Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3CoKR/98/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114226073 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1114226073.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: ZSE Energia, a.s., Čulenova 6, 816 47 Bratislava, IČO: 36 677 281, proti žalovanému: JUDr. Erik Bilský, Pekárska č. 11, 917 01 Trnava, správca úpadcu: ADIMEX, s.r.o., Fadrusova 21, 841 01 Bratislava, IČO: 36 238 379, o určenie právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky pohľadávky, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. č. k. 11Cbi/56/2014-32 zo dňa 09.02.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave, rozsudok Okresného súdu Bratislava I. č.k. 11Cbi/56/2014-32 zo dňa 09.02.2015, v znení opravného uznesenia č.k. 11Cbi/56/2014-51 zo dňa 22.09.2015, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Odvolaním napadnutým rozsudkom, v znení opravného uznesenia, prvostupňový súd určil, že I.) pohľadávka navrhovateľa v celkovej výške 2.994,46 EUR uplatnená navrhovateľom (žalobcom) v konkurznom konaní voči úpadcovi vedenom na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 8K/23/2014 vyplývajúca z čiastočného neuhradenia faktúry č. 7010343846 splatnej dňa 07.02.2011 popretá odporcom v celom rozsahu sa považuje za nespornú, oprávnenú a zistenú v celom prihlásenom rozsahu. Tento svoj výrok zdôvodnil tým, že v žiadnom ustanovení zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“) nie je uvedené, ani z neho nevyplýva, že by si veriteľ nemohol v konkurznom konaní uplatniť prihláškou pohľadávku, ktorú si predtým riadne a včas neuplatnil v reštrukturalizačnom konaní, ktoré tomuto konkurznému konaniu predchádzalo. Konštatoval, že konkurzné konanie nie je pokračovaním reštrukturalizačného konania a prihlásenie pohľadávky žalobcom do reštrukturalizačného konania nezakladá jeho povinnosť, ale jeho právo, ktoré si buď uplatní alebo neuplatní, a preto, keď si žalobca neuplatnil svoju pohľadávku v rámci reštrukturalizačného konania prihláškou, nemožno na takúto pohľadávku žalobcu, ktorú si po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, včas a riadne prihlásil, vzťahovať ustanovenie § 155 ods. 2 ZoKR, t. j. ustanovenie o zániku vymáhateľnosti tejto pohľadávky. II.) Rozhodol, že navrhovateľovi (žalobcovi) sa náhrada trov konania nepriznáva, čo zdôvodnil tým, že hoci si tento, ako úspešná strana sporu, uplatnil nárok na náhradu trov konania, podľa § 100 ods. 2 ZoKR z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v konaniach súvisiacich s týmto konaním a z toho dôvodu by výrok priznávajúci náhradu trov konania žalobcu bol z dôvodu vylúčenia z uspokojenia nevykonateľný. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý v podstate uviedol, že prvostupňový súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keď nerešpektoval znenie ustanovenia § 155 ods. 2 ZoKR. Z tohto ustanovenia, podľa názoru žalovaného, výslovne vyplýva, že sa vzťahuje práve na tých veriteľov, ktorí si riadne a včas neprihlásili svoje pohľadávky do reštrukturalizačného konania, a preto takýmto veriteľom zaniká právo vymáhať svoje pohľadávky voči dlžníkovi okamihom zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku. Uviedol, že znenie tohto paragrafu stanovuje zákonný dôvod zániku vymáhateľnosti pohľadávky. Ostatne konštatoval, že veriteľ je oprávnený do konkurzného konania prihlásiť akúkoľvek pohľadávku, teda aj neexistujúcu, nevymáhateľnú, premlčanú, ako i neprihlásenú do reštrukturalizačného konania, ktoré predchádzalo konkurznému konaniu. Avšak práve kvôli neobmedzenému oprávneniu veriteľov, je v zákone o konkurze a reštrukturalizácii stanovený proces zisťovania a popierania pohľadávok, pričom správcovi je výslovne stanovená v § 32 ods. 1 druhá veta ZoKR povinnosť pohľadávku v spornom rozsahu poprieť čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom, alebo poradia zabezpečovacieho práva, čo v danom prípade i využil. Tiež konštatoval, že prvostupňový súd vo výroku svojho rozsudku neurčil vymáhateľnosť popretej pohľadávky, ale určil, že táto pohľadávka sa považuje za zistenú, pričom zistenie popretej pohľadávky je zákonným dôsledkom rozhodnutia súdu, v tomto prípade, o jej určení za vymáhateľnú. Navrhol preto napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmeniť tak, že odvolací súd žalobu, ako nedôvodnú, zamietne. K odvolaniu žalovaného sa žalobca nevyjadril. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /ďalej len „OSP“/), prejednal vec v rozsahu § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 36R/2/2011 zo dňa 12.04.2012, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 76/2012 dňa 19.04.2012, bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka ADIMEX, s.r.o. a skončil reštrukturalizáciu. Je nutné konštatovať (táto okolnosť nebola spornou), že v tomto reštrukturalizačnom konaní (právoplatne povolenom dňa 22.10.2011) si žalobca svoju pohľadávku v celkovej sume 2.994,46 EUR, vyplývajúcu z čiastočného neuhradenia faktúry č. 7010343846, splatnej dňa 07.02.2011, voči dlžníkovi neprihlásil. Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 8K/23/2014 zo dňa 30.05.2014 bol na majetok dlžníka spoločnosti ADIMEX, s.r.o., vyhlásený konkurz, do ktorého konania o konkurze si žalobca dňa 19.09.2014 prihlásil pod por. č. 6 svoju pohľadávku vo výške 2.994,46 EUR ako nárok z čiastočného neuhradenia faktúry č. 7010343846 zo dňa 21.01.2011 za obdobie od 01.01.2011 do 04.01.2011, po zohľadnení úhrady vo výške 3.671,59 EUR z celkovej sumy 6.171,05 EUR. Dňa 26.08.2014 žalovaný doručil žalobcovi oznámenie zo dňa 15.08.2014, v ktorom uviedol, že prihlásenú pohľadávku žalobcu poprel z dôvodu, že tento neprihlásil túto svoju pohľadávku do reštrukturalizačného konania, ktoré konkurznému konaniu predchádzalo, a keďže došlo v rámci tohto predchádzajúceho reštrukturalizačného konania k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu dlžníka, v zmysle § 155 ods. 2 ZoKR zaniklo právo žalobcu, ako veriteľa, vymáhať predmetnú pohľadávku voči dlžníkovi, ako úpadcovi. Teda správca uplatnenú pohľadávku žalobcu poprel čo do jej vymáhateľnosti. Podľa § 32 ods. 1, 2, 4, 6, 9 ZoKR, každú prihlásenú pohľadávku správca porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, zoznamom záväzkov, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná, je povinný ju v spornom rozsahu poprieť. Prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca, alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie. Z dôvodu vysokého počtu prihlášok alebo iného vážneho dôvodu, súd môže aj opakovane na návrh správcu alebo bez návrhu predĺžiť správcovi lehotu na popretie pohľadávok, vždy najviac o 30 dní. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu zapíše do zoznamu pohľadávok a písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá. Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. Podľa § 155 ods. 2 ZoKR, zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku zaniká právo veriteľov, ktorí riadne a včas podľa tohto zákona neprihlásili svoje pohľadávky, vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi, ako aj riadne a včas neprihlásené zabezpečovacie práva vzťahujúce sa na majetok dlžníka; to platí rovnako aj pre podmienené pohľadávky, ktoré mali byť uplatnené prihláškou. Vychádzajúc z uvedeného, s poukazom na citované zákonné ustanovenia, odvolací súd ustálil, že žalobca si uplatnil svoju pohľadávku, ktorá je predmetom konania do konkurzného konania na majetok úpadcu prihláškou pod por. č. 6 v zákonom stanovenej lehote, avšak z dôvodu jej neuplatnenia v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36R/2/2011, po potvrdení reštrukturalizačného plánu zo strany súdu, táto stratila vymáhateľnosť v súlade s § 155 ods. 2 ZoKR. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že neuplatnenie pohľadávky žalobcu v reštrukturalizačnom konaní dlžníka po potvrdení plánu, znamená, že takáto pohľadávka je nevymáhateľnou, hoci právne nezaniká (tzv. naturálnou obligáciou). Vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8K/23/2014 začala plynúť veriteľom dlžníka lehota na prihlásenie pohľadávok, v ktorej žalobca riadne a včas svoju pohľadávku uplatnil, avšak v dôsledku absencie jej prihlásenia do reštrukturalizačného konania stratila ním prihlásená pohľadávka vymáhateľnosť. Odvolací súd preto ustálil, že v dôsledku neprihlásenia pohľadávky žalobcu do reštrukturalizačného konania dlžníka po potvrdení plánu súdom, túto nie je možné ďalej súdom vymáhať, a to platí i pre vedenie konkurzného konania na majetok dlžníka Okresným súdom Bratislava I v konaní pod sp. zn. 8K/23/2014. Z toho plynie, že popretie prihlásenej pohľadávky žalobcu zo strany správcu, čo do jej vymáhateľnosti, je vecne správne. Odvolací súd nemôže súhlasiť tiež so záverom súdu prvého stupňa, ktorý poukazuje na nutnosť posudzovania reštrukturalizačného a konkurzného konania na toho istého dlžníka samostatne, oddelene a na sebe nezávisle, a to v dôsledku, že zákon o konkurze a reštrukturalizácií upravuje reštrukturalizáciu a konkurz súbežne, účinky a dôsledky oboch konaní sa vzájomne ovplyvňujú, vzájomné sú prepojené a súvisia. Ustanovenie § 155 ods. 2 ZoKR upravuje účinky potvrdenia plánu vo vzťahu k neprihláseným pohľadávkam ako takým a k ich ďalšej existencii. So zreteľom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávnou interpretáciou právneho zhodnotenia veci vo veci nesprávne rozhodol, a preto v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) OSP, napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, riadiac sa citovaným ustanovením, zrušil a v súlade s ods. 2 tohto ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude, ak nedošlo vo veci k zmene postoju správcu, žalobu zamietnuť a rozhodnúť o trovách konania, včítane odvolacieho, podľa § 142 ods. 1 OSP. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.