Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4To/104/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115010504 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Kováč ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1115010504.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu JUDr. Karola Kováča a sudcov JUDr. Tibora Kubíka a JUDr. Petra Šamka, v trestnej veci obžalovaného H.. J. K., pre obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z 15.06.2016 sp. zn. 8T/34/2015, na verejnom zasadnutí konanom 13. decembra 2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora sa z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 15.06.2016 sp. zn. 8T/34/2015 bol obžalovaný H.. J. K. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I z 29.07.2015 (správne malo byť uvedené 30.07.2015) sp. zn. 4 Pv 517/12/1101, pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že ako štatutárny zástupca spoločnosti D. H. - F., s. r. o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom W. G. X, O. (v období od 05.01.2006 do 29.03.2012 so sídlom V. X, O.) zapísanej v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: W., B. Č. XXXXX/B, v priebehu obdobia február 2011 až marec 2012 v Bratislave v I. O., a. s., Z. K. X, z účtu majiteľa - spoločnosti D. H. - F., W.. Y.. R.., číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX postupne vykonal výbery finančných prostriedkov v hotovosti v nasledovných výškach: dňa 25.02.2011 vo výške 6.000,- EUR, dňa 04.03.2011 vo výške 1.000,-EUR, dňa 10.03.2011 vo výške 3.000,-EUR, dňa 16.03.2011 vo výške 10.000,-EUR, dňa 17.03.2011 vo výške 30.000,- EUR, dňa 26.03.2011 vo výške 1.000,- EUR, dňa 29.03.201] vo výške 3.000,- EUR, dňa 31.03.2011 vo výške 5.000,- EUR, dňa 31.03.2011 vo výške 6.500,- EUR, dňa 04.04.2011 vo výške 10.000,- EUR, dňa 05.04.2011 vo výške 10.000,- LUR, dňa 12.04.2011 vo výške 10.000,- EUR, dňa 13.04.2011 vo výške 5.000,-EUR, dňa 20.04.2011 vo výške 2.500;- EUR, dňa 21.04.2011 vo výške 19.290,- EUR dňa 26.04,2011 vo výške 3.000,- EUR, dňa 28.04.2011 vo výške 3.000,- EUR, dňa 02.05.2011 vo výške 3 500,- EUR, dňa 03.05.2011 vo výške 5.000,- EUR, dňa 06.05.2011 vo výške 3,000,-EUR, dňa 06.05.2011 vo výške 10.000,- EUR, dňa 11.05.2011 vo výške 5.000,- EUR, dňa 12.05.2011 vo výške 4.000,-EUR, dňa 12.05.2011 vo výške 4.500,- EUR, dňa 17.05.2011 vo výške 5.000,-EUR, dňa 19.05.2011 vo výške 5,000,-EUR, dňa 20.05.2011 vo výške 9.000,-EUR, dňa 23.05.2011 vo výške 4,000,- EUR, dňa 03.06.2011 vo výške 300,- EUR, dňa 15.07.2011 vo výške 10.000,- EUR, dňa 19.07.2011 vo výške 1.000,- EUR, dňa 19,07.2011 vo výške 2.700,- EUR, dňa 20.07.2011 vo výške 500,- EUR, dňa 25.07.2011 vo výške 2.000,-EUR, dňa 27.07,2011 vo výške 1.000,- EUR, dňa 28.07.2011 vo výške 1.400,- EUR, dňa 29.07.2011 vo výške 5.000,- EUR, dňa 03.08,2011 vo výške 6.000,- EUR, dňa 05.08.2011 vo výške 1.000,-EUR, dňa 10.08.2011 vo výške 5.000,-EUR, dňa 16.08.2011 vo výške 10.000,-EUR, dňa 31.08.2011 vo výške 1.500,- EUR, dňa 31,08.2011 vo výške 7,000,- EUR, dňa 05.09.2011 vo výške 1.000,-EUR, dňa 07.09.2011 vo výške 4.000,- EUR, dňa 09.09.2011 vo výške 200,- EUR, dňa 12.09.2011 vo výške 2.500,- EUR, dňa 12.09.2011 vo výške 2,500,-EUR, dňa 20.09.2011 vo výške 5.500,- EUR, dňa 21.09.2011 vo výške 1.000,- EUR, dňa 03,10.2011 vo výške 1.000,- EUR, dňa 04,10.2011 vo výške 1.500,-EUR, dňa 05.10.2011 vo výške 5.700,- EUR, dňa 06.10.2011 vo výške 1.300,-EUR, dňa 26,10.2011 vo výške 6.800,-EUR: dňa 03.11.2011 vo výške 4.200,- EUR, dňa 16.11.2011 vo výške 9.000,- EUR, dňa 21. 11. 2011 vo výške 9.000,- EUR, dňa 20.12.2011 vo výške 11.000,- EUR, dňa 28.12.2011vo výške 4.000,- EUR, dňa 09.01.2012 vo výške 4,000,- EUR, dňa 11.01,2012 vo výške 3.000,- EUR, dňa 19.01.2012 vo výške 8,800,- EUR, dňa 25.01.2012 vo výške 4,000,- EUR, dňa 02,02,2012 vo výške 3.000,- EUR, dňa 03.02.2012 vo výške 750,- EUR, dňa 07.02.2012 vo výške 6.000,- EUR, dňa 13.02.2012 vo výške 1,000,- EUR, dňa 17.02.2012 vo výške 10.000,- EUR, dňa 20.02.2012 vo výške 1,000,- EUR, dňa 24.02.2012 vo výške 1,300,- EUR, dňa 29.02,2012 vo výške 5.000,- EUR, dňa 06.03.2012 vo výške 4.000,- EUR, dňa vo výške 1.000,- EUR, dňa 16.03.2012 vo výške 10.000,- EUR, dňa 27,03.2012 vo výške 2.500,- EUR a dňa 29.03,2012 vo výške 6.000,- EUR, spolu v celkovej výške 382.240,- Euro, pričom uvedené finančné prostriedky sú účtovne zachytené v stave hotovosti na pokladní spoločnosti D. H. - F., W..Y..R., ako „úhrada záväzkov z titulu poskytnutých pôžičiek" spoločnosti D. E. &. V., W..Y..R.., pričom však v účtovníctve spoločností D. E. &. V., W..Y..R.. nie sú zachytené žiadne takéto pôžičky poskytnuté spoločnosti D. H. - F., W..Y..R.. a tiež v účtovníctve spoločnosti D. E. &. V., W..Y..R.. nie sú zachytené do pokladne príjmy od spoločnosti D. H. - F., W..Y..R.. v celkovej výške 382.240,- Euro, čím poškodenej spoločnosti D. H. - F., W.. Y., R.., so sídlom W. G.Z. X, O. spôsobil Škodu v celkovej výške 382.240,- EUR, pretože skutok nie je trestným činom. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodenú spoločnosť D. H. - F., W.. Y.. R.., so sídlom W. G. X, O., IČO: XXXXXXXX, s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku okresný prokurátor podal odvolanie v zákonnej lehote. V písomnom odôvodnení odvolania okresný prokurátor sa domáhal, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolateľ poukázal na to, že okresný súd nevyhodnotil dôkazy dôsledne, v podstate si osvojil obhajobu obžalovaného bez toho, aby ju konfrontoval s vykonaným dokazovaním. Obhajoba obžalovaného bola pritom vyvrátená radom priamych i nepriamych dôkazov, najmä znaleckým posudkom, resp. výpoveďou znalkyne H.. P. S.. Z tohto znaleckého posudku vyplynulo, že hotovostné výbery z podnikateľského účtu boli v účtovníctve spoločnosti D. H. - F., W.. Y.. R.. zachytené ako „úhrada záväzkov z titulu poskytnutia pôžičiek“ spoločnosti D. E. &. V., W.. Y.. R.., pričom išlo o spoločnosť personálne prepojenú a spoločnosť D. E. &. V., W.. Y.. R.. mala zabezpečovať prevádzkové potreby spoločnosti D. H. - F. W.. Y.. R.. Záväzok z titulu poskytnutia pôžičiek bol zachytený v účtovnej evidencii spoločnosti D. H. - F. W.. Y.. R.. neštardandným spôsobom, keď vznik pohľadávky z titulu pôžičiek bol zaúčtovaný zároveň so záväzkom. Z tohto znaleckého posudku vyplynulo, že ku koncu obdobia, ktoré bolo predmetom znaleckého skúmania, spoločnosť D. H. - F. W.. Y.. R.. evidovala pohľadávku z titulu nevrátených pôžičiek od spoločnosti D. E. &. V., W.. Y.. R.. vo výške 448.440,- euro. Ku dňu 29.03.2012 spoločnosti D. H. - F. W.. Y.. R.. evidovala zostatok v hotovosti v pokladni vo výške 165,20,- euro, pričom išlo o zostatok evidovaný v analytickej hlavnej knihe a aj zinventovaným zápisom z vykonanej inventarizácie pokladne a fyzického súpisu bankoviek a mincí k 30.03.2012, vykonanej a podpisanej H.. J. K.. Pôžičky deklarované spoločnosťou D. H. - F. W.. Y.. R.. poskytnuté ako hotovostné v pokladni spoločnosti D. E. &. V., W.. Y.. R.. neboli zachytené. Zo skúmaného obdobia spoločnosť D. E. &. V., W.. Y.. R.. neevidovala pohľadávku z titulu nevrátených pôžičiek poskytnutých spoločnosti D. H. - F. W.. Y.. R.. Okresný prokurátor ďalej konštatoval, že z priebehu jednotlivých výberov hotovosti obžalovaným bolo pritom nelogické, aby finančné prostriedky vyberal z firemného účtu po nízkych čiastkach v rozmedzí 300,- euro až 10.000,-euro (najčastejšie sumu 1.000,-euro) a následne takto vybrané finančné prostriedky poskytol ako hotovostnú pôžičku inej obchodnej spoločnosti v rádovo v desiatkach tisícoch euro, napr. 90.000,- euro, alebo 130.000,-euro. Z uvedeného pohľadu sa údajné zmluvy o pôžičke javili nehodnoverné, naviac mali byť uzatvárané a podpísané konateľom - tou istou osobou H.. J. K., jednak na strane veriteľa, jednak na strane dlžníka. Takisto súčet výberov v hotovosti nekorešpondoval k výške poskytnutej pôžičky k jednotlivým dátumom ich uzavretia. Z vykonaného vyšetrovania dostatočne vyplynulo, že obžalovaný bol v rozhodnom období jediným konateľom spoločnosti D. H. - F. W.. Y.. R.. a teda osobou, ktorá bola oprávnená dispozične nakladať s podnikateľským účtom spoločnosti číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedeným v I. O., a. s. teda aj s finančnými prostriedkami nachádzajúcimi sa v tomto bankovom účte. Na vykonanie jednotlivých finančných operácií - výberov v hotovosti z predmetného účtu bol teda oprávnený až do 29.03.2012, kedy bol z funkcie konateľa uvedenej spoločnosti odvolaný. Hotovostné výbery z tohto účtu v celkovej výške 382.240,-euro, ktoré obžalovaný vykonal v rozhodnom období, boli zavedené v účtovníctve spoločnosti D. H. - F. W.. Y.. R.. ako príjem do pokladne, ktorá síce reálne neexistovala, avšak bola vedená v účtovnom softvéri. Následne boli v účtovníctve spoločnosti D. H. - F. W.. Y.. R.. zachytené predmetné príjmy do pokladne ako hotovostné výdaje na úhrady záväzkov z titulu poskytnutia pôžičiek spoločnosti D. E. &. V., W.. Y.. R.. Odvolateľ ďalej zdôraznil, že znaleckému skúmaniu bolo podrobené aj účtovníctvo spoločnosti D. E. &. V., W.. Y.. R.., pričom v jej účtovníctve pôžičky deklarované spoločnosťou D. H. - F. W.. Y.. R.. poskytnuté ako hotovostné v pokladni neboli zachytené. Obžalovaný si teda jemu zverené finančné prostriedky spoločnosti D. H. - F. W.. Y.. R.. v celkovej výške 382.240,-euro prisvojil, pričom v účtovníctve spoločnosti D. H. - F. W.. Y.. R.. ich použitie zachytil ako úhrady fiktívnych a neexistujúcich záväzkov voči spoločnosti D. E. &. V., W.. Y.. R.. Obžalovaný H.. J. K. sa písomne vyjadril k odvolaniu okresného prokurátora a to osobitným podaním, ktoré bolo doručené na Okresný súd Bratislava I dňa 14.09.2016. S argumentáciou prokurátora uvedenou v odôvodnení jeho odvolania sa nestotožnil, pričom napadnutý rozsudok považoval za správny. Zdôraznil, že ako konateľ spoločnosti bol oprávnený v celom rozsahu disponovať s finančnými prostriedkami, za účelom zabezpečovania bežnej obchodnej činnosti spoločnosti. Všetky výberu z účtu, ako aj výdaje z pokladne, príjmy v pokladni boli riadne účtovne zachytené v oboch spoločnostiach. Všetky doklady boli predložené na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný tiež poukázal na svedecké výpovede svedkýň O. U. V.. Obžalovaný namietal, že prokurátor opakovane tvrdí, že suma všetkých vybraných finančných prostriedkov za rozhodné obdobie (t. j. čiastka 382.240,-euro) sa rovnala sprenevere. Prokurátor sa pritom nevysporiadal s takým faktom, že spoločnosť mala aj bežné prevádzkové náklady, ako poštovné, nájomné, leasing i náklady na prevádzku Z. I. B. F.. V priebehu hlavného pojednávania on v procesnom postavení obžalovaného poukázal na množstvo nepresností, nezrovnalostí a pochybení v samotnom znaleckom posudku. V tejto súvislosti konštatoval, že on vlastne netuší, čo znamená „neštandardne“. Podľa jeho názoru boli vybraté finančné prostriedky použité v súlade so zákonom a účelom, na ktoré boli určené a rovnako boli zaevidované v účtovníctve. Namietal aj tvrdenie prokurátora, že „je nelogické, aby sa finančné prostriedky vyberali z účtu v nízky čiastkach“. On sám nevie, čo je na tom nelogické, ale rozhodne toto nie je trestné. V priebehu súdneho konania opakovane uvádzal, že svojím konaním nemohol spôsobiť poškodenej spoločnosti akúkoľvek škodu, tobôž nie takú, akú uvádzal v obžalobe prokurátor a už v žiadnom prípade, že by si finančné prostriedky ponechal pre vlastnú potrebu. Prokurátor v odvolaní neuviedol žiadny dôkaz, ktorý by mal potvrdiť, že sa mal dopustiť akéhokoľvek trestného činu. Všetky výbery bankového účtu spoločnosti D. H. - F. W.. Y.. R.. boli riadne účtovne zachytené, tak v evidencii spoločnosti D. H. - F. W.. Y.. R.., ako aj v evidencii spoločnosti D. E. &. V., W.. Y.. R.., hoci podľa znalkyne neštandardným spôsobom, rozhodne však nie v rozpore so zákonom. Záverom žiadal, aby krajský súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol. Odvolací súd vykonal verejné zasadnutie iba v prítomnosti obžalovaného a prokurátorky. Obžalovaný pred odvolacím súdom po zákonnom poučení podľa § 37 ods. 4 Tr. por. vyhlásil, že sa výslovne vzdáva práva na povinnú obhajobu a v danej trestnej veci sa bude obhajovať sám. Krajský súd vykonal verejné zasadnutie bez prítomnosti splnomocnenca poškodenej spoločnosti, nakoľko na takýto postup boli splnené všetky zákonné podmienky. Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju znovu prejednal a rozhodol. Poukázala na odôvodnenie písomne podaného odvolania, s ktorým sa v plnej miere stotožnila. Obžalovaný na verejnom zasadnutí navrhol, aby krajský súd odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietol. Poukázal na svoju obhajobnú argumentáciu v tomto trestnom konaní, ako aj na jeho písomné vyjadrenie k odvolaniu prokurátora. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.) primárne konštatoval prípustnosť odvolania (§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im prechádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by bolo odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné, vzhľadom na správnosť a zákonnosť napadnutého oslobodzujúceho rozsudku. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil nasledujúcim spôsobom: „Z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní nevyplynuli žiadne také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali takému konaniu obžalovaného Ing. Ladislava Nováka, ktoré by napĺňalo všetky obligatórne a pojmové znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery. Podľa názoru okresného súdu, orgány činné v trestnom konaní od samého začiatku vedenia trestného stíhania, neviedli žiadne dokazovanie ohľadom hmotnoprávnych aspektov stíhanej trestnej činnosti a navyše ani na hlavnom pojednávaní prokurátor neobjasňoval (nedokazoval) obligatórne znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery. Možnosť súdu vstúpiť do dokazovania aj z vlastnej iniciatívy (§ 2 ods. 11 Tr. por.) rozhodne nie je možné chápať tak, že súd je predĺženou rukou, prípadne pomocníkom prokurátora, ktorý mu iniciatívne doplní alebo dotvorí dokazovanie tak, aby mu mohol vyhovieť. Dôkazné bremeno totiž v konaní pred súdom ťaží vždy len prokurátora, ktorý je povinný aktívne viesť dokazovanie na hlavnom pojednávaní a dokazovať všetky znaky konkrétnej skutkovej podstaty, či už žalovaného, alebo iného trestného činu, pričom povinnosťou súdu je len spravodlivo rozhodnúť, teda posúdiť, či prokurátor uniesol či neuniesol dôkazné bremeno. Ak by súd prijal opak, išlo by o zjavné porušenie rovnosti strán v konaní pred súdom (§ 2 ods. 14 Tr. por.). Súd prvého stupňa ďalej konštatoval, že pokiaľ ide o zmluvy o pôžičkách, tak tieto boli uzatvorené medzi dvoma právnickými osobami bezúčelovo. Transferové oceňovanie bolo nevyhnutné až pri úkonoch od 01.01.2015. Okresný súd ďalej zdôraznil, že roku 2015 sa problematika transferového oceňovania týkala len obchodných vzťahov so zahraničnými závislými osobami. Dôvodom existencie transferového oceňovania bolo v podstate spravodlivé rozdelenie príjmov medzi daňové jurisdikcie závislých (prepojených) spoločností pre účely zdanenia. Pokiaľ išlo o predmetné zmluvy, niektoré zmluvy o pôžičkách boli poskytované v hotovosti, niektoré prevodmi. Pokiaľ tam nebol uvedený účel zmluvy o pôžičke, z účtovného hľadiska to bolo v čase žalovaného skutku lege artis. Pokiaľ išlo overenia toho, či peniaze boli skutočne použité za konkrétnym účelom, bolo možné zistiť len dohľadaním bankových výpisov alebo výdavkových pokladničných dokladov, pričom tieto aj znalkyňa mala, pričom prevádzkové náklady len neodčlenila od ostatného. Sama znalkyňa pripustila, že peniaze boli použité aj na prevádzkovú činnosť, pokiaľ sa týkalo tých, čo našla. Pokiaľ sa týkalo príjmových a výdavkových pokladničných dokladov, tieto sa vydávali v dotknutých spoločnostiach účtovníčkou cez počítač. Či peniaze reálne prišli alebo odišli sa určiť už nedalo. Takto konalo viacero spoločností, teda ich účtovníčky s tým, že išlo o tzv. peniaze na ceste, pričom podľa neskorších (nových) predpisov sa musela urobiť inventúra k 31.12. daného roka s tým, že pokiaľ tam nesedela suma a vznikol schodok (manko), toto sa spravidla zosobňovalo v rámci hmotnej zodpovednosti. Okresný súd k svedeckým výpovediam Š. U. O. uviedol, že tieto svedkyne v podstate nič konkrétne k veci neuviedli a navyše prokurátor na hlavnom pojednávaní nenavrhol čítanie ich výpovedí z prípravného konania. Vedenie výsluchov nezameral na potvrdenie relevantných skutočností vychádzajúcich z konania obžalovaného, ktoré boli uvádzané v podanej obžalobe. Prvostupňový súd tiež vyslovil, že obžalovaný ako jediný konateľ spoločnosti D. H. - F. W.. Y.. R.. mal plné dispozičné právo nakladať s podnikateľským účtom tejto spoločnosti, resp. s finančnými prostriedkami, ktoré sa na ňom nachádzali. Bol teda plne oprávnený na to, aby na tomto účte vykonával jednotlivé finančné operácie, vrátane hotovostných výberov, realizovaných od založenia spoločnosti až do 29.03.2012, keď bol odvolaný z funkcie konateľa. Oboznámené listinné dôkazy predložené obžalovaným i svedecké výpovede, ako aj vyjadrenia znalkyne preukázali to, že všetky hotovostné výbery z podnikateľského účtu tejto spoločnosti realizované v časovom období 2011 až marec 2012, boli riadne zaznamenané v účtovníctve spoločnosti, boli riadne účtovne zachytené v stave hotovosti na pokladni, ktorá bola vedená v účtovnom softvéri, ako aj to, že v časovom období 2011 až marec 2012 boli peňažné prostriedky vo výške 434.000,-euro teda v inej, vyššej sume použité vo forme hotovostí z pokladne na poskytnutie pôžičiek spoločnosti D. E. &. V., W.. Y.. R.., tieto boli riadne spísané, úročené a postupne aj splácané. Okresný súd pripomenul, že v kritickom čase to bola bežná prax, ktorá nebola v rozpore s vtedy platnými a účinnými zákonmi. Súd I. stupňa napokon konštatoval, že trestnoprávne ani daňové predpisy nepoznajú pojem „zachytiť v účtovnej evidencii neštandardným postupom“, pričom v obžalobe sa naproti tomu uvádzalo, že finančné prostriedky vybraté z účtu spoločnosti žiadnym spôsobom obžalovaný nevyúčtoval, nezdokladoval ich použitie a ponechal si ich pre svoju potrebu. Takéto konštatovanie prokurátora nezodpovedalo záverom znaleckého posudku, ani svedeckým výpovediam, prípadne obsahu účtovnej dokumentácie predloženej obžalovaným. Vzhľadom na zistený skutkový stav veci, okresnému súdu neostalo nič iné, len obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, pretože skutok nie je trestným činom.“ Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa pri zisťovaní a ustálení skutkového stavu veci, postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v súdnom konaní boli vykonané všetky potrebné dôkazy nevyhnutné na spravodlivé rozhodnutie, pričom okresný súd tieto dôkazy objektívne vyhodnotil podľa vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v súhrne, ako sa to predpokladá v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Odôvodnením napadnutého oslobodzujúceho rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. prvostupňový súd vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané alebo nedokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov v prospech či neprospech obžalovaného. Krajský súd si v základných bodoch osvojil skutkové a právne závery prvostupňového súdu a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku bez potreby ho opakovať. Aj odvolací súd zhodne so súdom I. stupňa konštatuje, že skutok obsiahnutý v obžalobe nie je trestným činom, nakoľko chýbajú všetky formálne znaky. Odvolací súd aj v kontexte odvolacích námietok okresného prokurátora dodáva, že výrok o vine musí byť vždy založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že žalovaný skutok sa skutočne stal a vykazuje aj všetky znaky trestného činu po objektívnej a subjektívnej stránke. Objektívna stránka tohto obzvlášť závažného zločinu spočíva v prisvojení si cudzej veci, ktorá bola páchateľovi zverená a spôsobením škody veľkého rozsahu. Subjektívna stránka vyžaduje úmyselné zavinenie. Nadriadený súd ďalej vyslovuje, že zo skutku, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, nevyplývajú všetky formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery. V tomto smere je nutné zdôrazniť, že podstatou protiprávneho konania v zmysle tohto trestného činu je „prisvojenie si“ cudzej veci. V skutkovej vete obžaloby pritom absentuje akýkoľvek opis konania obžalovaného, ktorý by bolo možné podradiť pod právny pojem „prisvojenia si“ cudzej veci. V skutkovej vete obžaloby je uvedené len to, že obžalovaný vyberal finančné prostriedky obchodnej spoločnosti v mene ktorej konal (čo samé osebe nie je protiprávne a nepopisuje nič zakázané), pričom ďalej je uvedený opis účtovného „zachytenia“ vybraných finančných prostriedkov s tým, že v účtovníctve spoločnosti D. E. &. V., W.. Y.. R.. nie sú „zachytené“ pôžičky poskytnuté poškodenej spoločnosti, v dôsledku čoho mala poškodenej spoločnosti D. H. - F. W.. Y.. R.. vzniknúť škoda. Nedostatočné, prípadne nesprávne vedené účtovníctvo však nedokazuje, že predmetné pôžičky neboli poškodenej spoločnosti poskytnuté, či zo strany poškodenej spoločnosti uhrádzané a už vôbec nedokazuje, že vybraté finančné prostriedky si obžalovaný „prisvojil“ (napríklad ponechal si ich pre seba a uzatváranie zmlúv o pôžičkách len predstieral). Ďalej treba zvýrazniť, že znalkyňa z odboru ekonómia a manažment, z odvetvia účtovníctva a daňovníctva sa pritom môže vyjadrovať len k tomu, či účtovníctvo konkrétneho subjektu bolo vedené ucelene, správne a v súlade s právnymi predpismi o účtovníctve. Znalkyňa sa však nemôže vyjadrovať k tomu, či skutočne určitá majetková transakcia bola alebo nebola realizovaná (napríklad poskytnutie pôžičky), pretože ani prípadná neexistencia účtovných dokladov ohľadom tejto skutočnosti automaticky neznamená, že majetková transakcia realizovaná nebola. Toto konštatovanie platí aj naopak. Prípadná škoda na strane poškodenej spoločnosti teda nemohla vzniknúť v príčinnej súvislosti s „nezachytením“ zmlúv o pôžičke v účtovníctve spoločnosti, od ktorej mali byť poskytnuté, ale len v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním obžalovaného (ktorý by napríklad predstieral uhrádzanie takýchto pôžičiek, simuloval by uzatváranie zmlúv o pôžičke a finančné prostriedky si ponechal pre seba). Žiadne takéto konanie obžalovaného nebolo uvedené nielen v skutkovej vete obžaloby, ale nepochybne nevyplynulo ani z vykonaného dokazovania. Pokiaľ na takéto možné konanie obžalovaného poukazuje okresný prokurátor v odvolaní, tak ide len o jeho domnienku, ktorá nemá podklad vo vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní. Výrok o vine zo spáchania trestného činu nie je možné založiť len na indíciách, domnienkach, alebo len na pravdepodobných skutkových záveroch. Výrok o vine musí byť založený na skutkovom stave, o ktorom nie sú dôvodné (rozumné) pochybnosti a ktorý nepochybne vyplýva z vykonaných dôkazov. Po oboznámení sa s dôkaznou situáciou a závermi, ku ktorým dospel súd prvého stupňa vyhodnotením dôkazov, bol aj odvolací súd toho názoru, že nebolo bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázané, že skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný, napĺňa všetky zákonné pojmové znaky obzvlášť závažného zločinu sprenevery podľa § 213 ods.1, ods. 4, písm. a/ Tr. zák., na základe čoho bolo nevyhnutné obžalovaného H.. J. K. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I z 30.07.2015 sp. zn. 4 Pv 517/12/1101 oslobodiť. Súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom aj v tom smere, keď poškodenú spoločnosť podľa § 288 ods. 3 Tr. por. odkázal s jej nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. V prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby je takýto výrok obligatórny, nakoľko zaviazanie obžalovaného na náhradu vzniknutej škody neprichádza do úvahy. Vzhľadom na vyjadrené úvahy, krajský súd rozhodol na základe odvolania okresného prokurátora spôsobom, vyplývajúcim z výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.