Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/223/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116205847 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1116205847.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: F.. O. A., nar. XX. X. XXXX, bytom E.M. XX, XXX XX G., štátna občianka SR, zastúpená: Mgr. Martinom Bialončíkom, advokátom, Cukrová 14, 811 08 Bratislava, proti odporcovi: F.. V. E., J.. X.XX.XXXX, G. E. XX, XXX XX G., zastúpený: SHM PARTNERS s.r.o., Svätoplukova 28, 821 08 Bratislava o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21. marca 2016, č. k. 4C/33/2016-30, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti (t.j. vo výroku v ktorom uložil odporcovi povinnosť zdržať sa vstupu do bytu) p o t v r d z u j e. Vo výroku o náhrade trov konania sa z r u š u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie, ktorým odporcovi uložil povinnosť zdržať sa vstupu do bytu č. X nachádzajúceho sa na X. K.. bytového domu na E. W. Č.. XX I. G., súpisné č. XXXX, postaveného na pozemku s parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX M. XXXX/XX, katastrálne územie Staré Mesto, zapísaného na LV č. XXXX pre Okres: Bratislava I, Obec: G.-S..Č.. N. S., v ktorom býva navrhovateľka s maloletým synom O. E., narodeným XX.XX.XXXX, a to až do rozhodnutia súdu o návrhu na vylúčenie odporcu z užívania bytu. Vo zvyšku návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, a navrhovateľke uložil povinnosť podať na príslušný súd návrh na začatie konania do 30 dní odo dňa nariadenia tohto predbežného opatrenia. Ďalšou časťou výroku zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia v sume 66 eur a náhradu iných trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za návrh na nariadenie predbežného opatrenia v sume 33 eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľky, do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Uloženú povinnosť právne odôvodnil ust. § 74 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1, 2, 5, 6, 8, a 9, § 75b ods. 6, § 76 ods. 1 písm. g/ ods. 3 a 4, § 77 ods. 1 písm. a/ a § 88 ods. 1 písm. h/ zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, (ďalej len „ O.s.p.“), § 27a ods. 1 a 2 zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore a skutkovo osvedčením elementárnych zákonných požiadaviek, a to naliehavosti nariadenia predbežného opatrenia; dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana; odôvodnenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy; preukázania nároku, ktorého sa navrhovateľka mieni domáhať návrhom vo veci samej; určitosti, zrozumiteľnosti a vykonateľnosti navrhovaného predbežného opatrenia. Poukázal na to, že navrhovateľka nie iba svojimi tvrdeniami, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázala, resp. osvedčila, existenciu bezprostredne jej hroziacej ujmy v rozsahu nevyhnutnom na poskytnutie dočasnej ochrany nariadením predbežného opatrenia. Splnenie všetkých zákonných podmienok vyžadovaných zákonom na to, aby pomery účastníkov, t.j. navrhovateľky a odporcu, boli dočasne upravené, pretože voči správaniu odporcu sa navrhovateľka nemá ako brániť, a vo veľkej miere je vystavený psychickému tlaku aj maloletý syn účastníkov konania O. E., J. XX.XX.XXXX, mal osvedčené závažnosťou posledného zranenia (oslabnutie ľavostranných končatín, epiparoxyzmus typu A.. Na U. M. S. mozgu naznačená area čerstvej ischémie vysoko parietálne vpravo, najskôr na podklade parciálnej obliterácie priľahlej kortikálnej vény), ktoré odporca svojím preukázateľne násilným konaním navrhovateľke spôsobil. Skonštatoval neexistenciu žiadnej garancie, že opísané konanie odporcu sa nebude v budúcnosti opakovať alebo dokonca stupňovať. Súd prvého stupňa dospel k záveru o dôvodnosti návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia takmer v celom požadovanom rozsahu. Návrh zamietol v časti, ktorou sa navrhovateľka domáhala, aby súdom uložená povinnosť odporcovi zdržať sa vstupu do predmetného bytu, trvala až do rozhodnutia súdu o návrhu „na vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.“ Dôvodom zamietnutia predbežného opatrenia v tejto časti je, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov si môžu účastníci konania po právoplatnosti rozsudku o rozvode ich manželstva vyporiadať aj dohodou, nielen súdnou cestou (podaním návrhu na súd), keďže Občiansky zákonník pozná viac spôsobov vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva. Naproti tomu, vylúčiť odporcu z užívania bytu, môže iba súd v súdnom konaní na základe návrhu navrhovateľky. Uznesenie napadol v zákonnej lehote odvolaním odporca a nariadené predbežné opatrenie žiadal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnych skutkových zistení (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.), zmeniť a návrh zamietnuť. V rámci odvolacej argumentácie poukázal na dôvody uvedené navrhovateľkou, že sa odsťahoval z ich spoločného bytu, ponechal si však kľúče a príležitostne sa v byte objavuje, vtedy navrhovateľku provokuje a vyvoláva vzájomné konflikty. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že sa dňa 9. 3. 2016 približne od času 20.00 hod zdržiaval v byte, pričom sa jej vyhrážal, urážal ju, vysmieval sa z jej vzhľadu, vulgárne jej nadával a snažil sa vyprovokovať vzájomnú hádku, fyzicky ju napadol, zobral jej kľúče od bytu a fyzicky jej bránil opustiť byt, a to až do 22.30 hod, kedy jej vrátil kľúče od bytu a byt opustil. Navrhovateľka tiež uviedla, že v dôsledku jeho fyzického útoku utrpela bolestivé zranenie chrbtice, musela dňa 10. 3. 2016 vyhľadať lekárske ošetrenie a následkom uvedeného zranenia je práceneschopná. Súčasne poukázala aj na predchádzajúce zranenie z leta 2015, tiež po jeho fyzickom útoku. Navrhovateľka uviedla, že si nevie predstaviť spolunažívanie s odporcom v byte, pociťuje strach a z uvedeného dôvodu by odporca ako agresor mal byt opustiť. Odporca poprel pravdivosť navrhovateľkou uvádzaných skutkových okolností, následkom čoho považuje aj záver súdu za nesprávny a predčasný. Navrhovateľka síce pravdivo uviedla, že sa odsťahoval zo spoločného bytu, avšak neuviedla skutočné dôvody jeho konania. Z bytu sa odsťahoval z dôvodu jej neustálych provokácií, konfliktov, jej hysterických výstupov, agresívneho správania a jeho ponižovania, a to aj v prítomnosti ich spoločného syna. Uvedené situácie riešil najprv dočasným opúšťaním bytu a po upokojení situácie sa do bytu vracal až neskôr, po stupňujúcom sa vyhrocovaní správania navrhovateľky sa rozhodol v záujme pokojnejšieho prostredia pre život ich spoločného syna opustiť spoločnú domácnosť úplne. Správanie navrhovateľky považuje za tendenčné, v snahe vyštvať ho z bytu a zmanipulovať aj ich spoločného syna s vidinou, že predmetný byt nakoniec nadobudne on. Odporca uviedol, že po opustení spoločnej domácnosti sa do bytu pravidelne vracal, avšak výlučne z dôvodu trávenia spoločného času a učenia sa so synom, pretože navrhovateľka sa pravidelne vracala z práce domov aj po niekoľkých hodinách. V súvislosti s udalosťami zo dňa 9.3.2016 odporca dal do pozornosti, že v uvedený deň strávil popoludnie v byte so synom pri učení matematiky, pričom sa dohodli, že večer si spolu pozrú zápas futbalovej Ligy majstrov. Večer sa teda do bytu vrátil, na čo navrhovateľka reagovala mimoriadne nepríjemným a agresívnym správaním, jej slovné útoky sa neskôr zmenili na fyzické útoky, navrhovateľka ho opakovane udierala do hlavy, vytrhla a rozbila mu mobilný telefón, roztrhla mu sveter a počas bránenia sa jej útokom si odporca poranil taktiež pätu. Bol potom nútený vyhľadať lekárske ošetrenie, keďže utrpel poranenie päty, oka, tváre a taktiež utrpel otras mozgu prejavujúci sa bolesťami hlavy, pričom v dôsledku uvedených poranení bol uznaný práceneschopným a jeho práceneschopnosť trvá doposiaľ. Odporca uviedol, že navrhovateľke nebránil v odchode z bytu ani jej nezobral kľúče, naviac navrhovateľka má vždy náhradné kľúče od bytu v spálni. Potvrdil, že k fyzickému ataku dňa 27. 7. 2015 naozaj došlo, ale zo strany navrhovateľky, ktorá ho udrela do tváre a vyvrtla mu malíček na pravej ruke, v dôsledku čoho tiež musel vyhľadať lekárske ošetrenie. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v intenciách podaného odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. a po vyhodnotení argumentácie účastníkov a dôvodov uvádzaných odporcom v odvolaní dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa § 74 ods. 2 veta prvá O.s.p., príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na konanie o veci. Podľa § 75 ods. 1 O.s.p., predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu. Podľa § 75 ods. 5 veta druhá a posledná O.s.p., ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p., rozhodne najneskôr do 48 hodín od doručenia návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2; do plynutia lehoty sa nezapočítava sobota, nedeľa alebo sviatok. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto odseku je vykonateľné dňom jeho nariadenia. Podľa § 75 ods. 6 O.s.p., súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa § 75 ods. 8 veta prvá a druhá O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Podľa § 75 ods. 9 veta prvá O.s.p., rozhodnutie o predbežnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho nariadenia. Podľa § 75b ods. 6 O.s.p., uznesenie o nariadení predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g/ zašle súd na vedomie aj útvaru Policajného zboru, ktorého policajt vykázal účastníka zo spoločného obydlia podľa osobitného predpisu (osobitným predpisom je v tomto prípade § 27a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov). Podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia. Podľa § 76 ods. 3 veta prvá pred bodkočiarkou a veta druhá O.s.p., súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas. Podľa § 27a ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov, policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len "spoločné obydlie") osobu, u ktorej možno na základe zistených skutočností očakávať úrok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky; súčasťou vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas 10 dní od vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej neprítomnosti. Počas vykázania zo spoločného obydlia je vykázaná osoba povinná nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov. Predbežné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť len ak je potrebné dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi účastníkmi, ktorý bezpodmienečne vyžaduje dočasnú a rýchlu súdnu ochranu. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný - dočasný charakter. Znamená to, že sa nimi upravujú pomery účastníkov, alebo zaisťuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Pred nariadením predbežného opatrenia podľa § 74 ods. 1 O.s.p. súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne odôvodnený a ďalej skúma skutkové okolnosti, vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného opatrenia. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí okrem iného osvedčiť, že obava z ohrozenia jeho práva odporcom je reálna, teda že odporca koná tak (robí faktické právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu, alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. Pred nariadením predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. preto stačí, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pričom stačí, ak osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p. preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z procesného hľadiska maximálne zrýchlené ( uznesenie NS SR z 11. 3. 2013 sp.zn. 3 Cdo 355/2012). Dôvodnosť podozrenia nemusí mať kvalitu podozrenia potrebného na začatie trestného stíhania alebo priestupkového konania. Osvedčenie takéhoto podozrenia vyplýva najmä z obsahu Potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení zákona č. 491/2008 Z. z. Navrhovateľka k návrhu doloženým Potvrdením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I, odbor kriminálnej polície, 1. oddelenie vyšetrovania, Č.: Q.- XXX/X-I.-G.-XXXX zo dňa 10. 3. 2016 o vykázaní odporcu zo spoločného obydlia (G., E. XX) na dobu 10 dní podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov s povinnosťou počas vykázania zo spoločného obydlia nepribližovať sa k ohrozenej osobe na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, osvedčila a preukázala dôvodnosť podozrenia povinnej osoby z násilia ako špeciálnu dôkaznú podmienku nariadenia ňou navrhovaného predbežného opatrenia. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania ktoré je zámerné. Násilie najčastejšie znamená označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však spoločné črty, ktorými sú každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Vychádzajúc z premisy trvalosti takto preukázaného stavu, je dôležité kontakt účastníkov domáceho násilia minimalizovať (v čase rozhodovania odvolacieho súdu obsah súdneho spisu, tvorili listinné dôkazy - lekárske správy - preukazujúce psychické i fyzické násilie opísané navrhovateľkou smerujúce voči nej zo strany odporcu ale naopak i násilie zo strany navrhovateľky, deklarované a podporené lekárskymi správami doloženými odporcom). Tento priestor poskytlo ust. § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p.. Citované zákonné ustanovenie upravuje predbežné opatrenie ako inštitút procesného práva, ktorého účelom je poskytnúť dočasnú ochranu ohrozeným alebo porušeným právnym pomerom účastníkov dovtedy, kým títo nepodajú návrh na začatie konania o veci samej, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne účastníkom definitívnu ochranu. Pre aplikáciu tohto inštitútu sa však vždy vyžaduje naliehavosť predbežnej úpravy, ktorá musí byť osvedčená. Nevyhnutnosť naliehavosti ingerencie súdu za stavu osvedčenia opísaného psychického a fyzického násilia odohrávajúceho sa v spoločnom byte účastníkov, dospel odvolací súd i na základe poznatkov, že toto sa väčšinou odohráva i za prítomnosti ich maloletého syna, O. E., J. XX. XX. XXXX. Odvolací súd teda vychádzal zo skutkového stavu preukázaného v čase nariadenia rozhodnutia, osvedčeného Lekárskou správou zo dňa 10. 3. 2016; Lekárskou správou zo dňa 14. 3. 2016; Zápisnicou o výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 10. 3. 2016, spísanou na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Bratislave I, Odbor kriminálnej polície, Č.: Q.-XXX/X/VYS-G.-XXXX; Uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave I, odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania, Sasinkova ul. č. 23, Bratislava, Č.: Q.-XXX/X/VYS-G.-XXXX zo dňa 10. 3. 2016 o začatí trestného stíhania pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a po preskúmaní napadnutého uznesenia o nariadení predbežného opatrenia, musel skonštatovať, že navrhovateľka dostatočne osvedčila naplnenie hypotézy uvedenej v ustanovení § 76 ods. 1 písm. g/ O.s.p., t.j. že odporca je vo vzťahu k navrhovateľke dôvodne podozrivý z násilia. V otázke potreby predbežnej úpravy prvostupňový a rovnako odvolací súd vychádzal z právneho názoru, podľa ktorého právo na ochranu života a zdravia je silnejšie ako vlastnícke právo osoby, ktorá sa dopustila násilia, a do ktorej vlastníckych práv je potrebné vydaným predbežným opatrením zasiahnuť, a to aj keby táto osoba bola výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. Preto užívacie právo tejto osoby k spoločnému obydliu, ktoré vyplýva z jej vlastníctva resp. spoluvlastníctva je v prípade existencie násilia voči spolubývajúcej osobe nutné obmedziť. V prípade fyzického alebo psychického násilia ide totiž vždy o stav, kedy okamžité neusporiadanie pomerov účastníkov spočívajúce v ochrane obetí fyzického alebo psychického násilia pred protiprávnym konaním odporcu, by viedlo k vzniku v budúcnosti nenapraviteľných alebo len ťažko napraviteľných následkov. Tým je aj daná potreba dočasnej úpravy pomerov. Navyše v danom prípade nedôjde u odporcu ani k stavu okamžitého „zbavenia strechy nad hlavou, “ nakoľko jeho neprítomnosť v byte, resp. opustenie spoločnej domácnosti nie je vo veci sporným. Záverom pre úplnosť súd dodáva, že vlastnícke právo odporcovi zostáva zachované, obmedzila sa len jedna jeho zložka, a to právo užívania nehnuteľnosti. V dôsledku uvedeného právny i skutkový záver prvostupňového súdu je možné považovať za vecne správny, čo viedlo odvolací súd k potvrdeniu napadnutého uznesenia v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o náhrade trov konania postupom podľa ust. § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p., podľa ktorého súd rozhodnutie zruší, ak sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody pre ktoré bolo vydané zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, z dôvodu viazanosti ust. § 145 O.s.p. zrušil, nakoľko o trovách predbežného opatrenia rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o náhrade trov konania vo veci samej, vychádzajúc z výsledku meritórneho konania. V tejto súvislosti konštatuje, že podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 28.4.2016, navrhovateľka v súlade s uznesením o nariadení predbežného opatrenia podala návrh na vylúčenie manžela z užívania bytu podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.