Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/24/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115229952 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1115229952.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: M. M., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova, 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov: matky M.. B. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. X, XXX XX K., toho času bytom J. X, XXX XX K. a otca T.. C. M., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom A. XX/XX, Z., P., o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu manželstva, o odvolaní otca maloletej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I, č.k. 3P 162/2015-59, zo dňa 24.02.2016 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 3P 162/2015-59 zo dňa 24.02.2016 nariadil predbežné opatrenie, ktorým otcovi maloletej M. M., narodenej dňa 28.10.2005 uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 200,- eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci vopred. Vo zvyšnej časti na návrh matky, na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Okresný súd rozhodol na základe návrhu matky maloletej, ktorý bol súdu doručený dňa 26.11.2015, a ktorým žiadal nariadiť predbežné opatrenie na čas do rozvodu manželstva a zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a žiadala, aby súd uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 800,- eur mesačne počnúc dňom 01.11.2015. Styk otca s maloletou, nežiadala upraviť. Matka v podanom návrhu uviedla, že manželstvo s otcom maloletej uzavreli dňa XX.XX.XXXX na Matričnom úrade vo Viedni z lásky. Z manželstva pochádza maloletá dcéra M. narodená XX.XX.XXXX. Rodičia s maloletou najskôr žili v Rakúsku, pretože voči otcovi maloletej bolo do roku 2007 vedené trestné stíhanie na území Slovenskej republiky. Matka túžila po dieťati a otec s tým súhlasil, napriek tomu, že mal dve deti z predchádzajúceho manželstva a deti všeobecne považoval viac za príťaž ako radosť. Matka od nástupu na materskú dovolenku žila výlučne pre rodinu a čas venovala výlučne deťom a manželovi. S manželom a otcom maloletej sa spoznali v čase, keď sa počas štúdia na vysokej škole starala o jeho mladšieho syna ako opatrovateľka. Matka po uzavretí manželstva zistila, že otec maloletej sa aj potom správal voči nej ako voči opatrovateľke, slúžke a sekretárke. Preto ju trápilo, že ju otec maloletej nevnímal ako človeka, ako osobnosť, ako ženu, partnerku, ale ako vec, s ktorou prezentuje verejnosti svoj životný úspech. Z dôvodu dlhodobých manželských nezhôd a nevyspytateľného správania otca maloletej, bola nútená opustiť spolu s maloletou spoločnú domácnosť. V súčasnej dobe rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti, matka sa s maloletou dňa 28.01.2015 odsťahovala z rodinného domu na B. ulici v K., presťahovala sa do prenajatého bytu na J. ulici v K., do priestorov pôvodne kancelárie, ktoré prerobila na bývanie. Matka dňa 15.01.2015 podala návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva, ktoré konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava III vo veci sp.zn. 38P 13/2015. Otec maloletej vždy zdôrazňoval, že dieťa nikdy nechcel mať a splodením maloletej splnil len matkinu túžbu mať dieťa, nikdy sa aktívne nepodieľal na jej výchove, nič ju neučil, diskutuje s ňou ako s 3 - ročným dieťaťom. Otec nemal záujem platiť výživné na maloletú a platiť začal až po tom, keď chcel, aby matka zobrala návrh na rozvod manželstva späť, alebo ho odročila do septembra. Otec požiadal matku o vrátenie všetkých darov, o vrátenie vozidla, vyzval ju, aby nevstupovala do domu a rešpektovala jeho vlastnícke práva k domu a k vozidlám. V súvislosti s platením výživného na maloletú matka uviedla, že otec v novembri zaplatil vkladom na účet matky 2 x po 250,- eur ako dobrovoľné výživné za október a november a výživné vo výške 500,- eur mesačne za mesiac apríl až august 2015. Zvyšné mesiace matka na výživu a bývanie dorovnávala z úspor na spoločnom účte v Rakúsku. Otec nechal kartu na začiatku októbra zablokovať a nahlásil ju ako stratenú a matka tak nemá prístup k výlučnému ani spoločnému majetku, ktorý by mohol zaistiť ich životné potreby, a preto tvrdila, že navrhovaná výška výživného zohľadňuje súčasné majetkové pomery rodičov maloletej s prihliadnutím na príjem a majetok otca, ktorý podľa matky dosahuje sumu 450.000 - 500.000 eur s prihliadnutím na nevyhnuté náklady a odôvodnené potreby maloletej. Matka nežiadala upraviť styk otca s maloletou nakoľko je to jediná vec, na ktorej sa s otcom maloletej vedia dohodnúť. Doteraz bol styk otca s maloletou v pravidelných intervaloch 2x do týždňa, čo vyhovuje otcovi aj maloletej. Matka tvrdila, že je potrebné dočasne, a to do rozhodnutia súdu vo veci o rozvod manželstva, upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletej, pretože je v záujme maloletej, aby žila s matkou a je potrebné zabezpečiť prostriedky na výživu a bývanie maloletej. Súd v súlade s ustanovením § 102 ods. 1 O.s.p, § 75 ods. 1 a 2 a § 76 ods. 1 písm. a/ nariadil predbežné opatrenie a uložil otcovi povinnosť, aby platil výživné na maloletú vo výške 200,- eur mesačne a v zvyšnej časti návrh zamietol. V odôvodnení uznesenia, súd zdôraznil, že pri nariadení predbežného opatrenia je potrebné, aby sa aspoň osvedčila danosť práva, ktorého sa má predbežné opatrenie týkať, ako aj naliehavá potreba takejto dočasnej úpravy. Zmyslom právnej úpravy predbežného opatrenia v konaniach o starostlivosť o maloleté deti je ochrana práv detí v prípade určitého ohrozenia ich záujmov, kedy možno nariadiť odovzdať dieťa do starostlivosti druhého rodiča, určiť výživné v nevyhnutnej miere, ak je výživa dieťaťa vážne ohrozená, upraviť styk maloletého dieťaťa s druhým rodičom, príp. inak upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ak je na to daná naliehavá potreba. V danej veci mal súd preukázané, že na zabezpečenie základných životných potrieb a výživy maloletej sa otec riadne a pravidelne nepodieľa, iba podľa vlastného uváženia, keď za mesiac apríl až august 2015 zaplatil matke výživné vo výške 500,- eur mesačne, následne za mesiac október, november zaplatil výživné vo výške 250,- eur mesačne, a preto súd v záujme maloletej dospel k názoru, že je potrebné uložiť otcovi povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere. Pokiaľ ide o výšku výživného, súd zaviazal otca prispievať na výživu maloletej sumou 200,- eur mesačne, ktorá je v súlade s ust. § 76 Občianskeho súdneho poriadku, je otec povinný platiť len v nevyhnutnej miere s cieľom zabezpečiť na čas do rozhodnutia vo veci samej krytie aspoň najzákladnejších potrieb maloletého dieťaťa. Súd preto vo zvyšnej časti návrh matky na určenie výživného zamietol a rozhodol v súlade s ustanovením § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p. Súd nevyhovel návrhu matky na zverenie maloletej do jej osobnej starostlivosti, keď dospel k záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky na vydanie predbežného opatrenia tak, ako to žiadala matka, keď súd nezistil naliehavú potrebu dočasnej úpravy zverenia maloletej M. do osobnej starostlivosti matky, a o tomto návrhu bude vykonaným dokazovaním rozhodnuté vo veci o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na základe vykonaného dokazovania. Proti výroku uznesenia, ktorým súd uložil otcovi vyživovaciu povinnosť, podal odvolanie otec, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím súdu a žiadal, aby odvolací súd uznesenie zrušil alebo zmenil a návrh matky zamietol. V odvolaní otec namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p., keď súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav a namietal odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p., a tiež namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a namietal odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. tak ako vyplýva z dôvodov uvedených v podanom odvolaní a uvedením dôvodov, pre ktoré otec namieta správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa. Otec nesúhlasil s návrhom matky na určenie výživného v sume 800,- eur na maloleté dieťa. V podanom odvolaní otec stručne zhrnul dôvody návrhu matky na určenie výživného na maloletú, a tiež záver, ku ktorému dospel súd prvého stupňa a na základe ktorého rozhodol. Ďalej v odvolaní otec uviedol, že nesúhlasí s rozhodnutím súdu pokiaľ ide o platenie výživného a úhradu potrieb maloletej M., pretože tieto nie sú založené na pravde. Poukázal na to, že do času kým sa matka s maloletou odsťahovala zo spoločnej domácnosti, otec nemal dôvod platiť matke akékoľvek výživné na maloletú, nakoľko všetky náklady spojené s chodom domácnosti a aj výdavky súvisiace s M. uhrádzal výlučne on. V rozsahu prevyšujúcom nevyhnutné náklady a odôvodnené potreby maloletej, pravidelne maloletej prispieva. Pokiaľ mu to finančná situácia umožňovala, posielal maloletej M. sumu 500,- eur mesačne a okrem toho uhrádzal v celej výške aj všetky náklady, o ktorých sa dozvedel, a to tak, že matka posielala po maloletej M. otcovi faktúry a otec zase naspäť po maloletej M. posielal zodpovedajúce čiastky uvedené na faktúrach matke. Matka následne z týchto prostriedkov uhrádzala náklady. Zdôraznil, že túto podstatnú skutočnosť matka vo svojom návrhu opomenula uviesť a naopak snaží sa preukázať, že náklady uhrádza výlučne ona. Otec ďalej uviedol, že vplyvom nepriaznivej finančnej situácie, v ktorej sa ocitol bol nútený sumu, ktorou prispieval na výživu maloletej znížiť na 250,- eur mesačne a rovnako všetky náklady, o ktorých sa dozvedel, začal uhrádzať iba vo výške 50 %. Okrem toho v celom rozsahu naďalej uhrádza platby za internet pre maloletú a dobíja jej kredit na mobilnom telefóne. Okrem toho dobrovoľne posiela maloletej aj nepravidelné platby v rôznych sumách, a tiež pred vianočnými sviatkami jej poslal vyššiu sumu. O týchto platbách si otec neodkladal doklady, pretože nepredpokladal, že matka maloletej sa bude snažiť tieto jeho príspevky akýmkoľvek spôsobom spochybniť. Ako dôkaz prikladá iba výpisy z bankového účtu od mesiaca november 2015. Otec nesúhlasil s vyčíslenými nákladmi a odôvodnenými potrebami maloletej zo strany matky, a tieto spochybňuje, a to pokiaľ ide o náklady na bývanie, výšku nájomného, potrebu plateného parkovania, ako aj náklady za internet, za pranie a sušenie, považuje ich za nedôvodné a neprimerane vysoké, vzhľadom k potrebám a záujmom maloletej M. a okrem toho priložené faktúry k uplatneným nákladom sú vystavené na advokátsku kanceláriu matky, a preto nevidí dôvod, aby sa ďalej podieľal na financovaní chodu jej podnikateľských aktivít, prostredníctvom výživného na maloletú. Z uvedených dôvodov otec žiadal návrh matky zamietnuť. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka podaním zo dňa 23.03.2016 a žiadala uznesenie ako vecne správne potvrdiť, prípadne výšku výživného zvýšiť s prihliadnutím na potreby a náklady maloletej a majetkové pomery otca. Vo vyjadrení matka namietala, že nie je pravdou, že otec uhrádza náklady maloletej v rozsahu prevyšujúce jej nevyhnutné a odôvodnené potreby. Vo vyjadrení matka poukázala na dôvody, pre ktoré žiadala určiť výživné v súlade s podaným návrhom, nesúhlasila s tvrdením otca a považovala to za klamstvo, že po predložení faktúr, otec dával maloletej hotovosť, pretože jedinou hotovosťou, ktorú dostala maloletá od otca boli tri sumy, a to 2 eurá, 5 eur a 10 eur, ktoré si podľa jeho inštrukcií maloletá mala odložiť, ako vreckové, a tak aj urobila, čo vie maloletá potvrdiť. Tieto sumy nemali s úhradami faktúr nič spoločné a inú hotovosť maloletá od otca nikdy neobdržala, čo je možné tiež v prípade nutnosti potvrdiť. Otec maloletej jej okrem toho nikdy nič nedal v hotovosti bez podpisu či potvrdenia. Podľa názoru matky, otec podal odvolanie z dôvodu, že má platiť menej ako platil dobrovoľne, a tiež nechce byť povinný niečo platiť a chce sám rozhodovať či, koľko a za čo zaplatí. Podľa názoru matky, otec maloletej nikdy nenavrhol žiadnu alternatívu ohľadne zabezpečenia jej bytových potrieb ani neprejavil záujem o jej starostlivosť, preto matka má pochybnosti o tom, kde má maloletá žiť, zatiaľ čo otec sám s priateľkou obýva rodinný dom o rozlohe 500 m2, s bazénom, telocvičňou, garážou a pod. Je zarážajúce ako rýchlo sa z boháčov, stávajú chudáci, ak majú platiť výživné na deti. Z uvedených dôvodov preto nesúhlasila s odvolaním otca maloletej. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), prejednal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletej nie je dôvodné. Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný a dočasný charakter. Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uviesť a opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce vydanie predbežného opatrenia. Matka maloletej v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tvrdila, že je potrebné upraviť pomery účastníkov, teda rodičov maloletej do času, kým súd rozhodne vo veci o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, na základe návrhu, ktorý podala a bol doručený súdu dňa 26.11.2015 a v ktorom tvrdila, že z dôvodu, že otec si neplní riadne vyživovaciu povinnosť, nemôže dostatočne zabezpečovať starostlivosť o maloletú a jej výživu, o ktorú sa stará sama, lebo otec neposkytuje maloletej ani osobnú starostlivosť. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Občianskom súdnom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného opatrenia súd skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom predbežného opatrenia. Podľa § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie. Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal. Predbežné opatrenie možno vydať pred začatím konania alebo po začatí konania, v oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný a dočasný charakter. Už v návrhu na vydanie predbežného opatrenia, podaného pred začatím konania musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ v budúcom konaní domáhať. Pri zisťovaní skutočností potrebných pre nariadenie predbežného opatrenia nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Neznamená to však, že predbežné opatrenie možno vydať len na základe návrhu bez osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie o tom, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody, alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Vydanie predbežného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Predbežné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. Účelom predbežného opatrenia v konaní o výchove maloletých detí je dočasná úprava pomerov budúcich účastníkov konania, resp. ochrana potenciálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol v budúcnosti byť ohrozený. Osobitosť inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Toto opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim spôsobom smerovať k ich „prežitiu“. Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné miesto. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Z obsahu spisu vyplýva, že matka v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tvrdila, že z dôvodu, že otec si neplní riadne vyživovaciu povinnosť, nemôže dostatočne zabezpečovať starostlivosť o maloletú a jej výživu, o ktorú sa stará sama, lebo otec neposkytuje maloletej ani osobnú starostlivosť. Otec maloletej v podanom odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nesprávne rozhodol, keď mu uložil povinnosť platiť výživné na maloletú a žiadal návrh matky zamietnuť. S prihliadnutím na uvedené, záver súdu prvého stupňa, že v danom prípade je potrebné dočasne upraviť pomery rodičom maloletej, je správny. Matka v návrhu tvrdila, že otec si neplní riadne vyživovaciu povinnosť a odvolací súd preskúmaním veci na základe podaného odvolania otca zistil, že tvrdenie matky je opodstatnené, pretože otec aj v podanom odvolaní namietal plnenie vyživovacej povinnosti na základe predbežného opatrenia a tvrdenie otca, že prispieva na výživu maloletej v potrebnom a dostatočnom rozsahu nepreukázal. Otec žiadal návrh matky zamietnuť a s prihliadnutím na obsah spisu, nemožno považovať tvrdenia rodičov maloletej, pokiaľ ide o plnenie vyživovacej povinnosti zo strany otca za zhodné. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia v súvislosti so zabezpečením výživy maloletej v nevyhnutnej miere sa nemôže súd zaoberať majetkovými vzťahmi medzi manželmi, pretože jedinou otázkou je tu plnenie vyživovacej povinnosti zo strany otca. V danej veci súd prvého stupňa rozhodol správne, keď vo veci nariadil predbežné opatrenie, ktorým upravil práva a povinnosti rodičov k maloletej, pretože je potrebné stabilizovať vzťahy medzi rodičmi ohľadne výchovy a starostlivosti do skončenia konania vo veci o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej. Predbežné opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých je len krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. V podanom odvolaní otec maloletej namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). V súvislosti s touto odvolacou námietkou otca, je potrebné zdôrazniť, že právne posúdenie veci je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd právne vec posúdil podľa § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere. Podľa odvolateľa, súd tiež rozhodol na základe nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.). V zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil výživné v nevyhnutnej miere, výživné v nevyhnutnej miere je určené len na uspokojovanie základných, osobných a životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané predbežným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu a má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb. Predbežné opatrenie, ktorým súd ukladá platenie výživného v nevyhnutnej miere, možno nariadiť bez zreteľa na to, o aké výživné ide. Dôležité je len to, že sa uplatňuje nárok na výživné, ktorého právny dôvod spočíva v ustanoveniach Zákona o rodine, to znamená, že výživné poskytované na inom než zákonnom podklade nemožno chrániť predbežným opatrením. Z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Medzi jednotlivými druhmi vyživovacej povinnosti má vyživovacia povinnosť rodičov k deťom významné postavenie. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodilo v manželstve. Pre zákonný vznik tejto vyživovacej povinnosti je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa, jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. V tejto veci je aktívne legitimovaný ten, komu patrí zákonom ustanovený nárok na výživné a osvedčí ho spôsobom, ktorý predpisuje Zákon o rodine, teda uvedie a osvedčí rodinný vzťah, ktorý opodstatňuje platenie výživného. Osvedčenie nariadenia predbežného opatrenia vyžaduje aj schopnosti a možnosti povinného platiť výživné v zmysle Zákona o rodine. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Napriek tomu, že sa osvedčujú schopnosti a možnosti povinného rodiča, obsahom predbežného opatrenia bez zreteľa na to, ktorý druh vyživovacej povinnosti sa má plniť, je výživné v nevyhnutnej miere. Pri určení výživného v nevyhnutej miere sa rozsah výživného v predbežnom opatrení zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí, okrem prípadu, ak nevyhnutná miera je súčasne aj limitom schopností a možností povinného. Výrok predbežného opatrenia nepredurčuje obsah meritórneho rozhodnutia, pritom výživné v nevyhnutej miere je určené len na uspokojovanie základných osobných životných potrieb oprávneného a nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť aj vyššie dávky výživného. Výživné priznané predbežným opatrením má nevyhnutnú mieru jeho plnenia aj pre oprávnenú osobu. Výživné bez ohľadu na oprávnené potreby navrhovateľa má postačovať na uhrádzanie základných životných potrieb a tento limit sa vzťahuje na všetky druhy vyživovacích povinností. Začiatkom plnenia vyživovacej povinnosti je deň rozhodnutia o predbežnom opatrení, pričom predbežným opatrením o platení výživného v nevyhnutnej miere sa nerozhodlo o tom, že je daný základ pre určenie vyživovacej povinnosti v konaní vo veci samej. Odvolací súd k námietke otca maloletej v podanom odvolaní, ktorou vytýka okresnému súdu, že vo veci rozhodol bez dostatočne zisteného skutkového stavu, poukazuje na ustanovenie § 75 ods. 6 O.s.p. podľa ktorého súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Tiež podľa § 75 ods. 4 O.s.p. o predbežnom opatrení musí súd rozhodnúť najneskôr do 30 dní po doručení návrhu, v prípadoch uvedených v § 76 ods. 1 písm. b/ O.s.p. tak musí urobiť do siedmich dní, v prípadoch uvedených v ustanovení § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. tak musí urobiť najneskôr do 48 hodín a v prípadoch uvedených v ustanovení § 75a tak musí urobiť do 24 hodín od doručenia návrhu. Z uvedeného vyplýva, že pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o predbežnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu predbežného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ predbežného opatrenia. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o predbežnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom účastníka konania, proti ktorému návrh na nariadenie predbežného opatrenia smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 75 ods. 6 O.s.p. výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na predbežné opatrenie vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o predbežnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, vyjadriť. Zo zákonného ustanovenia (§ 75 ods. 6 O.s.p.) treba vyvodiť, že účastníci nemusia byť vypočutí, a že súd pri nariadení predbežného opatrenia nemusí nariadiť pojednávanie, pretože sa nejedná o prejednanie veci samej. Citované ustanovenie je práve výnimkou zo zásady ustanovenej v § 18 a § 115 O.s.p. Súd o návrhu na vydanie predbežného opatrenia rozhoduje aj bez výsluchu účastníkov, tým je daná možnosť súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia aj bez toho, že by sa účastníci k návrhu predbežného opatrenia priamo a ústne vyjadrili. Takýto postup v konaní umožňuje súdu vychádzať z predpokladov, ktoré osvedčujú dôvodnosť takéhoto návrhu, bez toho, aby nariadil pojednávanie, alebo vypočul účastníkov. V danom prípade preto námietka otca maloletej v podanom odvolaní, týkajúca sa nedostatočne vykonaného dokazovania a namietaných nesprávnych skutkových zistení nebola dôvodná. Rovnako nebola dôvodná ďalšia odvolacia námietka otca maloletej, keď otec v podanom odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci prvostupňovým súdom, ale neuviedol, v čom táto jeho námietka spočíva a aký právny záver súdu je nesprávny, resp. ako mal súd danú vec právne inak posúdiť, prípadne aký, podľa jeho názoru, správny právny predpis mal súd na danú vec použiť. Z uvedeného dôvodu preto námietka nesprávneho právneho posúdenia danej veci z podaného odvolania otca nevyplýva a pochybenie prvostupňového súdu nezistil ani odvolací súd. V danom prípade preto námietka odvolateľov podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci nie je dôvodná. Okresný súd preto rozhodol správne, keď nariadil predbežné opatrenie a uložil otcovi maloletej prispievať na jej výživu v nevyhnutnej miere sumou 200,- eur mesačne, čo zodpovedá zákonným podmienkam ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého súd prvého stupňa správne právne danú vec posúdil. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že predbežným opatrením o platení výživného v nevyhnutnej miere sa nerozhodlo o tom, že je daný základ pre určenie vyživovacej povinnosti a v akom rozsahu, v konaní vo veci samej. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.