Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/311/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114229659 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1114229659.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci žalobcu: CHÉMIA-SERVIS, a. s., so sídlom Zadunajská cesta 10, 851 01 Bratislava, IČO: 35 730 421, zastúpený: JUDr. Miroslava Tencerová, advokátka Hurbanovo nám. 5, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: AML partner, s. r. o., so sídlom Godrova 12, 811 06 Bratislava - Staré Mesto IČO: 46 381899, o zaplatenie 50 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/306/2014-62 zo dňa 10.7.2014 v spojení s opravným uznesením č.k. 34Cb/306/2014 zo dňa 24.8.2015 , takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/306/2014-62 zo dňa 10.7.2014 v spojení s opravným uznesením č.k. 34Cb/306/2014 zo dňa 24.8.2015 p o t v r d z u j e. Žalobcovi priznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. 34Cb/306/2014-62 zo dňa 10.7.2014 v spojení s opravným uznesením č.k. 34Cb/306/2014 zo dňa 24.8.2015 rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 50 000 eur, úroky z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 50 000 eur od 12.9.2013 do zaplatenia a trovy konania vo výške 3000 eur titulom súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia vo výške 1 923,43 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ sa domáhal zaplatenia žalovanej sumy na tom základe, že odporca mu dňa 21.01.2013 vystavil zálohovú faktúru č. 2013601002 na sumu vo výške 150 000 €, na základe ktorej mu uhradil sumu vo výške 50 000 €, ako zálohovú platbu za poskytovanie služieb prisľúbených odporcom, ktoré mali byť bližšie špecifikované v pripravovanej zmluve o obchodnej spolupráci a o poskytovaní súvisiacich služieb. Predmetná zmluva však nikdy nebola medzi odporcom a navrhovateľom uzatvorená a do dnešného dňa ani nedošlo zo strany odporcu navrhovateľovi k žiadnemu plneniu. Navrhovateľ uviedol, že odporcovi uhradil zálohovú platbu vopred, a to podľa jeho požiadavky. 3. Podľa súdu prvej inštancie v konaní nebolo sporné, odporca vystavil navrhovateľovi dňa 21.01.2013 zálohovú faktúru č. 2013601002 na sumu vo výške 150 000 € a že navrhovateľ uhradil odporcovi sumu vo výške 50 000 €, ako zálohovú platbu za poskytovanie služieb prisľúbených odporcom, ktoré mali byť bližšie špecifikované v pripravovanej zmluve o obchodnej spolupráci a o poskytovaní súvisiacich služieb. 4. V konaní bolo sporné, či navrhovateľ má nárok voči odporcovi na vrátenie žalovanej sumy vo výške 50 000 € z titulu bezdôvodného obohatenia, či bola medzi stranami uzatvorená ústna zmluva o obchodnej spolupráci a o poskytovaní súvisiacich služieb, ak bola, či odporca poskytol navrhovateľovi služby a v akom rozsahu. 5. Súd pri posudzovaní otázky, či došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o obchodnej spolupráci a o poskytovaní súvisiacich služieb, medzi účastníkmi, postupoval podľa § 266 ods. 3 a vzal náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, vrátane rokovania o uzavretí zmluvy a ako aj následného správania strán. Súd má za to, že medzi stranami nedošlo k uzatvoreniu zmluvy ani v ústnej ani v písomnej forme, nakoľko návrhy zmlúv z decembra roku 2013 a z mája roku 2014, ktoré boli súdu predložené, neboli zmluvnými stranami podpísané a súd nemal v konaní preukázané, že zmluvné strany sa uzatvorili ústnu zmluvu o obchodnej spolupráci a o poskytovaní súvisiacich služieb, nakoľko odporca žiadnym dôkazom súdu nepreukázal, že mu dodal plnenie t.j., že mu poskytol určité špecifikované služby, na základe ktorých by mal mať nárok na zaplatenie ceny za tieto služby navrhovateľom. Odporca súdu nepredložil žiaden doklad aké konkrétne služby mal navrhovateľovi presne poskytnúť, za ktoré by mu prináležala cena vo výške poskytnutej zálohy v sume 50 000 €. Uvedené skutočnosti len tvrdil vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23.06.2015, doručeným súdu dňa 23.06.2015, ale súdu o tomto svojom tvrdení nepredložil žiaden dôkaz. 6. Súd prvej inštancie sa zaoberal tým, či v danom prípade došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany odporcu. Súd na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti dospel k záveru, že v danom prípade sa jednalo zo strany odporcu o bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko odporca v konaní nepredložil súdu žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že poskytnutú zálohu navrhovateľom spotreboval na vykonané služby pre navrhovateľa napríklad na pracovné cesty do Ruskej Federácie, za účelom vyhľadávania obchodných príležitostí pre navrhovateľa, alebo aké služby mu poskytol konkrétne a ani že mu vyúčtoval túto zálohu spolu so špecifikáciou vykonaných služieb. 7. Súd prvej inštancie poukázal na to, že podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však len za splnenia zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Ustanovenie § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka zahrňuje prípady, keď bolo poskytnuté plnenie na základe právneho dôvodu, ktorý platne vznikol a trval, ale neskoršie odpadol. Obohatenie predstavuje získanie určitého majetkového prospechu na strane neoprávneného nadobúdateľa, t .j zväčšenie majetku (priame obohatenie) a ujmu, ktorá vznikla druhému subjektu., ktorému sa majetok zmenšil. Preto predpokladom vzniku nároku bezdôvodného obohatenia je existencia priamej príčinnej súvislosti vyvolanej rovnakou okolnosťou (príčinou.) Príčina môže spočívať tak v konaní obohateného či poškodeného, prípadne v spoločnom konaní oboch, tak v úkone tretieho subjektu alebo udalosti. Prvok zavinenia nie je preto pravidelnou nutnou podmienkou vzniku nároku na bezdôvodné obohatenie. Nevyhnutným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je teda jeho bezdôvodnosť, ktorá sa viaže na prípady taxatívne vymenované v zákone. 8. Bezdôvodné obohatenie je upravené Občianskym zákonníkom, čo znamená, že aj v prípade vzniku bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch sa aplikuje v súlade s ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, Občiansky zákonník. Pre záver o dôvodnosti nároku uplatňovaného žalobcom voči žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia plnením bez právneho dôvodu (ako jednej z foriem bezdôvodného obohatenia upravenej v § 451 Občianskeho zákonníka) je potrebné, aby žalobca preukázal, že medzi ním a žalovaným právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikol t. j. aby preukázal, že žalovaný (v akej konkrétnej výške) bezdôvodné obohatenie získal, že mu (v akej konkrétnej výške) vznikla majetková ujma ako aj príčinnú súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia a vznikom majetkovej ujmy. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. mája 2012, sp. zn. 7 Cdo 117/2011). 9. Nakoľko sa odporca dostal do omeškania s platením dlhu voči navrhovateľovi, súd zaviazal odporcu k zaplateniu k úrokov z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a to vo výške 9,5 % ročne zo sumy 50 000 € od 12.09.2013 do zaplatenia, teda od lehoty, tak ako si ich navrhovateľ uplatnil v žalobe, hoci lehota na plnenie - t.j. vrátenie sumy vo výške 50 000 € daná navrhovateľom odporcovi uplynula skôr (výzva navrhovateľa adresovaná odporcovi zo dňa 08.08.2013, bola podaná na poštu dňa 14.08.2013).Dlžník povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva (t.j. úroky vypočítané v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení). Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení výšku úrokov z omeškania ustanovuje vykonávací predpis, ktorým je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. V zmysle ustanovenia § 3 citovaného nariadenia - omeškanie s plnením peňažného dlhu (k § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka) platí, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu a ktorá bola v čase omeškania 1,5%. V danom prípade úrok z omeškania teda predstavuje 9,5 % ročne. 10. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. 11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie. Uviedol, že súd neposkytol dostatočné zdôvodnenie svojich záverov, jeho argumenty sú nepresvedčivé, má za to, že uvedený nedostatok odôvodnenia rozsudku spôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku pre nedostatok dôvodov. Záver súdu považuje za nepresvedčivý a zmätočný, pretože nie je pravdou, že odporca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukazoval, že poskytnutú zálohu spotreboval napríklad na pracovné cesty. Navyše uviedol, že uvedené listinné dôkazy, ktoré odporca predložil súdu, súd vo svojom rozsudku vôbec nespomína, a je teda zrejmé, že na nich vôbec a bez žiadneho relevantného vysvetlenia neprihliadol. 12. Namietal, ako mohol súd dospieť jednoznačne k záveru, že nedošlo k uzatvoreniu žiadnej ústnej zmluvy medzi odporcom a navrhovateľom. Navrhovateľ síce predložil súdu nepodpísané zmluvy, avšak to samo o sebe bez ďalšieho neznamená, že nebola uzatvorená ani ústna zmluva. Poukázal na to, že predmetná zmluva bola komunikovaná medzi odporcom a navrhovateľom dlhšiu dobu. Počas tohto obdobia sa odporca a navrhovateľ intenzívne osobne stretávali, rokovali o predmetnej zmluve, ako aj rokovali o konkrétnych obchodoch a službách. Súd vo svojom rozsudku neuviedol, prečo nevyslúchol navrhovateľa ohľadom všetkých skutočností tvrdených odporcom v jeho vyjadrení. Súd ani nezisťoval, aký vzťah existoval medzi navrhovateľom a vtedajším spoločníkom a konateľom odporcu - p. Z. B. a či teda naozaj nikdy nerokovali ústne o vzájomnej spolupráci a či naozaj nemohlo dôjsť k uzatvoreniu ústnej zmluvy. Odporca jasne uviedol vo svojom vyjadrení, že v danom období bol vykonaných množstvo služobných ciest na územie Ruskej federácie, ktorých sa zúčastnil aj sám navrhovateľ. 13. Mal za to, že výsluch odporcu aj navrhovateľa bol v uvedenom konaní nevyhnutný na to, aby súd mohol objektívne a riadne dostatočne zistiť skutkový stav veci. 14. Ďalej uviedol, že z odôvodnenia rozsudku vôbec nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania 9,5 % ročne od 12.09.2013, nakoľko táto skutočnosť, a najmä dátum, od ktorého úrok z omeškania plynie, v rozsudku vôbec nie je odôvodnená. 15. Podľa odporcu súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. 16. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 17. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 30.10.2015 navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uviedol, že odporca nesprostredkoval žiadne obchody pre navrhovateľa a nevykonával v tejto súvislosti žiadnu činnosť. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej iba CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP dňa 19.10.2016. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 19. Podľa ust. § 470 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 20. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní. 21. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 50 000 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že došlo k ústnemu uzatvoreniu zmluvy a o poskytovaní služieb, ktoré mali spočívať v zabezpečení príležitostí pre žalobcu realizovať obchody na území Ruskej federácie, svedčí vykonanie obchodných ciest do Ruskej federácie. Ako dôkaz označil letenky vystavené na meno súčasného konateľa žalovaného preukazujúce služobné cesty, pričom prílohou k písomnému vyjadreniu neboli žiadne listinné dôkazy. Súd prvej inštancie pojednával dňa 10.7.2015 v neprítomnosti žalovaného, keďže neakceptoval jeho ospravedlnenie, vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci rozhodol. 22. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie a s poukazom na § 387 ods. 3 CSP k jednotlivým odvolacím dôvodom uvádza nasledovné. 23. Odvolací súd nesúhlasí s odvolacou námietkou žalovaného, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, nepresvedčivý a že svojim postupom súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. Súd prvej inštancie dostatočne zdôvodnil svoje závery a ak neuviedol v odôvodnení listinné dôkazy, na ktoré poukazuje žalovaný, bolo to z dôvodu, že tieto nie sú obsahom spisu, neboli teda ako dôkaz predložené. Žalovaný v odvolaní argumentuje predovšetkým tým, že súd prvej inštancie nezohľadnil, ani v rozhodnutí nespomína dôkazy predložené žalovaným a to letenky, ktoré podľa žalovaného objasňujú, že ním poverené osoby vykonali, okrem iného, aj niekoľko obchodných ciest do Ruskej Federácie, kde vyhľadávali pre žalobcu obchodné príležitosti. Keďže letenky netvorili prílohu písomného vyjadrenia žalovaného, správne súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný nepredložil žiadne listinné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Odvolací súd ďalej uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne podľa procesného predpisu účinného v čase rozhodnutia. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že ak súd prvej inštancie rozhodol na jedinom pojednávaní naviac ak sa žalovaný ospravedlnil, jeho postup je v rozpore s princípmi spravodlivého konania. V prvom rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že podľa súdnej judikatúry dôvod ospravedlnenia žalovaného (zahraničná pracovná cesta) nie je považovaný bez jeho náležitého preukázania za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, žalovaný si teda musel byť vedomý, že súd prvej inštancie môže rozhodnúť aj bez jeho prítomnosti na základe vykonaných dôkazov. Súd prvej inštancie vec prejednal v neprítomnosti žalovaného, vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci rozhodol. Postupoval v súlade so zákonom a tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Skutočnosť, že žalovaný do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania nepredložil všetky dôkazy alebo neoznačil dôkazy, ktoré podľa neho preukazujú, že vykonával činnosť pre žalobcu, nemožno použiť ako odvolací dôvod a odvolací súd na takéto dôkazy už prihliadať nemôže. 24. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie rozhodol na základe predložených listinných dôkazov, pričom žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie navrhnuté neboli. Súd prvej inštancie teda nebol povinný vykonávať žiadne ďalšie dôkazy, keďže mal za to, že skutkový stav je preukázaný listinnými dôkazmi založenými v spise. 25. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že medzi účastníkmi nedošlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o obchodnej spolupráci a o poskytovaní súvisiacich služieb, keďže nedošlo k jej písomnému uzavretiu a teda písomnej dohode o podstatných náležitostiach. Z ustanovenia § 272 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluva vyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu okrem prípadov stanovených zákonom aj vtedy, ak aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. Je nesporné, že strany mali záujem uzavrieť zmluvu v písomnej forme, pretože bol pripravený písomný návrh zmluvy, strany rokovali o jej znení, ale napokon k uzavretiu zmluvy nedošlo. Ak teda žalobca zaplatil žalovanému zálohu 50 000 eur a k uzavretiu zmluvy nedošlo, bolo mu poskytnuté plnenie bez právneho dôvodu, ktoré musí vydať. Nie je možné súhlasiť s tvrdením žalovaného, že došlo k ústnemu uzavretiu zmluvy, keď z listinných dôkazov vyplýva, že strany mali záujem uzavrieť zmluvný vzťah písomne a k jej písomnému uzavretiu nedošlo. V takomto prípade k platnému uzavretiu dôjsť nemohlo a to ani ústnou formou a prípadné plnenia strán môžu byť posudzované iba ako nároky titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný sa teda nemôže brániť tým, že suma 50 000 eur mu prislúcha titulom plnenia z ústne uzatvorenej zmluvy. Keďže zmluvný vzťah medzi stranami platne nevznikol, správne súd prvej inštancie skúmal, či žalovaný poskytnutú zálohu nespotreboval vykonaním nejakej činnosti v prospech žalobcu, t.j. či mu určité služby poskytol. Žalovaný v konaní nepredložil ani neoznačil dôkazy, ktoré by preukazovali, že v prospech žalobcu vykonal činnosti v hodnote 50 000 eur. Ani letenky, na ktoré odvolateľ v odvolaní neustále odkazuje, neznamenajú, že žalovaný vykonal činnosť pre žalobcu vo výške poskytnutej zálohy a teda, že zálohu spotreboval. Letenky bez ďalšieho, pričom iné dôkazy žalovaný neoznačil, neznamenajú, že zariadil niečo v prospech žalobcu. Naopak žalobca preukázal, že k písomnému uzavretiu zmluvy, ktorá bola medzi účastníkmi ako forma dohodnutá, nedošlo a poskytnutím zálohy sa žalovaný bezdôvodne obohatil. 26. K výhrade žalovaného, že súd prvej inštancie nezdôvodnil, prečo nevypočul žalobcu a žalovaného, odvolací súd uvádza, že takýto návrh žiadna zo strán nedala a súd preto nebol povinný zdôvodňovať, prečo takýto dôkaz nevykonal. 27. Nemožno súhlasiť ani s odvolacou námietkou, že súd prvej inštancie nezdôvodnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, najmä začiatok doby omeškania. O povinnosti zaplatiť úroky z omeškania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a to vo výške 9,5 % ročne zo sumy 50 000 eur od 12.09.2013 do zaplatenia, teda od lehoty, ktorú si žalobca uplatnil v žalobe, hoci lehota na plnenie - t.j. vrátenie sumy vo výške 50 000 eur daná žalobcom žalovanému uplynula skôr. Začiatok doby omeškania je možné stanoviť od výzvy na zaplatenie žalovanej sumy, pričom výzva bola žalovanému zaslaná dňa 14.8.2013 s tým, aby zálohu vrátil do 5 dní. Podľa súdnej judikatúry nárok na zaplatenie úrokov z omeškania pri bezdôvodnom obohatení vzniká odo dňa, kedy uplynula lehota na zaplatenie podľa výzvy na zaplatenie. 28. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. 29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania, o ich výške rozhodne súd prvej inštancie. 30. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 31. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 32. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).