Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/626/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114218470 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1114218470.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, v právnej veci manželky: H. L. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., B., proti manželovi: I. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., B., prechodne bytom Z. XX, X., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: H. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/a, na odvolanie manžela proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I č.k. 3P/45/2014-155 zo dňa 18.05.2015, jednomyseľne (pomerov hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením č.k. 3P/45/2014-178 zo dňa 11.09.2015 sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie rozviedol manželstvo účastníkov uzavreté dňa 07.06.2003. Na čas po rozvode zveril maloletú H. L., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matky. Na zastupovanie maloletého dieťaťa a spravovanie jeho majetku oprávnil oboch rodičov. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na H. vo výške 300,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám matky dňom právoplatnosti rozsudku v časti o rozvode. Súd prvej inštancie upravil styk otca s maloletou H. počas bežného roka na každý pondelok v párnom kalendárnom týždni v čase od 16.00 hod. do utorka do 08.00 hod., každý víkend v párnom kalendárnom týždni v čase od piatku od 16.00 hod. do pondelka do 08.00 hod. Počas sviatkov a školských prázdnin oprávnil otca stretávať sa s maloletou počas jarných školských prázdnin každý párny kalendárny rok v čase od nedele, ktorá predchádza prvému dňu jarných školských prázdnin od 18.00 hod. do soboty v prázdninovom týždni do 18.00 hod., počas veľkonočných školských prázdnin každý nepárny kalendárny rok v čase od stredy pred Veľkým piatkom od 18.00 hod. do utorka nasledujúceho po Veľkonočnom pondelku do 16.00 hod., počas letných školských prázdnin každý kalendárny rok v čase od 01.07. od 09.00 hod. do 15.07. do 18.00 hod. a od 15.08. od 09.00 hod. do 22.08. do 18.00 hod., počas vianočných školských prázdnin každoročne od 23.12. od 09.00 hod. do 24.12. do 15.00 hod., každý nepárny kalendárny rok v čase od 27.12. od 09.00 hod. do 30.12. do 19.00 hod. a každý párny kalendárny rok v čase od 31.12. od 09.00 hod. do 07.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 16.00 hod. Miestom prevzatia maloletého dieťaťa je počas školských dní školské zariadenie, ktoré dieťa navštevuje alebo miesto bydliska matky, inak je miestom odovzdania a prevzatia maloletého dieťaťa miesto bydliska matky. Matku zaviazal dieťa na styk s otcom riadne pripraviť a otca zaviazal v určenom čase a na určenom mieste dieťa osobne prevziať a odovzdať v mieste bydliska matky. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Uznesením č.k. 3P/45/2014-178 zo dňa 11.09.2015 súd prvej inštancie opravil poučenie rozsudku č.k. 3P/45/2014-155 zo dňa 18.05.2015. 2. Súd prvej inštancie mal preukázané, že manželstvo účastníkov je rozvrátené, pričom ide o dlhodobý rozvrat a nie je reálny predpoklad, že by manželstvo mohlo v budúcnosti plniť svoj účel. Účastníci zhodne potvrdili, že ako manželia spolu nežijú viac ako rok, nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu, intímne sa nestýkajú, netrávia spolu čas a každý z nich žije svoj vlastný život. Manželstvo si neplní svoje spoločenské funkcie, obnovenie spolužitia nemožno očakávať, keďže medzi manželmi sú povahové a názorové rozdiely, pričom k rozvratu manželstva v značnej miere prispela aj nevera na strane manžela, ako aj postoj k nej, ktorý mal súd prvej inštancie preukázaný i z výpovede manžela. Týmto sú dané dôvody na rozvod manželstva. V časti rozvodu súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 18, § 19, § 23 Zákona o rodine. 3. V zmysle § 24 Zákona o rodine rozhodoval súd prvej inštancie aj o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Súd prvej inštancie rozhodol o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje, pričom neboli zistené nedostatky v starostlivosti o maloletú a obaja rodičia so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti manželky súhlasili. Manžel ustúpil od návrhu, aby bolo dieťa zverené do jeho starostlivosti. Súd prvej inštancie v súlade so súčasnou konštantou judikatúrou oprávnil oboch rodičov na zastupovanie maloletej a spravovanie majetku dieťaťa. Výšku vyživovacej povinnosti posudzoval súd prvej inštancie podľa § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, 2, 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Výživné tak, ako bolo určené považoval za zodpovedajúce preukázaným a odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj možnostiam a schopnostiam povinného rodiča. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané, že otec má dostatočné zárobkové možnosti a schopnosti na platenie výživného v určenej výške, je živnostníkom a sú mu vyplácané pohľadávky pochádzajúce z Českej republiky. Pri určovaní výživného súd prvej inštancie prihliadal na vek a potreby dieťaťa. Neprihliadal na výdavky otca uvedené v daňovom priznaní, nakoľko otec v súdnom konaní nepreukázal nevyhnutnosť vynaloženia výdavkov stanovenú mu zákonom, pričom na základe návrhu otca na určenie výživného vo výške 325 eur, vrátane tvorby úspor, bola preukázaná schopnosť otca platiť výživné v určenej výške a riadne na pokrytie bežných mesačných výdavkov maloletej. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky pre určenie výživného na tvorbu úspor, nakoľko preukázané schopnosti otca a možnosti zodpovedajú výške výživného aká je potrebná na krytie pravidelných mesačných výdavkov maloletej. Súčasne prihliadol na osobnú starostlivosť matky o maloletú. Súd prvej inštancie upravil podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine aj styk otca s maloletým dieťaťom vychádzajúc zo záverov dokazovania, z ktorých vyplynulo, že maloletá má vytvorený dobrý vzťah so svojim otcom a rada s ním trávi čas. Rodičia dospeli ku konsenzu ohľadom rozsahu styku okrem rozsahu styku v čase letných prázdnin a Štedrého večera. Styk v danom období súd prvej inštancie upravil v rozsahu dvoch týždňov v mesiaci júl a jedného týždňa v mesiaci august každoročne ako zodpovedajúcu záujmu dieťaťa tráviť s oboma rodičmi plnohodnotne aj čas v priebehu školského voľna, prihliadajúc na vek dieťaťa, ako aj matkou uvádzanú skutočnosť, že maloletá je zvyknutá každoročne počas letných prázdnin stráviť určitý čas so svojimi blízkymi, ktorí žijú v USA, má možnosť sa s nimi stretnúť a rozvíjať s nimi väzby len počas týchto prázdnin. V záujme dieťaťa je rozvíjanie týchto väzieb a a rozvíjanie sa do budúcna aj formou jazykovej znalosti. Pri úprave styku počas Vianoc súd prvej inštancie prihliadol na zachovanie rovnocenného času trávenia sviatkov s otcom aj matkou. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 144 OSP platného do 30.06.2016. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie manžel v časti úpravy styku a plnenia vyživovacej povinnosti. Namietal, že mu nebude umožnené dieťa vidieť počas letných prázdnin od 15.7. do 15.8. Poukázal na možnosť stretávať sa s maloletou počas prázdnin len po dobu troch týždňov, čo považuje za nekorektný nepomer. V období Vianoc nemá umožnené s dcérou a svojou rodinou tráviť Štedrý večer. Uviedol, že tiež má príbuzných v Anglicku a stretnutia dcéry s nimi, by boli pre maloletú prínosom. Upravený styk nepovažuje za rovnoprávny a rovnocenný. Otec nesúhlasil s vyčíslenými výdavky matky na maloletú vo výške 600 eur mesačne, ktoré považuje za prehnané. Poukázal na jeho daňové priznanie a vykazované straty za rok 2013 a 2014. Poukázal na naliehavú potrebu riešenia svojej situácie a zabezpečenia bývanie, keď ho manželka v roku 2013 vyhodila z domu. Namietal nepreukázanie jeho zárobkových možností, keď za posledné dva roky vykazoval stratu. Poukázal na príjem matky, ktorý dosahuje vo výške 1900,- eur mesačne. Podľa názoru otca súd prvej inštancie nebral do úvahy požívačný a márnotratný život matky, na ktorý upozorňoval, a skutočnosť, že prostriedky určené ako výživné na maloletú, nebudú zo strany matky účelne vynaložené, ale budú viesť k luxusnému životu matky. Nesúhlasil, aby akékoľvek prostriedky boli poukazované k rukám matky. Žiadal, aby časť výživného bola poukazovaná na účet maloletej za účelom využitia prostriedkov do budúcna. Spochybnil jeho schopnosti a možnosti, nakoľko jeho schopnosti sú čiastočne obmedzené následkom úrazu oka, na ktoré prakticky nevidí. Nesúhlasil, že v konaní navrhol výšku výživného 325,- eur, keď navrhol bežné výživné vo výške 125,- eur a na tvorbu úspor 175,- eur mesačne. Namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy plnenia nad rámec výživného, kúpu oblečenia, školských potrieb, kníh. Otec ďalej nesúhlasil s vyhodnotenými príčinami rozvratu manželstva, nepreukázanie nevery. Nikdy nič také nepriznal. Uviedol, že priateľstvo nemôže byť považované za neveru. Skutočným dôvodom rozvratu manželstva bola konfliktnosť a hystéria zo strany manželky a prehnané finančné nároky. Namietal, že súdny proces bol vedený jednostranne, keďže matka mala poskytnutý väčší priestor na vyjadrenie sa. Namietal nesprávne poučenie súdu v rozsudku. K odvolaniu otec pripojil daňové priznanie za rok 2014, z ktorého je zrejmá daňová strata vo výške mínus 6777,27 eur. Podaním zo dňa 12.05.2016 otec znovu namietal dôvody rozvratu manželstva, obmedzený rozsah styku s maloletou a nepreukázanie výšky výdavkov na dieťa a výšku svojho príjmu, keďže aj v roku 2015 vykazoval stratu. Nie je presvedčený o potrebe rozvodu manželstva a neexistencii nápravy. Domnieva sa, že za pomoci psychológa a sociológa by bolo možné vzťahy skonsolidovať. 5. Manželka vo vyjadrení na odvolanie manžela poukázala na predlžovanie konania manželom, nedoloženie potrebných dokladov do súdneho spisu, jeho neúčasť na pojednávaniach a nutnosť jeho predvedenia pred súd. Otcom prezentovaný záujem o dieťa nie je absolútne zodpovedajúci faktickému stavu. Z dôvodu ochrany dieťaťa, aby nebolo podrobené znaleckému dokazovaniu, keďže otec žiadal striedavú starostlivosť o dieťa, dala veľkorysý návrh na úpravu styku otca s maloletou. Dieťa má však viacero traumatických zážitkov, ktoré sú následkom agresívneho správania otca, ktorých bola účastná a o ktorých dôkazy matka založila do spisu. Uviedla, že dôvodom rozpadu manželstva bola nevera manžela, ktorý je patologický klamár. Poukázala na pripojený list napísaný ženou, s ktorou sa manžel stretával. Manželka ďalej poukázala na zmenu situácie, odmietanie komunikácie manžela, strach dieťaťa povedať otcovi, aby ju nebrával so sebou do práce. Uviedla, že pri zintenzívnení stretávania otca s maloletou sa zvyšuje riziko možného konfliktu otca s dieťaťom. Ideálny spôsob stretávania by bol pod intenzívnou kontrolou zo strany orgánu starostlivosti o maloletých. Dieťa je zvyknuté od malička na trávenie času s otcom len sporadicky. Namietala neefektívne využívanie času otca pri stretnutí s dieťaťom, keď sa stalo, že dieťa prevzala stará matka zo strany otca a maloletá trávila čas u starých rodičov. Otcovi vychádzala v ústrety, ponúkla mu tráviť čas s dieťaťom aj naviac s prespaním. Otec porušil dohodu, dieťa si včas neprevzal. Nedodržiava dohody, nekomunikuje, takáto situácia je pre matku a maloletú stresujúca. Otec nie je ochotný dohodnúť sa na zmene termínu z dôvodu dovolenky matky s dieťaťom, nemá záujem o dieťa. Námietku otca vo vzťahu k rozsahu styku počas letných prázdnin považuje za účelovú, vykonštruovanú, keďže rodinu, ktorú má v Anglicku nikdy nenavštívil. Matka namietala rozsah styku v priebehu týždňa s návrhom na jeho zúženie tak, aby otec nevodil dieťa do školy a nemal ju počas školského týždňa, nakoľko na otca sa nedá spoľahnúť. Dieťa priviedli do školy jeho zamestnanci, dieťa nebolo riadne oblečené. Namietala nevhodnosť rodinného prostredia otca bývajúceho v rodinnom dome, ktorý je aj sídlom jeho firmy a robotníckou ubytovňou, v ktorej bývajú osoby majúce blízko k alkoholu a fajčeniu. Pokiaľ by otec trávil Vianoce u rodičov na Morave, aj toto prostredie považuje za nevhodné, keďže otec má konfliktný vzťah s nevlastným otcom vedúci v minulosti až k fyzickému napadnutiu. Poukázala na najväčší vianočný sviatok v roku, ktorý je v rodine matky v kruhu najbližšej rodiny, dieťa trávi čas s osobami, s ktorými má veľmi intenzívny vzťah. Matka ďalej namietala, že otec neprispieva na výživu dieťaťa viac ako sumou 125,- eur mesačne, nekupuje dcére žiadne iné veci, ani školské pomôcky. Otec vedome nechce platiť výživné. Argumenty, že by výživné poukazoval na špeciálny účet dieťaťa považuje za účelové. Matka poukázala na výšku jej príjmu, ktorý činí 1500,- eur mesačne, do príjmu boli započítané aj odmeny. Namietala výšku zárobku otca a jeho tvrdenia vo vzťahu k daňovému priznaniu. Uviedla, že otec dostáva príjem vyplácaný na ruku. Ak by vykazoval stratu v daňovom priznaní, nemohol by si dovoliť platiť celý dom v Bratislave a investovať do jeho vybavenia a zariadení, ktoré nakupuje. Poukázala na vyjadrenie otca, ktorý potvrdil, že zamestnáva päť osôb a brigádnikov a na právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 6. Podaním zo dňa 13.10.2015 a 01.04.2016 matka namietala, že otec nepristupuje k plneniu rodičovských povinností zodpovedne, zanedbáva školské povinnosti dieťaťa, neberie ohľad na maloletú, keď dieťa nevyzdvihol včas, s matkou riadne nekomunikuje, neinformoval ju, že maloletú nechal doma z dôvodu ochorenia, nezabezpečil riadnu prípravu dieťaťa do školy, stretávanie sa s maloletou prispôsobuje svojim potrebám. Matka navrhla zmenu úpravy styku počas víkendov v párnom kalendárnom týždni od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a počas vianočných sviatkov s tým, že otec vráti dieťa matke 23.12. o 20.00 hod. Matka v ďalšom podaní súhlasila so znížením výživného na 200,- eur mesačne, keďže otec nie je ochotný platiť vyššie výživné a nerešpektuje rozhodnutie súdu. K podaniu pripojila emailovú komunikáciu triednej učiteľky, z ktorej vyplýva, že dieťa prišlo do školy s ospravedlnenkou od otca. Maloletá bola aktívna, v pohode. Z pripojeného úradného záznamu vyhotoveného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 09.10.2015 vyplýva, že matka sa dostavila na úrad za účelom informovania o maloletej a problémoch pri stretnutí s otcom. Zo správy Základnej školy s MŠ M. Hodžu zo dňa 29.10.2015 vyplýva, že maloletá H. chodí do školy pravidelne, na vyučovanie je pripravená, avšak stalo sa, že po víkende strávenom u otca prišla do školy neskôr, nepripravená na vyučovanie. Inokedy neprišla vôbec, otec jej neprítomnosť ospravedlnil. Starostlivosť matky je dobrá, so školou spolupracuje. Žiačka dosahuje dobré výsledky. 7. Kolízny (procesný) opatrovník na odvolanie manžela uviedol, že doporučuje potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie. 8. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej „CMP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie manžela - otca maloletého dieťaťa nie je dôvodné. 9. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 11. Podľa § 395 ods. 1 CMP, ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 12. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 18.05.2015 č.k. 3P/45/2014-155 rozviedol manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, maloletú H. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, s právom zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok určeným obom rodičom. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na H., nar. XX.XX.XXXX vo výške 300,- eur mesačne a upravil styk otca s maloletým dieťaťom podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine a Občianskeho súdneho poriadku platného do 30.06.2016. 13. V odvolacom konaní ide o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu H., nar. XX.XX.XXXX, preto budú účastníci označovaní ako otec, matka, maloleté deti a procesný opatrovník. 14. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca ako nedôvodné, keď neobstoja jeho tvrdenia v odvolaní. 15. Súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne dokazovanie, s ktorým sa aj náležite vyporiadal a svoje rozhodnutie aj riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie správne rozhodol pokiaľ ide o výšku vyživovacej povinnosti, ku ktorej otca zaviazal. Pod odôvodnenými potrebami dieťaťa je potrebné vidieť potreby týkajúce sa stravovania, ošatenia, bývania, zdravotnej starostlivosti, školskej a mimoškolskej činnosti a mimoriadne výdavky. Nemožno súhlasiť s otcom maloletého dieťaťa, že výška výživného nie je primeraná jeho zárobku. Otec síce preukazoval výšku príjmu vyčíslenú v daňovom priznaní za rok 2013 (v priebehu odvolacieho konania aj za rok 2014) ako príjem v strate s tým, že v konaní nepredložil žiadne iné listinné dôkazy preukazujúce jeho nedostatočné zárobkové pomery. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a poukazuje na schopnosti a možnosti otca, ktorý sám vo svojom vyjadrení a napokon aj v písomnom podaní (odvolanie a vyjadrenie) potvrdil, že navrhoval určiť výživné na dieťa vo výške 125,- eur titulom bežného výživného a 175,- eur titulom tvorby úspor. K námietkam otca vo vzťahu k jeho príjmom odvolací súd považuje za potrebné poukázať na príjmy a vyššie výdavky otca uvedené v daňovom priznaní, z ktorých vyplýva ním vykazovaná daňová strata. Pokiaľ sa otec odvoláva na opakovaný neúspech vo výkone svojej práce ako živnostník a z toho plynúci nulový príjem, resp. strata, odvolací súd dáva do pozornosti otca, že povinnosťou otca je zabezpečiť si príjem vo výške, v ktorej bude schopný plniť jemu zákonom danú vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, ktoré nie je schopné samo sa živiť. Za daných okolností, kedy otec sám potvrdil, že je schopný mesačne poukazovať na dieťa výživné v sume 300,- eur mesačne, je predpoklad, že má možnosti uvedené výživné dieťaťu poskytovať. Nemožno opomenúť a prehliadnuť skutočnosť, že otec býva a vykonáva živnostenskú činnosť v prenajatom rodinnom dome, pričom za prenájom uhrádza sumu 900,- eur mesačne. Nemožno akceptovať argument otca vo vzťahu k výdavkom na dieťa a hospodárení s finančnými prostriedkami matky. Výživné je určené na bežnú spotrebu dieťaťa a zabezpečenie jeho potrieb. Prihliadajúc na vek dieťaťa, možnosť zachovať mu životnú úroveň a možnosti a schopnosti otca je súdom prvej inštancie určená výška výživného primeraná. Otcom navrhovaný variant úhrady výživného titulom tvorby úspor vo výške 175,- eur mesačne nie je v záujme dieťaťa, sledujúc zabezpečenie aktuálnych potrieb dieťaťa. K námietke otca, ktorý poukazuje na výšku príjmu matky súd neprihliadal. Skutočnosť, že matka dosahuje určitý príjem nemožno ponímať ako dôvod pre určenie nižšieho výživného na dieťa otcom, v prípade, že na strane otca sú možnosti a schopnosti na zabezpečenie si príjmu vo výške zodpovedajúcej plneniu vyživovacej povinnosti k dieťaťu. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie o výživnom na maloletú. 16. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou. Námietky otca vzťahujúce sa k nepomeru rozsahu upraveného styku s maloletou počas letných prázdnin a vianočných sviatkov sú nedôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie považujúc rozsah úpravy styku s maloletou zohľadňujúci záujem dieťaťa a potrebu zachovania kontaktu a styku s otcom za účelom budovania vzťahu a zabezpečenia možnosti trávenia času tak počas bežného školského roka, ako aj sviatkov. Rozsah úpravy styku vychádzal jednak z konsenzu rodičov a ich vzájomnej akceptácie. Nie je dôvodná zmena úpravy styku počas letných prázdnin, keďže otec bude mať zabezpečené stretávanie s dcérou aj počas školského roka, pričom táto úprava styku je široká. Pokiaľ ide o vianočné sviatky odvolací súd tak, ako súd prvej inštancie, prihliadal na možnosť trávenia týchto sviatočných dní dieťaťa s oboma rodičmi. Súd prvej inštancie adekvátne upravil styk otca s maloletým dieťaťom, ktorý je v širokom rozsahu, dieťa budú mať zabezpečený dostatočný kontakt s rodičom, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti, čím je jeho právo naplnené. 17. Vzhľadom na námietky vznesené matkou vo vyjadrení k odvolaniu a následných podaniach odvolací súd poučuje oboch rodičov, že v prípade, že dochádza medzi nimi ku konfliktom a nedokážu spolu riadne komunikovať, je v záujme ich aj maloletého dieťaťa, obrátiť sa prípadne na odbornú pomoc psychológa za účelom nadobudnutia rodičovskej zručnosti a zlepšenia ich komunikácie ohľadne dieťaťa. Odvolací súd taktiež upozorňuje otca, že jeho povinnosťou je v čase realizovania stretnutia s dieťaťom zabezpečiť odovzdanie dieťaťa v školskom zariadení načas, zabezpečiť jeho riadnu prípravu na vyučovanie, kontrolu školských pomôcok a v prípade ochorenia dieťaťa a nenastúpenia do školy alebo nemožnosti vyzdvihnutia dieťaťa zo školy, uvedené oznámiť matke (emailom, telefonicky alebo osobne). Riadna a vhodná komunikácia medzi rodičmi je nevyhnutná pre fungovanie rodičov a dieťaťa, zabezpečenie spokojnosti maloletej a jej zdravého psychického a fyzického vývinu. K námietkam matky uvedeným vo vyjadrení k odvolaniu odvolací súd poukazuje na správu zo školy, v ktorej učiteľka konštatuje, že dieťa nemá problémy, ani po návrate od otca, je v pohode. V prípade, že do školy neprišlo, otec maloletú ospravedlnil. Za daných okolností je v záujme dieťaťa stretávať sa s otcom a upevňovať si s ním vzťah. Nemožno súhlasiť s dodatočným návrhom matky na zníženie výživného a zúženie rozsahu styku otca s maloletou, keďže uvedené nie je v záujme dieťaťa. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti určenia výživného a úpravy styku zodpovedá potrebám a veku dieťaťa. 18. Odvolací súd neprihliadol na odvolanie manžela voči dôvodom rozhodnutia, pokiaľ ide o príčiny rozvratu manželstva, poukazujúc na ust. § 202 ods. 4 OSP platného do 30.06.2016, podľa ktorého odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. 19. Odvolací súd taktiež neprihliadal na námietku manžela voči postupu súdu prvej inštancie a nesprávne poučenie v rozsudku, keďže uvedená zrejmá nesprávnosť bola súdom prvej inštancie opravená uznesením zo dňa 11.09.2015 v súlade s ust. § 164 OSP platným do 30.06.2016. Z obsahu spisu odvolací súd nezistil žiadne pochybenie súdu prvej inštancie, ktorých dôsledkom by bolo porušené práva manžela na podanie odvolania proti rozsudku. Odvolací súd poukazuje na ust. § 204 OSP upravujúce právo účastníka podať odvolanie v prípade nesprávneho poučenia súdom. 20. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 21. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP, v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).