Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Cob/319/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115216457 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1115216457.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: I.. C. C., E. XXX/ A, XXX XX J., W.: XX XXX XXX, zast.: Mgr. Michal Zeman, advokát, Medená 18, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: ELAG Slovakia, s.r.o., Heydukova 12-14, 811 08 Bratislava, IČO: 35 908 513, zast.: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, o návrhu na vydanie rozkazu na plnenie, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/120/2015-38 zo dňa 09.09.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 30Cb/120/2015-38 zo dňa 09.09.2015 potvrdzuje. Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie, žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 6,70 eur spočívajúce v nevrátenej časti zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania a trovy právneho zastúpenia vo výške 262,51 eur a zároveň vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 92,80 eur. 2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal vydať rozhodnutie, ktorým by súd určil povinnosť žalovaného predložiť konečné vyúčtovanie vedľajších nákladov za kalendárny rok 2014 v súvislosti s užívaním nebytových/kancelárskych priestorov m.č. X.XX, X.XX, X.XX S. X.XX o celkovej výmere XX,XX C. nachádzajúce sa v budove so súp. č. XXXX postavenej na pozemku parcely registra „. Č.. XXXX v katastrálnom území D. C., na adrese Y. A.. Č.. XX-XX, J. na základe zmluvy o nájme zo dňa 20.09.2013. 3. Podaním, doručeným súdu dňa 22.07.2015, žalobca vzal návrh na začatie konania späť, nakoľko žalovaný dňa 25.06.2015 e-mailom splnil svoju povinnosť v zmysle zmluvy o nájme a konečné vyúčtovanie žalobcovi zaslal. K podaniu žalobca predložil predmetný e-mail zo dňa 25.06.2015. 4. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku (ďalej O.s.p.). Keďže žalobca preukázal súdu, že žalovaný svoju povinnosť, ktorej splnenie sa domáhal návrhom na začatie konania, splnil až dňa 25.06.2015, t.j. po podaní návrhu na začatie konania, mal súd za to, že žalobca vzal dôvodne podaný návrh späť pre správanie žalovaného. 5. Trovy konania žalobcu pozostávali zo sumy 6,70 eur, ktorá predstavuje sumu, o ktorú bol zaplatený súdny poplatok krátený v zmysle ust. § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a z trov právneho zastúpenia vo výške 262,51 eur, a to za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava veci, podanie návrhu na súd, podanie späťvzatia) á 64,53 eur + 3 x 8,39 eur režijný paušál na rok 2015 + 20 % DPH. 6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že so žalobcom uzavrel zmluvu o prenájme nebytových priestorov, nakoľko však žalobca porušoval svoju povinnosť riadne a včas platiť nájomné spolu s prevádzkovými nákladmi, došlo k ukončeniu zmluvy odstúpením zo strany žalovaného. Po ukončení nájomného vzťahu, žalovaný dňa 01.05.2015 vyhotovil dobropis predstavujúci Ročné vyúčtovanie nákladov za prenajaté nebytové priestory na Y. XX-XX, J., za rok 2014 znejúci na čiastku 803,48 eur. Následne žalovaný oznámil žalobcovi, že uvedenú čiastku započítava voči splatnému a doposiaľ neuhradenému nájomnému a vedľajších prevádzkových nákladov za prenájom nebytových priestorov, a to spätne ku dňu ich splatnosti. Je preto zrejmé, že pohľadávka žalovaného voči žalobcovi na vrátenie preplatku zanikla. Podanie žaloby považoval preto za zjavne nedôvodné. 7. Tiež namietol, že žalobca sám je advokátom, teda osobou odborne spôsobilou chrániť samostatne svoje práva pred súdom bez nevyhnutnej potreby nechať sa zastupovať, navyše v jednoduchej veci. V tejto súvislosti poukázal na nález ÚS SR sp. zn. II. ÚS 78/03 zo dňa 09.09.2004. 8. Ďalej uviedol, že podanie späťvzatia návrhu nie je úkonom právnej služby v zmysle § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky č. 655/2004 Zb., nakoľko sa nejedná o písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej. 9. Na záver namietol, že nemal možnosť vyjadriť sa k návrhu vo veci samej, resp. k procesnému podaniu skôr, než o ňom súd rozhodne. 10. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a uplatnil si náhradu trov konania. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že uznesenie je potrebné potvrdiť. 12. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou zo dňa 16.06.2015 domáhal od žalovaného predloženia konečného vyúčtovania nákladov. Žaloba bola súdu doručená dňa 17.06.2015 a následne dňa 22.07.2015 bolo súdu doručené jej späťvzatie s odôvodnením, že žalovaný po začatí konania požadované vyúčtovanie predložil, na preukázanie čoho žalobca doložil e-mail zo dňa 25.06.2015, v ktorom žalovaný uviedol, že žalobcovi zasiela vyúčtovanie nákladov. 13. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. 14. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p. (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie žalovaného vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania žalovaný. 15. Uvedené ustanovenie vyjadruje výnimku zo zásady náhrady trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Toto ustanovenie vyžaduje zodpovednosť za zavinenie procesnej strany, ktorej procesný úkon má za následok zastavenie konania. Ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorá zo strán zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Uvedená zásada platí aj v súlade s ustanovením § 256 ods. 1 CSP účinným v čase rozhodovania odvolacieho súdu. 16. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu na jeho začatie, súd zaviaže na náhradu trov konania žalovaného iba vtedy, ak došlo k späťvzatiu návrhu v dôsledku jeho správania po podaní návrhu na začatie konania, napr. po podaní návrhu na začatie konania uhradil žalovanú pohľadávku. 17. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 7 M Cdo 4/2010 „ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním odporcu, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania navrhovateľ v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu.“ 18. Odvolací súd má za to, že v konaní bolo preukázané, že zastavenie konania zavinil žalovaný, ktorý po začatí konania žalobcovi predložil konečné vyúčtovanie nákladov. Neobstojí argument žalovaného, že žaloba nebola dôvodná. Žaloba bola podaná dôvodne a zastavenie konania procesne zavinil žalovaný tým, že plnil po začatí konania, teda zachoval sa v zmysle žalobnej požiadavky. 19. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že žalobca sám je advokátom, teda osobou odborne spôsobilou chrániť samostatne svoje práva pred súdom bez nevyhnutnej potreby nechať sa zastupovať, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2015, sp. zn. 4MCdo/16/2014, podľa ktorého „pojem „účelný“ je nevyhnuté chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, pred nadbytočnými či nadmernými nákladmi (napr. opakované uplatnenie náhrady za prevzatie a prípravu zastupovania, nepotrebné konzultácie s klientom atď.). Vzhľadom na ústavne zaručené právo na právnu pomoc nie je možné prostredníctvom uvedeného termínu (neúčelne vynaložené náklady konania) vymedziť kategóriu subjektov, ktorá by tak z hľadiska právneho zastúpenia mala odlišné postavenie, a tak jej de facto právo na zastúpenie advokátom v konaní upierať a z hľadiska ostatných účastníkov ju diskriminovať. Účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám.“ Uplatňovanie názoru žalovaného by de facto znamenalo, že nárok na náhradu trov za právne zastupovanie v konaní nemajú všetky fyzické osoby s právnickým vzdelaním, množstvo korporácií, obchodných spoločností, družstiev, štátnych inštitúcií a organizácií a pod., čo by viedlo k ich diskriminácii a nerovnému postaveniu v konaní. 20. Odvolací súd sa ďalej zaoberal námietkou žalovaného týkajúcou sa priznania odmeny za späťvzatie žaloby. Treba uviesť, že písomnými podaniami vo veci samej sú najmä spísanie žaloby, návrhu na začatie konania, odvolania a pod.. Za úkon vo veci samej sa však považuje aj späťvzatie žaloby. Na túto skutočnosť je potrebné brať o to väčší dôraz, že žalobca podal návrh na začatie konania dôvodne a až správaním žalovaného v priebehu konania odpadol dôvod na pokračovanie v konaní. Späťvzatie návrhu je úkonom právnej služby týkajúcim sa veci samej, pretože v jeho dôsledku dochádza k podstatnej zmene žalovaného nároku. 21. Odvolací súd neakceptoval ani argument, že žalovaný nemal možnosť vyjadriť sa k podaniu vo veci samej, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo pred prvým pojednávaním a vyjadrenie žalovaného k veci stratilo opodstatnenie. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne. 23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal úspech vo veci, keďže mu však žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, odvolací súd mu ich náhradu nepriznal. 24. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).