Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/460/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115214172 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1115214172.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci žalobcu: Y. R., bytom Š. XX, Š., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu škody 500.000 Eur, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 22. februára 2016 č.k. 3C 72/2015-34 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesenie súdu prvej inštancie nepriznal navrhovateľovi (žalobcovi) oslobodenie od súdnych poplatkov a neodkázal ho na Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, P.O.BOX 18, 810 05 Bratislava 15. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa návrhom na začatie konania domáhal žalovaného zaplatenia istiny vo výške 500.000 Eur titulom náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v súvislosti s nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. Zároveň požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, nakoľko je bez akéhokoľvek finančného príjmu, a o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov. 3. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 138 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), účinného do 30.6.2016 s tým, že podľa ust. § 138 ods. 2 O.s.p. v návrhu musia byť pomery účastníka dokladované a) vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle, alebo b) rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov. 4. Konštatoval, že predpokladom priznania oslobodenia od súdnych poplatkov je v prvom rade samotná žiadosť účastníka konania, preukázanie dôvodov, spočívajúcich v majetkových, sociálnych, finančných a pod. pomeroch účastníka, odôvodňujúcich oslobodenie od súdnych poplatkov a súčasne preukázanie, že nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Taktiež je potrebné prihliadnuť k výške súdneho poplatku i k povahe uplatňovaného nároku. Povinnosťou súdu je skúmať splnenie podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov v každom prípade individuálne a to aj vzhľadom na individuálnosť každého konania, pričom k návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov musí účastník pripojiť listinné dôkazy, deklarujúce jeho majetkové pomery. Uviedol, že žalobca doručil vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov s čestným vyhlásením, že si je vedomý, že v prípade zistenia nepravdivých skutočností mu oslobodenie od súdnych poplatkov nebude priznané, resp. môže mu by odňaté a môže mu byť uložená poriadková pokuta. 5. Z tohto žalobcom vyplneného tlačiva súd prvej inštancie zistil, že žalobca nedisponuje žiadnym príjmom, býva v rodinnom dome v Š. na Š. ulici č. XX, ktorého je spoluvlastníkom. Uviedol, že má značné mesačné výdavky súvisiace s bývaním, ktoré však konkrétne nevyčíslil (teda neuviedol konkrétnu sumu za vodu, elektrinu, plyn iné). Uviedol, že má značné pôžičky, ale ani to bližšie nešpecifikoval a neuviedol výšku dlhov. Ďalej zistil, že žalobca je ženatý, ale spoločnú domácnosť s manželkou nezdieľa. Z priloženého potvrdenia Sociálnej poisťovne pobočka Nové Zámky zistil, že žalobca v období od 1.6.2014 do 31.5.2015 nepoberal dávku v nezamestnanosti. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky vyplýva, že od roku 1992 nie je a nebol poberateľom dávky sociálnej pomoci, nepoberá ani nepoberal dávky a príspevky v hmotnej núdzi a vôbec nepoberá ani nepoberal žiadne iné štátne sociálne dávky. Pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov prihliadol súd prvej inštancie aj na sadzbu súdneho poplatku za návrh o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, podľa zákona č. 71/1992 Zb. položka 7a sadzobníka súdnych poplatkov, t.j. sumu 20 Eur. Mal za to, že majetkové pomery nemožno považovať za všeobecne známe skutočnosti alebo skutočnosti známe z činnosti súdu. Konanie o oslobodenie od súdnych poplatkov nie je konaním v ktorom by zákon ukladala súdu vyhľadávaciu povinnosť?vo vzťahu k dôkazom potrebným na zistenie skutkového stavu (uznesenie NS SR zo dňa 30. apríla 2014, sp.zn. 6Sžf/19/2014). Vyslovil, že bolo výlučne na žalobcovi, aby svoje tvrdenie o nepriaznivej majetkovej situácii preukázal, čo však nepreukázal. Poukázal na skutočnosť, že žalobca vyplnil potrebné tlačivo veľmi všeobecne, napríklad svoje mesačné výdavky a pôžičky označil za "značné sumy", ktoré ďalej nešpecifikoval. Uviedol, že pri skúmaní podmienok pre oslobodenie nie sú dôležité len osobné, majetkové, rodinné, či sociálne pomery účastníka ale aj povaha uplatňovaného nároku, t.j. povinnosťou súdu je aj posúdiť, či nejde o zrejmé bezúspešné uplatňovanie či bránenie práva, napr. o šikanu, zneužitie práva a pod., pretože v takom prípade, ak by aj celkové majetkové pomery účastníka odôvodňovali priznanie mu oslobodenia, súd by toto nemohol účastníkovi priznať. Bol toho názoru, že aj keď je žalobca bez akéhokoľvek príjmu, jeho návrhu na oslobodenie od poplatkov nebolo možné vyhovieť, pretože v danom prípade o takéto zrejme bezúspešné uplatňovanie práva na zaplatenie 500.000 Eur žalobcom ide. Žalobca v petite návrhu žiadal priznať?uvedenú výšku škody ako ujmu, ktorú bližšie nešpecifikoval a zároveň uviedol, že ju nevie bližšie špecifikovať, výšku uplatnenej sumy nijako nezdôvodnil. Výzvou zo dňa 5.6.2015 vyzval žalobca na doplnenie návrhu, t.j. na doloženie listinných dôkazov na preukázanie svojich tvrdení, ktoré však súdu nepredložil. 6. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že v danom prípade zo samotných skutkových tvrdení žalobcu v návrhu na začatie konania a to aj bez toho, aby sa v tomto smere vykonalo na ich preukázanie dokazovanie, je nepochybné, že návrhu nemôže byť vyhovené. V takom prípade ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva, preto v súlade s citovaným ust. § 138 O.s.p. s poukazom na ust. § 30 O.s.p. žalobcovi nepriznal oslobodenie od poplatkov a neodkázal ho na Centrum právnej pomoci. 7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý ho považoval za nepravdivé, diskriminačné, účelové, zamerané proti jeho zákonným nárokom a vymožiteľnosti jeho práva. Uviedol, že každá jeho žaloba je jednoskutočná, jednovecná, v jednej predmetnej veci, petit každej veci je jednožalobný, nie je totožná so žiadnym iným konaním a v každej žalobe je listinnými dôkazmi preukázaný len jeden skutkový žalobný stav veci. Zdôraznil, že je už plných 21 rokov bez akéhokoľvek príjmu a napadnuté uznesenie považoval za vydané predčasne a nebol zistený skutkový stav veci. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie žiadal zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ktorým mu bude priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a bol mu podľa § 30 O.s.p. ustanovený bezplatný zákonný zástupca z radov advokátov. Poukázal opätovne na svoje zlé sociálne, finančné a zdravotné pomery. 8. Krajský súd v Bratislava ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku ďalej len „C.s.p.“) preskúmal vec bez pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 9. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 10. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. 11. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 C.s.p, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, a s prihliadnutím na to, že podanie žalobcu, a to jeho žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov, ako i na napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie a odvolanie žalobcu podané proti tomuto uzneseniu spadajú pod režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.6.2015, posudzoval odvolací súd odvolanie žalobcu a ním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa v tom čase účinných ustanovené Občianskeho súdneho poriadku. 13. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Právo na súdnu ochranu však nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods.1 Ústavy), medzi ktoré patrí aj zaplatenie súdneho poplatku podľa ustanovení príslušného zákona. Zákonná procesná úprava občianskeho súdneho konania tak zveruje súdu príslušnému na konanie v konkrétnej veci právomoc zaistiť naplnenie účelu základného práva na súdnu ochranu osoby, ktorá sa súdnej ochrany domáha v situáciách, v ktorých by výška súdneho poplatku vzhľadom na jej osobné, majetkové a príjmové pomery predstavovala reálnu a objektívnu prekážku prístupu k súdu v rozpore v rozpore s účelom a zmyslom práv zaručených v čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. 14. Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.6.2016) môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Toto zákonné ustanovenie je zamerané na ochranu účastníka, ktorý by pre svoje majetkové pomery bez ohrozenia svojich základných životných potrieb nemohol uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pre posúdenie dôvodnosti priznania oslobodenia od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p. sú rozhodujúce predovšetkým majetkové a sociálne pomery účastníka, ale aj výška súdneho poplatku a povaha nároku. Pri rozhodovaní musí súd skúmať pomery žiadateľa, či sú skutkové dôvody pre úsudok, že skutočne nemôže platiť náklady súdneho konania bez ohrozenia výživy vlastnej, prípadne výživy osôb, ktoré je povinný zo zákona vyživovať. Avšak súčasne musí byť splnená aj druhá podmienka, a to že nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. 15. Ustanoveniu § 138 ods. 1 O.s.p. korešponduje ust. § 254 C.s.p., podľa ktorého súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany. Ustanovenie § 254 ods. 1 C.s.p. už neustanovuje podmienku priznania oslobodenia od súdneho poplatku, spočívajúceho v tom, že nesmie ísť o prípad svojvoľného alebo zrejme bezúspešného uplatňovania alebo bránenia práva Súd totiž podľa uvedeného ustanovenia prizná oslobodenie od súdneho poplatku ak to odôvodňujú pomery strany. Ide o vyhodnotenie majetkových, zárobkových, sociálnych, zdravotných a iných pomerov strán konania. Tiež treba vziať do úvahy aj povahu nároku a a výšku súdneho poplatku. 16. Súd rozhoduje o oslobodení od súdnych poplatkov na základe žiadosti žiadateľa o priznanie tohto oslobodenia Je pritom povinnosťou účastníka vierohodným spôsobom preukázať súdu svoje pomery, ktoré sú rozhodné pre posúdenie dôvodnosti jeho žiadosti. 17. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca náležite nepreukázal svoje pomery odôvodňujúce priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a nie je povinnosťou súdu tieto zadovažovať. Nakoľko už v čase rozhodovania odvolacieho súdu odpadla druhá podmienka pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, a to či nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva (ust. § 254 ods. 1 C.s.p.), túto už odvolací súd nezisťoval. 18. Preto odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že jeho pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 19. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením rozhodoval aj o žiadosti žalobcu o ustanovenie mu zástupcu z radov advokátov, ktorej jeho žiadosti nevyhovel a neodkázal ho na Centrum právnej pomoci v zmysle § 30 O.s.p., ktorému ustanoveniu ekvivalent v Civilnom sporovom poriadku absentuje. 20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 2 C.s.p. nie je prípustné v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ C.s.p.