Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/372/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115213958 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1115213958.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členov senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej v právnej veci maloletého dieťaťa: C. O ´ Z., nar. XX.XX.XXXX, štátne občianstvo V. republiky a Slovenskej republiky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Piešťany, Krajinská cesta 13, Piešťany, dieťa rodičov: matka - R. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. L. XX, F. U., toho času bytom C. 3, T., zastúpená Mgr. Andreou Šutovskou, advokátkou, so sídlom A. Dubčeka 17, Piešťany, a otec - C. O´ Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.. X,X W. St, N., V. republika, štátny občan V. republiky, zastúpený Mgr. Matejom Múdrym, advokátom, so sídlom Nám. sv. Anny 361/20, Trenčín, o návrhu na nariadenie návratu maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 3P/37/2015-524 zo dňa 24.02.2016, jednomyseľne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie návrat maloletého C. O´ Z., nar. XX.XX.XXXX do krajiny jeho obvyklého pobytu, V. republiky nenariadil. Súd prvej inštancie štátu náhradu trov konania nepriznal. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa príslušných ustanovení Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, prijatého v Haagu dňa 25.10.1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z.z. (ďalej len " Dohovor "), podľa Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 príslušných ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, a vychádzal z najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa, na ktorých je Dohovor aj nariadenie založené. Súd prvej inštancie sa zaoberal závažnými tvrdeniami zo strany matky, a to správanie sa otca podľa matky malo mať intenzitu domáceho násilia vo sfére psychickej, v dôsledku ktorého bola matka opakovane vystavovaná psychickému nátlaku zo strany otca maloletého. V konaní bolo nesporne preukázané, že otec maloletého je od svojich 17 rokov konzumentom marihuany a jej užívanie minimálne v rozsahu príležitostnom priznal aj pred konajúcim súdom, pričom na pojednávaní dňa 17.08.2015 uviedol, že naposledy užil marihuanu šesť dní dozadu. Závislosťou otca od marihuany sa zaoberal vo svojom rozhodnutí aj súd v N., v rámci úpravy opatrovníckeho práva k maloletému, ktorý okrem iného rozhodol, že otec maloletého dobrovoľne vyhľadá prístup do programu zameraného na drogovú prevenciu. Ako hlavné kritérium posudzoval súd prvej inštancie najlepší záujem dieťaťa, ktorý musí prevážiť nad záujmami rodičov. Súd prvej inštancie konštatoval, že si plne uvedomuje účel Haagskeho Dohovoru, svoj záver však odôvodnil tým, že posúdil situáciu v akej sa nachádzala matka maloletého a z hľadiska ochrany jej zdravia, duševnej pohody ( matka trpí závažným ochorením ) a vzhľadom na všeobecne známe poznatky z medicíny, nemožno od matky spravodlivo požadovať, aby sa vrátila do V. republiky spolu s maloletým, nakoľko podľa názoru súdu prvej inštancie nikoho nemožno obmedziť v jeho práve na výber lekára, resp. zdravotníckeho zariadenia, v ktorom podstupuje liečbu, a to aj napriek skutočnosti, že bolo preukázané, že matka vedome porušila opatrovnícke právo otca, keď maloletého premiestnila na územie Slovenskej republiky bez jeho súhlasu otca maloletého. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že návrat maloletého bez matky vzhľadom na jeho vek, jeho citovú naviazanosť na matku nepripadá v záujme maloletého do úvahy, čo potvrdil aj kolízny opatrovník, ako zástupca maloletého v konaní. Súd prvej inštancie prihliadol aj na skutočnosť, že otec maloletého bol v čase rozhodovania súdu nezamestnaný, svoje vlastné náklady na bývanie hradil z podpory v nezamestnanosti, čo rovnako nedáva súdu záruky, že v prípade návratu maloletého bude pripravený podieľať sa aktívne na potrebách maloletého, keďže aj pred neoprávneným premiestnením maloletého matka zabezpečovala všetky potreby. Otec v konaní nepreukázal ani splnenie takej základnej záruky pre nariadenie návratu, akou je zabezpečenie bývania maloletého s matkou v V. republike. Otec v konaní v rámci zabezpečenia primeraných opatrení preukázal jedine tú skutočnosť, že na účet matky bola pripísaná suma X.XXX €. Súd prvej inštancie v tomto smere nemohol prehliadnuť aktivitu a snahu zo strany starých rodičov maloletého, ktorí de facto za otca zabezpečili aj vklad peňažných prostriedkov na účet matky maloletého vo výške X.XXX €. Súd prvej inštancie konštatoval, že starí rodičia nie sú účastníkmi konania a nie sú nositeľmi rodičovskej zodpovednosti vo vzťahu k maloletému a preto ich konanie nemôže byť pre posúdenie rodinnej situácie maloletého po návrate rozhodujúce. Súd prvej inštancie v konaní neprihliadol na správy ústredného orgánu V. republiky, nakoľko boli doručené po ukončení dokazovania súdom. Súd prvej inštancie uviedol, že vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania (najmä zdravotný stav na strane matky) dospel k záveru, že skutočnosti ktorých sa týkali, t.j. vedenie trestného stíhania voči matke maloletého a šetrenie v domácnosti otca a starých rodičov maloletého, neboli pre rozhodovanie súdu poukazujúc na prijaté závery podstatné. O trovách štátu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 148 ods. 1 O.s.p., o trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. V tejto súvislosti uviedol súd prvej inštancie, že konanie treba posudzovať, ako konanie nesporové aj napriek tomu, že môže začať len na návrh účastníka. Analogicky preto súd prvej inštancie postupoval pri posudzovaní trov konania. 3. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľa - otec maloletého. Nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, názor súdu prvej inštancie považuje za nesprávny. Dostatočne preukázal pripravenosť zabezpečiť návrat, ako aj ďalší pobyt nie len maloletého, ale aj matky maloletého, čím by bola možnosť vzniku psychickej ujmy minimalizovaná. Namietal, že hlavným dôvodom nenariadenia návratu bol zdravotný stav matky - onkologické ochorenie. Matka v súčasnosti naďalej podstupuje liečbu, ktorá má zabrániť opätovnému návratu ochorenia. Uviedol, že všetky zdravotné záznamy, o ktoré sa súd v rozhodovaní oprel, boli na základe rozhodnutia matky utajené a neboli účastníkom konania sprístupnené a netvorili tak, časť spisu, ktorá by mu bola k dispozícii. Z toho dôvodu nebolo možné sa oboznámiť s týmito dokladmi. V tomto vidí otec porušenie jeho práv, pretože nemal možnosť sa oboznámiť so všetkými dokladmi, ktoré boli rozhodné pre rozhodnutie súdu prvej inštancie. Je presvedčený, že nariadením návratu maloletého by nedošlo k prerušeniu liečebného procesu matky, pretože v V. je zdravotná starostlivosť minimálne na porovnateľnej úrovni, ako v Slovenskej republike a existuje tam dostatok vysoko špecializovaných pracovísk. Poukázal na to, že neoprávnené premiestnenie maloletého matkou bolo nad všetku pochybnosť preukázané. V rozhodnutí súdu prvej inštancie nebolo rešpektované právo maloletého na možnosť vyrastať s oboma rodičmi, ale bolo podradené právu matky, ktorej protiprávne konanie vyvolalo tento spor. Urobil všetky opatrenia pre zabezpečenie ochrany maloletého po jeho návrate, čo súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil a súčinnosť, ktorú poskytol jednoznačne svedčí v prospech nariadenia návratu a preukázal, že maloletému nehrozí žiadne nebezpečenstvo v prípade návratu. Uviedol tiež, že obvinenia, ktoré matka začala vznášať bezodkladne po ukončení vzťahu s ním, boli vyvrátené a neboli preukázané. Svoj spôsob života, ktorý mu bol matkou vytýkaný nepovažuje za neusporiadaný, naopak uvedená situácia, keď je už takmer 2 roky nútený žiť bez svojho jediného syna, s ktorým má obmedzený kontakt, má vplyv na jeho psychické rozpoloženie a možnosť riadnej sociálnej a pracovnej inklúzie. Uznal, že bol občasným konzumentom marihuany, avšak nikdy nebol jeho pravidelným konzumentom alebo užívateľom iných drog. S touto vecou sa v minulosti zaoberal a vysporiadal súd v V. republike a uvedené nie je potrebné opätovne riešiť. Rešpektuje možnosť matky v prípade návratu požiadať o udelenie súhlasu s vysťahovaním maloletého. Toto by malo byť cieľom rozhodovacej praxe všetkých súdov, aby nabádali účastníkov k dodržiavaniu právnych predpisov a nie aby vysielali signál, že nedodržiavanie nebude nijakým spôsobom sankcionované, naopak nedodržiavaniu právnych predpisov a rozhodnutí sa bude poskytovať ochrana v neprospech účastníkov, ktorý protiprávny stav nevyvolal. Žiadal vyhovieť svojmu návrhu alebo zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie a vrátiť mu na ďalšie konanie. Uplatnil si nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní. 4. Kolízny opatrovník uviedol, že nebol oboznámený s dokladmi týkajúcimi sa zdravotného stavu matky. Bez ohľadu na zhodnotenie, že zo strany otca neboli preukázané opatrenia, sa vzhľadom k absencii relevantných správ týkajúcich sa zdravotného stavu matky sa nemôže vyjadriť ako k jednému z dôvodov nenariadenia návratu. Ak však z rozhodnutia súdu vyplýva náročnosť liečby a závažnosť ochorenia matky dieťaťa je skutočne v záujme maloletého C., aby nielen poznal svojho otca ako druhého rodiča, ale aj s ním kontinuálne udržiaval kontakt, rozumel jeho jazyku, keďže ide o základné právo každého dieťaťa zakotvené aj v medzinárodných dokumentoch a nebolo preukázané, že by maloletý bol týmto ohrozený. Kolízny opatrovník sa stotožnil s argumentmi otca uvedenými v jeho odvolaní, pretože uvedené rozhodnutie môže viesť k tomu, že dieťa stratí kontakt s druhým rodičom a nebude rozumieť jeho reči. Konanie bez odkladu je v záujme maloletého dieťaťa, ktoré je vo veku, kedy aj kratšie obdobie pretrvávanie situácie môže mať trvalé negatívne následky na vytváranie si vzťahovej väzby a na kvalitou vzťahov k ďalším osobám. 5. Matka na odvolanie otca uviedla, že sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Dôvody otca považuje za účelové s cieľom dosiahnuť návrat maloletého C. za každú cenu, bez rešpektovania výsledkov dokazovania vo veci na súde prvej inštancie a bez rešpektovania ostatných faktorov, najmä psychologických faktických, citových, zdravotných, materiálnych a iných ktoré vyplynuli z preskúmania celej rodinnej situácie. Nie je pravdou, že by otcovi neboli sprístupnené dokumenty o jej zdravotnom stave, všetky listinné dôkazy súvisiace s onkologickým ochorením boli oboznamované, vo veci neuviedla konkrétnu onkologickú diagnózu. Ak aby aj otec vedel diagnózu podľa jej názoru toto by nemalo vplyv na hodnotenie dôkazov a následné konečné rozhodnutie vo veci. Kolízny opatrovník pri výsluchu uviedol svoje odporúčanie, aby sa rozhodovalo v záujme maloletého a s ohľadom na jeho zdravotný vývin, konštatoval, že sa o maloletého dobre stará, ona potom iniciovala uzatvorenie písomnej dohody o úprave rodičovských práv a povinností, otec však neprejavil ústretovosť túto dohodu uzavrieť. Súd apeloval počas návratového konania na oboch účastníkov, aby sa dohodli na úprave práv a povinností k maloletému. Z uvedeného vyplýva, že sám otec neurobil počas návratového konania žiadny krok k dohode s matkou, pričom práve takouto dohodou si mohol zabezpečiť obnovu svojho vzťahu k maloletému, ako to odporúčal kolízny opatrovník. Tiež poukázala na to, že otec si počas celého konania riadne neplnil vyživovaciu povinnosť, výživné začal poskytovať až potom, čo začal súd prvej inštancie zisťovať primerané opatrenie, celkove uhradil 30.11.2015 - XXX €, 01.12.2015 - XXX €, 19.01.2016 - XXX €, 01.03.2016 - XXX € a 11.04.2016 - XXX €. Je pravdou, že rodičia otca maloletého vložili na jej účet X.XXX €, pričom sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že rodičia otca maloletého nie sú účastníkmi konania a nemôžu suplovať primerané opatrenie, ktoré má zabezpečiť otec. Uviedla, že v zmysle judikatúry SR je súčinnosť orgánov v štáte návratu pri preukazovaní primeraných opatrení veľmi dôležitá a už samotný fakt, že V. orgány neboli schopné načas a ani po opätovných urgenciách súdu zabezpečiť primerané opatrenia na ochranu maloletého svedčí o tom, že by nebola riadne zabezpečená ochrana maloletého po jeho návrate do V.. Konštatovanie, že v štáte návratu existuje postup ochrany maloletých v žiadnom prípade nie je postačujúci a konkrétne opatrenia v konaní musia byť vždy starostlivo preukázané, čo sa nestalo. Stotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie, keď jedným z dôvodov nenariadenia návratu maloletého bol spôsob života otca a to dlhodobá konzumácia marihuany, dokonca aj počas návratového konania, dlhodobá neschopnosť zamestnať sa, závislosť na finančnej podpory štátu a rodičov a bývanie v nájomnom byte. Akékoľvek ospravedlňovanie konzumácie marihuany považuje za zavádzajúce a skresľujúce. Žiadala potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie ako správne. 6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej C.m.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej „ C.s.p.“), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p., a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletého nie je možné vyhovieť. 7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, vec správne právne posúdil, vyvodil z nej aj správny právny záver a v odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie. 8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti 9. Podľa § 395 ods. 1 C.m.p. ak § 396 C.m.p. neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. 10. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci podľa príslušných ustanovení Dohovoru a Nariadenia rady ES a ustanovení O.s.p. platného do 30.06.2016 súd prvej inštancie návrat maloletého Rubena, nar. 08.05.2013 do Írskej republiky nenariadil. 11. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 12. Odvolací súd poukazuje na správne dôvody súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožňuje. Odvolací súd odvolacie námietky otca maloletého vyhodnotil ako nedôvodné, keď pre posúdenie veci nebola rozhodujúca len diagnóza matky maloletého, ktorú odmietla sprístupniť, na čo má aj právo. Za takejto situácie správne súd považoval za postačujúce vyjadrenie lekára, že ide o onkologické ochorenie, ktoré vyžaduje liečbu a na to nadväzujúce dôvody nenariadenia návratu maloletého. Odvolací súd k tomu dopĺňa, že uvedená skutočnosť bola jedným z dôvodom, prečo nebol nariadený návrat maloletého a súd prvej inštancie správne vec posudzoval v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie nemal preukázané primerané opatrenia k zabezpečeniu ochrany maloletého po návratke, ani úsilie otca , aby zabezpečil pokojný návrat maloletého do V.epubliky. Taktiež spôsob života a občasná konzumácia ľahkých drog nie je zlučiteľná s výchovou maloletého dieťaťa a tiež neznamená zabezpečenie primeraných opatrení pre pokojný návrat maloletého. Ak sa rodičia rozídu, je vždy ohrozený kontakt dieťaťa s jedným z rodičov, či už je to matka alebo otec, rodičia neboli spôsobilí uzavrieť v tomto smere žiadnu dohodu. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že matke nemožno prikazovať, kde má absolvovať liečbu a súd nemá ani odborné znalosti na to, aby posúdil, ktorá liečba a kde je pre matku vhodná, v najlepšom záujme dieťaťa nie je jeho odlúčenie od matky a naviac pre návrat maloletého neboli zabezpečené primerané podmienky. Otec v tomto neprejavil žiadne úsilie a ak uvedenú skutočnosť prejavili jeho rodičia, títo nie sú nositeľmi rodičovských práv a povinností, ako uvádza súd prvej inštancie a preto tieto opatrenia vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedostatočné. 13. Nakoľko sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, využíva možnosť skráteného vyhotovenia rozhodnutia. 14. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, odvolací súd ho potvrdil podľa § 387 C.s.p.. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).