Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/358/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114217047 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1114217047.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a sudkýň JUDr. Ľubici Břouškovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci žalobcu: X.. T. Č., K.. Č. Č..XX, XXX XX P., zast. JUDr. Katarína BAJOVÁ, advokátka, Advokátska kancelária, Hlavná č. 25, 917 00 Trnava proti žalovanému: K.. K. Z., V. XXXX/XX, XXX XX T., X.Č.: XX XXX XXX, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/134/2014-113 zo dňa 28.8.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/134/2014-113 zo dňa 28.8.2015 p o t v r d z u j e . Žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom zamietol žalobu v celom rozsahu a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobou zo dňa 11.6.2014 sa žalobca domáhal zrušenia rozsudku Rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave č.k. Rsp V-73/2013, vydaného dňa 04.04.2014, ktorý bol doručený dňa 16.05.2014, v právnej veci žalobcu X.. T. Č. proti žalovanému K.. K. Z. o zaplatenie 30.000,- Eur s príslušenstvom. Uvedeným rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory žalobu žalobcu zamietol a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastupovania vo výške 1.575,41 Eur platbou na účet zástupcu žalovaného a to v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku. 3. Svoj nárok žalobca odôvodnil tým, že v konaní pred rozhodcovským súdom bola porušená zásada rovnosti účastníkov v konaní, keď rozhodca, ktorý viedol ústne konanie nepovolil klásť otázky právnej zástupkyni žalobcu priamo žalovanému, konajúci rozhodca neumožnil v primeranej lehote predložiť písomný dôkaz, ani nepripustil dôkaz výsluchom svedka a žalovaného poučil ešte pred kladením otázky, že nemusí odpovedať. 4. Súd mal skutkový stav preukázaný listinnými dôkazmi: Zápisnica o ústnom konaní dňa 12.12.2013, 27.03.2014, 04.04.2013, Rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave č.k. Rsp V-73/2013, vydaný dňa 04.04.2014, Kompletný spisový materiál Rsp V-73/2013, Rokovací poriadok RS SOPK. Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli. 5. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“). Poukázal na ust. § 1, § 17, § 26, § 27, § 40, § 41 ods. 1, § 51, § 28 ods. 1, 4, § 29 Rokovacieho poriadku RS SOPK, ako aj na ustanovenia § 100 ods. 1, § 117 ods. 1, § 12 ods. 1, § 122, § 123, § 132 O.s.p. 6. Súd zistil, že v súlade s § 41 ods. 1 veta prvá ZRK žaloba bola podaná na súd v zákonnej 30-dňovej lehote odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku žalobcovi, keď tento bol doručený dňa 20.5.2014 a žaloba bola podaná dňa 11.6.2014. 7. Súd konštatoval, že v rozhodcovskom konaní sa musí dôrazne uplatňovať zásada rovnosti účastníkov konania. Tá môže byť porušená napríklad vtedy, ak sa žalovanému neumožní vyjadriť sa k obsahu žaloby, ak sa malo konať ústne pojednávanie a jeden z účastníkov sa ho nezúčastnil, pričom rozhodcovský súd nemal vierohodne preukázané doručenie predvolania na toto pojednávanie aj v iných procesných úkonoch zo strany rozhodcovského súdu. V ZRK mnohé právne vzťahy a právne skutočnosti nie sú upravené alebo sú upravené len veľmi vágne, čo môže viesť k problémom pri ich aplikácii ako aj pri obrane v rozhodcovskom konaní. Podľa obsahu uznesenie ÚS SR č.k. I.ÚS 222/09 zo dňa 17.08.2009 „ Rovné postavenie účastníkov rozhodcovského konania je základnou zárukou zákonnosti konania a prejavom uplatnenia princípu ,,rovnosti zbraní účastníkov“. Je teda zákonnou povinnosťou rozhodcovského súdu postupovať v celom rozhodcovskom konaní tak, aby rovnosť účastníkov konania nebola len ich iluzórnym právom garantovaným zákonom, ale aby bola aj reálne v konaní naplnená. Týka sa to pritom všetkých štádií konania pred rozhodcovským súdom, vrátane doručovania žaloby na vyjadrenie, (nariaďovania) ústneho pojednávania, dokazovania a samotného rozhodovania (vrátane odôvodnenia rozhodcovského rozsudku).“ V uznesení ÚS SR č.k. I.ÚS 496/2011 zo 14.12.2011 „ Osobitným dôvodom na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom je porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17 ZoRK). V zmysle uvedeného ustanovenia zásada rovnosti účastníkov konania môže byť porušená, ak druhá strana nedostala návrh na začatie konania, ak sa jej odňala možnosť konať pred rozhodcovským súdom alebo sa jej odňalo právo vyjadrenia, či podania vzájomného návrhu a podobne. 8. Súd podrobne skúmal, či bola zásada rovnosti účastníkov konania v rozhodcovskom konaní porušená. Danú situáciu vyhodnotil tak, že k porušeniu tejto rovnosti nedošlo. Súd nezistil, že by žalobca bol v priebehu rozhodcovského konania procesne znevýhodnený alebo diskriminovaný. Naopak, je nutné poukázať na to, že každý účastník mal rovnakú možnosť realizovať procesné práva a povinnosti, pričom je zrejmé, že v rozhodcovskom konaní nebol navrhnutý dôkaz, či už navrhovateľom alebo odporcom, ktorý by rozhodcovský súd nevykonal resp. by relevante svoje zamietnutie nezdôvodnil. Dôvod nezákonnosti a nesprávnosti rozhodnutia rozhodcovského súdu nie je zaradený medzi striktne vymedzené možnosti zrušenia rozsudku. Súd preto nemal inú možnosť, ako predmetný návrh zamietnuť, nakoľko v prípade, ak by rozhodnutie rozhodcovského súdu zrušil s poukazom na povinnosť rešpektovať ústavné práva a základné ľudské práva a slobody, došlo by z jeho strany k svojvoľnému rozhodnutiu, ktoré by bolo v rozpore s objektívnym právom (contra lege). Do práva na spravodlivý súdny proces rozhodne nepatrí právo, aby sa súd stotožnil s právnymi názormi prezentovanými jednou alebo druhou stranou v konaní. 9. Súd vyhodnotil konanie rozhodcu vrámci rozhodcovského konania cez optiku uskutočnených procesných úkonov vrátane analýzy obsahu zápisníc z uskutočnených pojednávaní. Na základe uvedeného konštatoval, že žaloba bola podaná 14.08.2013, prvé pojednávanie sa uskutočnilo 12.12. 2013 na ktorom sa zúčastnil žalobca bez právneho zástupcu, ktorého v danom čase nemal ustanoveného. V období do ďalšieho pojednávania t.j. do 05.03.2014 bol žalobca vyzvaný súdom na predloženie dôkazov v lehote do 15.01.2014. Žalobca žiadal o vypočutie svedka p. N.. Pojednávanie zo dňa 03.02.2014 bolo odročené pre vadu doručovania. Na pojednávaní 05.03.2014 žalobca ustanovil svojho právneho zástupcu, ktorý žalobcu zastupoval za pojednávaniach 27.03.2014, 04.04.2014. Z úkonov, ktoré namieta právny zástupca žalobcu v žalobe ako procesných úkonoch rozhodcu súd nezistil procesné pochybenie smerujúce, respektívne spôsobujúce porušenie rovnosti účastníkov, nerešpektovanie práv účastníkov rozhodcovského konania. Rozhodca nevykonal dôkazy s ohľadom na charakter rozhodcovského konania a jeho samotný priebeh. Daným konaním rozhodca rešpektoval námietku právneho zástupcu žalovaného, ktorú vyhodnotil ako dôvodnú. Rozhodca v odôvodnení rozsudku sa vysporiadal s námietkami a procesnými návrhmi žalobcu resp. právneho zástupcu v rozhodcovskom konaní v dostatočnom rozsahu rešpektujúc ustanovenia ZRK ako aj OSP. Súd nemal pochybnosť o jeho konaní v súlade s ustanoveniami ZRK, OSP ale aj Rokovacieho poriadku konajúceho súdu najmä ustanovenia § 28,29. V danom konaní je nutné zdôrazniť, že OSP je subsidiárnou právnou normou k ZRK (§ 51 ods. 3 ZRK) a keď niektoré skutočnosti nebudú upravené v ZRK, riadia sa primerane ustanoveniami OSP. Rovnako aj odbornú literatúru a judikatúru vzťahujúcu sa ku konkrétnym právnym inštitútom upraveným v OSP možno primerane využiť aj v rozhodcovskom konaní pri aplikácii jednotlivých ustanovení ZRK. 10. Súd preto žalobu zamietol. 11. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 12. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že trvá na tvrdení, že postupom rozhodcu bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania podľa § 40 ods. 1 písm. g) ZRK. Žalobca bol rozhodcovským súdom procesne znevýhodnený, súd odmietol vykonať (pripustiť) dôkaz. 13. Žalobca ďalej v odvolaní opísal podrobne konanie pred rozhodcovským súdom dňa 27.3.2013 a 4.4.2014, o ktoré dôvody oprel aj samotný návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku. 14. Žalobca uviedol, že konanie rozhodcu vyvolávalo dojem, že nie je zachovaná rovnosť účastníkov v konaní, samotný rozhodca po tom, ako právna zástupkyňa žalobcu žiadala o možnosť klásť otázky žalovanému, upozornil žalovaného, že nemusí odpovedať. Následne právna zástupkyňa žiadala, aby bolo zapísané do zápisnice, že rozhodca poučil žalovaného, že nemusí odpovedať, čo však rozhodca nezapísal, ale zapísal formuláciu „konajúci rozhodca upozornil, že ide o výsluch protistrany a nie svedka, teda žalovaný nemusí na otázky odpovedať.“ Žalobca je názoru, že rozhodca poučoval protistranu proti žalobcovi, čím bola porušená rovnosť účastníkov v konaní. 15. Žalobca má za to, že súd dostatočne nezdôvodnil, z akého dôvodu je názoru, že uvedené konanie je v súlade so ZRK a že bola zachovaná rovnosť účastníkov, keď rozhodca nepripustil vykonanie dôkazov v primeranej lehote. 16. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie. 17. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený v súlade s § 219 ods. 3 CSP dňa 12.10.2016. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania dospel odvolací súd k záveru, že odolaniu nie je možné vyhovieť. 19. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými argumentami žalobcu a na správnosť dôvodov uvedených v odôvodnení rozsudku odvolací súd s poukazom na § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu odkazuje. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové tvrdenia, s ktorými by sa v rozsudku nevysporiadal už súd prvej inštancie. 20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné: 21. Žalobca žiadal zrušiť Rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory zo dňa 4.4.2014 z dôvodu, že podľa § 40 ods. 1 písm. g) zák. č. 244/2002 Z.z. (ďalej len ZoRK) bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania, uvedená v § 17 ZoRK. 22. Podľa § 17 ZoRK, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovnaké postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu. 23. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu so závermi súdu prvej inštancie, keď konštatoval, že postupom rozhodcu nezistil žiadne pochybenie, spôsobujúce porušenie rovnosti účastníkov konania. 24. Podľa § 27 ods. 1 ZoRK, rozhodcovský súd vykonáva len dôkazy navrhnuté účastníkmi konania. Rozhodcovský súd uváži výber a spôsob vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k objasnenosti veci. 25. Podľa § 27 ods. 4 ZoRK, výsledky dokazovania hodnotí rozhodcovský súd nestranne podľa svojej úvahy. 26. Podľa § 14 ods. 1 ZoRK, rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu upravuje: a) postup konania pred stálym rozhodcovským súdom, b) pravidlá o trovách rozhodcovského konania, c) pravidlá zmierovacieho konania, d) ďalšie náležitosti súvisiace s ochranou záujmov účastníkov rozhodcovského konania. 27. Podľa § 14 ods. 2 ZoRK, vo veciach neupravených v rokovacom poriadku postupuje stály rozhodcovský súd podľa ustanovení tohto zákona. 28. Podľa § 28 ods. 1 Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu SOPK, senát alebo rozhodca môže vykonať dôkazy navrhované účastníkmi. Účastníci konania sú povinní dokázať okolnosti, na ktoré sa odvolávajú ako na základ svojich nárokov alebo námietok. Senát alebo rozhodca si môže vyžiadať, aby účastníci poskytli ďalšie dôkazy. 29. Podľa § 28 ods. 4 Rokovacieho poriadku, dôkazy sa vykonávajú spôsobom, ktorý určí senát alebo rozhodca. 30. Podľa § 29 Rokovacieho poriadku, dôkazy hodnotí senát alebo rozhodca a Predsedníctvo nestranne, podľa vlastného uváženia a pritom prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. 31. Odvolací súd nezistil pochybenia rozhodcu uvádzané v odvolaní, pretože výber a spôsob vykonávania dôkazov, ako aj ich hodnotenie, je v zmysle vyššie citovaných ustanovení na úvahe rozhodcovského súdu. Tak, ako to konštatoval v rozsudku súd prvej inštancie, žalobca mal dostatočný časový priestor na predkladanie dôkazov (od prvého pojednávania dňa 12.12.2013 do ďalších pojednávaní v dňoch 5.3.2014, 27.3.2014 a 4.4.2014). 32. Dôvody odvolania žalobcu, podľa ktorých konanie rozhodcu vyvolávalo dojem, že nie je zachovaná rovnosť účastníkov konaní, sú preto v celom rozsahu právne irelevantné. 33. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom odvolateľa, že súd dostatočne nezdôvodnil, z akého dôvodu je názoru, že uvedené konanie je v súlade so ZoRK a že bola zachovaná rovnosť účastníkov. Súd prvej inštancie svoje závery oprel o vykonané dôkazy a vec aj právne správne posúdil. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie jasne a podrobne odôvodnil, prečo dospel k záveru, že konanie rozhodcu bolo v súlade so ZoRK a Rokovacím poriadkom. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 34. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne nevznikli. 36. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).