Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1CoKR/37/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116201869 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1116201869.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Paulíny Pacherovej, v právnej veci návrhu navrhovateľa - dlžníka: ALPHA s.r.o. v likvidácii, so sídlom Sládkovičova 3, 811 06 Bratislava, IČO: 44 482 191, v mene ktorého koná likvidátor: Mgr. Jozef Maruniak, Hviezdoslavovo nám. 14, 811 02 Bratislava, o návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka, na odvolanie navrhovateľa - dlžníka proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.05.2016, v konaní pod č. k. 6K/5/2016-88, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave odvolaním napadnuté uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.05.2016, v konaní pod č. k. 6K/5/2016-88 z r u š u j e a vec v r a c i a tomuto súdu na nové konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 02.05.2016, č. k. 6K/5/2016-88 zastavil konkurzné konanie na majetok dlžníka. 2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že uznesením zo dňa 24.02.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2016, začal na návrh dlžníka konkurzné konanie na jeho majetok a nakoľko mal pochybnosť o majetnosti dlžníka, uznesením zo dňa 02.03.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.03.2016, ustanovil dlžníkovi predbežného správcu. Správca predložil súdu prvej inštancie dňa 18.03.2016 a dňa 29.03.2016 správu o stave zisťovania majetku dlžníka a o vykonaných úkonoch. Súd prvej inštancie zistil, že majetkom dlžníka je peňažná hotovosť vo výške 129,50 Eur, ktorá bola čiastočne spotrebovaná výdavkami likvidátora súvisiacimi s podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Správca uvádza súdu prvej inštancie aj tú skutočnosť, že podľa ním zistených záverov hodnota majetku dlžníka nedosahuje sumu 6.638,78 Eur. Zároveň uvádza, že navrhovateľom označený ďalší veriteľ dlžníka, likvidátor dlžníka Mgr. Jozef Maruniak, nie je jeho veriteľom. Súd prvej inštancie na takto zistenom skutkovom základe s poukazom na ust. § 3 ods. 2, § 11 ods. 3, § 14 ods. 6, § 21 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), ako aj podľa § 103 a § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), zistil, že nie je splnená základná podmienka konkurzného konania, a to pluralita veriteľov, pričom ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a preto súd prvej inštancie zastavil konkurzné konanie voči dlžníkovi. 3. Proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 02.05.2016, v konaní pod č. k. 6K/5/2016-88, podal odvolanie navrhovateľ - dlžník, prostredníctvom likvidátora, dňa 16.05.2016 doručeným do podateľne súdu prvej inštancie. V odvolaní uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda v zmysle OSP a má za to, že súd prvej inštancie (podľa OSP súd prvého stupňa) nezistil správne, úplne a náležite skutkový stav posudzovanej právnej veci. Má za to, že podľa § 7 ods. 1 Vyhlášky č. 526/2004 Z.z. mu patrí náhrada hotových výdavkov. Je zrejmé, že likvidátor má bez ďalšieho nárok na náhradu ním uplatnených výdavkov. Vo vzťahu k záveru súdu prvej inštancie o neexistencii záväzku uvádza, že tento záver považuje za vecne nesprávny. V prípade, ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že majetok dlžníka nedosahuje sumu 6.638,78 Eur, mal by v zmysle ust. § 20 ods. 1 ZKR konanie zastaviť pre nedostatok majetku. Žiada, aby odvolací súd zmenil ním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že zastaví konkurzné konanie voči dlžníkovi pre nedostatok majetku, alebo alternatívne žiada zrušiť ním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. K odvolaniu dokladá list Daňového úradu Bratislava zo dňa 11.01.2016, z ktorého obsahu vyplýva, že eviduje daňové nedoplatky v celkovej výške 60,- Eur na dani z príjmov PO - pokuty a pokutu vo výške 150,- Eur za nepodanie výkazu DPH za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2009. 4. Súd prvej inštancie vyzval správcu konkurznej podstaty, aby sa vyjadril k odvolaniu navrhovateľa - dlžníka. Správca súdu prvej inštancie dňa 31.05.2016 doručil vyjadrenie k odvolaniu. Poukazuje na ust. § 3 ods. 2, § 20 ods. 1 ZKR. Správca má za to, že pohľadávku pod por. č. 2, uvedenú v zozname majetku, ktorý tvorí prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu, si likvidátor mal uhradiť z peňažnej hotovosti dlžníka. Likvidátor v návrhu uviedol, že čiastočne spotreboval peňažnú hotovosť dlžníka na výdavky súvisiace s podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. V nadväznosti uvádza, že neexistuje pluralita veriteľov, a že majetok dlžníka nepostačuje ani na úhradu nákladov konkurzu. Navrhuje odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správne. 5. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa ust. § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v spojení s § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné. 6. Podstatnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania bolo, či súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav veci a akými právnymi skutočnosti sa zaoberal pri posúdení nároku navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok s poukazom na splnenie predpokladov a podmienok a podmienok, ktoré sú uvedené v § 3 ZKR. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie náležite nezistil skutkový stav veci, ak sa dôkladne nezaoberal tým, či je preukázaná platobná neschopnosť podľa ust. § 3 ods. 2 ZKR, a to existencia dvoch peňažných záväzkov po lehote splatnosti, ako aj splnenie podmienky úpadku vo forme predĺženia (§ 3 ods. 2 ZKR). V kontexte ust. § 4, § 5 a ust. § 6, je povinnosťou súdu náležite, vecne správne a úplne zistiť skutkový stav veci potrebnej pre vydanie rozhodnutia o návrhu na vyhlásenie konkurzu. Súd prvej inštancie nepostupoval vecne správne, ak bez náležitého zistenia tvrdených skutočností správcom uviedol, že navrhovateľom označený ďalší veriteľ dlžníka, likvidátor, nie je jeho veriteľom. Z vyjadrenia správcu k odvolaniu vyplýva, že správca má za to, že likvidátor svoju pohľadávku mal uhradiť z hotovosti dlžníka, nevyplýva však z tohto vyjadrenie, že k úhrade skutočne došlo, kedy sa tak stalo a existencia dokladu preukazujúceho úhradu tejto pohľadávky likvidátora, ako ďalšieho veriteľa dlžníka. Záver súdu prvej inštancie je preto s ohľadom na vyššie uvedené, predčasný, nakoľko skúmanie podmienok úpadku je vecou súdu a vyjadrenia správcu sú iba podkladom, ktoré musí súd prvej inštancie vyhodnotiť pri rozhodovaní o návrhu na vyhlásenie konkurzu. Súd prvej inštancie je preto povinný sa vždy náležite, úplne a vecne správne vysporiadať s tým, či veritelia dlžníka, deklarovaní v návrhu, sú veriteľmi dlžníka, ak je uplatnená pochybnosť o ich existencii titulom údajného zániku ich nároku na plnenie úhradou ich pohľadávok. V posudzovanej právnej veci však súd prvej inštancie pochybil, ak bez ďalšieho prebral konštatovanie správcu vo vzťahu k neexistencii ďalšieho veriteľa dlžníka, a to likvidátora a konštatoval nesplnenie podmienok pre vyhlásenie konkurzu titulom absencie plurality veriteľov dlžníka. Postup súdu prvej inštancie je preto v tejto časti vecne nesprávny a zakladá nesprávne rozhodnutie o návrhu na vyhlásenie konkurzu. 7. S poukazom na takto zistenom skutkovom základe, preto odvolací súd zrušuje odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako predčasne vydané, bez náležitého zistenia skutkového stavu veci potrebného pre vecne správne vydanie rozhodnutia o uplatnenom nároku navrhovateľa na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok. 8. Podľa § 392 CSP, odvolací súd rozhoduje rozsudkom, ak potvrdzuje rozsudok alebo mení rozsudok; inak rozhoduje uznesením. 9. Podľa § 389 ods. 1, písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 10. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1, písm. c) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 11. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude vykonať dokazovanie zamerané na zistenie existencie podmienok na vyhlásenie konkurzu v zmysle § 3 a § 4 až § 6 ZKR. V tomto kontexte súd prvej inštancie vykoná dokazovanie zamerané na zistenie, či je preukázaná platobná neschopnosť podľa § 3 ZKR, definovaná existenciou dvoch peňažných záväzkov po lehote splatnosti, alebo či sú na strane dlžníka splnené podmienky konkurzu vo forme predĺženia § 3 ods. 2 ZKR. V súvislosti so skúmaním podmienky platobnej neschopnosti (§ 3 ods. 1 ZKR), súd prvej inštancie vykoná dokazovanie zamerané na zistenie, či došlo k úhrade pohľadávky žalobcu, kedy sa tak stalo, či existuje doklad o tejto úhrade, a či teda žalobca má postavenie veriteľa dlžníka. 12. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 druhá veta zákona CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodol v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje sa nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh), (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).