Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/129/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115208863 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1115208863.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ F. N., nar. X. X. XXXX, bytom Z. K. X, XXX XX G., štátny občan SR, 2/ D. N., J.. XX. XX. XXXX, bytom Z. K.M. X, XXX XX G., štátna občianka SR, proti odporcovi: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zastúpenému: Mgr. Miroslav Vilím, advokát, so sídlom Michalská 9, 811 01 Bratislava, o určenie neplatnosti spotrebiteľského úveru a iné, na odvolanie navrhovateľov proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19. januára 2016, č. k. 17C/78/2015-41, v časti náhrady trov konania, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa s a v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Odporcovi s a náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením, právne odôvodneným ust. § 96 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „ O.s.p.“) súd prvého stupňa zastavil konanie a navrhovateľom uložil povinnosť zaplatiť odporcovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 204,70 eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. O náhrade trov konania rozhodol podľa zásady zavinenia vyjadrenej v ust. § 146 ods. 2 O.s.p., nakoľko navrhovatelia späťvzatím návrhu odôvodneným len tým, že v predmetnej veci rozhodol Okresný súd Bratislava IV po podaní predmetného návrhu, z procesného hľadiska zavinili zastavenie konania, na ktoré odporca svojim správaním nedal podnet a preto ich súd zaviazal nahradiť odporcovi trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia. Priznané trovy právneho zastúpenia vo výške 204,70 eur pozostávajú z odporcom vyčíslenej odmeny advokáta za 2 úkony právnej služby á 64,54 eur (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 22. 6. 2015, písomné podanie vo veci samej dňa 3. 8. 2015), za 1 úkon - účasť na pojednávaní dňa 19. 1. 2016, režijný paušál 2x á 8,39 eur + 1x á 8,58 eur + 20 % DPH vo výške 34,12 eur. Náhradu trov právneho zastúpenia súd prvého stupňa odporcovi priznal podľa ust. § 11 ods. 1 v spojení s ust. § 13a ods. 1 písm. a/ a c/, ods. 4. vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.. V časti náhrady trov konania napadli predmetné uznesenie pre nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia ku ktorým dospel súd prvého stupňa, odvolaním navrhovatelia a uznesenie súdu prvého stupňa žiadali v napadnutej časti zmeniť tak, že súd odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia neprizná. Súdu prvého stupňa vytkli priznanie neúčelne vynaložených trov konania odporcom, jednak z dôvodu že odporca je silným podnikateľským subjektom disponujúcim kvalifikovanými, právne vzdelanými zamestnancami a jeho zastúpenie advokátom považovali za nadbytočné nielen pre nie vysokú náročnosť a zložitosť prejednávanej veci ale i preto, že nedošlo k oznámeniu ich späťvzatia návrhu odporcovi v dostatočnom predstihu a tým jeho nadbytočnej účasti na pojednávaní dňa 19. 1. 2016. Z pohľadu prepojenia späťvzatia návrhu na vec prejednávanú na Okresnom súde Bratislava IV, v ktorej sa odporca podaním doručeným súdu dňa 15. 8. 2008 domáhal zaplatenia sumy 65.265,20 Sk s príslušenstvom zo Zmluvy o úvere č. G. (úverový rámec 75 000,- Sk) zo dňa 5. 11. 2001 a zo dňa 6. 8. 2003, navrhovateľka 2/ zistila, že uplatnený nárok z úverovej zmluvy je bezpredmetný, nakoľko úver z tejto zmluvy bol splatený v decembri roku 2006, s čím oboznámila konajúci súd. Po tomto doručil odporca súdu iné úverové zmluvy, a to Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. G. (úverový rámec 270 000,- Sk) zo dňa 19.10.2001 a zo dňa 20.8.2003, ku ktorým doručil aj faktúry na celkovú sumu 195 044,- Sk, ktoré ale nezodpovedali úverovému rámcu 270 000,- Sk. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 14. 4. 2015, č.k. 12Cb 112/2009-257 žalobu odporcu ako nedôvodnú pre neunesenie dôkazného bremena v konaní zamietol. Navrhovatelia v tomto konaní zistili, že odporca zámerne predložil súdu úverové zmluvy, z ktorých bol úver splatený, pričom sa nároku ale domáhal z úplne iných zmlúv, čím sa tak dostali do právnej neistoty a nadobudli presvedčenie, že ich odporca oklamal, pretože ani jedna úverová zmluva nezodpovedala skutočnému stavu, v podstate boli v omyle a nevedeli posúdiť, ako odporca zúčtovával splácanie úverov z dvoch úverových zmlúv, nakoľko mesačné splátky úverov poukazovali navrhovatelia len na jeden bežný účet, zriadený odporcom. Konanie na Okresnom súde Bratislava IV tak bolo pre navrhovateľov pomerne náročné a neisté, a vzhľadom k tomu, že v konaní vyšlo najavo nekalé správanie odporcu voči navrhovateľom a súd v konaní ešte vtom čase nerozhodol, mali potrebu vyriešiť si skutočný a reálny zmluvný vzťah medzi nimi a odporcom, čo ich podnietilo k podaniu žalôb na Okresnom súde Bratislava I. Preto podali jednu žalobu dňa 27. 3. 2015 (úverový rámec 75 000,- Sk) a súčasne ďalšiu žalobu dňa 19. 3.2015 (úverový rámec 270 000,- Sk), ktorá je vedená pod sp. zn. 15C/93/15 a ktorú neplánujú vziať späť. V prejednávanej veci zobrali návrh späť až po rozhodnutí Okresného súdu Bratislava IV, ktorým odporcom podanú žalobu zamietol a preto odmietajú názor súdu prvého stupňa, že predmetný návrh nebol z procesného hľadiska podaný dôvodne a že odporca svojim konaním nedal podnet na začatie súdneho konania a ani na jeho zastavenie. Podnet na podanie návrhu vyvolal odporca svojim konaním v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV, v ktorom boli zistené jeho nekalé praktiky. Ak by správanie odporcu bolo prijateľné, navrhovatelia by nemali dôvod podávať predmetnú žalobu a domáhať sa právnej istoty a svojich spotrebiteľských práv na súde. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov nie je dôvodné. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Odvolací súd sa v danej veci plne stotožňuje s postupom súdu prvého stupňa, ktorý o náhrade trov konania rozhodol v súlade so zásadou zavinenia podľa § 146 ods. 2 O.s.p., a ktorý správne zhodnotil, že zastavenie konania bolo z procesného hľadiska zavinené navrhovateľmi, ktorí návrh na začatie konania zobrali späť s uvedením, že: „v predmetnej veci rozhodol Okresný súd Bratislava IV po podaní predmetnej žaloby na tunajšom sude.“ Pri zastavení konania z dôvodu späťvzatia návrhu je úlohou navrhovateľa preukázať splnenie podmienok pre rozhodnutie o náhrade trov konania podľa § 146 ods. 2 O.s.p., v opačnom prípade z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, a preto ho podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. zaťažuje povinnosť nahradiť trovy konania protistrany. Súd v takomto prípade ani nie je povinný vyzývať navrhovateľa na preukázanie, že z jeho strany nedošlo k zavineniu zastavenia konania. Prvostupňový súd preto správne vychádzal zo záveru, že navrhovatelia zavinili zastavenie konania a nakoľko nimi uvedený dôvod nesvedčí dôvodnosti podania návrhu ani procesnému zavineniu odporcu, dispozičným úkonom späťvzatia preniesli na seba povinnosť na náhradu účelne vynaložených trov konania odporcu, a to za tri úkony právnej služby podľa ust. § 11 ods. 1 v spojení s ust. § 13a ods. 1 písm. a/ a c/ a ods. 4. vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. Bezpredmetnými sú preto v odvolacej argumentácii navrhovateľov prednesené námietky o neúčelnosti vynaložených trov konania advokáta, ktorý zastupuje silný podnikateľský subjekt, disponujúci zamestnancami s kvalikovaným právnickým vzdelaním, nakoľko pre nenáročnosť prejednávanej veci je zastúpenie advokátskou kanceláriou nadbytočné. Na uvedenú námietku dáva súčasne odpoveď napr. i navrhovateľmi uvedené uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 84/2014-31, ktorý vyslovil, že každý účastník má právo nechať sa v konaní zastúpiť advokátom bez ohľadu na to, či má právnické vzdelanie, resp. zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo nie, ale súčasne vyslovil, že výnimočne, najmä v prípade zneužitia práva na zastúpenie advokátom, by mohlo ísť o trovy konania, ktoré by sa nedali kvalifikovať ako vynaložené účelne. Ak by aj hypoteticky došlo v danom prípade k zneužitiu práva na zastúpenie, jeho preukázanie by aj tak zaťažovalo navrhovateľov. Za relevantnú nepovažuje odvolací súd ani námietku navrhovateľov na adresu súdu prvého stupňa, o dostatku času doručiť odporcovi späťvzatie návrhu a z jeho pochybenia vyplývajúcu neúčelnosť trov vynaložených za bezpredmetnú účasť odporcu na pojednávaní dňa 19. 1. 2016. Irelevancia tohto názoru pramení v práve účastníka, proti ktorému žalobný návrh smeruje, riadne nariadeného pojednávania sa zúčastniť, i po oznámení o späťvzatí návrhu, s vedomím zákonom stanoveného obmedzenia, premietnutého do ust. § 13a ods. 4 veta druhá vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., ktorá za účasť právneho zástupcu na takomto úkone, priznáva nárok len na 1 hodnoty uplatneného úkonu právnej služby. Odvolacia argumentácia navrhovateľov o dôvodoch, ktoré ich viedli k podaniu návrhu na začatie konania, či k jeho späťvzatiu, navyše nepodložená žiadnymi listinnými dôkazmi, nemôže prelomiť zásadu zavinenia zakotvenú v ust. § 146 ods. 2 O.s.p. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust.§ 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi, ktorý si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.