Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3To/109/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010165 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1116010165.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a členov senátu JUDr. Petra Štifta a JUDr. Danice Veselovskej, v trestnej veci obvinenej L. F. pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, o sťažnosti prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 3T/11/2016 zo dňa 20. 07. 2016, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 22. 11. 2016 takto r o z h o d o l : Podľa § 193 ods.1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť Okresnej prokuratúry Bratislava I z a m i e t a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením samosudca Okresného súdu Bratislava I pod sp.zn. 3T/11/2016 dňa 20. 07. 2016 podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 215 ods. 1 písmeno b) Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie obvinenej L. F. pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že - počas konania v dedičskej veci po poručiteľovi Ing. L. F., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, začatom uznesením Okresného súdu Bratislava IV spisová značka 38D/1998/06 zo dňa 08. 01. 2007, vedenom pred notárom - súdnym komisárom T.. L. Y., U.., so sídlom Q., S. 5, a ukončenom vydaním Osvedčenia o dedičstve spisová značka XXD/XXXX/XXXX zo dňa 26. 06. 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 07. 2007, po tom ako bola poučená o povinnosti úplnými a pravdivými údajmi prispieť k spoľahlivému zisteniu skutkového stavu veci, zatajila finančné prostriedky nebohého manžela plk. Y.. I.. L. F., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, na účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v P. sporiteľni, a.s., pod menom L. F., na ktorom boli ku dňu úmrtia I.. L. F. finančné prostriedky vo výške 68.426,83 Sk (2.271,35 €) a tiež finančné prostriedky na účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedenom vo F. úverovej banke, a.s. zriadenom obvinenou dňa XX. 12. 2006, a to jeho plat za mesiac november 2006 vo výške 54.687 Sk (1.815,28 €), ktorý bol dňa 05. 12. 2006 poukázaný zamestnávateľom nebohého L. obrany P. republiky na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v P. sporiteľni, a.s., nárokové náhrady vo forme služobného platu vo výške XX.XXX Sk (1.118,70 €), ktoré boli dňa 05. 01. 2007 poukázané zamestnávateľom nebohého L. obrany P. republiky na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v P. sporiteľni, a.s., a valutovú časť služobného platu vo výške X.XXX €, ktorá bola dňa 08. 12. 2006 poukázaná zamestnávateľom nebohého Ministerstvom obrany Slovenskej republiky na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedenom vo Všeobecnej úverovej banke, a.s., pričom o uvedených finančných prostriedkoch mala obvinená vedomosť ešte pred začatím dedičského konania, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil tým, že povinnosť zisťovať majetok poručiteľa má výlučne súd, v danom prípade notár ako súdny komisár poverený súdom na úkony v konaní o dedičstve (§ 175za O.s.p). Povinnosť súdu (notára) zisťovať majetok poručiteľa explicitne upravuje § 175m O.s.p, ktorej predchádza povinnosť v rámci predbežného vyšetrenia obstarať údaje potrebné pre zistenie dedičov a pre zistenie poručiteľovho majetku a dlhov (§ 175d ods. 1 O.s.p.). Tejto povinnosti sa súd a ani notár nemôže zbaviť jej prenesením na dediča. Pokiaľ je dedič pasívny, prípadne neuvedie všetky potrebné skutočnosti, ktoré si je súd alebo notár schopný zabezpečiť sám aj iným spôsobom, nemôže to zakladať jeho trestnú zodpovednosť. Na zisťovanie peňažných prostriedkov na účte v banke v Slovenskej republike dokonca ani nie je potrebné získavať akékoľvek informácie od dedičov, prípadne iných osôb, ale je to úradná (ex offo) povinnosť súdu alebo notára. Ak dedič takú informáciu alebo údaj poskytne, je možné to zohľadňovať z hľadiska hospodárnosti konania, nie však v tom smere, že to zbavuje súd alebo notára povinnosti zisťovať poručiteľov majetok. Ak teda notárka T.. L. Y., U.. pri svojom výsluchu dňa 22.10.2015 (zápisnica o výsluchu z uvedeného dňa na č. l. 27 - 28) uviedla, že „súdny komisár nie je povinný a vlastne to ani nie je reálne možné, oslovovať všetky inštitúcie ohľadom majetku“, ako aj to, že „Z ustanovení zákona vyplýva, že súdny komisár vykonáva dožiadania len do tých inštitúcii, v ktorých dedičia majetok poručiteľa nahlásia, teda nekoná svojvoľne aj vzhľadom na finančnú náročnosť dožiadaní, ktoré sú trovami konania“, je takéto jej tvrdenie v zrejmom rozpore s vyššie uvedenými ustanovenia O.s.p. a možno ho akceptovať iba do tej miery, že takýmto postupom nechcú navyšovať trovy konania, pričom v prípade, že by sa po právoplatnom skončení konania o dedičstve vyskytol ďalší majetok, je možné ho opäť prejednať ako dedičstvo (§ 175p, § 175x O.s.p). Nemožno pričítať k vine obvinenej uvedenú prax notárov len preto, že si banky (peňažné ústavy) účtujú za poskytnutie informácií akékoľvek poplatky, nakoľko táto okolnosť aplikáciu § 175m O.s.p. nevylučuje a ani neobmedzuje. Pre účely vyvodzovania trestnej zodpovednosti je teda uvedené tvrdenie svedkyne absolútne neakceptovateľné, nakoľko nemá v zákone žiadnu oporu, pričom ani nie je zrejmé, na aký konkrétny zákon a jeho ustanovenia sa svedkyňa vo svojich tvrdeniach odvoláva. Ustanovenie § 175m O.s.p. neupravuje, že zisťovať majetok a dlhy poručiteľa je povinný súd (notár) a účastníci konania, ale iba a jedine súd (notár). Súčinnosť účastníkov tým nie je dotknutá a samozrejme, súd a notár sa na nich za účelom zisťovania majetku môžu obrátiť, nakoľko poskytnutie potrebných údajov, podkladov a informácií by malo byť aj v ich záujme. Ak tak neurobia a prípadne aj vedome neuvedú nejakú skutočnosť, ktorú si ale súd (notár)môže získať sám pri plnení si svojej úradnej povinnosti, nemôže takéto konanie zakladať trestnú zodpovednosť za zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona, ako ani za iný trestný čin. Za významné v posudzovanej veci samosudca považoval tiež to, že dedičské konanie bolo skončené dňom 12.07.2007, kedy nadobudlo právoplatnosť osvedčenie o dedičstve sp. zn. XXD/XXXX/XXXX, D not X/XXXX zo dňa 26.06.2007. Podľa vyjadrenia svedka (zápisnica o jeho výpovedi zo dňa 16.10.2015 na č. l. 23 - 26) sa už asi po roku od dedičského konania mal dozvedieť o účtoch poručiteľa. Ako jeden z dedičov mohol podať návrh na vykonanie konania o dedičstve o novoobjavenom majetku podľa § 175x odsek 1 O.s.p. (viď aj § 175p odsek 2 O.s.p.), a to bez ohľadu na to, či vedel identifikovať tieto účty, resp. peňažné ústavy, v ktorých mali byť tieto účty vedené. Notár rovnako ako súd má povinnosť zisťovať majetok poručiteľa a táto povinnosť sa vzťahuje aj na informáciu o novoobjavenom majetku vyplývajúcu z podaného návrhu. Teda notár by bol povinný obrátiť sa na príslušné peňažné ústavy za účelom zistenia, v ktorom alebo v ktorých z nich sú alebo boli účty vedené aj v prípade, že by v návrhu neboli tieto peňažné ústavy a jednotlivé účty špecifikované. Svedok L. F. tak neurobil a až s odstupom niekoľkých rokov podal trestné oznámenie. Takéto konanie z pohľadu účelu a funkcií trestného práva, je potrebné (pre účely vyvodzovania trestnej zodpovednosti) považovať za absolútne neakceptovateľné. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonne lehote dňa 04. 08. 2016 prokurátor sťažnosť, ktorú písomne odôvodnil podaním doručeným súdu dňa 22. 09. 2016, v ktorom prevažne opisuje obsah dôkazov z vyšetrovacieho spisu a uvádza, že sa nemožno stotožniť s argumentáciou okresného súdu, že iba notár mal povinnosť zisťovať majetok poručiteľa zabezpečením potrebných dokladov od bánk (peňažných ústavov). Po zákonnom poučení bolo aj povinnosťou dedičov oznámiť notárovi akékoľvek skutočnosti o stave majetku poručiteľa, a to napríklad pre prípad, žeby poručiteľ disponoval bankovými účtami v zahraničí (čo by bolo pre notára nerealizovateľné, aby zisťoval prípadné účty mimo územia Slovenskej republiky). V tomto smere bude potrebné podrobne vypočuť notárku JUDr. L. Y. k presnému postupu notára v dedičskom konaní. Prokurátor súčasne poukazuje na skutočnosť, že obvinená L. F. jednoznačne zamlčala v rámci dedičského konania finančné prostriedky na účtoch nebohého manžela, o ktorých mala nepochybne vedomosť, čím zabránila vo vykonaní dôkazu dôležitého pre konanie o dedičstve. Konanie obvinenej ako trestno-právne zodpovedného subjektu spočívajúce v tom, že v priamom úmysle zabránila predloženiu dôkazu v rámci dedičského konania, ktoré sa právoplatne skončilo schválením súdu osvedčenia o dedičstve, naplnilo všetky zákonné znaky žalovaného zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona. Na základe uvedených skutočností prokurátor navrhol, aby nadriadený súd v zmysle § 194 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie a uložil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol. K sťažnosti prokurátora sa obvinená prostredníctvom obhajcu vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 05. 10. 2016. Sťažnosť prokurátora považuje za neopodstatnenú. Sťažnosť prokurátora (jej odôvodnenie) je fakticky len sumarizáciou opisov zápisníc o výsluchu obvinenej a svedkov, a listinných dôkazov zabezpečených v rámci prípravného konania. Právny názor prokurátora považuje obhajoba za nesprávny, pretože je v konečnom zmysle v rozpore s výslovnou dikciou Občianskeho súdneho poriadku (§ 175m O.s.p.). V predmetnej veci išlo výlučne o účty v bankách (peňažných ústavoch) v Slovenskej republike, a nie v zahraničí ako nesprávne uvádza prokurátor. Obhajoba súhlasí s právnym názorom uvedeným v napadnutom uznesení, ktoré cituje. Dodáva, že výklad predmetných ustanovení O.s.p. ako aj postavenia notára v dedičskom konaní je dlhodobo jednoznačne a stabilne ustálený v odbornej verejnosti a v právnej doktríne. Platí tu vyhľadávacia (vyšetrovacia) zásada - notár pri zisťovaní majetku a dlhov poručiteľa nevychádza len z návrhov a tvrdení účastníkov konania, ale aj z vyšetrenia, ktoré na tieto účely sám vykoná. Ak sú predmetom dedičstva vkladná knižka, bežný účet alebo iný účet, prípadne vklad súdny komisár využíva súčinnosť konkrétneho peňažného ústavu (banky). Navyše, je však povinnosťou súdu vykonať aj ďalšie dôkazy, aj keď ich strany nenavrhli. Súd účastníkov síce vyzve na predloženie skutkových poznatkov, ako aj na navrhnutie dôkazov, avšak nesplnenie tejto povinnosti pre nich nebude znamenať žiadny negatívny postih. Zodpovednosť za výsledok sporu nesie súd a účastníci sú subjektmi konania, ktorú môžu súdu napomôcť objasniť skutkové okolnosti (citát z komentára k O.s.p.). Z uvedeného dôvodu by bolo nadbytočné vypočutie notárky T.. L. Y., ako to navrhuje prokurátor v sťažnosti (hoci v obžalobe prokurátor navrhuje len čítanie jej výpovede), nakoľko postup notára v dedičskom konaní jednoznačne vyplýva z citovaných ustanovení O.s.p. a právnej doktríny. Vzhľadom na vyššie uvedené má obhajoba za to, že skutok, ktorý je obvinenej kladený za vinu, nemôže byt' po objektívnej stránke trestným činom a nieje dôvod na postúpenie veci (§ 215 ods. 1 písm. b Trestného poriadku). Nad rámec vyššie uvedeného obhajoba zdôrazňuje, že po úmrtí manžela obvinená musela zariaďovať aj veľké množstvo záležitostí (prevoz nebohého z Nemecka a pohreb), a dlho sa nachádzala vo veľmi zlom citovom rozpoložení a strese. Trvá na tom, že notárke oznámila všetok majetok po manželovi, ktorý ju v danom čase napadol. V dedičskom konaní predložila notárke podklady o majetku, na ktorý si spomenula, a to najmä rôzne nehnuteľnosti. Keď sa spoločne dostavili na Notársky úrad, notárka hneď na začiatku oznámila, že všetky aktíva a pasíva po zosnulom má zistené a od nich ako dedičov už viac informácií nežiadala (porov. aj Zápisnica o výsluchu svedka L. F. zo dňa 01.12.2015). Ako dedičia sa spolu s oboma synmi pokojne dohodli, nikto nenamietal voči rozsahu prejednaného dedičstva, čo potvrdili vo svojich výpovediach v prípravnom konaní obaja synovia (porov. Zápisnica o výsluchu svedka Mária F. zo dňa 01.12.2015 a Zápisnica o výsluchu svedka L. F. zo dňa XX.XX.XXXX). Skutočnosť, že po vyše 7 rokoch od skončenia dedičského konania (rok 2007) jeden zo synov obvinenej podal na ňu trestné oznámenie, keďže si myslí, že nejaký majetok nebol v dedičskom konaní prejednaný, ako aj to, že bola na jej osobu podaná obžaloba, je pre obvinenú extrémne traumatizujúce. Nikdy nemala úmysel zatajiť akýkoľvek dôkaz, alebo majetok, ktorý by mal byť predmetom dedičstva. Z týchto dôvodov obhajoba navrhla sťažnosť prokurátora ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako nadriadený orgán na podklade sťažnosti prokurátora preskúmal podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia, a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora je nedôvodná. Postupom uvedenom v citovanom ustanovení zákona sťažnostný súd zistil nasledovné skutočnosti: Prokurátor podal dňa 17. 03. 2016 na príslušný súd na obvinenú L. F. obžalobu pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v úvodnej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia. Obvinená prostredníctvom obhajcu zaujala písomné stanovisko k obžalobe, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 18. 04. 2016, kedy navrhla zastaviť trestné stíhanie podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku v spojení s § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku z nasledovných dôvodov: - nemala v úmysle zatajiť akýkoľvek dôkaz o majetku poručiteľ (absencia a nepreukázanie subjektívnej stránky) - nebránila v získaní dôkazu v dedičskom konaní (absencia a nepreukázanie objektívnej stránky) - ak mal niektorý z dedičov po skončení dedičského konania vedomosť o ďalšom majetku, mal možnosť podať návrh na prejednanie novoobjaveného dedičstva (absencia a nepreukázanie naplnenia objektu trestného činu) Prokurátor oprel obžalobu o dôkazy vykonané v prípravnom konaní, a to o výpovede svedkov L. F., L. F., T.. L. Y. a o listinné dôkazy. Obhajoba obvinenej L. F. spočívala v tom, že po smrti manžela L. F. prebiehalo dedičské konanie u notárky v Bratislave. Priniesla písomnosti dokladujúce vlastníctvo ku garáži, list vlastníctva k domu, a písomnosti k záhradnému domčeku v N.. Keď tam prišla s celým fasciklom, notárke povedala, že tu má všetky materiály k dedičskému konaniu, a ona jej na to povedala, že nič nepotrebuje, že všetko si už zistila okrem ocenenia osobného motorového vozidla manžela. Pred notárkou sa so synmi dohodli, že L. dostane polovicu domu, L. záhradný domček v Česku, a zostávalo len auto a garáž. Dohodli sa, že garáž aj auto sa napíšu na ňu. Potom im notárka dala podpísať nejaké papiere, kde sa dohodli, a to bolo všetko, na čo si spomenie aj vzhľadom na odstup času. Nikto z nich nemal k ničomu námietky, nedošlo k žiadnym hádkam, všetko prebehlo hladko. Nemala žiaden úmysel niečo zatajovať v dedičskom konaní, ani nič nezatajila. K finančným prostriedkom, ktoré mala podľa syna L. údajne zatajiť na bankových účtoch, uviedla, že synovia vedeli, že otec poberá služobný plat. K okolnostiam ohľadom účtov sa bližšie nevie vyjadriť. Svedok L. F. vypovedal, že po smrti otca v novembri 2006 sa konalo v Bratislave niekedy v roku 2007 dedičské konanie. Bolo to u T.. Y.. Zúčastnili sa konania všetci traja, on, matka L. a brat L.. Po príchode im notárka prečítala nejaký papier o dedičstve, v ktorom popísala majetok po zosnulom otcovi. Toto podpísali a išli domov, iba raz boli v Bratislave kvôli tomuto. Nikto nemal žiadne námietky proti tomu rozhodnutiu notárky. Nepamätá si, či mama doniesla k dedičskému konaniu aj nejaké podklady o majetku. Pamätá si, že si rozdelili nejaké auto, garáž, chatku v Čechách, rodinný dom na Vinodole a možno ešte vozík. Matka zosnulého otca svedkovi asi po roku od dedičského konania povedala, že otec mal nejaké účty v Nemecku aj na Slovensku. Po tomto babkinom oznámení sa začal pýtať mamy, ako je to s tými účtami, ona však odmietla o tomto komunikovať. Svedok L. F. ohľadom dedičského konania uviedol, že si nespomína, či preberali u notárky aj účty v bankách. Popísal konflikty v rodine medzi bratom L., jeho manželkou a zvyškom rodiny. Výpoveď svedkyne T.. L. Y. neobsahuje žiadne významné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie. Z listinných dôkazov vyplýva, že Vojenské spravodajstvo poukázalo služobný plat zosnulého vrátane náhrad na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedený v P. sporiteľni, a.s. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia dňa 07. 02. 2007 priznal L. F. úmrtné, ktoré bolo poukázané na totožný účet. Ku dňu úmrtia I.. L. F. sa na tomto účte nachádzali finančné prostriedky vo výške 2.271,35 €. Dňa 05. 12. 2006 bola na tento účet pripísaná suma 1.815,28 €, dňa 05. 01. 2007 bola na tento účet pripísaná suma 1.118.70 € a dňa 13. 02. 2007 suma 667.994 Sk (úmrtné). Na účet číslo H./H. vedený vo F. úverovej banke, a.s. bola dňa 08. 12. 2006 pripísaná suma 3.010 €. Z uvedených dôkazov v spojení s osvedčením o dedičstve je potrebné vyvodiť, že peniaze na účte L. F. číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v P. sporiteľni, a.s., a to služobný plat nebohého za november 2006 vo výške 1.815,28 € s náhradami vo výške 1.118,70 €, ani valutová časť služobného platu nebohého vo výške 3.010 € na účte číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedenom vo F. úverovej banke, a.s., neboli súčasťou majetku poručiteľa prejednaného v konaní o dedičstve. A. skutkový stav je potrebné vyhodnotiť tak, že skutok sa stal, pretože boli preukázané jeho podstatné miestne, časové, osobné a vecné okolnosti. Podľa § 8 Trestného zákona trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona kto v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní falšuje, pozmení alebo marí dôkaz, alebo bráni v získaní dôkazu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až šesť rokov. Podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Podľa § 241 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/XXXX/XXX/XXXXXXXX>. Podľa § 193 ods.1 písm. c) Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Sťažnostný súd sa plne stotožňuje s dôvodmi, ktoré viedli súd prvého stupňa k zastaveniu trestného stíhania obvinenej podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Vznik trestnej zodpovednosti je viazaný na požiadavku zákonnosti trestného konania vymedzenej nielen v § 2 ods. 1 Trestného poriadku, ale aj v čl. 17 Ústavy Slovenskej republiky. Pravidlo, že nikoho nemožno stíhať ako obvineného inak než zo zákonných dôvodov, predstavuje obsahovú stránku skutku, tvoriaceho základ trestného konania v tom zmysle, že predmetom trestného konania môže byť len trestný čin (nie priestupok, nedodržanie zmluvného záväzku a pod.). Pri posúdení, či je určité konanie trestným činom, je potrebné vychádzať z definície trestného činu podľa § 8 a nasl. Trestného zákona, ale aj z konkrétneho zákonného ustanovenia osobitnej časti Trestného zákona. Inými slovami, skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie, musí obsahovať také skutkové okolnosti, ktoré možno subsumovať pod konkrétnu skutkovú podstatu trestného činu podľa osobitnej časti Trestného zákona. V danom prípade je obvinenej kladené za vinu, že v dedičskom konaní zatajila existenciu finančných prostriedkov poručiteľa nachádzajúcich sa na účtoch v peňažných ústavoch. Pri zločine marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona sa okrem existencie súdneho konania, ktorým je aj dedičské konanie pred notárom v postavení súdneho komisára, vyžaduje falšovanie, pozmenenie, marenie alebo bránenie v získaní dôkazu, pričom v danom prípade prichádzalo do úvahy marenie (bránenie v získaní) dôkazu. Mariť dôkaz alebo brániť v získaní dôkazu znamená, že v dôsledku konania páchateľa nie je možné vykonať alebo získať dôkaz, alebo je to možné len s veľkými ťažkosťami, resp. za podstatne sťažených podmienok. Sťažnostný súd sa plne stotožňuje s argumentáciou súdu prvého stupňa o zákonnej povinnosti súdu (súdneho komisára) zisťovať majetok poručiteľa na právnom základe uvedenom v ustanovení § 175d ods. 1 a § 175m O.s.p. účinného v inkriminovanom čase. Táto zákonná povinnosť súdneho komisára nemôže byť nahrádzaná trestnoprávnou (ani inou) sankciou účastníka konania - dediča za poskytnutie neúplných údajov o majetku poručiteľa, a to jednak pre absenciu takejto zákonnej úpravy, a jednak pre podstatu dedičského konania, kedy nemožno od dedičov spravodlivo požadovať, aby disponovali vyčerpávajúcimi informáciami o majetku poručiteľa. Poskytnutie informácií zo strany dediča v dedičskom konaní nemožno zamieňať napríklad s výpoveďou svedka, pri ktorej procesné predpisy explicitne upravujú trestnoprávny následok krivej výpovede. Nakoľko súdny komisár je povinný prostredníctvom príslušných dožiadaní zisťovať majetok poručiteľa aj v peňažných ústavoch, ktoré sú povinné jeho žiadosti o súčinnosť vyhovieť, a to bez ingerencie dedičov, nemožno prijať záver, že obvinená podstatne sťažila alebo zmarila zistenie poručiteľovho majetku. Ak súdna komisárka nevykonala príslušné dožiadania, hoci jej (rovnako ako aj ostatným dvom dedičom) mohlo byť zrejmé, že poručiteľ mal pracovnoprávne nároky so zreteľom na jeho služobný pomer, nemožno z jej nečinnosti i z pasivity ostatných dvoch dedičov vyvodzovať, že práve obvinená zmarila zistenie peňažných prostriedkov poručiteľa v banke. Sťažnostný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že opomenutím obvinenej nedošlo k naplneniu formálnych znakov skutkovej podstaty zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b) Trestného zákona a ani iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona. Súd prvého stupňa sa vo vyčerpávajúcom a detailnom odôvodnení napadnutého uznesenia vysporiadal aj s otázkou preukázania, či sa skutok stal (čomu sťažnostný súd venoval pozornosť vyššie), ako aj s absenciou všeobecných znakov trestného činu. Sťažnostný súd si presvedčivé a podrobné odôvodnenie napadnutého uznesenia osvojuje a poukazuje naň bez potreby ho v celosti znova opakovať. Súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, keď podľa § 241 ods. 1 písm. c), § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie obvinenej. Aj sťažnostný súd považoval za neopodstatnené opätovné vypočúvanie svedkyne T.. Y. ku skutku, pretože o podstatných okolnostiach nie sú dôvodné pochybnosti, a je nenáležité, aby sa uvedená svedkyňa vyjadrovala k riešeniu právnych otázok, ktoré je povinný a spôsobilý zodpovedať výlučne súd a v skorších štádiách orgány činné v trestnom konaní. Sťažnostný súd nezistil dôvody pre zmenu či zrušenie napadnutého uznesenia, toto považuje za vecne správne a zákonné, preto sťažnosť prokurátora podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.