Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/22/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115225983 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1115225983.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: C. A., B. XXX, B., proti odporcom: 1/ B. A., B. XXX, B., 2/ Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., Grösslingova 77, Bratislava, IČO: 31 351 026, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 20C/227/2015-9, zo dňa 5.11.2015, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľka sa návrhom podaným na súde 6.10.2015 voči odporcom domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým súd uloží povinnosť odporcovi 1/ zdržať sa poskytnutia akýchkoľvek ďalších plnení v prospech odporcu 2/ do právoplatnosti rozsudku vo veci samej a odporcovi 2/ povinnosť zdržať sa použitia exekučného titulu - uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 24C/209/2011 na účely vykonania exekúcie až do právoplatnosti rozsudku vo veci samej. V rámci opisu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia uviedla, že odporca 1/ podpísal 26.6.2002 vyhlásenie ručiteľa v zmysle § 303 a nasl. Obch. zák. a § 546 - 550 Obč. zák. za dlžníkov N. T. Q. B. T., ktorým sa zaručil, že uspokojí pohľadávku voči odporcovi 2/, ak dlžníci nesplnia akýkoľvek svoj záväzok vyplývajúci z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXX/XXXX J. XX.X.XXXX. O tomto právnom úkone neinformoval navrhovateľku a k 26.6.2002 odporca 1/ nevlastnil žiadny osobný majetok relevantnej hodnoty, okrem majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), ktorý by mohol byť predmetom exekučného konania, pokiaľ by nesplnil záväzok. Navrhovateľka sa o tomto úkone dozvedela až 1.10.2015, kedy boli k predmetnej veci na jej adresu doručené listiny pre odporu 1/. Zdôraznila, že odporca 2/ si uplatnil na Okresnom súde Bratislava IV titulom ručenia proti odporcovi 1/ nárok na zaplatenie 4.338,58 eura s prísl. z titulu ručenia za záväzky dlžníkov. Odporca 1/ na základe uznesenia vydaného v tomto konaní bol zaviazaný na platenie žalovanej sumy v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur, ktoré hradí od marca 2013 zo spoločného príjmu. Zároveň poukázala na neplatnosť ručiteľského vyhlásenia z dôvodu možnosti exekučného uspokojenia pohľadávky z vecí patriacich do BSM a na rozpor s dobrými mravmi, nakoľko dlžníci ani ručiteľ v čase ručiteľského vyhlásenia neboli záväzok reálne schopní plniť. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvého stupňa ďalej vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom vo veci samej mieni domáhať určenia neplatnosti ručiteľského vyhlásenia odporcu 1/ z 26.6.2002. Súd prvého stupňa konštatoval, že pred nariadením predbežného opatrenia podľa § 74 ods. 1 O.s.p. súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma skutkové okolnosti, vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia a či je dostatočne odôvodnený. Uviedol, že základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie predbežného opatrenia vo všeobecnosti predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku) a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade však považoval za potrebné osvedčiť, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Predbežné opatrenie má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde je v konkrétnom prípade odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia účastníka v danom právnom vzťahu. Predbežné opatrenie teda nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov, čo však neznamená, že by bolo možné predbežné opatrenie vydať len na základe návrhu a bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia súd prvého stupňa skúmal, či je daná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania a po posúdení návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zo zákonných hľadísk, osvedčenia dôvodnosti nároku navrhovateľky, opísania rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia a osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že v konaní o nariadenie predbežného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno výlučne na navrhovateľovi. Unesenie dôkazného bremena predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu navrhol aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený predbežným opatrením, taktiež však dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení konštatoval, že navrhovateľka odôvodňovala potrebu dočasnej úpravy právnych vzťahov tým, že dôsledkom ručiteľského vyhlásenia odporcu 1/ z 26.6.2002 sa vytvára stav, keď odporca 2/ má možnosť v prípade nesplnenia záväzku odporcom 1/ domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky v exekučnom konaní aj z majetku patriaceho do BSM v zmysle § 147 ods. 1 Obč. zák., pričom ručiteľské vyhlásenie vykonal bez vedomia a súhlasu navrhovateľky v rozpore s dobrými mravmi. Navyše odporca 1/ ku dňu ručiteľského vyhlásenia, ani v súčasnosti nedisponuje osobným majetkom v takej výške, aby postačoval na exekučné uspokojenie pohľadávky odporcu 2/, preto je reálna hrozba, že bude postihnutý spoločný majetok patriaci do BSM. Odporca 2/ si svoj nárok na zaplatenie 4.338,58 eura uplatnil v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV a vydané uznesenie je exekučným titulom pre vymáhanie splnenia povinnosti odporcu 1/ plniť predmetnú sumu titulom ručiteľského vyhlásenia. Na základe vydaného uznesenia bol odporca 1/ zaviazaný na platenie žalovanej sumy v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur, ktoré hradí od marca 2013 a to zo spoločného príjmu. Súd prvého stupňa s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nemal za preukázané, akým spôsobom bolo ukončené konanie vedené pod sp. zn. 24C/209/2011 na Okresnom súde Bratislava IV, nakoľko navrhovateľka uvádza len vydanie uznesenia; dôvodil, že navrhovateľka nepreukázala ani vedenie exekučného konania na základe exekučného titulu, ktorým má byť predmetné vydané uznesenie v konaní vedenom pod sp. zn. 24C/209/2011 a teda neosvedčila dostačujúcim spôsobom nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorá by nariadenie predbežného opatrenia opodstatňovala. Bol názoru, že len samotná úvaha navrhovateľky, že prípadným exekučným konaním vedeným na základe exekučného titulu - vydaného uznesenia v konaním vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 24C/209/2011, ktoré bližšie nešpecifikovala, by bolo zasiahnuté do jej majetkových práv tým, že by sa postihol aj majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva manželov vzhľadom na to, že odporca 1/ nevlastní žiadny majetok relevantnej hodnoty, nie je bezprostredným ohrozením jej práv. Mal za to, že navrhovateľka rovnako nepreukázala bezprostredne hroziacu ujmu do jej práv vo vzťahu k odporcovi 1/, keďže nepodložila svoje tvrdenia žiadnymi dôkazmi o reálnom platení splátok odporcom 1/ v prospech odporcu 2/; o platení mesačných splátok po 100 eur pritom mala vedomosť, pretože ako sama potvrdila, odporca 1/ platil tieto splátky od marca 2013 zo spoločných prostriedkov. Nakoľko navrhovateľka nijakým spôsobom nepreukázala existenciu konkrétneho konania odporcov, z ktorého by jej hrozila bezprostredná ujma a nakoľko z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nevyplývajú konkrétne skutočnosti, ktoré by osvedčili reálne platenie splátok odporcu 1/ a snahu odporcu 2/ vymáhať zaplatenie sumy, ktorá bola predmetom ručenia, súd prvého stupňa návrh na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 76 ods. 1 písm. e) a písm. f) O.s.p. v celom rozsahu zamietol. Proti uzneseniu podala navrhovateľka odvolanie a žiadala napadnuté uznesenie zmeniť a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Uviedla, že s odporcom 1/ sú manželia a zákonný rozsah ich BSM nie je žiadnou dohodou modifikovaný alebo menený. Odporca 1/ dňa 26.6.2002 podpísal vyhlásenie ručiteľa v zmysle § 303 a nasl. Obch. zák. a § 546 - 550 Obč. zák. za dlžníkov N. T., B. T. Q. M.. E. T.U., ktorým sa zaručil, že uspokojí pohľadávku voči odporcovi 2/, ak dlžníci nesplnia akýkoľvek svoj záväzok vyplývajúci z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXX/XXXX J. XX.X.XXXX. O právnom úkone ju odporca 1/ neinformoval a k 26.6.2002 nevlastnil ani žiadny osobný majetok relevantnej hodnoty, okrem majetku patriaceho do BSM, ktorý by mohol byť predmetom exekučného konania, pokiaľ by nesplnil záväzok. Odporca 2/ si uplatnil na Okresnom súde Bratislava IV titulom ručenia proti odporcovi 1/ nárok na zaplatenie istiny 4.338,58 eura s prísl. z titulu ručenia za záväzky dlžníkov. Zopakovala, že návrhom vo veci samej sa domáha, aby súd určil, že vyhlásenie ručiteľa (odporcu 1/) z 26.6.2002 za dlžníkov je neplatné, pretože cieľom právneho úkonu bolo vytvoriť možnosť exekučného uspokojenia pohľadávky z vecí patriacich do BSM. Mala za to, že tento úkon odporuje dobrým mravom a podľa § 39 Obč. zák. je absolútne neplatný, pretože dlžníci a ani ručiteľ v čase ručiteľského vyhlásenia neboli záväzok reálne schopní splniť. Ozrejmila, že odporca 1/ sa v zmysle vyhlásenia z 26.6.2002 stal individuálnym ručiteľom za záväzok dlžníkov; dôsledkom tohto právneho úkonu nie je síce jej priama zodpovednosť ako osobného dlžníka za uvedený záväzok, ale právny úkon vytvára stav, keď odporca 2/ má možnosť v prípade nesplnenia záväzku odporcom 1/ domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky v exekučnom konaní aj z majetku patriaceho do BSM (§ 147 ods. 1 Obč. zák.). Táto skutočnosť pre ňu odôvodňovala záver, že prevzatie ručiteľského záväzku odporcom 1/ nebolo bežnou záležitosťou, dotýkajúcou sa spoločných vecí oboch manželov, podmienenou jej súhlasom. Mala za to, že účinky právneho úkonu odporcu 1/ mali spôsobilosť prejaviť sa vo sfére spoločných vecí, keďže odporca 1/ v čase uskutočnenia ručiteľského vyhlásenia, t.j. ku dňu 26.6.2002, ani v súčasnosti, nedisponuje osobným majetkom v takej výške, aby postačoval na exekučné uspokojenie pohľadávky odporcu 2/. Navrhovateľka má za to, že občianskoprávna zásada ochrany slabšieho má chrániť ju ako manželku ručiteľa proti strate nescudziteľného ľudského práva, pretože jej manžel (odporca 1/) prevzal ďalšie veľké riziko bez toho, aby mal sám a jeho rodina z poskytnutého úveru, za ktorý prevzal ručenie, vlastnú alebo akúkoľvek inú výhodu. Poukázala aj na skutočnosť, že odporca 2/ (veriteľ) od počiatku vedel, že záväzok ručiteľa (odporcu 1/) bude realizovaný na úkor majetku patriaceho do BSM, a to postupom predpokladaným podľa § 147 ods. 1 Obč. zák., teda exekučným uspokojením pohľadávky veriteľa len jedného z manželov z majetku patriaceho do BSM, keďže jej manžel nemá iný majetok vo výlučnom vlastníctve. V prípade, ak odporca 1/ prestane plniť odporcovi 2/, bude sa odporca 2/ domáhať uspokojenia svojej pohľadávky v exekučnom konaní na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 24C/209/2011, aj z majetku patriaceho do BSM, napr. predajom spoločných hnuteľných či nehnuteľných vecí tvoriacich masu BSM. Argumentáciu súdu prvého stupňa, že očakáva najprv naplnenie ďalšej hrozby, považovala za zjavne nesprávnu; o dočasnú ochranu po realizácii zásahu už nestojí, pretože ak sa chce vyhnúť hrozbe exekučného konania, ktoré postihne aj jej majetok, ktorý má v BSM s odporcom 1/, musí odporca 1/ aj naďalej plniť neoprávnený nárok odporcovi 2/, a to až do rozhodnutia vo veci samej. Namietla, že v prípade, ak by odporca 1/ prestal plniť, odporca 2/ by využil exekučný titul, ktorým je uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 24C/209/2011. Začatím exekúcie by došlo k blokácii celého majetku navrhovateľky, ktorý má v BSM s odporcom 1/, vrátane jeho príjmu, ktorý taktiež tvorí masu BSM, nakoľko navrhovateľka s odporcom 1/ hradia všetky spoločné náklady zo spoločných príjmov a potom jej súd už len ťažko pomôže predbežným opatrením. Odporca 1/ má vo vzťahu s odporcom 2/ postavenie spotrebiteľa; považovala za prirodzené, že žije v obavách, či dodávateľ splní ďalšiu avizovanú hrozbu. Keďže neistota môže trvať rôzne dlhé časové obdobie, je z postupov odporcu 1/ a odporcu 2/ stále v strese. Za zjavne nesprávnu považovala aj argumentáciu súdu prvého stupňa o tom, že mala vedomosť o platení odporcu 1/ v prospech odporcu 2/, nakoľko vo svojom návrhu uviedla, že o právnom úkone odporcu 1/ sa dozvedela až 1.10.2015; do uvedeného dátumu vôbec nemala vedomosť, že jej manžel prevzal ručenie a už vôbec nemala vedomosť, že spláca dlh z ručiteľského záväzku odporcovi 2/. Odporca 1/ jej túto skutočnosť zamlčal, splátky hradí z bežného účtu, ktorý je vedený na jeho meno; výpisy dostáva odporca 1/ v elektronickej podobe a keďže nemala dôvod podrobne skúmať výpisy z účtu, nevšimla si, že zo spoločného príjmu do domácnosti odchádza časť príjmu na splátky odporcovi 2/ bez jej vedomia. V tejto súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/2010 z 8.12.2010 v ktorom vyslovil, že právny úkon urobený len jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela, ktorý presahuje rámec bežných veci, na základe ktorého by mohol byť postihnutý spoločný majetok v BSM, zasahuje do základných práv dotknutého manžela. Nestotožnila sa s názorom súdu prvého stupňa, ktorý jej vytýkal, že neosvedčila svoje tvrdenia, keď nepredložila súdu dôkazy, ktoré by jej tvrdenia osvedčili; poukázala na to, že ju súd prvého stupňa pred rozhodnutím nevyzval, aby opravila, špecifikovala svoj návrh, alebo aby predložila súdu dôkazy, ktoré by osvedčili jej tvrdenie. Mala za to, že navrhované predbežné opatrenie slúži na ochranu jej práv v podobnom rozsahu, ako sa týchto oprávnení domáha v konaní vo veci samej a aj keď vo všeobecnosti predbežné opatrenie nemá prejudikovať práva a povinnosti účastníkov, s ohľadom na povahu prejednávanej veci, keď nie je možné vzhľadom na predmet konania ochranu inak poskytnúť, možno nariadiť predbežné opatrenie zakazujúce určité konanie obdobne, ako petit návrhu o zdržanie sa takéhoto konania; nejde pritom o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, pretože predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a zaniká zo zákona za podmienok uvedených v § 77 O.s.p. Za rozhodujúce hľadisko považovala to, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov a aby sa zabránilo zväčšeniu jej ujmy. Odvolací súd prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), pričom bol viazaný jeho rozsahom a dôvodmi (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia musí byť v konaní o nariadenie predbežného opatrenia aspoň osvedčená. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. Navrhovateľka sa nariadenia predbežného opatrenia domáhala z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov v zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi účastníkmi, ak tieto vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Z ustanovenia § 74 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že ak sú splnené podmienky na nariadenie predbežného opatrenia, súd môže predbežné opatrenie nariadiť, pričom však toto neprejudikuje práva a povinnosti účastníkov konania. Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia pritom nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku (dôvodnosť ktorého bude predmetom konania o veci samej), ale postačuje, ak je nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, osvedčený, t.j. ak je hodnoverný a javí sa ako pravdepodobný. Ďalším predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy bez okamžitého zásahu súdu. Predbežné opatrenie má charakter provizórneho riešenia vzťahu medzi účastníkmi a je namieste vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia navrhovateľa, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Navrhovateľka sa nariadením predbežného opatrenia proti odporcovi 1/ domáha uloženia povinnosti zdržať sa poskytnutia akýchkoľvek ďalších plnení v prospech odporcu 2/ (na podklade ručiteľského vyhlásenia z 26.6.2002, na základe ktorého si odporca 2/ uplatnil na Okresnom súdu Bratislava IV pohľadávku 4.338,58 eura s prísl.); nariadením predbežného opatrenia proti odporcovi 2/ sa domáha uloženia povinnosti zdržať sa použitia právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ktorým je uznesenie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 24C/209/2011, zaväzujúce odporcu 1/ na zaplatenie 4.338,58 eura s prísl. Potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že dôsledkom ručiteľského vyhlásenia odporcu 1/ z 26.6.2002 sa vytvára stav, keď odporca 2/ má možnosť v prípade nesplnenia záväzku odporcom 1/ domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky v exekučnom konaní aj z majetku patriaceho v zmysle § 147 ods. 1 Obč. zák. do BSM, pričom odporca 1/, ktorý je manželom navrhovateľky, ručiteľské vyhlásenie vykonal bez jej vedomia a súhlasu v rozpore s dobrými mravmi. Odporca 1/ pritom ku dňu ručiteľského vyhlásenia, ale ani v súčasnosti nedisponuje osobným majetkom v takej výške, aby postačoval na exekučné uspokojenie pohľadávky odporcu 2/, preto je reálna hrozba, že bude postihnutý spoločný majetok patriaci do BSM. Odporca 2/ si svoj nárok na zaplatenie 4.338,58 eura uplatnil v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV a ním vydané uznesenie (sp. zn. 24C/209/2011) je exekučným titulom pre vymáhanie splnenia povinnosti odporcu 1/ titulom ručiteľského vyhlásenia; na základe predmetného uznesenia bol odporca 1/ zaviazaný na zaplatenie 4.338,58 eura s prísl. v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur, ktoré zo spoločného príjmu hradí od marca 2013. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd musí skúmať naplnenie formálnych a vecných predpokladov uvedených v § 74 O.s.p. Úspech účastníka konania, ktorý sa domáha nariadenia predbežného opatrenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi účastníkmi konania, ohľadne ktorého majú byť upravené ich pomery (tzv. osvedčenie nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej (dočasnej) úpravy. V podanom odvolaní navrhovateľka po doplnení listinných dôkazov v celom rozsahu zotrvala na obsahu a dôvodoch návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a iba zopakovala svoje predchádzajúce tvrdenia. Okresný súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľa: Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., (aktuálny odporca 2/) proti odporcovi: B. A. (aktuálny odporca 1/) o zaplatenie 4.338,58 eura s prísl., uznesením č.k. 24C/209/2011-94, zo dňa 21.2.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.3.2013, v zmysle § 99 ods. 1, 2 O.s.p. schválil zmier, na základe ktorého sa odporca (B. A.) zaviazal zaplatiť navrhovateľovi (Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s.) 4.338,58 eura spolu s ročným úrokom z omeškania 7 % od 28.6.2007 do zaplatenia, spolu s poplatkami za vedenie účtu a servisnými poplatkami 89,55 eura, ako aj náhradu trov konania v sume 26,55 eura, všetko v mesačných splátkach po 100 eur, počnúc právoplatnosťou uznesenia o schválení zmieru, vždy do 15. dňa v mesiaci. Podľa dojednaného zmieru, malo omeškanie s plnením čo i len jednej splátky mať za následok stratu výhody splátok a zročnosť celého plnenia pod následkom výkonu rozhodnutia. Jedná sa o právoplatný a vykonateľný exekučný titul, vo vzťahu ktorému navrhovateľka - manželka (eventuálne) povinného odporcu 1/, žiada predbežným opatrením uložiť odporcovi 2/ povinnosť zdržať sa jeho použitia; odporcovi 1/ žiada predbežným opatrením uložiť povinnosť zdržať sa poskytnutia akýchkoľvek ďalších plnení. V predmetnej veci sa navrhovateľka predbežným opatrením (celkom v rozpore s účelom predbežného opatrenia) bráni možnej exekúcii zo strany (eventuálne) oprávneného odporcu 2/, do času právoplatného rozhodnutia vo veci samej; návrhom vo veci samej sa mieni domáhať určenia neplatnosti ručiteľskej listiny č. XXXXXXXX/XXXX z XX.X.XXXX, v ktorej odporca 1/ vydal ručiteľské vyhlásenie a zaviazal sa za dlžníkov N. T. Q. B. T., na základe ktorého si odporca 2/ proti odporcovi 1/ uplatnil na Okresnom súde Bratislava IV pohľadávku 4.338,58 eura s prísl. Navrhovateľka sa však mýli, pokiaľ je toho názoru, že prípadné vyhovenie jej návrhu v smere určenia neplatnosti predmetnej ručiteľskej listiny povedie automaticky k zániku skoršieho exekučného titulu - právoplatného uznesenia Okresného súdu Bratislava IV o schválení zmieru. V zmysle § 99 ods. 4 O.s.p. má súdom schválený zmier účinky právoplatného rozsudku. Možnosť zrušenia právoplatných súdnych rozhodnutí (exekučných titulov) prichádza do úvahy prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov, ktorým je v danom prípade obnova konania a prostredníctvom návrhu na zrušenie uznesenia o schválení zmieru v zmysle § 99 ods. 4 O.s.p., ak je zmier podľa hmotného práva neplatný. Navyše pokiaľ má súdom schválený zmier účinky právoplatného rozsudku na peňažné plnenie, z hľadiska identity predmetu konania, bude z neho musieť súd prvého stupňa v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p. vychádzať v konaní vo veci samej podľa § 80 písm. c) O.s.p. o určovacej žalobe, či tu právo je alebo nie je, nakoľko vychádza z toho istého skutkového základu. Odvolací súd už len záverom dodáva, že predbežným opatrením nemožno suplovať inštitúty exekučného práva zabezpečujúce obranu manželky povinného v exekučnom konaní (napr. námietky proti exekúcii, žiadosť o odklad exekúcie a iné) a neprípustne zasahovať do výkonu exekučnej činnosti v osobitnom (exekučnom) konaní. Obdobne predbežným opatrením nemožno zasahovať do materiálnej stránky právoplatnosti rozsudku, spočívajúcej v zmysle § 159 ods. 2 O.s.p. v jeho záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, teda v danom prípade aj pre súd konajúci o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. So zreteľom na uvedené súd prvého stupňa správne zhodnotil, že navrhovateľka neosvedčila naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania a existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ako základných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia a preto rozhodol vecne správne, keď návrh na nariadenie predbežného opatrenia v zmysle § 74 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 76 ods. 1 písm. e) a písm. f) O.s.p. zamietol. Odvolací súd na uvedenom základe napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.