Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/119/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116200888 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1116200888.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: EURÓPSKY INŠTITÚT PRE OCHRANU SPOTREBITEĽA A PRÁVNY ŠTÁT, Veterná 44, Dunajská Lužná, zastúpeného Capitol Legal Group, advokátska kancelária, s.r.o., Kollárovo námestie 20, Bratislava, proti odporcom: 1/ Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, Olejkárska 1 Bratislava, 2/ Slovak Lines, a.s., Mlynské Nivy 31, Bratislava, 3/ Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., Rožňavská 1, Bratislava, o ochranu kolektívneho záujmu spotrebiteľov a o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcov 1/, 2/ a 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 14C/6/2016-43, zo dňa 17.2.2016, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcom 1/, 2/ a 3/ povinnosť vykonávať bezplatnú prepravu cestujúceho po dovŕšení veku 70 rokov v rámci Integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji aj v prípade, ak cestujúci preukáže dovŕšenie veku 70 rokov platným občianskym preukazom, a to až do právoplatného skončenia (konania) vo veci samej. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom vo veci samej domáha uloženia povinnosti odporcom 1/, 2/ a 3/ zdržať sa uplatňovania podmienky vydania alebo držby cestovného dokladu alebo iného dokladu, preukazujúceho vek cestujúceho, okrem platného občianskeho preukazu pri vykonávaní bezplatnej prepravy cestujúcich po dovŕšení veku 70 rokov v rámci Integrovanej dopravného systému v Bratislavskom kraji. Podľa návrhu sú všetci odporcovia účastníkmi tzv. Integrovaného dopravného systému na území Bratislavského kraja (ďalej len „IDS BK“), ktorí s účinnosťou od 1.11.2015 začali prevádzku na základe prepravného poriadku IDS BK. Doprava podľa Prepravného poriadku IDS BK sa poskytuje ako verejná cestná a železničná osobná doprava. Jej poskytovanie má povahu tzv. spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák. Navrhovateľ dal do pozornosti, že cestujúci, ktorí dosiahli vek 70 rokov, mohli až do konca roku 2015 využívať možnosť bezplatnej prepravy v rámci IDS BK a na preukázanie tejto skutočnosti im postačoval platný občiansky preukaz. S účinnosťou od 1.1.2016 je však pre týchto cestujúcich podmienkou bezplatnej prepravy v rámci IDS BK zabezpečenie tzv. SeniorPasu (osobitného cestovného lístka), ktorým cestujúci preukazuje svoj nárok na tzv. osobitné cestovné (kapitola B.2.1 a B.7.2 Prepravného poriadku IDS BK). SeniorPas zabezpečuje bezplatnú (sieťovú) prepravu osoby staršej ako 70 rokov v trvaní 365 dní. Požiadavky, ktoré odporcovia kladú na cestujúcu verejnosť, ktorá dovŕšila vek 70 rokov, pri využívaní bezplatnej prepravy, majú podľa navrhovateľa povahu neprimeraných a mimoriadne zaťažujúcich obchodných podmienok. Ide o praktiky zamerané na osobitne zraniteľnú skupinu spotrebiteľov, ktorých následkom a pravdepodobne aj cieľom nie je nič iné, len vybratie určitého (kumulatívne nie vysokého) finančného obnosu. Navrhovateľ sa domnieva, že tieto praktiky odporcov vedú k ukladaniu povinností spotrebiteľom bez právneho dôvodu (§ 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. o ochrane spotrebiteľa“), nie sú v súlade s dobrými mravmi, sú v rozpore so vžitými tradíciami, vykazujú zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby a môžu privodiť spotrebiteľom ujmu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestností, zvyklostí a praxe (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa). V spomenutých praktikách odporcov videl aj porušovanie zásady rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie spotrebiteľov vo veku od 70 rokov (§ 4 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa), v porovnaní so skupinami cestujúcich, ktoré majú takisto nárok na bezplatnú prepravu. Odporcovia od týchto skupín však nepožadujú držbu čipových kariet a osobitných cestovných lístkov. Týmto skupinám sa poskytuje rovnaký produkt (bezplatné cestovanie) za rozdielnych predpokladov, a to bez zmysluplného a racionálneho odôvodnenia (podľa kapitoly B.9 Prepravných podmienok IDS sú to sudcovia Ústavného súdu SR, deti do 6. rokov veku a sprievodcovia držiteľov preukazu ŤZP-S). Diskrimináciu cestujúcich starších ako 70 rokov navrhovateľ videl aj v porovnaní so skupinou cestujúcich, ktorí dovŕšili vek 62 rokov, a ktorí si na účely „polovičného“ cestovného nemusia vybavovať žiadnu čipovú kartu. Za dôležitý považoval kontext týchto požiadaviek odporcov, keďže sa od cestujúcich vyžaduje držba osobitného cestovného lístka (SeniorPasu na čipovej karte), ktorým sa de facto nepreukazuje žiadna iná skutočnosť, než tá, že jeho držiteľ dovŕšil vek 70 rokov. Samotný nárok na bezplatnú prepravu je pritom účelovo viazaný na držbu tohto cestovného lístka, hoci jeho vydanie je podmienené len dosiahnutím predpísaného veku žiadateľa. Túto skutočnosť však možno spoľahlivo zistiť z občianskeho preukazu cestujúceho, ktorý je vydaný každému občanovi Slovenskej republiky a ktorý má povahu verejnej listiny. Odporcovia sa teda takouto špeciálnou právnou „konštrukciou“ snažia legitimizovať vydávanie čipových kariet a najmä ich spoplatňovanie, a to napriek tomu, že cestujúcim z nich nevyplývajú žiadne iné výhody než možnosť bezplatnej prepravy. Navrhovateľ sa zároveň domáhal nariadenia predbežného opatrenia v znení uvedenom vo výrokovej časti napadnutého uznesenia. Nariadenia predbežného opatrenia sa domáhal s cieľom predísť ďalšiemu ohrozovaniu a poškodzovaniu mimoriadne zraniteľnej skupiny spotrebiteľov, cestujúcich nad 70 rokov tak, aby títo mohli využívať bezplatnú prepravu iba na základe preukázania veku občianskym preukazom. Vyslovil obavu, že je potrebné dočasne upraviť pomery účastníkov, pretože neskorší výkon rozsudku vo veci samej môže mať negatívny dopad na tých spotrebiteľov (vo veku 70 rokov a viac), ktorí budú aj v priebehu konania vo veci samej nútení absolvovať administratívnu záťaž a budú musieť uhradiť príslušné poplatky za účelom bezplatnej prepravy. Tvrdil, že od tejto skupiny osôb sa vyžadujú vecne neprimerané aktivity, spočívajúce v osobnej návšteve obchodného miesta dopravcu (s fotografiou nie staršou ako rok), ale takisto aj úhrada poplatku za vydanie bezkontaktnej čipovej karty, a to všetko bez reálneho opodstatnenia. Bezplatná preprava týchto osôb je totiž de facto viazaná len na dovŕšenie veku 70 rokov (tento údaj je ľahko zistiteľný z občianskeho preukazu). Praktiky odporcov stavajú túto skupinu spotrebiteľov do situácie, v ktorej nemajú na výber a sú nútení predpísané požiadavky odporcov splniť. Poukázal na reálne a bezprostredné hrozby odporcov, ktoré vyplývajú v uvedených praktík, a to najmä na (a) potrebu návštevy obchodného miesta niektorého z odporcov kvôli vydaniu nového alebo obnoveniu SeniorPasu, pri ktorej len predložia občiansky preukaz na preukázanie veku, (b) úhradu poplatku za vydanie bezkontaktnej čipovej karty a SeniorPasu, a to bez primeraného vecného protiplnenia a (c) vysokú pravdepodobnosť, že v prípade úspechu navrhovateľa vo veci samej bude len relatívne malá časť cestujúcich, ktorí boli medzičasom nútení obstarať si bezkontaktnú čipovú kartu a SeniorPas, spôsobilá uplatniť si nárok na vrátenie už zaplatených poplatkov. Súd prvého stupňa s poukazom na § 76 ods. 1 písm. e), § 76 ods. 4, § 77 ods. 1 a § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. dospel k záveru, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia je dôvodný. Mal za to, že navrhovateľ v danom prípade preukázal a osvedčil danosť nároku na nariadenie predbežného opatrenia a naliehavosť dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania. Podľa názoru súdu prvého stupňa navrhovateľ listinnými dôkazmi dostatočne preukázal ohrozenie výkonu práva cestujúcich vo veku 70 rokov. S poukazom na obavu z ohrozenia výkonu rozhodnutia, naliehavosť dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi a nevytvorenie návratného stavu mal za to, že je potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi tak, aby bola predbežne zabezpečená osvedčená ochrana ohrozeného práva spotrebiteľov, cestujúcich vo veku 70 rokov, pri uplatňovaní bezplatnej dopravy. Zároveň konštatoval, že nariadením predbežného opatrenia, ktoré má dočasný charakter, neprichádza k neprimeranému zásahu do výkonu súčasného práva odporcov. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie všetci odporcovia. Odporca 1/ žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Uviedol, že je prevádzkovateľom cestnej dopravy, ktorú poskytuje cestujúcej verejnosti na základe Rámcovej zmluvy o službách vo verejnom záujme a zabezpečení mestskej hromadnej dopravy osôb v Hlavnom meste SR Bratislave na roky 2014 až 2023; súčasťou Prepravného poriadku IDS BK je tarifa, ktorá musí zodpovedať cenovému výmeru vydávanému Hl. mestom SR Bratislavou. Nariadené predbežné opatrenie podľa neho neprimerane zasahuje do jeho práv ako i do práv Hlavného mesta SR Bratislavy. Zdôraznil, že má povinnosť vykonávať pravidelnú dopravu podľa zmluvy o službách a v súlade s tarifou, ktorá je jej kogentnou súčasťou. Plnenie povinnosti, uloženej predbežným opatrením, ho núti porušovať povinnosť poskytovať dopravné služby v súlade so zmluvou a Prepravným poriadkom IDS BK, vrátane tarify, za čo môže byť sankcionovaný ako za správny delikt podľa zákona o cestnej doprave. Namietal svoju pasívnu legitimáciu v konaní, pretože nestanovil a nie je oprávnený meniť tarifné podmienky, za ktorých sa prepravujú cestujúci (vrátane cestujúcich nad 70 rokov). Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. o cestnej doprave“) a § 7 ods. 1 zák. č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. o doprave na dráhach“) je súčasťou každého prepravného poriadku aj tarifa. V prípade dopravných služieb poskytovaných na základe zmluvy o službách dopravca nie je oprávnený jednostranne určovať alebo meniť tarifu, pretože tá je neoddeliteľnou a kogentnou náležitosťou každej zmluvy o službách. Určenie tarify a jej zmeny sú viazané na súhlasný prejav vôle objednávateľa ako účastníka zmluvy o službách, ktorý vzhľadom na účel a zmysel tejto zmluvy vystupuje vo vzťahu k tarife v pozícii cenového regulátora. Namietal aj to, že navrhovateľ nie je zo žiadneho právneho predpisu aktívne legitimovaný na podanie návrhu na začatie súdneho konania, ktorého predmetom by bolo určovanie výšky cestovného, resp. akýchkoľvek zliav pre cestujúcich. Poukázal na to, že právnym základom vzťahu medzi dopravcom a cestujúcim v osobnej doprave sú prepravné zmluvy a že v zmysle § 16 zák. o cestnej doprave potvrdením o uzatvorení zmluvy o preprave osôb a zaplatení cestovného je cestovný lístok. SeniorPas je predplatný cestovný lístok, vydávaný len v elektronickej podobe ako zápis v čipe bezkontaktnej čipovej karty (BČK). Pri cestovaní v rámci IDS BK ním cestujúci nepreukazuje vek, ale skutočnosť, že je držiteľom predplatného cestovného lístka, ktorý ho oprávňuje využiť služby dopravcu. K tvrdeniu o diskriminácii cestujúcich nad 70 rokov, v porovnaní so skupinou cestujúcich, ktorí dovŕšili 62 rokov a ktorí si na účely polovičného cestovného nemusia vybavovať žiadnu čipovú kartu uviedol, že pokiaľ cestujúci nad 62 rokov chce využiť služby dopravcu, je povinný mať pri sebe po celý čas dopravy a aj bezprostredne pri vystupovaní platný cestovný lístok, ktorý je dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy. Tieto osoby sú oprávnené cestovať so zakúpeným cestovným zľavneným lístkom a pri kontrole preukázať svoj vek dokladom totožnosti. Obidve skupiny cestujúcich môžu jazdiť len s platným cestovným lístkom a ani jedna skupina nie je znevýhodnená. Cestujúci nad 70 rokov nie sú nútení používať pri cestovaní SeniorPas. Je to len jedna z možností uzavretia prepravnej zmluvy pri využívaní služieb dopravcu. Na záver poukázal na to, že občiansky preukaz nie je cestovným lístkom podľa § 16 ods. 1 zák. o cestnej doprave a prepravný doklad nijako nenahrádza. Odporca 2/ žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť a konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zastaviť. Aj on uviedol, že dopravné služby vo vnútroštátnej pravidelnej prímestskej autobusovej doprave na území Bratislavského samosprávneho kraja (ďalej len „BSK“) v rámci IDS BK poskytuje na základe zmluvy o výkone vo verejnom záujme s BSK z 2.10.2009 za dohodnutých podmienok, vrátane tarifných. Zdôraznil, že podľa § 4, § 17 a § 21 ods. 6 zák. o cestnej doprave je súčasťou každého prepravného poriadku aj tarifa, ktorá určuje cestovné, vrátane všetkých príplatkov a zliav. V prípade dopravných služieb poskytovaných na základe zmluvy o službách nie je oprávnený jednostranne určovať ani meniť tarifu, pretože tá je neoddeliteľnou a kogentnou náležitosťou každej zmluvy o službách. Určenie tarify, ako aj jej zmeny, sú viazané na súhlasný prejav vôle objednávateľa ako účastníka zmluvy o službách, ktorý vzhľadom na účel a zmysel tejto zmluvy vystupuje vo vzťahu k tarife de facto v pozícii cenového regulátora. Tarifa, ako náležitosť Zmluvy o službách s BSK, musí zodpovedať cenovému výmeru vydávanému BSK, je teda de iure určovaná BSK. V zmysle § 19 ods. 2, § 40 ods. 1 a ods. 2 a § 43 zák. o cestnej doprave je uzatváranie zmlúv o službách zo strany BSK ako objednávateľa preneseným výkonom štátnej správy v oblasti cestnej dopravy. Zopakoval, že osoby nad 70 rokov majú nárok na zľavnenú prepravu, pričom si môžu uplatniť dva druhy zliav. Majú možnosť zakúpiť si cestovný lístok za zľavnené cestovné vo výške 50 % zo základného cestovného alebo si zakúpiť za osobitné cestovné predplatný sieťový cestovný lístok s označením SeniorPas, vydávaný výlučne v elektronickej podobe. Nárok na bezplatnú prepravu v rámci IDS BK nemajú. Okruh osôb, ktorý nárok na bezplatnú prepravu nárok má, je taxatívne určený v bode B.9.1 Prepravného poriadku IDS BK. Pripustil, že jazykové vyjadrenie výšky sadzby osobitného cestovného po 100 % zľave ako „bezplatne“ nebolo najvhodnejšie, keď jeho použitie navádza na stotožňovanie s nárokom na bezplatnú prepravu. Súdu prvého stupňa vytkol, že nariadením predbežného opatrenia bez akéhokoľvek legitímneho dôvodu prekročil rámec očakávateľnej dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, ako aj rámec samotného sporu. Poskytuje ním ochranu samotnému nároku na bezplatné cestovanie napriek tomu, že navrhovateľ sa domáha predbežného zabezpečenia ochrany ohrozeného práva cestujúcich starších ako 70 rokov pri uplatňovaní nároku na „bezplatnú prepravu“. Namietal aj to, že predbežné opatrenie neprimeraným spôsobom zasahuje nielen do jeho právnych pomerov, ale aj do právnych pomerov tretej osoby - BSK, ako objednávateľa služieb vo verejnom záujme a dopravného správneho orgánu. Implicitne ním bola vykonaná úprava tarify, spočívajúca v zavedení nového okruhu osôb, ktoré majú nárok na bezplatnú prepravu. Pre úplnosť dodal, že nariadené predbežné opatrenie bude mať aj priamy negatívny finančný dopad na rozpočet BSK, pretože stratu plynúcu zo znemožnenia predaja „polovičných“ cestovných lístkov pre osoby staršie ako 70 rokov bude v konečnom dôsledku znášať BSK ako objednávateľ služieb vo verejnom záujme, pričom sa nejedná o nepatrnú sumu. Odporca 3/ žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť a návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnuť. Napadnuté uznesenie je podľa neho v rozpore so zákonnými povinnosťami odporcov, pretože právne predpisy im priamo prikazujú uzavrieť s cestujúcim prepravnú zmluvu a zároveň mu vydať platný cestovný doklad. Poukázal na § 8 ods. 5 zák. o doprave na dráhach, podľa ktorého je každý cestujúci povinný počas celej doby prepravy preukázať sa platným prepravným dokladom (ďalej aj ako „cestovný lístok“), ktorý slúži ako potvrdenie o uzavretí zmluvy o preprave. Povinnosť cestujúceho mať cestovný lístok je teda zákonnou povinnosťou. Vydanie cestovného lístka dopravcovi zároveň umožňuje evidovať dopravné prúdy cestujúcich a tým potom prispôsobovať a poznať kapacity prepravy pre tvorbu cestovného poriadku a nasadzovanie zodpovedajúcich dopravných prostriedkov. Uvedené potvrdzuje aj § 16 ods. 1 zák. o cestnej doprave, podľa ktorého dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je výlučne cestovný lístok v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe. Zároveň podľa § 2 ods. 3 tohto zákona integrovaný dopravný systém musí umožniť cestujúcemu uskutočniť cestu vzájomne prepojeným trasami na jeden prepravný doklad, a to všetko na základe jedného prepravného poriadku. Zdôraznil, že zák. č. 224/2006 Z.z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nedáva občianskemu preukazu charakter náhrady cestovného lístka. Pri zavedení cestovného lístka nešlo o svojvoľné rozhodnutie odporcu, ale o zákonnú povinnosť zakotvenú vo viacerých právnych predpisoch, vrátane medzinárodných a slúži i na ochranu záujmov cestujúceho (napr. na vybavenie reklamácie, resp. vyvodzovanie zodpovednosti za náhradu škody podľa hlavy VI bod 55 ods. 3 Jednotných právnych predpisov pre zmluvu o medzinárodnej železničnej preprave cestujúcich a batožín (CIV), ktorý tvorí Dodatok A k Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) z 9. mája 1980, zmenenom Protokolom o zmene Dohovoru o medzinárodnej železničnej preprave z 3. júna 1999). Konštatoval, že v bode B.9.1 Prepravného poriadku IDS BK sú uvedené tri skupiny cestujúcich, ktorí sú oprávnení na bezplatné cestovanie. Cestujúci nad 70 rokov teda necestujú zadarmo, či bezplatne. Bezplatný je len 365-dňový cestovný doklad SeniorPas, nie však cestovanie ako také. Zopakoval rovnako ako ostatní odporcovia, že táto skupina cestujúcich má možnosť si u dopravcu zakúpiť zľavnený cestovný lístok a pri kontrole preukázať svoj vek a nárok na zľavu platným občianskym preukazom rovnako ako cestujúci nad 62 rokov alebo si zaobstarať bezkontaktnú čipovú kartu (BČK) a dokúpiť si na ňu 365-dňový predplatný cestovný lístok (PCL) za cenu 0 eur. Takýmto spôsobom aj bola komunikovaná možnosť cestovania seniorov zo strany Bratislavskej integrovanej dopravy, a.s. Zdôraznil, že nemôže niesť zodpovednosť za nepresnú prezentáciu podmienok IDS BK zo strany novinárov, prispôsobenú spravodajskému účelu jej autorov. Za kľúčovú považoval skutočnosť, že cestujúci predložením BČK dokladuje, že je držiteľom platného cestovného lístka, nedokladuje ním svoj vek. Súdu prvého stupňa vytkol, že nariadeným predbežným opatrením priznal seniorom nad 70 rokov viac práv ako im priznáva PP IDS BK alebo akýkoľvek právny predpis. Automaticky im priznáva práva, na ktorých získanie boli stanovené pravidlá a podmienky a ukladá odporcom novú povinnosť v rozpore so zákonom. Dal do pozornosti, že zavedením IDS BK nebolo v žiadnom ohľade dotknuté právo seniorov využívať bezplatnú vlakovú dopravu, samozrejme po obstaraní cestovného lístka s nulovou hodnotou. Teda vo vzťahu k železničnej doprave, kde je dopravcom, boli a sú všetky osoby staršie ako 70 rokov oprávnené zvoliť si aj akú formu cestovania, kde sa potrebe vydania BČK celkom vyhnú. Nariadenie predbežného opatrenie je podľa neho neoprávnené aj z toho dôvodu, že navrhovateľ sa ním prakticky domáha toho istého ako v konaní vo veci samej, aj keď inými slovami. Z dočasnosti a provizórnosti predbežného opatrenia vyvodil, že navrhovateľ by nariadeným predbežným opatrením nemal získať práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti. Pre rozhodnutie o nariadení predbežného opatrenia bolo podľa neho potrebné posúdiť skutkový stav veci (i keď len opísaný navrhovateľom) aj s ohľadom na zákonmi stanovené povinnosti odporcov. Preto podľa neho nie je možné, a to ani dočasne, upraviť pomery účastníkov tak, že odporcom je nariadené porušenie platných právnych predpisov. Navrhovateľ podľa jeho názoru nepreukázal reálnu hrozbu ujmy, ktorá by vyplývala pre kohokoľvek z jeho konania. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniam odporcov žiadal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. K popieraniu jeho aktívnej legitimácie v spore uviedol, že táto vyplýva z § 3 ods. 5 zák. o ochrane spotrebiteľa. Zdôraznil, že v konaní sa nedomáha určenia výšky cestovného a nejde ani o žalobu v rámci správneho súdnictva, ale o konanie o ochranu kolektívneho spotrebiteľského záujmu, v ktorom sa domáha vyslovenia povinnosti, aby sa porušitelia (odporcovia) zdržali protiprávneho konania a aby odstránili protiprávny stav. Nesúhlasil s názorom, že potvrdením zmluvy o preprave je cestovný lístok. Občiansky zákonník a ani iný právny predpis neustanovujú povinnú písomnú formu zmluvy o preprave a forma a spôsob uzavretia zmluvy o preprave nie je vymedzená. Pokiaľ odporcovia poukazujú na to, že cestovný lístok je potvrdením o zaplatení cestovného, logicky v prípade, ak je preprava bezplatná, cestovné zaplatené nie je a preto ani potvrdenie o zaplatení nie je potrebné. Skutočnosti tvrdené odporcami v odvolaniach, že podmienky IDS BK, vrátane tarifných, boli stanovené Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, BSK a Hlavným mestom SR Bratislavou, sa majú posudzovať až v konaní vo veci samej. V ňom sa predpokladá preskúmanie toho, či požiadavky, ktoré odporcovia kladú na cestujúcu verejnosť, majú povahu neprimeraných a mimoriadne zaťažujúcich obchodných podmienok a či vo vzťahu k cestujúcim, ktorí dovŕšia vek 70 rokov, nejde o praktiky zamerané na osobitne zraniteľnú skupinu spotrebiteľov. Následkom a pravdepodobne aj cieľom týchto praktík nie je nič iné, len vybratie určitého (kumulatívne nie vysokého) finančného obnosu. Zopakoval, že tieto praktiky odporcov vedú k ukladaniu povinností bez právneho dôvodu, nie sú v súlade s dobrými mravmi, sú v rozpore so vžitými tradíciami, vykazujú zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služieb a môžu privodiť spotrebiteľom ujmu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe. Zdôraznil, že nie je namieste rozlišovanie medzi bezplatnou prepravou a prepravou so 100 % zľavou z cestovného, pretože použitie takéhoto účelového formalistického výkladu je v rozpore so zásadami ochrany spotrebiteľa a len potvrdzuje nespravodlivosti nachádzajúce sa v postupe odporcov. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolania odporcov sú dôvodné. Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia musí byť v konaní o nariadenie predbežného opatrenia aspoň osvedčená. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich dočasný - predbežný charakter. Navrhovateľ sa nariadenia predbežného opatrenia domáhal z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov. Nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu potreby dočasnej úpravy pomerov v zmysle § 74 ods. 1 O.s.p., resp. po začatí konania v zmysle § 102 ods. 1 O.s.p., je teda prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí alebo osvedčí právny vzťah medzi účastníkmi, ak tieto vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, ak sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Predbežné opatrenie musí mať navyše vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je predmetom konania vo veci samej. Už z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí byť o.i. zrejmé, čoho sa navrhovateľ predbežného opatrenia mieni domáhať návrhom vo veci samej. Uvedená náležitosť návrhu je potrebná práve pre posúdenie vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia s konaním vo veci samej, t.j. či predbežné opatrenie má vzťah k veci samej (či je daná súvislosť a kontinuita predbežného opatrenia s predmetom konania vo veci samej). Je pritom potrebné, aby vzťah, ktorý sa dočasne upraví predbežným opatrením, bol vyriešený rozhodnutím vo veci samej. Táto spojitosť musí byť nielen vecná ale i bezprostredná, priama, inak nemožno hovoriť o naliehavosti požadovanej dočasnej úpravy. Navrhovateľ sa domáhal nariadenia predbežného opatrenia s uložením povinnosti odporcom vykonávať bezplatnú prepravu cestujúceho po dovŕšení veku 70 rokov v rámci IDS BK aj v prípade, ak cestujúci preukáže dovŕšenie veku 70 rokov platným občianskym preukazom. Vo veci samej sa pritom domáha uloženia povinnosti odporcom pri vykonávaní bezplatnej prepravy cestujúcich po dovŕšení veku 70 rokov v rámci IDS BK zdržať sa uplatňovania podmienky vydania alebo držby cestovného dokladu alebo iného dokladu preukazujúceho vek cestujúceho okrem platného občianskeho preukazu. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ sa návrhom na nariadenie predbežného opatrenia domáhal uloženia obsahovo totožnej povinnosti, aj keď inak formulovanej, akej sa domáha aj návrhom vo veci samej. Súdna prax už dávnejšie dovodila, že zásadne (spravidla) predbežné opatrenie nemôže byť vydané, ak by bol jeho obsah totožný s rozhodnutím vo veci samej; vecná zhodnosť výroku rozhodnutia vo veci samej a obsahu ochrany poskytovanej predbežným opatrením (obsahovo rovnaké povinnosti, aké by boli uložené rozhodnutím vo veci samej) je prípustná len celkom výnimočne (obdobne R 14/1998). Navrhovateľ však v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neuviedol žiadne skutočnosti svedčiace o takejto prípustnosti. Predpokladom pre nariadenie predbežného opatrenia je zároveň osvedčenie nároku, ktorému má byť poskytnutá ochrana. Tým nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku (dôvodnosť ktorého bude predmetom konania o veci samej), ale postačuje, ak je nárok, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, osvedčený, t.j. ak je hodnoverný a javí sa ako pravdepodobný. Navrhovateľ predbežného opatrenia teda bol povinný osvedčiť nárok na bezplatnú prepravu osôb starších ako 70 rokov v rámci IDS BK. Podľa čl. B.7.2 písm. a) Prepravného poriadku IDS BK, platného od 1.11.2015, sa zľavnené cestovné vo forme osobitného cestovného poskytuje osobám nad 70 rokov vo forme predplatného cestovného lístka SeniorPasu IDS BK. Tento sa podľa Prílohy k Prepravnému poriadku, cenníku č. 4, vydáva bezplatne. Navrhovateľ na uvedenom základe dospel k záveru, že cestovanie osôb nad 70 rokov v rámci IDS BK je bezplatné. Mal za to, že jedinú faktickú podmienku bezplatnej prepravy v rámci IDS BK, dosiahnutie predpísaného veku 70 rokov, možno zistiť z občianskeho preukazu. Nemal preto daný dôvod na kreovanie dodatočných formálnych požiadaviek v podobe vydávania časovo obmedzenej čipovej karty a SeniorPasu. Z čl. B.9.1 Prepravného poriadku IDS BK priamo vyplýva, že bezplatne sa prepravujú sudcovia Ústavného súdu SR na základe zák. č. 120/1993 Z.z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, deti do dovŕšenia 6. roku veku, prepravujúce sa v sprievode platiacej osoby a sprievodca držiteľa preukazu ŤZP-S, vodiaci pes a vozík imobilného cestujúceho. Cestujúci nad 70 rokov teda nepatria medzi osoby, ktorým sa v rámci IDS BK poskytuje bezplatná preprava na základe samotného Prepravného poriadku. Poskytuje sa im zľavnené cestovné vo forme predplatného cestovného lístka SeniorPasu, ktorý sa poskytuje bezplatne. Osoby nad 70 rokov tak v súčasnosti majú nárok na bezplatné poskytnutie predplatného cestovného lístka SeniorPasu a nie na bezplatnú prepravu vo všeobecnosti, ako tvrdí navrhovateľ. Povinnosť mať pri preprave platný cestovný lístok pritom vyplýva ako zo zákona (§ 14 ods. 1 písm. d) zák. o cestnej doprave a § 16 ods. 4 písm. c) zák. o doprave na dráhach), tak aj z čl. A.3.4 Prepravného poriadku IDS BK; táto povinnosť zo strany osôb nad 70 rokov môže byť splnená o.i. na základe predplatného cestovného lístka SeniorPasu. Pre uloženie povinnosti navrhovaným predbežným opatrením vykonávať bezplatnú prepravu osôb nad 70 rokov v rámci IDS BK aj v prípade, ak cestujúci preukáže dovŕšenie veku 70 rokov platným občianskym preukazom teda chýba základný predpoklad a to osvedčenie nároku osôb nad 70 rokov na bezplatnú prepravu. V súvislosti s namietanou diskrimináciou odvolací súd uvádza, že podľa Prepravného poriadku osoby nad 70 rokov nie sú jedinou skupinou cestujúcich, ktorí si pre predplatné cestovné lístky (akým je aj SeniorPas) musia zakúpiť čipovú kartu; pokiaľ si túto čipovú kartu nechcú zakúpiť, majú možnosť využiť zľavnené cestovné rovnako ako osoby nad 62 rokov. Posúdenie toho, či povinnosť preukazovať sa pri preprave predplatným cestovným lístkom SeniorPasom (vydávaným bezplatne osobám nad 70 rokov) je uložená neprimerane zaťažujúco pre túto skupinu spotrebiteľov, či povinnosť preukazovať sa ním pri preprave je diskrimináciou oproti iným skupinám cestujúcich, ktorým je poskytovaná zľava, však prekračuje rámec rozhodovania o predbežnom opatrení. Odvolací súd ďalej uvádza, že odporcovia vykonávajú verejnú osobnú dopravu v súlade so zákonnými predpismi, s vydanou dopravnou licenciou, so zmluvou o dopravných službách vo verejnom záujme uzatvorenou medzi dopravcom a objednávateľom, so zmluvou o prevádzke v IDS BK uzatvorenou medzi dopravcom a koordinátorom IDS BK (spoločnosť Bratislavská integrovaná doprava, a.s.) a so schválenými cestovnými poriadkami (čl. A.1.3. Prepravného poriadku IDS BK). Tarifu, teda cenník, ktorým sa v IDS BK stanovili ceny cestovných lístkov, vrátane SeniorPasu, určili dohodou Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, BSK a Hlavné mesto SR Bratislava. Navrhované predbežné opatrenie by tak zasiahlo aj do práv týchto tretích osôb, ktoré stanovili predmetnú tarifu cestovného v súvislosti so zabezpečovaním ich úloh pri vytvorení bezpečných, efektívnych a kvalitných dopravných služieb (§ 21 ods. 1 zák. o cestnej doprave a § 21 ods. 1 zák. o dráhach). Zároveň je potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že navrhovaným predbežným opatrením by boli odporcom ukladané povinnosti odporujúce ich záväzkom z uzavretých zmlúv, na základe ktorých vykonávajú verejnú dopravu v rámci IDS BK. Nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy ako náležitosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľ odôvodňoval a) potrebou návštevy obchodného miesta niektorého z odporcov za účelom vydania nového alebo obnovenia doterajšieho Seniorpasu, ktoré spočíva len v predložení občianskeho preukazu za účelom preukázania veku, b) potrebou úhrady poplatku za vydanie bezkontaktnej čipovej karty a SeniorPasu, c) vysokou pravdepodobnosťou, že v prípade úspechu navrhovateľa vo veci samej bude len relatívne malá časť cestujúcich, ktorí boli medzičasom nútení obstarať si bezkontaktnú čipovú kartu a SeniorPas, spôsobilá uplatniť si nárok na vrátenie už zaplatených poplatkov. Odvolací súd v tejto súvislosti opakovane poukazuje na zákonnú povinnosť cestujúceho preukázať sa platným cestovným lístkom či prepravným dokladom, ktorým však občiansky preukaz nie je. Bez potreby vydania či obnovenia SeniorPasu majú osoby nad 70 rokov možnosť využitia zľavneného cestovného rovnako ako osoby nad 62 rokov. Skutočnosti uvádzané navrhovateľom preto nepredstavujú také nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy pre osoby nad 70 rokov, ktoré by odôvodňovalo nariadenie navrhovaného predbežného opatrenia; neovplyvňujú totiž postavenie cestujúcich nad 70 rokov a nesťažujú im prístup k službám odporcov takým zásadným spôsobom, že by vyžadovali dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania. Na uvedenom základe (vecná zhodnosť výroku rozhodnutia vo veci samej a obsahu ochrany poskytovanej navrhovaným predbežným opatrením, neosvedčenie nároku osôb nad 70 rokov na bezplatnú prepravu, neosvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy) odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v zmysle § 220 O.s.p. zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.