osteoporóza) nie sú tak závažné, aby jej bránili zapojiť sa primerane do pracovného procesu. Poukázal na to, že napriek vysokoškolskému vzdelaniu, si navrhovateľka úmyselne nehľadá zamestnanie na trvalý pracovný pomer, ale značnú časť príjmov očakáva od neho. 15. Namietal proti tvrdeniu súdu prvej inštancie, že je spoločníkom a štatutárnym zástupcom v 17 obchodných spoločnostiach. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I v týchto spoločnosti nepôsobí a veľa z týchto spoločností je v likvidácii alebo sú zrušené, čo svedčí o nedostatočne zistenom skutkovom stave. O jeho zhoršujúcej sa životnej úrovni svedčí aj predaj motorového vozidla O. P. XX v hodnote 21.000 eur. Predmetné motorové vozidlo musel predať pre svoje záväzky vyplývajúce z jeho podnikania. 16. O zásadne rozdielnej úrovni odporcu a navrhovateľky nesvedčia ani nehnuteľnosti, ktorých je spoluvlastníkom. Jediná hodnotnejšia nehnuteľnosť, ktorú vlastní, je rodinný dom v obci Banka, ten však má s navrhovateľkou v BSM. V tejto súvislosti považoval po potrebné uviesť, že navrhovateľka zo spoločného domu odniesla bez jeho vedomia a súhlasu na neznáme miesto umelecké predmety v hodnote viac než 70.000 eur, čím sa neoprávnene na jeho úkor obohatila. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že jeho obrana týkajúca sa umeleckých predmetov v držbe navrhovateľky je irelevantná. Uviedol, že existuje dôvodné podozrenie, že navrhovateľka veci predala a z nadobudnutej sumy financuje svoj nákladný život. Predovšetkým, ak navrhovateľka predala dané predmety a využíva z nich vyplývajúci majetkový prospech pre seba, je obrana odporcu skutočne oprávnená a nepochybne musí byť braná do úvahy pri určovaní rovnosti medzi navrhovateľkou a odporcom. 17. Odporca ďalej vo svojom odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil jeho príjmy na sumu 2.000 eur mesačne. Tento príjem súd vyvodil z dokazovania v konaní pod spis. zn. 3P/34/2014 pričom predpokladá, že za rok 2015 bude dosahovať rovnaký príjem. Tento príjem je z podnikania a nie je to čistý mesačný príjem odporcu, ale ide o celkový hrubý príjem. Od sumy 2.000 eur je potrebné odpočítať povinné odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne, dane, náklady spojené s podnikaním a náklady na základné životné potreby. 18. Základné náklady, ktoré odporca vynakladá na svoje podnikanie sú: - povinné zdravotné poistenie - 59,17 eura mesačne/710,04 eura ročne - povinné sociálne poistenie - 143,76 eura mesačne/1.725,12 eura ročne - náklady na mobilný telefón - 62,68 eura mesačne /752,16 eura ročne - električenka - 24 eur mesačne/288 eur ročne - náklady na kancelárske potreby - 41,70 eura mesačne /500 eur ročne - odmena účtovníkovi - 57 eur mesačne/684 eur ročne - zahraničné pracovné cesty - 50 eur mesačne/600 eur ročne - Izraelská obchodná komora - 83 eur mesačne/1.000 eur ročne. 19. Celkové mesačné náklady na podnikanie činia 521,31 eura. K uvedeným nákladom je potrebné pripočítať daň z príjmu, ktorá by mala za rok 2014 predstavovať sumu približne 200 až 300 eur mesačne (2.400 až 3.600 eur ročne), čo celkovo predstavuje náklady vo výške 821,31 eura mesačne. Súčasne má odporca náklady na svoje živobytie a v plnej miere znáša náklady na prevádzku a údržbu rodinného domu v obci Banka, ktorý má s navrhovateľkou v BSM. Náklady odporcu prevádzku rodinného domu v obci Banka a na základné životné potreby predstavujú sumu 1.398,26 eura mesačne. Z uvedeného mal za zrejmé, že má značné náklady spojené s podnikaním, vlastnou výživou a náklady na údržbu spoločného domu, na ktorých sa navrhovateľka odmieta podieľať. 20. V rámci nákladov považoval za potrebné osobitne spomenúť súdom určené výživné na mal. S. vo výške XXX eur mesačne, ktoré sa vo významnej miere podieľa na znižovaní jeho životnej úrovne; zároveň platí dcére S. školné vo výške 1.990 eur ročne, keďže vzdelanie dcéry bolo pre neho vždy prioritou. Na uvedené skutočnosti však podľa neho súd prvej inštancie v rozhodnutí neprihliadal a nezohľadnil pri porovnávaní životnej úrovne navrhovateľky a odporcu a to aj napriek tomu, že zaplatením školného fakticky odbremenil navrhovateľku od značne nákladnej položky. 21. Odporca, v zmysle prezentovaných skutočností, rozporoval spôsob, akým súd prvej inštancie určil v rozhodnutí sumu výživného na manželku a má za to, že neboli splnené základné podmienky pre priznanie výživného podľa § 71 ods. 1 Zák. o rodine. Zhrnul, že nie je úspešný a bohatý podnikateľ a domnelá vysoká životná úroveň pochádza z minulej činnosti, ktorej príjmy sú už ukončené a spotrebované. Naopak, s cieľom udržať čo najdlhšie túto životnú úroveň, podniká navrhovateľka kroky, ktoré podstatne znižujú životnú úroveň odporcu a vplývajú v neposlednom rade aj na jeho zdravie. Spôsobom, akým matematicky určil súd rovnosť hmotnej úrovne navrhovateľky a odporcu je nesprávny, pretože na strane odporcu opomína zásadne skutočnosti, ktoré je potrebné nevyhnutne zohľadniť. 22. Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Mala za to, že tvrdenia odporcu uvádzané v odvolaní ohľadne okolností jeho odchodu zo spoločnej domácnosti sú irelevantné vo vzťahu k predmetu konania, nakoľko v tomto konaní nie je rozhodné, kto a akým spôsobom opustil spoločnú domácnosť a taktiež nemôže mať vplyv ani na to tá skutočnosť, v akom byte býva. Už viackrát sa vyjadrila, že byt, ktorý obýva, je pre ňu príliš veľký, čo spôsobuje aj vysoké náklady na živobytie, avšak tento byt nemôže prenajať aj napriek tomu, že je vo vlastníctve ich spoločného syna preto, že je na ňom zriadené právo doživotného užívania v prospech odporcu. K námietke, že si úmyselne nehľadá riadne zamestnanie a napriek vysokoškolskému vzdelaniu si nie je schopná zabezpečiť primeraný a stabilný príjem uviedla, že počas toho, ako žila v spoločnej domácnosti s odporcom, na jeho žiadosť nikdy nepracovala, jej úlohou bolo starať sa o domácnosť a výchovu detí. 23. Zdôraznila, že v konaní pred súdom prvej inštancie preukázala, že od odchodu odporcu zo spoločnej domácnosti si hľadá prácu, absolvovala niekoľko desiatok pohovorov, avšak aj vzhľadom k jej veku a kvalifikácii jej nikto neponúkol možnosť zamestnania. Tvrdenia odporcu o bezdôvodnom obohatení sú podľa nej nepravdivé. Veci, ktoré údajne odniesla bez jeho vedomia a súhlasu zo spoločného domu, sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a boli uschované, nakoľko mala informácie, že v dome sa nachádzajú cudzie osoby. K tvrdeniam odporcu ohľadne výšky jeho príjmu a jeho nákladom uviedla, že súd prvej inštancie vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia skutočných majetkových a zárobkových pomerov účastníkov konania. Tvrdenia odporcu a poukazovanie na údajné pôžičky, ktoré musel splatiť sú účelové a nie reálne. Z toho vyplýva, že ak odporca tvrdí, že musel splatiť svoje záväzky v roku 2014, aj napriek tomu, že kúpil osobné motorové vozidlo značky F. F., mal tieto prostriedky vynaložiť na výživu navrhovateľky. 24. Podľa § 395 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „C.m.p.“), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 25. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie odporcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.10.2016 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.). 26. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p.). 27. V prejednávanej veci podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na dostatočne zistenom skutkovom stave veci, ktorý aj správne posúdil podľa prislúchajúcich právnych ustanovení a svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil, aj náležite a presvedčivo odôvodnil spôsobom stanoveným v tom čase platnom § 157 ods. 2 O.s.p., pričom sa podrobne vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania. Na zdôraznenie správnosti postupu a záverov prijatých súdom prvej inštancie a v nadväznosti na odvolacie námietky odporcu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil tvrdenia účastníkov konania o podstatných okolnostiach preukazujúcich osobné, zdravotné, zárobkové a majetkové pomery oboch účastníkov. 28. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 Zák. o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. 29. V danej veci sa navrhovateľka svojím návrhom domáhala od odporcu výživného na manželku 8.800 eur za obdobie od podania návrhu na súd, t.j. od 2.6.2014 do 22.4.2015, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok súdu o rozvode manželstva účastníkov konania, čo bol súčet mesačného výživného XXX eur za dobu 11 mesiacov. Súd prvej inštancie v konaní dôsledne zisťoval, prečo a z akého dôvodu odporca neplnil svoju vyživovaciu povinnosť, zisťoval pomery oboch účastníkov, odôvodnené potreby navrhovateľky a schopnosti, možnosti a majetkové pomery odporcu. Nezistil žiadne osobitosti, týkajúce sa miery potrieb účastníkov dané povahou práce, spôsobom života či zdravotným stavom. Zaoberal sa pritom i starostlivosťou o domácnosť a osobnou starostlivosťou o v tom čase mal. dcéru S.. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že účastníci konania spolu od januára 2014 nežili v spoločnej domácnosti. Spoločnú domácnosť opustil odporca na výzvu dospelého syna, ktorému patril byt, v ktorom účastníci viedli spoločnú domácnosť a odsťahoval sa aj s priateľkou ku svojej mame. Navrhovateľka naďalej zabezpečovala starostlivosť o domácnosť a zabezpečovala aj starostlivosť o maloletú dcéru, na výživu ktorej bol odporca zaviazaný prispievať sumou XXX eur mesačne. V rozhodnom období od podania návrhu do rozvodu manželstva si odporca neplnil dobrovoľne vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke tak, aby ich životná úroveň bola v zásade rovnaká. 30. Len na doplnenie odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a zásadne trvá podľa celého manželstva. Aj pre priznanie výživného od manžela je potrebné zistiť dôvody, ktoré viedli k neplneniu vyživovacej povinnosti, a to aj s ohľadom na práva a povinnosti manželov v zmysle § 18 a § 19 Zák. o rodine a vziať do úvahy, okrem iného, vzájomné správanie sa obidvoch manželov, starostlivosť o spoločnú domácnosť a o výchovu detí a dôvody, pre ktoré vznikla odkázanosť jedného z manželov na výživu. 31. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci vychádzal z nesporných skutočností, že navrhovateľka až do rozpadu manželstva takmer výlučne zabezpečovala osobne starostlivosť o spoločné deti a domácnosť a že odporca sa venoval podnikaniu, literárnej činnosti a spoločenským aktivitám, čím zabezpečoval finančne rodinu a svoje profesijné a spoločenské postavenie. Pri určovaní výšky výživného bral do úvahy, že rozpad spoločnej domácnosti účastníkov konania, pokiaľ ide o zabezpečovanie si úhrady životných nákladov, zasiahol viac navrhovateľku, ktorá až po ňom bola nútená hľadať si zamestnanie, resp. zdroje, ktoré by jej postačovali na živobytie a vyživovaciu povinnosť voči dcére. V tejto súvislosti odvolací súd na námietku odporcu, že životná úroveň navrhovateľky je vyššia dopĺňa, že samotná rozdielna rozloha bytov, v ktorých bývajú účastníci po rozpade spoločnej domácnosti, sama osebe neznamená rozdielnu životnú úroveň. V danom prípade navrhovateľka len využíva možnosť bývať v byte, ktorý patrí jej synovi. 32. S prihliadnutím na ustanovenie § 71 ods. 1 Zák. o rodine, podľa ktorého má byť životná úroveň obidvoch manželov v zásade rovnaká, súd prvého stupňa zisťoval príjem oboch účastníkov z dokladov predložených nimi v konaní, u odporcu najmä z daňových priznaní. Z daňového priznania za rok 2014 zistil, že odporca mal príjem zo živnosti 48.580 eur, výdavky uviedol vo výške 32.759 eur, v decembri získal z predaja auta 21.000 eur, z čoho vyvodil, že odporca v tomto období mal minimálny mesačný príjem 2.000 eur. Takýto záver vyplynul aj z rozhodnutia poručenského súdu, ktorý odporca v konaní nenamietal. Záver súdu zodpovedá hodnoteniu dôkazov podľa ustanovenia § 132 O.s.p., platného v rozhodnej dobe, keďže v odôvodnení súd prvej inštancie dostatočne označil dôkazy, z ktorých vychádzal a zodpovedá údajom uvádzaným v daňových priznaniach a kúpnej zmluve o sume získanej predajom auta. Odporca ani v odvolaní neuvádza, že tieto údaje a závery súdu o jeho príjme v roku 2014 sú nesprávne a proti dopadu tohto zistenia na rozhodnutie o návrhu sa bránil tým, že súd mal brať do úvahy jeho náklady na podnikanie, na dom v obci Banka, ktorý nadobudli s navrhovateľkou a jeho náklady na živobytie, ktoré vyčíslil na 1.398,26 eura mesačne. Z tejto sumy však náklady na podnikanie nepochybne sú uplatnené v položke výdavky v predmetnom daňovom priznaní za rok 2014, čo nakoniec potvrdil v konaní aj odporca (č.l. 266). 33. Odvolací súd nezistil žiadnu nesprávnosť v hodnotení dôkazov predložených účastníkmi konania v konaní pred súdom prvej inštancie, keďže skutkové zistenia podstatné pre posúdenie veci podľa hmotného práva (§ 71 ods. 1 Zák. o rodine) majú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvej inštancie vzal do úvahy aj výživné určené odporcovi súdom pre dcéru vo výške XXX eur mesačne. Určené výživné považoval súd prvej inštancie za aspoň matematické vyjadrenie rovnosti účastníkov konania pri zabezpečovaní hmotnej úrovne, čo zodpovedá jeho skutkovým zisteniam. S ohľadom na odporcovo spochybňovanie navrhovateľkou uvádzaných majetkových a zárobkových pomerov v priebehu konania súd prvej inštancie správne reflektoval i potencialitu príjmov odporcu (jeho schopnosti a možnosti) preto, že pri rozhodovaní o výživnom je nutné zohľadniť nielen fakticky dosahované príjmy povinného, ale i jeho celkovú životnú úroveň a úroveň celej rodiny, ktorú tvorili s navrhovateľkou a ich deťmi, a ktorú odporca vybudoval v predchádzajúcom období, keď sa mu, i podľa jeho vyjadrení, v podnikaní darilo. Odvolací súd ďalej konštatuje, že nebola dôvodná ani námietka odporcu, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, keď vychádzal z toho, že je spoločníkom či štatutárnym zástupcom v 17 obchodných spoločnostiach. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí uviedol, že ku dňu rozhodnutia z týchto 17 spoločností boli činné len 4, čo odporca nerozporoval. Pokiaľ odporca ďalej tvrdil, že navrhovateľka mala možnosť uspokojovať svoje potreby aj z predaja umeleckých predmetov, ktoré odniesla zo spoločného rodinného domu v Banke, v konaní skutočnosť, že k ich speňaženiu došlo, nepreukázal a tak nebolo potrebné sa ňou zaoberať. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že rozhodovanie o nakladaní s týmito vecami, patriacimi do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie je predmetom konania o určenie výživného. 34. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 35. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 52 ods. 1 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).