Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/357/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114222131 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1114222131.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci žalobcu: Asociácia bankových klientov, so sídlom M.R. Štefánika 12, 036 01 Martin, IČO: 42 324 041 proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zast. ČERNEJOVÁ & HRBEK s.r.o., Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, o zdržanie sa nekalosúťažného konania s návrhom na vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k 28CbPv/6/2014-111 zo dňa 28.08.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k 28CbPv/6/2014-111zo dňa 28.08.2015 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom č.k. 28CbPv/6/2014-111 zo dňa 28.08.2015 žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 336,73 EUR titulom náhrady trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. 2. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.06.2014 proti žalovanému domáhal zdržania sa nekalosúťažného konania s tým, že žiadal, aby súd určil ním uvedené ustanovenia všeobecných podmienok žalovaného za neplatné, uložil žalovanému povinnosť strpieť právo žalobcu a určil, že konaním žalovaného porušuje práva spotrebiteľov. Žiadal aby súd vydal rozsudok, takto: - Súd určuje, že ustanovenie bodu 11.13. všeobecných podmienok žalovaného pre depozitné produkty v znení: "My sme oprávnený kedykoľvek tieto Podmienky jednostranne meniť a/alebo dopĺňať z dôvodov spočívajúcich v našej obchodnej politike, zmien všeobecne záväzných právnych predpisov alebo situácii na finančnom trhu. Zmenu a/alebo doplnenie týchto podmienok Vám oznamujeme Zverejnením ...... Ste oprávnení vyjadriť svoj nesúhlas so zmenou alebo doplnením týchto Podmienok. A to písomným oznámením, ktoré nám musí byť doručené vo forme doporučenej listovej zásielky najneskôr v deň, ktorý predchádza dňu nami stanovenej účinnosti týchto Podmienok. Ak nám neoznámite svoj nesúhlas so zmenou a doplnením týchto Podmienok podľa vyššie uvedeného platí, že ste tieto zmeny prijali a zmenené a/alebo doplnené Podmienky sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy medzi Vami a nami ku dňu účinnosti zmenených a/alebo doplnených týchto Podmienok." je absolútne neplatné a je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. - Súd určuje, že ustanovenie bodu 5.2.2. všeobecných podmienok žalovaného pre depozitné produkty v znení: "Cenník sme oprávnení kedykoľvek jednostranne meniť. Zmenu Cenníka a/alebo Rozsahu Služieb Vám oznámime Zverejnením v lehotách stanovených podľa právnych predpisov. Cenník je k dispozícii na každom Obchodnom mieste." je absolútne neplatné a je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluve. - Súd určuje, že jednostranné právne úkony žalovaného spočívajúci v jednostrannej zmene cenníka žalovaného pre občanov, s účinnosťou od 01.06.2014, na základe a spôsobom podľa ustanovenia bodu 11.13. a/alebo podľa ustanovenia bodu 5.2.2. všeobecných podmienok žalovaného pre depozitné produkty, sú voči klientom žalovaného, ktorí vstúpili do zmluvného vzťahu so žalovaným pred 01.06.2014, absolútne neplatné. - Súd žalobcovi priznáva právo zverejniť výrok tohto rozsudku v tlačenom denníku s celoštátnou pôsobnosťou na území Slovenskej republiky, podľa výberu žalobcov, a to jednorazovo, v časti tlačeného denníka podľa výberu žalobcov, vo veľkosti a type písma podľa výberu žalobcov, to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na náklady žalovaného najviac vo výške 2 400,- eur. - Súd žalovanému ukladá povinnosť strpieť právo žalobcu na zverejnenie výroku tohto rozsudku podľa bodu iv) výroku tohto rozsudku a zaplatiť žalobcovi preddavok na zverejnenie výroku tohto rozsudku podľa iv.)výroku tohto rozsudku vo výške 2 400,- eura to najneskôr do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. - Súd určuje, že žalovaný jednostranným zvyšovaním poplatkov za vedenie produktu "Flexiúčet" na základe ustanovenia bodu 11.13. a/alebo ustanovenia bodu 5.2.2. všeobecných podmienok žalovaného pre depozitné produkty sa dopustil nekalosúťažného konania podľa ustanovenia §53 ods.1 Obchodného zákonníka. - Súd určuje, že žalovaný jednostranným zvyšovaním poplatkov za vedenie produktu "Flexiúčet" na základe ustanovenia bodu 11.13. a/alebo ustanovenia bodu 5.2.2. všeobecných podmienok žalovaného pre depozitné produkty porušil práva spotrebiteľov - svojich klientov, ktorým poskytuje produkt "Flexiúčet", ktoré týmto spotrebiteľom vyplývajú z právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. - Súd ukladá žalovanému povinnosť, aby tento svojim klientom, ktorým žalovaný poskytuje produkt "Flexiúčet" a ktorí vstúpili do zmluvného vzťahu so žalovaným pred 01.06.2014 a zároveň sa na tento ich zmluvný vzťah vzťahuje zmena poplatku za vedenie produktu "Flexiúčet" v cenovom pásme 0 vykonaná jednostrannou zmenou cenníka žalovaného pre občanov s účinnosťou od 01.06.2014 zo strany žalovaného, na svoje náklady vyúčtoval a následne vrátil peňažné prostriedky zodpovedajúce rozdielu medzi - sumou týmito klientmi zaplatených mesačných poplatkov za vedenie "Flexiúčtu" v cenovom pásme 0 vo výške 3,50 EUR/1 mesiac - a medzi sumou peňažných prostriedkov, ktoré títo klienti žalovaného mali zaplatiť pri uplatňovaní výšky poplatkov za vedenie "Flexiúčtu" v cenovom pásme 0 vo výške 1,50EUR/1 mesiac. 3. S podaním žaloby podal žalobca aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal aby súd uložil žalovanému: - aby sa odo dňa doručenia tohto rozhodnutia zdržal uplatňovania poplatkov za vedenie produktu "Flexiúčet" v cenovom pásme 0 vo výške 3,50 EUR/1 mesiac a to voči spotrebiteľom, ktorí vstúpili do zmluvného vzťahu so žalovaným pred 01.6.2014 a zároveň sa na tento ich zmluvný vzťah vzťahuje zmena poplatku za vedenie produktu "Flexiúčet" v cenovom pásme 0 vykonaná jednostrannou zmenou cenníka žalovaného pre občanov s účinnosťou od 1.6.2014 zo strany žalovaného a - povinnosť odporcovi, aby odo dňa doručenia tohto rozhodnutia uplatňoval poplatky za vedenie produktu "Flexiúčet" v cenovom pásme 0 vo výške 1,50 EUR/1 mesiac a to voči spotrebiteľom, ktorí vstúpili do zmluvného vzťahu so žalovaným pred 1.6.2014 a zároveň sa na tento ich zmluvný vzťah vzťahuje zmena poplatku za vedenie produktu "Flexiúčet" v cenovom pásme 0 vykonaná jednostrannou zmenou cenníka žalovaného pre občanov s účinnosťou od 01.06.2014 zo strany žalovaného, a to všetko až do rozhodnutia vo veci samej. 4. Súd uznesením č.k. 28CbPv/6/2014-19 zo dňa 27.08.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.09.2014 zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia. 5. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že má právo v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov podľa ustanovenia § 3 ods.4 ZOS. K uvedenému dochádza tým, že žalovaný oznámil, že k 01.03.2014 zvyšuje (jednostranne) poplatky za poskytované služby občanom. Poplatok vedenie Flexiúčtu v cenovom pásme 0 bol stanovený na 3,50 EUR/1 mesiac. Cenník žalovaného pre občanov účinný od 01.07.2013 stanovoval poplatok za vedenie Flexiúčtu v cenovom pásme 0 vo výške 1,50 EUR/ 1 mesiac. Za občanov sú v zmysle cenníka žalovaného pre občanov nepochybne považované fyzické osoby nepodnikatelia, a teda subjekty napĺňajúce zákonnú definíciu spotrebiteľa. Uvedené vyplýva okrem povahy produktov upravovaných cenníkom žalovaného pre občanov aj z toho, že výšku poplatkov pre ostatné subjekty upravuje cenník žalovaného pre podnikateľov a iné právnické osoby. Ďalej bolo uvedené, v bode 11.12.VOP DP že: "My sme oprávnení kedykoľvek tieto Podmienky jednostranne meniť a /alebo dopĺňať z dôvodov spočívajúcich v našej obchodnej politike, zmien všeobecne záväzných právnych predpisov alebo situácii na finančnom trhu. Zmenu a/alebo doplnenie týchto podmienok Vám oznamujeme Zverejnením..... Ste oprávnení vyjadriť svoj nesúhlas so zmenou alebo doplnením týchto Podmienok. A to písomným oznámením, ktoré nám musí byť doručené vo forme doporučenej listovej zásielky najneskôr v deň. ktorý predchádza dňu nami stanovenej účinnosti týchto Podmienok. Ak nám neoznámite svoj nesúhlas so zmenou a doplnením týchto Podmienok podľa vyššie uvedeného platí, že ste tieto zmeny prijali a zmenené a/alebo doplnené Podmienky sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy medzi Vami a nami ku dňu účinnosti zmenených a/alebo doplnených týchto Podmienok." 6. Žalobca mal zato, že samotné zverejnenie, aj napriek zmluvne dojednanej možnosti jednostrannej zmeny VOP, nezodpovedá kogentnej požiadavke na zachovanie písomnej formy dodatku, pre zmluvy s obligatórne vyžadovanou písomnou formou. Opačný záver, teda ak je pre uzatvorenie zmluvy povinná písomná forma a na jej zmenu nie je potrebné dodržať písomnú by umožňoval jednoduché obchádzanie zákona. Charakter iných obchodných podmienok je záväzný za určitých striktných podmienok. Podmienky ich záväznosti sú prísnejšie stanovené, ako pri VOP. Zmluvné strany musia s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť súhlas, a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim zmluvu známe, alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy. Záväznosť VOP ako aj iné OP (napr. aj cenníky poplatkov) pre daný právny vzťah teda nevyplýva zo samostatného odkazu na VOP resp. OP v texte zmluvy. Občan teda musí byť oboznámený s obsahom týchto VOP resp. OP alebo ich zmenou, v opačnom prípade nie sú tieto obchodné podmienky záväzné pre daný právny vzťah. 7. Žalovaný si vymienil možnosť jednostrannej zmeny zmluvy/VOP z troch dôvodov: a) "zmena obchodnej politiky odporcu", t.j. ide o zmenu, ktorá nezávisí od objektívnych kritérií. b) "zmien všeobecne záväzných právnych predpisov" - spotrebiteľ nemá jasnú a zrozumiteľnú informáciu o mechanizme dopadu na konečnú zmenu výšky nákladov, ktorými ho môže žalovaný jednostranne zaťažiť. c) "zmena situácii na finančnom trhu". 8. Dôvody na zmenu zmluvy "zmena situácie na finančnom trhu" a "zmena všeobecne záväzných právnych predpisov" je možné podľa žalobcu označiť za obchádzanie zákona. Pod uvedené pojmy je možne subsumovať de facto aj nepatrnú zmenu zákona alebo stavu na finančnom trhu (napr. zmena zákona o štátnej službe alebo pokles ceny kávy by v takomto ponímaní mohlo byť dôvodom na zmenu zmluvy/VOP aj keď je zrejmé, že uvedené zmeny nemajú vplyv na poskytovanie služby bežného účtu) "bez vysvetlenia spôsobu/mechanizmu transformácie žalovaným vymedzených dôvodov na pristúpenie k jednostrannej zmene zmluvy/VOP do nákladov spotrebiteľa a v prípade bodu 5.2.2. VOP v dôsledku "absencie uvedenia akýchkoľvek dôvodov, z ktorých žalovaný môže jednostranne meniť poplatky resp. cenník, nemôžu predpokladať zmenu výšky ich nákladov (periodicitu či rozsah navýšenia) a kvalifikovane prijať rozhodnutie o výhodnosti konkrétneho produktu oproti iným. Ustanovenia bodu 11.13 a bodu 5.2.2. VOP umožňujú žalovanému jednostranne meniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve pričom napĺňajú znaky skutkovej podstaty neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka a to najmä, nie však výlučne tým, že: "Umožňujú žalovanému jednostranne bez závažného dôvodu dohodnutého v zmluve meniť výšku poplatkov a "Umožňujú žalovanému jednostranne meniť výšku poplatkov z dôvodov označených všeobecnými a priemernému spotrebiteľovi nič nehovoriacimi pojmami (bod 11.13. VOP) či dokonca bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov (bod 5.2.2. VOP).“ Zmluvné podmienky obsiahnuté v bode 11.13. VOP a bode 5.2.2. VOP rozhodne neboli individuálne dojednané. V prvom rade je táto skutočnosť celkom zrejmá s ohľadom na ich úpravu v predtlačených obchodných podmienkach žalovaného, ktoré sú rovnaké pre všetkých klientov, pričom klienti ich obsah nemôžu akokoľvek ovplyvniť. Inštitút individuálne dohodnutej podmienky je treba vykladať v súlade s cieľom smernice (pozn.93/13/EHS), podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Osobitné vyjednanie sa má sledovať z pohľadu ochrany spotrebiteľa, to znamená, že spotrebiteľ si z určitých dôvodov osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, lebo má preňho nejaký osobitný význam. Je veľmi nepravdepodobné, že by spotrebitelia - klienti žalovaného mali záujem vyjednať zmluvné podmienky obsiahnuté v bode 11.13. VOP a vode 5.2.2. VOP, ktoré oprávňujú žalovaného ako dodávateľa jednostranne a celkom svojvoľne meniť náklady spotrebiteľov na úver, bez toho aby mohli tento postup spotrebitelia akokoľvek predvídať či odkontrolovať jeho adekvátnosť a korektnosť. 9. Podaním zo dňa 20.01.2015 žalovaný uviedol, že žalobca doposiaľ jednoznačne nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na vedenie tohto sporu. Poukázal na §1, § 25 ods. 1zákona o ochrane spotrebiteľa a uviedol, že s ohľadom na znenie žalobného návrhu (petitu) žalobcu je možné uzavrieť, že žalobca bez akéhokoľvek preukázania skutočnej vôle bližšie neurčeného (vysokého) počtu spotrebiteľov na vedení takéhoto sporu inicioval súdne konanie voči žalovanému, t.j. ich zmluvnému partnerovi za účelom zníženia ceny (terminologicky poplatku) poskytovanej služby a bankového produktu. Ako je však uvedené a bližšie vysvetlené v častiach vyjadrenia, k "jednostranným" zmenám cien poskytovaných služieb/bankových produktov nedochádza izolovane - ide ruku v ruke s inováciami, rozširovaním portfólia poskytovaných služieb v rámci toho ktorého produktu. Bolo tomu tak i v tomto prípade produktu Flexiúčet. 10. Žalovaný ďalej uviedol, že Zmluvné podmienky zakotvené v článku 11 bod 11.12. a v článku 5 bod 5.2.2. Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s., pre depozitné produkty (ďalej aj ako "Všeobecné obchodné podmienky") nie sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami - žalobca nebral do úvahy príslušné právne predpisy upravujúce tento typ poskytovaných (platobných) služieb - bankových produktov. Žalobca posudzoval znenie ním namietaných ustanovení Všeobecných obchodných podmienok izolovane od právnych predpisov, ktoré poskytovanie tohto typu služieb a obsah naň sa vzťahujúcich zmluvných dojednaní upravujú a pomerne striktne regulujú. Vo vzťahu k ustanoveniam článku 11 bod 11.13. a článku 5 bod 5.2.2. Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len "namietané ustanovenia") žalobca uvádza, že v dôsledku možnosti žalovanej spoločnosti "svojvoľne jednostranne" meniť dohodnuté zmluvné podmienky dochádza k porušovaniu práv klientov spoločnosti, t.j. spotrebiteľov, k nekalosúťažnému konaniu a nekalým obchodným praktikám spoločnosti. Okrem príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka či zákona o ochrane spotrebiteľa však žalobca vo svojej žalobe opomenul uviesť a vysporiadať sa so všetkými všeobecne záväznými právnymi normami upravujúcimi a regulujúcim tento typ záväzkového/zmluvného vzťahu. 11. Pokiaľ ide o úpravu tohto typu zmluvného vzťahu, je žalovaný povinný vychádzať i z ustanovení zákona č.492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o platobných službách") a zákona č.483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o bankách"). V zmysle §37 ods.1 zákona o bankách je žalovaný ako banka povinná o každej zmene svojich obchodných podmienok na vykonávanie obchodov a o zmene cien obchodov informovať zrozumiteľne písomnou formou v slovenskom jazyku na svojej internetovej stránke a vo svojich prevádzkových priestoroch, a to najmenej 15 dní pred nadobudnutím účinnosti príslušnej zmeny, ak osobitný predpis neustanovuje inak alebo ak sa banka nedohodla so svojím klientom inak. V tomto prípade zakotvuje zákon o platobných službách ako lex specialis dlhšiu lehotu na zverejnenie oznámenia zmien pred nadobudnutím ich účinnosti, a to v zmysle vyššie uvedeného §22 ods.1 zákona o platobných službách najneskôr dva mesiace pred navrhovaným dňom účinnosti zmien. Žalobca vo svojej žalobe poukazuje len na vyššie citované ustanovenia § 54 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka a uviedol, že v namietaných ustanoveniach uvádzané tri dôvody nie sú dostatočne jasné, presné či určité a teda predstavujú a zakotvujú možnosť svojvôle žalovaného pri uskutočňovaných zmenách. Žalovaný uviedol, že je nemožné si predstaviť si "vážnejší" a "objektívnejší" dôvod než zmena právneho rámca regulujúceho právny vzťah, zvyšné dva dôvody t.j. zmena obchodnej politiky a situácie na finančnom trhu, predstavujú skutočné vážne objektívne dôvody. Síce zákonom použitý termín "vážne objektívne dôvody" obsahuje v sebe kategóriu objektívnosti, jeho výklad však vždy podliehal a bude podliehať subjektívnym predstavám jeho adresátov, t.j. adresátov právnej normy, v ktorej je obsiahnutý. 12. Žalovaný sa zaviazal (v zmysle vyššie spomínaných osobitných právnych predpisov) zmeny vopred oznamovať, pričom spotrebiteľ má, za predpokladu, že so zmenami nesúhlasí, v zmysle §32 ods.3 prvá veta zákona o platobných službách právo na okamžité ukončenie rámcovej zmluvy bez poplatkov pred navrhovaným dňom účinnosti týchto zmien. 13. Žalovaný v posledných dvoch rokoch priniesol svojím klientom viacero inovatívnych noviniek bez toho, aby pristúpil k zvýšeniu cien či poplatkov. Pritom do základnej ponuky produktu Flexiúčet pribudla služba Osobný asistent a do rozšírenej ponuky Pobočkové operácie. Bez povšimnutia v tomto prípade (vzhľadom na tvrdenia žalobcu o akomsi skrytom obohacovaní sa žalovaného na úkor vlastných klientov) nesmie ostať informácia, že žalovaný v roku 2013 zrušil poplatky za elektronické služby Internet banking, Mobil banking a Kontakt. Je tak podľa názoru žalovaného na mieste otázka, ako a či vôbec žalobca vyhodnocoval aj tieto "pozitívne jednostranné" zmeny? Ak majú jednostranné zmeny podľa jeho názoru tak vážny dopad na práva spotrebiteľov, prečo tieto zmeny nespomína a nenamieta ako (rovnako vážne) zásahy do dohodnutých zmluvných podmienok? 14. Žalovaný má zato, že sa nedopúšťa žiadneho nekalosúťažného konania - a to ani v rámci poskytovania bankového produktu Flexiúčet. Nakoľko vyššie uvedené vyjadrenia objasňujú celé pozadie prípadu, vrátane okolností zmeny podmienok a na vec sa vzťahujúceho právneho rámca, tvrdenia žalobcu o údajnom nekalosúťažnom konaní nemožno označiť inak, než za nepodložené, neodôvodnené a špekulatívne. Žalobca svojimi selektívnymi informáciami, ktoré zahrnul do žaloby, vyskladal obraz žalovaného ako nekalosúťažného "molocha", ktorý po desiatkach tisíc láka klientov/spotrebiteľov s prísľubom na prvý pohľad výhodných podmienok, ktoré však následne po podpise zmlúv obratne jednostranne a najmä skryto mení na úkor oklamaných a podvedených spotrebiteľov. Uvedené predstavy žalobcu však považuje žalovaný za ničím nepodložené fantazírovanie hraničiace až s poškodzovaním dobrej povesti spoločnosti 15. Súd vo veci vytýčil pojednávania na termíny 15.05.2015, 28.08.2015, ktorých sa zúčastnil právny zástupca žalovaného, žalobca, pričom na termín 28.08.2015 svoju neúčasť ospravedlnil, a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti. Súd na základe uvedeného pojednával 28.08.2015 v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti žalobcu. 16. Súd vykonal vo veci dokazovanie prednesom žalobcu, ktorý uviedol, že má za to, že je aktívne legitimovaný v tomto konaní . Uvedené osvedčuje výpisom z registra občianskych združení s uvedeným predmetom - spotrebiteľské. Taktiež súdu predložil Stanovy združenia a Potvrdenie NBS o vykonávaní činnosti na ochranu finančných spotrebiteľov. V ostatnom sa pridržiaval obsahu žaloby a žiadal súd aby žalobe vyhovel. Ďalej prednesom právneho zástupcu žalovaného, ktorý namietal aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu, že nepreukázal oprávnenie konať za klientov žalovaného. Uvedené ponechal na zvážení súdu s poukázaním aj na znenie ústavného zákona má však za to, že ide o výklad predmetného ustanovenia. V ďalšom zotrval na svojej argumentácii tak ako ju predložil súdu v písomných vyjadreniach. 17. Žalobca žiadal o pripustenie zmeny návrhu podľa ustanovenia § 95 O.s.p. takto: Súd pripustil zmenu žaloby v časti petitu žaloby v súlade s návrhom právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní 28.8.2015 - listinnými dôkazmi: Stanovy združenia, Potvrdenie NBS o aktivitách žalobcu, Vyjadrenie žalovaného z 20.01.2015 s prílohou zoznam spotrebiteľských združení, vyjadrenie žalobcu doručené súdu 17.08.2015, Ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní 28.08.2015, výpis z obchodného registra žalovaného, výpis z registra združení žalobcu. 18. Súd poukázal na § 120 ods.1, § 132, § 133 O.s.p., § 1 ods. 2, § 41, § 42 ods. 1, 2, § §44 ods. 1, 2 , § 45 ods. 1, 2, § 46 ods. 1, § 47, § 48, § 53, § 54 ods. 1, § 55 Obchodného zákonníka, § § 4 ods. 3, § 7 ods. 1 zákona, § 7 ods. 2 písm. b), § 8 ods. 1 písm. d), § 8 ods. 3, § 8 ods. 4, § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., § 37 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z., § 31 ods. 4, § 32 ods. 2, 3 zákona č. 492/2009 Z.z., § 53ods.1 až ods. 13, § 53a, § 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v spojení s ust. čl.3, čl.4, čl.5, čl. 6, čl. 7 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. 19. Súd prvej inštancie uviedol, že združenia na ochranu spotrebiteľa (do tejto skupiny patrí aj žalobca) sú prioritne zamerané na ochranu fyzických osôb v tých právnych vzťahoch, ktorých obsah udeľuje fyzickým osobám právny status spotrebiteľa. Vznik spotrebiteľských právnych vzťahov, na účel ochrany ktorých pôsobia i združenia na ochranu spotrebiteľa, sa viaže na právny úkon fyzickej osoby konajúcej so spotrebiteľským motívom podľa § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa. V danom konaní súd ustálil okruh účastníkov konania, čo skúmal ako procesnú podmienku konania ohľadne vecnej legitimácie účastníkov. Súd poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004 " a uviedol, že z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Žalobca vystupuje v konaní ako združenie konajúce v zmysle ustanovenia § 3 ods. 4 ZOS, so zapísaným predmetom činnosti - spotrebiteľské. V danom konaní však absentuje preukázanie skutočnej vôle spotrebiteľov - klientov žalovaného viesť uvedený spor voči žalovanému. V tomto kontexte má súd za to, že nebola dostatočne preukázaná vôľa spotrebiteľov a teda súd takýto postup na uplatnenie nárokov za neurčitý počet spotrebiteľov nepovažuje ani za ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Teda osobitný právny predpis zákon o ochrane spotrebiteľa procesne dáva právo konať združeniu za podmienok tam uvedených. Súd mal zato, že gramatickým aj logickým výkladom predmetného ustanovenia možno dospieť k záveru, že zákonodarca vyslovene priznáva združeniam (pôsobiacim na ochranu spotrebiteľa v zmysle § 1 predmetného zákona) postavenie účastníka konania nielen v prípade, ak je samotným žalobcom ale aj v prípade, ak sa stane neskôr účastníkom už prebiehajúceho konania. Navyše zákonom o ochrane spotrebiteľa došlo k transformácií Smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/27/ES z 19. mája 1998 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov za účelom dosiahnuť maximálnu procesnú ochranu spotrebiteľa. Na druhej strane podľa hmotného práva absentuje prejav vôle byť chránený ako spotrebiteľ, teda daný nesúhlas resp. nespokojnosť s obchodnou stratégiou a postupom žalovaného. 20. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba v preskúmavanej veci) je v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase rozhodovania. K námietke žalovaného o absencii naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu súd poukázal na ustálenú súdnu prax, …" keď spotrebiteľ má vždy naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti obchodných podmienok konkrétnej zmluvy, lebo v opačnom prípade by došlo u žalobcu k zásahu do nadobudnutých práv", ako uviedol v rozhodnutí Krajský súd Košice, č.k. 5 Co/358/2009. V zmysle Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 111/2008, zo dňa 30. júna 2009. 21. Podľa ustálenej judikatúry dobré mravy súťaže možno hodnotiť ako faktickú morálku existujúcu buď v obchode, alebo v obchodnom odvetví, patrí do kategórie mimoprávnych pojmov. Pojem dobré mravy súťaže treba chápať v zmysle zásad čestného súťažného styku. Rozpor s dobrými mravmi je porušením zo strany súťažiteľa, teda konaním spôsobilým skresliť funkciu hospodárskej súťaže a tým zoslabiť alebo celkom vylúčiť pozitívne účinky hospodárskej súťaže, prípadne ich zmeniť na negatívne. Z uvedeného skutkového stavu vyplýva, že sa jedná o konanie žalobcov a žalovaného v hospodárskej súťaži. Hospodárska súťaž už pojmovo predpokladá existenciu najmenej dvoch súperiacich subjektov, a teda existenciu súťažného vzťahu. Subjektmi súťažného vzťahu však nemusia byť iba priami konkurenti, ale všetky subjekty, ktoré dodávajú resp. poskytujú zhodné, podobné alebo navzájom substituovateľné výrobky. Teda je potrebné posúdiť rozhodujúcu skutočnosť, či konanie jedného súťažiteľa zasahuje do sféry činnosti druhého súťažiteľa. V tomto konaní bolo zrejmé, že výrobky súťažiteľov sa stretli na trhu a to v predmete, čase a priestore a z uvedeného dôvodu je naplnená potreba ochrany práv žalobcu v I. rade a žalobcu v II. rade voči konaniu žalovaného, ktoré je rozpore s dobrými mravmi súťaže, bolo spôsobilé privodiť ujmu žalobcom. Došlo tak k naplneniu generálnej klauzuly podľa ust. § 44 Obchodného zákonníka a k naplneniu skutkových podstát nekalej súťaže podľa ust. § 47, § 48 Obchodného zákonníka. Súd má za to, že v predmetnom konaní nebolo meritórne vymedzené k akému konaniu má v rámci nekalosúťažného konania dôjsť. Odkaz na generálnu klauzulu v kontexte porušenia dobrých mravov zo strany žalobcu postráda konkrétne odôvodnenie podstaty uplatňovaného nároku z nekalej súťaže. Na základe uvedeného nemohol súd skúmať, či došlo k porušeniu niečoho žalobcom definovaného s poukazom na koncentračnú zásadu konania ako aj na skutočnosť, že súd je viazaný návrhom žalobcu. 22. K samostatným podmienkam, ktoré žiada žalobca určiť za neprijateľné - uvedené v bode 11.13. a 5.2.2 Všeobecných obchodných podmienok žalovaného pre depozitné produkty, súd má za to, že nebolo preukázané naplnenie skutkovej podstaty uvedenej v § 53 OZ. S ohľadom na charakter subjektu žalovaného - ide o bankovú inštitúciu, ktorej činnosť je upravená a striktne regulovaná v osobitných právnych predpisoch zákon č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákona č. 492/2009 Z.z. o platobných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - konkrétne v ustanovenia § 31 ods. 4, 32 ods. 2,3 zákona č. 492/2009 podporené ustanovením § 37 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. je teda zrejmé, že žalovaný konal v súlade s uvedenými právnymi predpismi. Zámer zákonodarcu osobitne upraviť konanie uvedeného charakteru subjektov - žalovaného ako banky je zrejmý z citovaných ustanovení pretavených následne aj do úpravy lex generalis Občianskeho zákonníka v ustanovení § 53 ods. 14 kedy uvádza, osobitne negatívne vymedzenie neprijateľnej podmienky pre " dodávateľa finančných služieb", ktorým žalovaný nepochybne je. Teda vo vzájomnej symbióze uvedených citovaných ustanovení nie je podľa súdu možné konštatovať porušenie zo strany žalovaného vo vzťahu k svojim klientom ako spotrebiteľom. Spotrebitelia sú prijímateľmi služieb žalovaného, do zmluvného vzťahu vstúpili dobrovoľne a dobrovoľne z takéhoto zmluvného vzťahu môžu vystúpiť jednak na základe vlastného rozhodnutia motivovaného čímkoľvek ale aj pri z dôvodu nesúhlasu so zmenou podmienok ako sa uvádza vo vyššie citovaných právnych predpisoch. Je zrejmé, že právo na ukončenie spolupráce so žalovaným je jeho klientom dané a či ho využijú je na ich vôli, avšak za stanovených podmienok. V tomto smere súd nepoňal zmluvné dojednanie ani čo do gramatického výkladu - presne jasne formulované povinnosti účastníkov zmluvného vzťahu, ani čo do systematického výkladu - riadne uvedené vo Všeobecných obchodných podmienkach ako aj z logickej strany výkladu nie je možné založiť nerovnocenné postavenie proti žalovanému. Uvedený názor súdu je v súlade s obsahom rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 18Co 109/2011 cit." 23. V zásade najpodstatnejšou je podľa názoru súdu v súvislosti s dojednaním uvedeným vo Všeobecných obchodných podmienkach je možnosť jednostranne meniť zmluvné podmienky - skutočnosť, že zmeny realizuje žalovaný. Zverejnením podľa právnych predpisov s možnosťou sa vyjadriť k akceptovaniu navrhovaných zmien. Vo všeobecných obchodných podmienkach - je v definíciách uvedené: Zverejnenie znamená sprístupnenie dokumentu alebo informácie vo verejne prístupných priestoroch našich Obchodných miest a/alebo prostredníctvom vybraných kanálov NB a/alebo Webového sídla a/alebo inou, vhodnou formou, čím dokument alebo informácia nadobúda účinky, ak nie je v príslušnom dokumente stanovené alebo informácia neustanovuje inak." Z obsahu predmetného ustanovenia je zrejmé, že žalovaný zabezpečil oboznámenie sa klienta s podmienkami tak, že zabezpečil ich riadne zverejnenie. Na druhej strane doručovaním zmeny podmienok každému klientovi a očakávanie jeho súhlasu/ nesúhlasu by postavilo prekážku v činnosti žalovaného, ktorého činnosť s ohľadom na špecifický charakter činnosti upravujú osobitné zákony a tieto právne normy riešia uvedené špecifické situácie - ako súd citoval ustanovenie § 32 ods. 2, 3 zákona o platobných podmienkach, kde je uvádzaná domnienka súhlasu. Odkazom na osobitné právne predpisy - ktorými sú zákon o bankách a zákon o platobnom styku je vylúčené, aby žalovaný obchádzal zákon a teda konal v neprospech spotrebiteľa -klienta. Z uvedených dôvodov súd nepovažuje za relevantný argument žalobcu o nutnosti uzatvorenia písomnej dohody o zmene podmienok uvedených ako všeobecné obchodné podmienky. Na uvedené reaguje aj OZ v ustanovení § 53 ods. 14., kedy konanie žalovaného o zmene podmienok podmieňuje ......existenciou vážnych dôvodov, avšak pojem " vážne dôvody " nevymedzuje, teda ponecháva na výklade prijímateľa právnej normy. Taktiež vo všeobecných zmluvných podmienkach je dohodnuté, že skončenie zmluvného vzťahu je dohodnuté v čl. 7, bod 7.7.2. ako Zmluva o PK sa skončila aj: (a) zrušením a/alebo vrátením všetkých Kariet vydaných k Vášmu účtu alebo na Vaše meno na ktoromkoľvek obchodnom mieste alebo (b) neobnovením poslednej aktívnej Karty vydanej k Vášmu účtu alebo na Vaše meno. Z uvedeného je teda preukázané, že spotrebiteľ - klient nie je viazaný aj pre prípad ak nesúhlasí s podmienkami žalovaného. Ako aj podľa ustanovenia §32 ods.3 prvá veta zákona o platobných službách: "Právo na okamžité ukončenie rámcovej zmluvy bez poplatkov pred navrhovaným dňom účinnosti týchto zmien." 24. Súd zastával názor, že žalovaný ako dodávateľ služby koncipoval Všeobecné obchodné podmienky v súlade s osobitnými právnymi predpismi, jasne, určito a zrozumiteľne, nevyužijú lesť, ani nezneužijú zásadu čestnosti a zvyklosti pri poskytovaní služieb aj pre priemerného spotrebiteľa. V právnom štáte súd nemôže povýšiť zmluvný vzťah, ktorý nerešpektuje základné pravidlá slušnosti a najmä morálky pri tvorbe zmluvných dojednaní takým spôsobom, aby mu poskytol právnu ochranu poukazujúc na zásadu aplikovateľnú aj v tomto prípade ius est ars boni et aqui - právo je umením dobrého a slušného. Nemožno opomenúť ani zneužitie princípu dôvery zo strany dodávateľa, ktorý je potrebné považovať za základný predpoklad fungovania komplexnej spoločnosti. V spoločnosti je nutné zabezpečiť princíp právnej istoty a dôvery druhého zmluvného partnera. 25. Súd rozhodol tak, že žalobu zamietol a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 336,73 EUR titulom náhrady trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. 26. Proti uzneseniu podal žalobca odvolanie. Žalobca poukázal na § 3 ods. 5 druhej vety zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa (ďalej len ,,ZOS“). Žalobca má teda zato, že ako združenie na ochranu spotrebiteľov môže hájiť aj kolektívne záujmy spotrebiteľov, t.j. také, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom, resp. v záujme celého ,,spotrebiteľstva“. 27. Žalobca nesúhlasí s odôvodnením súdu v rozsudku č.k. zo dňa, v ktorom súd uvádza, že nemohol skúmať, či došlo k porušeniu niečoho žalobcom definovaného s poukazom na koncentračnú zásadu konania ako aj na skutočnosť, že súd je viazaný návrhom žalobcu nakoľko v predmetnom konaní nebolo meritórne vymedzené k akému konaniu má v rámci nekalosúťažného konania dôjsť. Odkaz na generálnu klauzulu v kontexte porušenia dobrých mravoch zo strany žalobcu postráda konkrétne odôvodnenie podstaty uplatňovaného nároku z nekalej súťaže. S uvedeným názorom súdu žalobca sa nestotožňuje. žalobca uviedol, že v návrhu bol dôkladne opísaný skutkový stav, skutkové tvrdenia žalobcu, na základe, ktorých sa žalobca domáhal aj nárokov z nekalosúťažného konania žalovaného. Rovnako boli v žalobe opísané príslušné právne predpisy a ich aplikácia na skutkový stav v žalobe opísaný zo strany žalobcu. 28. Žalobca vytkol súdu, že nesprávne právne posúdil zmluvné podmienky pričom opomenul rozsiahlu a relevantnú argumentáciu žalobcu obsiahnutú vo vyjadrení žalobcu zo dňa 28.08.2015. Žalobca poukázal nato, že súd nesprávne aplikoval ust. § 53 ods. 14 OZ, ktoré zákonné ustanovenie zakotvuje výnimky z uplatňovania § 53 ods. 4 písm. i) OZ zakotvených za neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. i) OZ sa nepovažuje podmienka, podľa ktorej si dodávateľ finančných služieb podľa osôb. predpisu vyhradzuje právo z vážneho objektívneho dôvodu bez oznámenia zmeniť úrokovú sadzbu alebo výšku iných poplatkov za finančné služby podľa osôb. predpisu, ktoré má platiť spotrebiteľ alebo dodávateľ, ak súčasne sa dodávateľ zaviaže bez zbytočného odkladu o tom a o možnosti spotrebiteľa vypovedať spotrebiteľskú zmluvu písomne informovať spotrebiteľa a ak spotrebiteľ má právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať túto zmluvu. Je zrejmé, že na uplatnenie tejto výnimky nie sú splnené zákonné podmienky nakoľko spotrebiteľ tu v zmysle zmluvných podmienok nemá automaticky, v prípade jednostrannej zmeny zmluvných podmienok bankou, právo bezplatne a s okamžitou účinnosťou vypovedať zmluvu resp. banka nemá povinnosť o tomto spotrebiteľa informovať. 29. Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 9So/108/2011 a č.k. 6 Cdo 139/2011 zo dňa 12.10.2011. 30. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28CbPv/6/2014-111 zo dňa 28.08.2015 zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. 31. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že žalobca nepredložil v konaní žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sa však vo svetle aplikovateľného legislatívneho rámca, na ktorý preukázala v rámci svojej procesnej obrany spoločnosť žalovaného a s ktorou procesnou obranou sa nakoniec stotožnil i súd prvej inštancie, javia ako prameniace z nepochopenia a neochoty pochopiť a akceptovať princíp fungovania trhu bankových služieb cez zákon o bankách či zákon o platobných službách. 32. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28CbPv/6/2014-111 zo dňa 28.08.2015 potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania a trov právneho zastúpenia. 33. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Žalobca popiera snahu zástupcu žalovaného degradovať odvolanie žalobcu na akt nespokojnosti a polemizovanie s právnym názorom súdu, ktorou je výlučne snaha maskovať nemožnosť akejkoľvek účinnej právnej obrany proti právnym argumentom uvedenými v odvolaní, ktoré vychádzajú najmä už z predchádzajúcich súdnych sporov a výkladov právnych predpisov. Žalobca zároveň zaslal súdu Oznámenie pre Ministerstvo vnútra SR, čestné vyhlásenie o zániku funkcie, zápisnica o voľbe nového predsedu Asociácie bankových klientov. 34. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 29.11.2016 podľa § 219 ods. 3 CSP. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 35. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné: 36. Podľa ust. §1 ZOS upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami. 37. Žalobca vystupuje v konaní ako združenie konajúce v zmysle § 3 ods. 4 ZOS so zapísaným predmetom činnosti - spotrebiteľské. Odvolací súd má však zato, že tak ako uviedol súd prvej inštancie v konaní absentuje preukázanie skutočnej vôle spotrebiteľov, t.j. klientov žalovaného viesť resp. podať žalobu voči žalovanému. Súd má zato, že klienti žalovaného - spotrebitelia nepreukázali vôľu na základe, ktorej mal uvedený spor začať, pričom sa zo strany žalobcu nejedná ani o ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. 38. V zmysle § 1 ZOS zákonodarca priznáva združeniam postavenie účastníka konania iba za podmienky, ak sa stane neskôr účastníkom už prebiehajúceho konania. 39. Podľa ust. § 44 ods.1, ods. 2. ObZ nekalou súťažou je konanie v hospodárskej súťaži, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi súťaže a je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Nekalá súťaž sa zakazuje. 40. Nekalou súťažou podľa odseku 1 je najmä klamlivá reklama, klamlivé označovanie tovaru a služieb, vyvolávanie nebezpečenstva zámeny, parazitovanie na povesti podniku, výrobkov alebo služieb iného súťažiteľa, podplácanie, zľahčovanie, porušovanie obchodného tajomstva, ohrozovanie zdravia spotrebiteľov a životného prostredia. 41. Podľa ust. § 45 ods. 1, ods. 2 ObZ klamlivou reklamou je reklama tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, označenia pôvodu výrobkov a iných práv a záväzkov, ktorá uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu osoby, ktorým je určená alebo ku ktorým sa dostane, a ktorá v dôsledku klamlivosti môže ovplyvniť ekonomické správanie týchto osôb alebo ktorá poškodzuje alebo môže poškodiť iného súťažiteľa alebo spotrebiteľa. Pri posudzovaní klamlivosti reklamy sa zohľadňujú všetky jej znaky, najmä informácie, ktoré obsahuje, o a. tovare a službách, ich dostupnosti, vyhotovení, zložení, spôsobe a dátume výroby alebo dodania, vhodnosti a spôsobe použitia, množstve, zemepisnom alebo obchodnom pôvode alebo o výsledkoch, ktoré možno očakávať od ich použitia, alebo o výsledkoch ich skúšok alebo kontrol, b. cene alebo spôsobe, akým je vypočítaná, a o podmienkach, za ktorých sa tovar a služby dodávajú alebo poskytujú, c. charakteristických znakoch súťažiteľa reklamy, najmä jeho totožnosti, kvalifikovanosti, jeho chránenom priemyselnom práve, duševnom vlastníctve, ocenení alebo vyznamenaní. 42. Hospodárska súťaž prebieha vo všetkých aktivitách, ktoré sú zahrnuté v predmetoch podnikania jednotlivých subjektov. V hospodárskej súťaži musí existovať vzťah medzi účastníkmi súťaže, pričom súťažný vzťah sa nevytvára medzi všetkým podnikateľskými subjektmi, spotrebiteľmi a pod., ale iba medzi tými, ktorí navzájom ,,súperia“, snažia sa získať predstih pred inými či hospodárskych prospech. Medzi jeden zo znakov generálnej klauzuly je rozpor konania s dobrými mravmi, pričom pojem dobré mravy právne predpisy pozitívne nevymedzujú. Pre naplnenie generálnej klauzuly sa nevyžaduje, aby ku konaniu v rozpore s dobrými mravmi súťaže došlo zavinene, podľa zákonodarcu stačí ak sa jedná o konanie v rozpore s objektívnymi princípmi súťaže. Súčasne sa však vyžaduje, aby konanie bolo spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Ak teda nehrozí z konania v rozpore s dobrými mravmi ujma inými súťažiteľom alebo spotrebiteľom, nedôjde k naplneniu generálnej klauzuly. 43. Na základe uvedeného má odvolací súd zato, že žalobca neuviedol riadne odôvodnenie uplatňovaného nároku z nekalej súťaže ako aj to, že v konaní nebolo meritórne vymedzené k akému konaniu má v rámci nekalosúťažného konania dôjsť. 44. Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve. 45. Podľa ust. § 53 ods. 14 písm. a) Občianskeho zákonníka ust. ods. 4 písm. g) a i) o neprijateľných podmienkach sa nepoužijú na spotrebiteľskú zmluvu, ktorej predmetom je obchod s prevoditeľnými cennými papiermi, finančnými nástrojmi a inými produktmi alebo službami, kde je cena závislá od pohybu kurzov a indexov na regulovanom trhu alebo od trhovej sadzby, na ktoré dodávateľ nemá vplyv. 46. Súd má za potrebné uviesť, že žalovaný má charakter bankovej inštitúcie, ktorej činnosť je upravená a regulovaná. Spotrebitelia, ktorí sú prijímateľmi služieb bankovej inštitúcie t.j. služieb žalovaného, vstúpili do zmluvného vzťahu slobodne, pričom možno z uvedeného zmluvného vzťahu vystúpiť na základe svojho vlastného rozhodnutia ako aj z dôvodu nesúhlasu so zmenou podmienok. Žalovaný riadne zabezpečil oboznámenie klientov s podmienkami zverejnením. Z uvedených citovaných ustanovení ako i na základe skutočnosti, že právo na ukončenie spolupráce so žalovaným za stanovených podmienok je na vôli klientov, má odvolací súd zato, že neprišlo k porušeniu Všeobecných obchodných podmienok žalovaného vo vzťahu ku klientom ako spotrebiteľom. Zároveň má zato, že žalovaný ako dodávateľ služby koncipoval Všeobecné obchodné podmienky v súlade s osobitnými právnymi predpismi jasne, určito a zrozumiteľne. 47. Odvolací súd na záver uvádza, že na uvedené konanie nemožno vzťahovať žalobcom uvádzanú judikatúru Súdneho dvora EÚ, nakoľko sa jedná o odlišný skutkový stav. 48. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1, ods. 2. CSP ako vecne správny potvrdil. 49. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP pretože žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo voči žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. 50. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (427 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§429 ods. 1 CSP).