Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/51/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115223414 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Noskovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1115223414.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a členov senátu JUDr. Eugena Palášthyho a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci žalobcu: E. O., Q.. XX.XX.XXXX, U. T. E. XXX, Q., W. N., zast.: Studio Legale, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 811 874, proti žalovanému v I. rade: JUDr. Miroslav Ňuňuk, so sídlom Cintorínska 22, Bratislava, správca úpadcu SLÁVIA BETA, s.r.o., Šustekova 3697/49, 851 04 Bratislava, IČO: 35 768 614 a žalovanému v II. rade: SLAJD, s.r.o., so sídlom U Vlečky 239/12, Ústí nad Labem, Česká republika, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 9Cbi/24/2015-27 zo dňa 05.02.2016, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave späťvzatie žaloby zo dňa 29.06.2016 pripúšťa. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 9Cbi/24/2015-27, zo dňa 05.02.2016, v I. výroku, ktorým súd prvej inštancie konanie v celom rozsahu zastavil a v III. výroku, v ktorom bolo rozhodnuté o náhrade trov konania, zrušuje a konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 9Cbi/24/2015 zastavuje. Žalovanému v I. rade a žalovanému v II. rade náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie v celom rozsahu zastavil konanie o určenie popretej pohľadávky prihlásenej do konkurzného konania 8K/9/2015 vo výške 126.513,66 Eur na Okresnom súde Bratislava I, nakoľko v zmysle § 32 ods. 11 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) žalobca, ako popierajúci veriteľ, preddavok na trovy konania nezložil. Súd ďalej upravil učtáreň súdu prvej inštancie, aby po právoplatnosti tohto uznesenia vrátila žalovanému v II. rade preddavok vo výške 322,62 Eur, zložený žalovaným v II. rade na trovy konania a zaúčtovaný pod účtovným dokladom D215, pol. reg. 9/2015. Súd prvej inštancie tiež rozhodol, že žalovaný v I. rade a žalovaný v II. rade nemajú právo na náhradu trov konania (§ 142 ods. 1, ods. 2 Občiansky súdny poriadok - ďalej len „OSP“). 2. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o zastavení konania podal žalobca odvolanie podľa § 201 a nasledujúcich ustanovení a § 206 ods. 1 OSP vzhľadom na skutočnosť, že uznesenie o zastavení konania pod č. k. 9Cbi/24/2015-27 zo dňa 05.02.2016, doručené právnemu zástupcovi žalobcu, doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť a preddavok na trovy konania boli zložené v celom rozsahu prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu dňa 29.03.2016, v rámci zákonnej lehoty na podanie odvolania s prihliadnutím na ust. § 103 OSP a mal za to, že zložením preddavku na trovy konania bol nedostatok podmienky konania, za splnenia ktorého môže súd v konaní pokračovať, v plnom rozsahu odstránený. Zároveň v odvolaní, s poukazom na § 10 ods. 3 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, uviedol, že príslušný súd zruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak poplatník zaplatí súdny poplatok do konca lehoty na podanie odvolania. Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalobca je fyzickou osobou a talianskym štátnym príslušníkom s materinským jazykom talianskym a podľa jeho názoru nebola konajúcim súdom rešpektovaná zásada o doručovaní súdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007 a písomnosti sa mali žalobcovi do iného členského štátu doručovať s prekladom do jazyka talianskeho, preto museli na svoje náklady dať vyhotoviť preklad do jazyka talianskeho predmetné uznesenie o povinnosti zložiť preddavok na trovy konania. Keďže prvotné uznesenie o zložení preddavku na trovy konania museli v rámci komunikácie s klientom dať preložiť do talianskeho jazyka a vzhľadom na zaneprázdnenosť súdnej tlmočníčky, ktorá vyhotovovala predmetný preklad do jazyka talianskeho, bolo objektívnymi skutočnosťami zapríčinené zmeškanie lehoty na zloženie preddavku na trovy konania zo strany žalobcu a navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 05.02.2016 pod č. k. 9Cbi/24/2015-27 o zastavení konania a aby ďalej vo veci konal. Výrok rozhodnutia o náhrade trov konania týmto nie je dotknutý. 3. Odvolanie žalobcu bolo súdom prvej inštancie zaslané dňa 18.05.2016 žalovanému v I. aj v II. rade. 4. K odvolaniu žalobcu sa dňa 31.05.2016 vyjadril žalovaný v II. rade. Nesúhlasil s tvrdeniami žalobcu, považuje ich za účelové a zavádzajúce. Je toho názoru, že preddavok na trovy konania podľa § 32 ods. 11 zákona č. 7/2005 ZKR, nie je možné považovať za súdny poplatok, nakoľko jeho právne opodstatnenie je upravené iba v ZKR. Obdobný právny názor vyslovil aj Krajský súd v Trenčíne v uznesení č. k. 16CoKR/16/2015 zo dňa 17.06.2015. Žalovaný v II. rade mal za to, že nie je možné použiť postup podľa ust. § 10 ods. 3 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“), a to ani za situácie, že žalobca preddavok na trovy konania zložil na účet súdu v určenej výške a v lehote na podanie odvolania. Na základe týchto skutočností tak žalobca nepostupoval správne, keď preddavok zložil až v lehote na podanie odvolania, a to z dôvodu, že nesprávne aplikoval ustanovenie právneho predpisu zákona č. 71/1992 Zb. na túto predmetnú vec, keďže v tejto veci nie je možné ust. § 10 ods. 3 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb., použiť. V tejto súvislosti žalovaný v II. rade poukázal aj na skutočnosť, že žalobca neuviedol v akom rozsahu rozhodnutie prvostupňového súdu napáda a ani neuviedol žiadny dôvod, pre ktorý podal odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu a odvolanie odôvodnil len tým, že preddavok uhradil v súlade s ustanovením § 10 ods. 3 prvá veta zákona č. 71/1992 Zb., t. j. podľa názoru žalovaného v II. rade odvolanie žalobcu zo dňa 29.03.2016 nespĺňa všetky zákonom požadované náležitosti upravené v ustanovení § 205 ods. 1 OSP. Žalovaný v II. rade ďalej uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, že prvostupňový súd nerešpektoval zásady o doručovaní súdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1393/2007, nakoľko priamo v tomto nariadení v čl. 8 nariadenia sa uvádza: „Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na doručovanie písomností splnomocnenému zástupcovi strany v tom členskom štáte, v ktorom sa uskutočňuje konanie, a to bez ohľadu na miesto pobytu tejto strany“. Podľa § 49 ods. 1 OSP, ak má účastník zástupcu s plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má však účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku sa doručuje iba zástupcovi. Žalovaný v II. rade navrhol, aby odvolací súd vydal uznesenie, ktorým uznesenie Okresného súdu Bratislava I potvrdí ako vecne správne. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 5. Žalobca podaním zo dňa 29.06.2016, doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.07.2016 a súdu odvolaciemu dňa 25.07.2016, doručil späťvzatie návrhu na začatie konania a žiadal, aby súd konanie o určenie popretej pohľadávky zastavil. 6. Podľa § 370 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“), ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 7. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 8. Odvolací súd doručil žalovaným predmetné späťvzatie žaloby s tým, že ak v určenej 5-dňovej lehote nevyjadria nesúhlas so späťvzatím žaloby, súd bude postupovať podľa § 370 ods. 2 CSP. Žalovaný v I. rade zásielku prevzal dňa 07.10.2016, do dnešného dňa na oznámenie súdu nereagoval. Žalovaný v II. rade doručil dňa 13.10.2016 súhlas so späťvzatím žaloby a vyjadrenie, že si neuplatňuje nárok na náhradu konania a ani účelne vynaložených nákladov. 9. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd v zmysle § 370 ods. 2 CSP pripustil späťvzatie žaloby, uznesenie Okresného súdu Bratislava I 9Cbi/24/2015-27 zo dňa 05.02.2016 zrušil v I. výroku, ktorým súd konanie zastavil v celom rozsahu a v III. výroku, v ktorom bolo rozhodnuté o náhrade trov konania a konanie vedené pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 9Cbi/24/2015 zastavil. 10. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 11. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Vzhľadom na dôvod zastavenia konania, mal súd za to, že z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil žalobca, žalovaným však v predmetnom konaní žiadne trovy konania nevznikli, preto im ich odvolací súd nepriznal. 13. Nakoľko odvolaním žalobcu proti uzneseniu č. k. 9Cbi/24/2015-27 zo dňa 05.02.2016 nebol napadnutý výrok uznesenia, ktorým súd upravil učtáreň súdu prvej inštancie, aby po právoplatnosti uznesenia vrátila žalovanému v II. rade preddavok vo výške 322,62 Eur (zložený žalovaným v II. rade na trovy konania a zaúčtovaný pod účtovným dokladom D215, pol. reg. 9/2015), nadobudlo rozhodnutie v tejto časti právoplatnosť. Odvolací súd tak o žiadosti žalovaného v II. rade o vrátenie preddavku na trovy konania nerozhodoval. 14. Súd prvej inštancie musí rozhodnúť o vrátení preddavku vo výške 322,65 Eur žalobcovi (viď str. 45 základného spisu) po preverení, či táto platba nabehla na účet Okresného súdu Bratislava I. 15. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).