Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/187/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115232772 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1115232772.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: U. P. S. D. P. S. Y. Á. , narodená XX.XX.XXXX, bytom G. R. M. É., so sídlom U. č. XXX/X, B., zastúpená advokátskou kanceláriou HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Štefanovičova č. 12, Bratislava, IČO: 35 885 459, proti odporcom: A.. A.. Š. H. C. B. Ú. K. , narodený XX.XX.XXXX, bytom F. Č.. XX, II. A.. H. H. C. B. Ú. K. S. Y. Á. , narodená XX.XX.XXXX, bytom F. Č.. XX, obaja zastúpení advokátom JUDr. Tomášom Plankom, so sídlom v Bratislave, Námestie slobody č. 10, o určenie neplatnosti právneho úkonu, s príslušenstvom, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcov v I. a II. rade proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 25. apríla 2016, č.k. 15C 273/2015-90, takto r o z h o d o l : Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. zo dňa 25. apríla 2016, č.k. 15C 273/2015-90, v časti nariadenia predbežného opatrenia m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava I. uznesením zo dňa 25.04.2016, č.k. 15C 273/2015-90, nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcom v I. a II. rade zákaz akýmkoľvek spôsobom nakladať s bytom č. X nachádzajúci sa na X. poschodí stavby, popis stavby: G., druh stavby - bytový dom so súpisným číslom XXX, nachádzajúceho sa na X.. R. Č.. X, na parcele číslo XXXX/X, parcela registra „M.“, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom L., katastrálnym odborom v katastrálnom území R. H., Obec L. - m.č. R. H., okres L. A.., ku ktorému prislúcha podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku s parcelným číslom XXXX/X o výmere XXX m2 a pozemku s parcelným číslom XXXX/X o výmere XX m2, parcely registra „M.“ druh pozemkov zastavané plochy a nádvoria v XXXX/XXXXX-A., a to najmä tento scudziť alebo iným spôsobom previesť vlastnícke právo na inú osobu, zriadiť vecné bremeno, záložné právo a iné vecné či záväzkové právo v prospech tretích osôb alebo inak zaťažiť, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 76 ods. 1 písm. e/, f/, § 102 ods. 1 O.s.p. a vecne tým, že návrhom doručeným súdu prvého stupňa dňa 29.12.2015 navrhovateľka žiada určiť, že kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena uzavretá dňa 22.12.1999 medzi navrhovateľkou ako predávajúcou a odporcami v I. a II. rade ako kupujúcimi je absolútne neplatná a súčasne, aby súd určil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou bytu č. X nachádzajúceho sa na X. poschodí stavby, popis stavby: G., druh stavby - bytový dom so súpisným číslom XXX, nachádzajúci sa na X.. R. Č.. X, na parcele číslo XXXX/X, parcela registra „M.“, evidovaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom L., katastrálnym odborom v katastrálnom území R. H., Obec L. - m. č. R. H., okres L. A., ku ktorému prislúcha podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku s parcelným číslom XXXX/X o výmere XXX H.2 a pozemku s parcelným číslom XXXX/X o výmere XX m2, parcely registra „M.“ druh pozemkov: zastavané plochy a nádvoria v XXXX/XXXXX-A.. Navrhovateľka svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že nemá vedomosť o tom, že by niekedy uzatvorila s odporcami zmluvu, na základe ktorej by došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetného bytu. V zmysle kúpnej zmluvy kúpna cena mala byť dohodnutá na sumu 436.610,-- Sk, ktorú jej však odporcovia nikdy neuhradili. V byte bývala s dcérou odporcov, pričom v roku 2014 sa navrhovateľke zhoršil zdravotný stav, bola dočasne umiestnená v zariadení G. R. M. É. Y. B.. Po tom, ako navrhovateľka opustila byt odchodom do sociálneho zariadenia, odporcovia na byte vymenili zámok a nový kľúč od bytu navrhovateľke neodovzdali. Navrhovateľka poukázala na to, že odporcovia do bytu nasťahovali neznáme osoby. Konanie odporcov voči nej je podľa § 39 Občianskeho zákonníka v rozpore s dobrými mravmi, a preto má zato, že kúpna zmluva, ktorá je predmetom sporu, je absolútne neplatná. Pre zachovanie právnej istoty navrhovateľka od zmluvy odstúpila písomne dňa 22.06.2015, pričom odstúpením sa zmluva podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka od začiatku zrušila a jej sa obnovilo vlastnícke právo k predmetnému bytu. Z týchto dôvodov má za to, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov predbežným opatrením (Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. 4Obo 33/2008). Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spočíva v tom, že odporcovia sú v katastri nehnuteľností v rozpore so skutočným stavom vedení ako vlastníci predmetného bytu a disponujú faktickou možnosťou s bytom samostatne nakladať, t.j. že byt môžu kedykoľvek previesť na iné osoby, zriadiť k nemu vecné práva v prospech tretích osôb alebo inak zaťažiť. Prakticky pri každom nároku smerujúcom k ochrane vlastníckeho práva potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov vyplýva z potreby zachovania stavu veci existujúceho v čase uplatnenia práva do skončenia konania vo veci (Krajský súd v Trnave sp.zn. 10Co 355/2010 zo dňa 24.11.2010). Už samotný fakt, že došlo k podaniu návrhu vo veci samej a odporcovia si uvedomujú, že si začala uplatňovať svoje práva súdnou cestou, je zrejmé, že existuje dôvodná obava, že odporcovia budú vyvíjať činnosť smerujúcu k zmareniu, sťaženiu alebo k znemožneniu jej snáh k obnoveniu vlastníckeho práva k bytu a prevedú byt na tretiu osobu. Súd prvého stupňa návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel, aj keď navrhovateľka neosvedčila také úkony zo strany odporcov, v dôsledku ktorých by sa bolo možné obávať nenapraviteľnej, alebo len ťažko napraviteľnej ujmy, s dôrazom na predmet sporu vo veci samej. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov vyplýva už z potreby zachovania stavu veci existujúceho v čase uplatnenia práva do skončenia konania vo veci samej. Preto naliehavosť a nutnosť dočasnej úpravy navrhovateľka osvedčila už podaním návrhu na začatie konania vo veci samej, ktorým žiada ochranu vlastníckeho práva k vyššie špecifikovanému bytu. Nenariadením predbežného opatrenia v danej veci by mohlo dôjsť k nenapraviteľnej alebo len k ťažko napraviteľnej ujme na strane navrhovateľky a možno predpokladať, že nenariadením predbežného opatrenia by došlo k zhoršeniu právneho postavenia navrhovateľky v konaní vo veci samej, resp. k sťaženiu vymoženia práva v prípade jej úspechu v konaní. Už samotné tvrdenie navrhovateľky, že odporcovia vymenili zámok na predmetnom byte a kľúč nebol navrhovateľke odovzdaný, hoci má vecným bremenom navrhovateľka zriadené právo doživotného bezplatného bývania a užívania bytu, podporne vyvodzuje dôvodnosť, naliehavosť a nutnosť nariadenia predbežného opatrenia. Proti tomuto uzneseniu podali odporcovia v I. a v II. rade v zákonnej lehote odvolanie a navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zmenil v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Odporcovia uviedli, že už vo vyjadrení k návrhu namietali nedostatok plnomocenstva na zastupovanie navrhovateľky právnym zástupcom navrhovateľky. Súčasne poukázali na to, že v danom prípade bolo predbežné opatrenie navrhnuté aj nariadené bezdôvodne a považujú to za neprimeraný zásah do ich práv. Uviedli, že im spolu s predbežným opatrením nebol doručený návrh na jeho nariadenie. Táto skutočnosť sama osebe znamená porušenie ich práv, pričom poukázali na to, že navrhovateľka im predala byt pred šestnástimi rokmi a až po uplynutí tak dlhého času podala návrh vo veci samej. Za celý tento čas ako vlastníci bytu neprejavili vôľu byt predať, previesť na inú osobu, ani žiadnym spôsobom zaťažiť. Takéto nakladanie nemajú odporcovia ani teraz v úmysle a neurobili žiaden úkon, z ktorého by mohlo vyplývať nakladanie s predmetom sporu, ktoré by mohlo mať nenapraviteľné následky. Poukázali na to, že navrhovateľka z vlastnej vôle na podnet jej príbuzných opustila predmetný byt, v ktorom mala a má zabezpečené právo bývania a bola trvalo umiestnená v ústave. Sama neprejavuje vôľu do bytu sa vrátiť. Uviedli, že výmena zámku na byte nasledovala až po odsťahovaní sa navrhovateľky z bytu, keďže cudzie osoby sa s kľúčom snažili dostať do bytu bez ich súhlasu ako vlastníkov. V rámci odvolania ďalej uviedli, že navrhovateľka má ale prístup do bytu zabezpečený, sama to ale nechce využiť vzhľadom na svoj zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru. Nikto nemôže od vlastníkov bytu požadovať, aby si nechránil svoj majetok, keď cudzí ľudia disponujú kľúčmi od bytu a potajomky sa chceli do bytu dostať. V tejto súvislosti pripomenuli žalobný petit, pretože navrhovateľka sa nedomáha naplnenia práva z vecného bremena (vydania kľúčov a nasťahovania sa do bytu), ale naopak, popiera, respektíve nepamätá si uzavretie kúpnej zmluvy, pritom nespochybňuje svoj notársky overený podpis. Tento postoj kombinuje s názorom o nízkej cene a nemorálnosti nadobudnutia. Majú za to, že tieto zmätočné žalobné tvrdenia pôsobia nevieryhodne a nemali by byť základom narušenia právnej istoty vlastníkov, ktorí byt kúpili pred šestnástimi rokmi a odvtedy ho nerušene ako vlastníci užívajú. Navrhovateľka sa vyjadrila k odvolaniu odporcov v I. a v II. rade, pričom v rámci svojho vyjadrenia uviedla, že odvolanie odporcov bolo podané bez toho, aby v ňom bol uvedený aspoň jeden zákonný odvolací dôvod, a teda nie je zrejmé, v čom by malo byť nariadené predbežné opatrenie, alebo postup súdu pri jeho nariadení, nesprávny. Z týchto dôvodov má navrhovateľka za to, že podané odvolanie nespĺňa zákonom predpokladané náležitosti podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 42 ods. 3 O.s.p. Navrhovateľka v rámci svojho vyjadrenia k odvolaniu poukázala na to, že plná moc udelená pre právneho zástupcu zo dňa 04.05.2015 založená v súdnom spise je generálnou plnou mocou, pričom v zmysle § 25 ods. 1 O.s.p. plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť. Preto predmetná plná moc spĺňa všetky formálne náležitosti, je určitá a možno ju považovať za datovanú, nakoľko jej podpis je notársky osvedčený. Napriek tomu v súlade s výzvou konajúceho súdu doložila plnú moc na zastupovanie v tomto súdnom spore v prospech svojho právneho zástupcu zo dňa 18.04.2015, ktorá jasne deklaruje jej vôľu, plne spôsobilej na právne úkony, aby bola zastupovaná v predmetnom súdnom konaní. Existencia potreby dočasne upraviť pomery účastníkov konania v tomto prípade je daná samotnou povahou uplatňovaného nároku, ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva. Predbežné opatrenie tu zabezpečuje dosiahnutie účelu občianskeho súdneho konania tak, že zachováva stav veci v čase uplatnenia nároku, a tým umožňuje prípadný reálny výkon vlastníckeho práva v prípade úspechu jej návrhu vo veci samej. Nebezpečenstvo ujmy jej hroziacej spočíva v skutočnosti, že nakoľko sú odporcovia v katastri nehnuteľností v rozpore so skutočným stavom vedení ako vlastníci sporného bytu, momentálne disponujú faktickou možnosťou s bytom samostatne nakladať, a teda majú reálnu možnosť zmariť jej nároky voči nim, respektíve predĺžiť konanie vo veci samej. Takáto zmena by však pre ňu bola nezvratná a predstavovala by výrazný zásah do jej majetkových práv, preto je miera zásahu do práv odporcov spôsobená nariadením predbežného opatrenia, aj s ohľadom na skutkový stav veci, bezpochyby prípustná a akceptovateľná a vôbec nie je neprimeraná. Pokiaľ ide o okolnosti jej odchodu z bytu a o existencii možnosti návratu do bytu uviedla, že tvrdenia odporcov sú nepravdivé a účelové. Ako je zrejmé z jej výsluchu pred začatím konania vo veci samej z bytu odišla z dôvodu, že odporcovia jej celý čas dokazovali, že je im len na obtiaž, napriek sľubom jej neposkytovali potrebnú pomoc a odohnali ju rečami o nasťahovaní ďalších nájomcov. Navrhovateľka počas výsluchu tiež uviedla, že do bytu by sa chcela vrátiť, avšak nemá dostatok finančných prostriedkov na 24 hodinovú starostlivosť, ktorú potrebuje a ktorú jej odporcovia napriek sľubom neposkytli. O nemožnosti návratu do bytu svedčí aj skutočnosť, že jej do dnešného dňa nebol odovzdaný nový kľúč od bytu, a preto k bytu ani k svojmu majetku, ktorý v byte zanechala, nemá prístup. Navrhovateľka má za to, že súd prvého stupňa pri nariadení predbežného opatrenia postupoval správne a v súlade so zákonom a konštantnou judikatúrou, v zmysle ktorej právna úprava síce výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového základu pre nariadenie predbežného opatrenia, avšak ustanovenie § 75 ods. 6 O.s.p. dáva zreteľne najavo, že nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, toto je pojmovo vylúčené. Z uvedeného teda súd prvého stupňa nemal povinnosť sa detailne zaoberať všetkými skutkovými tvrdeniami účastníkov, mal skúmať len to, či zo strany navrhovateľky došlo k osvedčeniu skutočností odôvodňujúcich potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Na základe uvedeného má navrhovateľka za to, že odporcovia v podanom odvolaní neuviedli, ani nepreukázali, žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu nariadeného predbežného opatrenia, nakoľko neuviedli ani odvolací dôvod, na ktorom zakladajú opodstatnenosť svojho odvolania. Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa nie je vecne správne a odvolaniu odporcov je potrebné priznať úspech. Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 76 ods. 1 písm. e/ a f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami; niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí (pokiaľ chce byť v konaní o predbežnom opatrení úspešný) osvedčiť svoj nárok voči odporcovi, ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov, t.j. naliehavosť situácie alebo obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Vlastnícke a užívacie právo, ktoré požívajú zákonnú ochranu, je možné obmedziť dočasnou úpravou pomerov, t.j. dočasným zákazom dispozície jeho užívania, a to vtedy, ak by výkon vlastníckeho práva bol v rozpore s inými, rovnako chránenými hodnotami - právami. Nariadenie predbežného opatrenia má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi konania a vyžaduje preukázanie a osvedčenie existencie hmotnoprávneho nároku (pomeru, vzťahu) medzi účastníkmi, ohľadne ktorého majú byť dočasne upravené pomery účastníkov, ako aj preukázanie naliehavej potreby úpravy právnych pomerov do rozhodnutia súdu vo veci samej, keďže dočasná úprava je odôvodnená iba vtedy, ak existuje dôvodná obava, že jej nenariadením sa podstatne zhorší právne postavenie navrhovateľa v spore. Z dikcie citovaných zákonných ustanovení teda vyplýva, že základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti nariadením predbežného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Predbežné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho nariadení a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody alebo inej ujmy a ak k nej došlo, predbežným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Nariadenie predbežného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Predbežné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom občiansko-právnom vzťahu. Pre nariadenie a ďalšie trvanie predbežného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať oprávnenosť uplatneného nároku. Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení predbežného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť, nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme predbežného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, po začatí konania, a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, výlučne na navrhovateľovi. V konaní o nariadenie predbežného opatrenia dôkazná povinnosť smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia predbežného opatrenia. Unesenie dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby navrhovateľ súdu aspoň navrhol dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený predbežným opatrením, ako i dôkazy na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti dočasného opatrenia. Pre potreby rozhodovania súdu o nariadení predbežného opatrenia nie je potrebné vykonávať dokazovanie na opodstatnenosť návrhu vo veci samej, súd vychádza z rozhodujúcich skutkových tvrdení uvádzaných navrhovateľom v návrhu, ktorými odôvodňuje existenciu svojho nároku, s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania, pokiaľ sa začalo vo veci samej konať, inak sa posudzuje hodnovernosť a pravdivosť tvrdení navrhovateľa, ktorými odôvodňuje opodstatnenosť návrhu vo veci samej, až následne dokazovaním vo veci samej, a pre účely predbežného opatrenia nie je potrebné ich pravdivosť zisťovať a vyhodnocovať v konfrontácii s inými relevantnými skutočnosťami týkajúcimi sa samotnej podstaty veci. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi, ako i jeho osvedčenie samo osebe nepredstavuje zákonný dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci samej predbežné opatrenie nariadiť. Avšak aj toto ohrozenie musí byť konkrétne a musí byť oprávneným účastníkom osvedčené konkrétnymi právnymi skutočnosťami. Odhliadnuc od skutočnosti, že súd pri nariaďovaní predbežného opatrenia nie je oprávnený skúmať dôvodnosť uplatneného nároku vo veci samej, musí skúmať otázku prípustnosti a dôvodnosti predbežného opatrenia. Z opisu skutkového stavu v prejednávanej veci mal odvolací súd za preukázané, že medzi navrhovateľkou ako predávajúcou a odporcami v I. a v II. rade ako kupujúcimi malo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy dňa 22.12.1999 týkajúcej sa vyššie špecifikovaného bytu, ktorej platnosť navrhovateľka vo veci samej namieta. Z vyjadrení navrhovateľky mal odvolací súd za preukázané, že nezvládla bývať s mladými ľuďmi v predmetnom byte, pričom pri výsluchu poukázala na to, že sa tam chceli nasťahovať aj ďalší ľudia. Z výsluchu navrhovateľky odvolací súd ďalej zistil, že navrhovateľka do dnešného dňa nemá kľúče od predmetného bytu, napriek tomu, že tam má uskladnené svoje hnuteľné veci, ako aj svoje osobné veci. Z notárskej zápisnice č. X. XXX/XXXX, X. XXXXX/XXXX, odvolací súd zistil, že v byte bývajú štyri nájomníčky - študentky a dcéra odporcov. V súčasnosti žije navrhovateľka v domove dôchodcov v G. R. M. É. Y. B.. V tejto súvislosti a s poukazom na osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ako i s poukazom na osvedčenie, či tu existuje, resp. neexistuje, nebezpečenstvo reálnej a bezprostredne hroziacej ujmy, odvolací súd konštatuje, že navrhovateľka v predmetnej veci neosvedčila a nepreukázala potrebu okamžitého zásahu zo strany súdu predbežným opatrením v navrhovanom znení, nakoľko je zrejmé, že odporcovia nemajú záujem scudziť, respektíve iným spôsobom previesť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti (uvedené skutočnosti navrhovateľka súdu ani nepopiera), a preto absentuje (a aj v čase rozhodovania súdu prvého stupňa absentovalo) nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktorého existencia a trvanie je základným predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia. Z obsahu spisu (z odvolania odporcov, ale aj z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia) vyplýva, že odporcovia nevykonávajú v súčasnosti žiadne úkony smerujúce k prevodu nehnuteľnosti. Na druhej strane je potrebné uviesť, že umožnili v predmetnom v byte bývať ďalším štyrom nájomníčkam okrem dcéry odporcov, ktorí nepochybne musia užívať aj hnuteľný majetok navrhovateľky a taktiež je nepochybné, že vymenili zámky na predmetnom byte, pričom kľúče od bytu navrhovateľke nedali, napriek tomu, že túto vôľu prezentovali aj v rámci podaného odvolania. Podľa názoru odvolacieho súdu však uvedené skutočnosti nemôžu dostatočne odôvodňovať nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva, tak ako požaduje navrhovateľka, nakoľko skutočnosti tvrdené navrhovateľkou v rámci návrhu na nariadenie predbežného opatrenia by mohli byť podkladom pre nariadenie predbežného opatrenia, avšak iba vo vzťahu k užívaniu predmetnej nehnuteľnosti, resp. vo vzťahu k oprávneniu z vecného bremena, tohto sa ale navrhovateľka vo veci samej ani navrhovaným predbežným opatrením nedomáha. Inak povedané petit navrhovaného predbežného opatrenia nemá oporu v skutkovom stave popísanom navrhovateľkou v rámci návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Keďže pre nariadenie predbežného opatrenia je potrebné splnenie všetkých predpokladov, t.j. aj preukázanie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré tu musí reálne hroziť, je nepochybné, že táto podmienka splnená nie. Inak povedané, samotná skutočnosť, že odporcovia umožnili v predmetnom v byte bývať ďalším štyrom nájomníčkam okrem dcéry odporcov a súčasne navrhovateľke nevydali kľúče od predmetnej nehnuteľnosti (bez reálneho preukázania dispozície s predmetnou nehnuteľnosťou), nepostačuje pre nariadenie predbežného opatrenia v požadovanom znení. Takéto nariadenie predbežného opatrenia nemôže obstáť ani z dôvodu „opatrnosti“ , nakoľko výnimočnosť jeho nariadenia musí byť podložená konkrétnymi a relevantnými okolnosťami každého jednotlivého prípadu. Odvolací súd poukazuje na to, že v posudzovanej veci zákonné podmienky na nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. e/, f/ O. s. p. splnené neboli, nakoľko predmetom sporu vo veci samej má byť určenie vlastníckeho práva, kedy obava zo zmarenia, resp. ohrozenia, budúceho výkonu rozhodnutia za opisu tohto skutkového stavu, t.j. bez vôle odporcov predať alebo scudziť predmetnú nehnuteľnosť, do úvahy vôbec neprichádza. Potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania navrhovateľka odôvodňovala iba všeobecne obavou, že odporcovia majú možnosť nehnuteľnosť previesť, predať, prípadne inak scudziť, avšak uvedené tvrdenie nepreukázala žiadnym relevantným dôkazom osvedčujúcim, že odporcovia aj podnikajú kroky k prevodu vlastníckeho práva predmetnej nehnuteľnosti, ktorú nadobudli na základe kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosti sa navrhovateľka mieni domáhať návrhom vo veci samej. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené, odvolací dospel k záveru, že v danom prípade za tohto skutkového stavu nebolo preukázané splnenie zákonných podmienok pre vydanie navrhovaného predbežného opatrenia, preto napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol (§ 220 O.s.p.). O náhrade trov predbežného opatrenia, vrátane trov odvolacieho konania, bude rozhodnuté v rámci náhrady trov konania vo veci samej (§ 145 O.s.p.). Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.