Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/432/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114233525 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1114233525.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu JUDr. Kataríny Štrignerovej a JUDr. Zuzany Posluchovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého L. E., Z.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matka - X.. M. E., B. E. XX, B., zast. Advokátska kancelária NIKU partners, s.r.o., Prokopa Veľkého 51, Bratislava, a otec - D.. D. F., B. Slovenská XX/XXX, Q., o zmenu priezviska maloletého, o určenie povinnosti matke mesačne písomne informovať otca maloletého, a o určenie povinnosti matke zmeniť detskú lekárku maloletého, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1P/179/2014-145 zo dňa 05.05.2015, jednohlasne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zamietol návrh otca, ktorým žiadal zmenu priezviska maloletého, určenie povinnosti matke mesačne informovať o dôležitých synových udalostiach a určenie povinnosti matke zmeniť detskú lekárku maloletého. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie zdôvodnil tak, že zmena priezviska maloletého dieťaťa predstavuje závažný zásah do jeho práv, ale aj do práv rodičov dieťaťa. Súd prvého stupňa návrh otca posudzoval ako návrh na nahradenie súhlasu matky k podaniu žiadosti o zmenu priezviska, keďže matka so zmenou priezviska maloletého nesúhlasila a do právomoci súdu nepatrí rozhodovať o zmene priezviska. Súd prvého stupňa mal preukázané, že maloletý je vo svojom veku prirodzene identifikovaný s priezviskom matky, matka a rodina, v ktorej žije mu vytvára pocit bezpečia a istoty. Matka zabezpečuje starostlivosť aj o deti pochádzajúce z jej prvého manželstva, celá rodina nesie priezvisko E. a maloletý vyrastá v harmonickom prostredí a v okruhu jeho najbližšej rodiny, ktorú pre neho predstavuje matka a súrodenci, ktorí používajú priezvisko E.. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že počas celého konania neboli zistené žiadne nové skutočnosti oproti predchádzajúcim dvom rozhodnutiam súdu, ktorými boli rovnaké návrhy otca, ako nedôvodné zamietnuté a nezistil skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom pre nahradenie súhlasu matky so zmenou priezviska, pretože takéto rozhodnutie by v danej situácii ani nebolo na prospech maloletého dieťaťa. Pokiaľ ide o povinnosť informovať ho mesačne o maloletom súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutie súdu č.k. 1P/139/09-36 zo dňa 11.12.2009, v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11CoP/82/10-62 zo dňa 08.06.2010, ktorým bola matke uložená povinnosť informovať otca o podstatných skutočnostiach týkajúcich sa maloletého, vždy k poslednému dňu každého štvrťroka. Súd prvého stupňa nezistil, že by si matka súdom určenú povinnosť neplnila alebo plnila nedostatočne. Súčasnú úpravu informovania otca o maloletom považoval súd prvého stupňa za dostatočnú, informovanie otca v štvrťročných intervaloch je vzhľadom na vek maloletého, návštevu školského zariadenia, prebiehajúci styk otca s maloletým postačujúce a nevyžaduje častejšie podávanie písomných správ. Otec sa s maloletým stretáva pravidelne, je v pravidelnom kontakte s matkou i maloletým, kedy matka podáva otcovi aktuálne informácie o maloletom, a otec si aj sám môže zadovážiť potrebné informácie. Z uvedených dôvodov aj tento návrh ako nedôvodný súd prvého stupňa zamietol. Pokiaľ ide o povinnosť zmeniť lekárku maloletého, tu konštatoval súd prvého stupňa, že námietky otca voči detskej lekárke vychádzajú skôr z jeho osobných postojov k nej, ako z relevantných skutočností, ktoré by súd následne mohol preveriť a vyhodnotiť, pričom súd nie je oprávnený preskúmavať odbornosť tejto detskej lekárky a ňou zvolených lekárskych postupov. V tejto časti nezistil súd prvého stupňa dôvodnosť návrhu otca a v tejto časti tiež návrh otca zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie otec maloletého. V odvolaní hodnotil priebeh pojednávania, sudcov v konaní, poukázal na osobný život matky, ktorá má priateľov a nie je vylúčené, že by sa maloletý mohol volať podľa nich. V odôvodnení rozhodnutia sa objavujú samé nepravdy v porovnaní so zápisnicami z pojednávania. Namietal, že odvolací súd pojednáva iba vyhlásením rozsudku, bez možnosti hájenia sa. Poukázal na tri podania o nahradenie súhlasu matky na podanie žiadosti o zmenu priezviska. Vo svojich doplneniach uviedol, že považuje za potrebné, aby maloletý niesol jeho priezvisko, pretože matka chcela, aby sa jej narodila dcéra, on si prial syna, čo sa mu aj splnilo. Ako otec a muž má právo, aby syn niesol jeho priezvisko už aj z toho dôvodu, že sa o syna riadne prihlásil, je muž a k otázke pohlavia narodeného dieťaťa má dominantné postavenie, lebo je nositeľom pohlavných chromozómov typu xy a žena iba xx, teda od pohlavných buniek muža závisí akého pohlavia sa dieťa narodí. Poukázal na skutočnosť, že jeho druhorodený syn D.. F.. J. F. sa stal vo volebnom období 2014-2018 primátorom mesta Q., deti z manželstva sú nositeľmi priezviska F. a želá si aby aj nemanželské dieťa L. bolo zžité s identitou svojho biologického otca a jeho rodovej genézy, čoho predpokladom je aj identita priezviska. Maloletý L. je zo svojich nevlastných súrodencov nadšený, prežíva spontánne prejavy spojené s bratom Romanom vo funkcii primátora mesta Q.. Pri poslednej návšteve mu maloletý hovoril, že o J. rozpráva svojim spolužiakom, samozrejme s pochválením sa, že on má brata primátora. K povinnosti informovať uviedol, že všetky rozhodnutia na súde prvého stupňa boli šité na mieru podľa požiadaviek matky, ani pri určení otcovstva a úprave práv a povinností neprehodnotila sudkyňa jeho práva, keď strana odporcu žiadala úpravu styku vylúčiť na samostatné konanie. Matka ho neinformuje o podstatných záležitostiach, preto trvá na tom, aby jej bola uložená povinnosť mesačne ho informovať o podstatných veciach maloletého, pričom poukázal na predchádzajúce konania vo veci. K zmene lekárky tiež súd pristupoval nesprávne, keď táto zanedbáva svoje povinnosti, podáva správy, ktoré nie sú pravdivé, neposiela syna na odborné vyšetrenia respiračných chorôb, ale ho poslala na imunologické vyšetrenie, aby mal dôvod maloletý nechodiť k nemu, pretože chová domáce zvieratá. Robil prijímačky na medicínu a niečo z tohto humánneho smeru má v krvi, uprednostňuje alternatívny spôsob liečenia miesto užívania biochemických preparátov. Z toho dôvodu aj chová zvieratá, aby synovi ostatným deťom aj vnúčatám bez rozdielu zabezpečil hodnotnú stravu. Vo svojich ďalších podaniach otec zopakoval obsah svojich návrhov, žiadal o vytýčenie pojednávania vo veci, aby mohol hájiť svoje záujmy. Matka navrhla potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa ako správny. Na to aby sa maloletý identifikoval z jeho biologickým otcom, jeho súrodencami a rodinou, nepotrebuje niesť jeho priezvisko. Ak by sa otec správal tak, že pre maloletého predstavuje vážnu mužskú autoritu, bolo by to pre maloletého L. podstatne väčším prínosom zo strany otca. Maloletý je identifikovaný s prostredím, v ktorom žije, s otcom má pravidelný aj keď často krát problematický kontakt, maloletý L. je konfrontovaný so súdnymi konaniami vyvolávanými jeho otcom od narodenia. Pokiaľ je zo strany otca nepretržite po dobu 9 rokov maloletého vyvolávaný na neho takýto neúmerný tlak, je prirodzené, že maloletý nemá záujem sa identifikovať s otcom prostredníctvom jeho priezviska. Otec neuviedol vo svojom návrhu žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by bolo možné, resp. vhodné takýto súhlas otcovi rozhodnutím súdu za matku udeliť. Jeho argumentácia zostala skôr v polohe túžob a želaní bez vecného odôvodnenia návrhu. Rozhodnutie o zmene lekárky taktiež nemá právny podklad. Tento návrh otca nemá oporu v zákone. Ani samotný otec sa nevedel vyjadriť na pojednávaniach akým spôsobom sledovaný dôsledok navrhuje realizovať. O častejšej informačnej povinnosti tiež zhodnotila odvolanie otca ako nedôvodné, túto povinnosť si riadne plní. Vzhľadom na pravidelný kontakt otca so synom túto povinnosť považuje za dostatočnú. Vzhľadom konfliktnú povahu otca, neprimerané a nepredvídateľné reakcie, komunikuje iba v nevyhnutnej miere, v rámci čoho sa mu však dostávajú všetky dôležité informácie, ktoré sa týkajú maloletého. Zároveň uviedla, že otec si od marca 2015 prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému, ktorá mu bola uložená rozsudkom súdu. Na základe oznámenia pôvodnej členky senátu F.. X. Ž. predseda Krajského súdu v Bratislave opatrením zo dňa 21.01.2016 prikázal, aby vo veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp.zn. 11CoP/432/2015 bol na miesto F.. X. Ž. pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelený náhodným výberom iný člen senátu z členov senátu Co. Členom senátu 11CoP sa týmto opatrením stala P.. I. X.. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p., prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p., s verejným vyhlásením rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p., a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolanie otca nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vo veci vykonal potrebné dokazovanie, ktoré aj náležite vyhodnotil a odôvodnil. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa podľa § 219 ods. 2 O.s.p. stotožňuje. Na doplnenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, že zmena priezviska tak, ako konštatuje súd prvého stupňa je vážnym zásahom do života maloletého dieťaťa. Uvedenú skutočnosť správne posudzoval súd prvého stupňa z pohľadu záujmu maloletého dieťaťa, pričom tak, ako konštatuje súd prvého stupňa záujem maloletého dieťaťa na nahradenie súhlasu matky na zmenu priezviska nebol daný. Odvolací súd k tomu dopĺňa, že ani otec takýto záujem maloletého dieťaťa nepreukázal, pretože vo všetkých svojich podaniach otec preukazuje svoj záujem na tom, aby maloletý niesol jeho priezvisko. K informačnej povinnosti odvolací súd dopĺňa, že táto bola určená v dostatočnom rozsahu, otec má dostatok informácii, ktoré si zadovažuje intenzívne aj sám ( posledné podanie z 19.05.206 ), že otec má dostatok informácii a nebol zistený žiadny relevantný dôvod, prečo by bolo potrebné túto informačnú povinnosť matke uložiť v mesačných intervaloch. Neexistuje dôvod na častejšie informovanie otca, otec má možnosť získať si informácie, ktoré možnosti aj intenzívne využíva. Rozšírenie informačnej povinnosti by sa mohlo javiť ako šikanózne a spôsobiť ďalšie konflikty. Pokiaľ ide o zmenu lekárky, tu taktiež odvolací súd poukazuje na dôvody súdu prvého stupňa, ktorý nezistil opodstatnenosť vyhovieť takémuto návrhu. V odvolaní otec maloletého neuviedol žiadne vecné ani právne dôvody, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že hoci otec maloletého opakovane trval na nariadení pojednávania v odvolacom konaní, odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, dôvodiac ust. § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôraznom na to, že odvolací súd nedopĺňal dokazovanie, preto prípadné ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na odvolacom pojednávaní už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. V odvolacom konaní postačovalo preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie, otec maloletého nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 219 O.s.p.. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.