Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 11CoP/510/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116206166 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1116206166.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Bianky Gelačíkovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej v právnej veci maloletého dieťaťa: D. S., nar. XX.XX.XXXX, štátne občianstvo T. republiky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny D., so sídlom Štefánikova tr. 88, 949 01 Nitra, dieťa rodičov: matky - ako tej, ktorá podľa navrhovateľa porušuje právo: M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX S. - P., štátne občianstvo Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra a otca - navrhovateľa O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX A. u O. U., T. republika, štátne občianstvo T. republiky, v konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17.08.2016, č.k. 3P/57/2016-170, v spojení s opravným uznesením zo dňa 04.10.2016 č.k. 3P/57/2016-186, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvej inštancie zo dňa 17.08.2016, č.k. 3P/57/2016-170 v spojení s opravným uznesením zo dňa 04.10.2016 č.k. 3P/57/2016-186 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 17.08.2016, č.k. 3P/57/2016-170 spolu s opravným uznesením zo dňa 04.10.2016 č.k. 3P/57/2016-186 návrat maloletej D. S., nar. XX.XX.XXXX do krajiny jej obvyklého pobytu do T. republiky nenariadil. Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal. 2. Súd prvej inštancie takto rozhodol, keď na základe podaného návrhu otca, po vypočutí účastníkov (rodičov, kolízneho opatrovníka), a po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že v danej veci neboli splnené podmienky na nariadenie návratu maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu, t.j. do Českej republiky. Pokiaľ ide o určenie obvyklého pobytu maloletej, vychádzal z čl. 1 Dohovoru občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu 25.10.1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z.z. (ďalej len Dohovor), v zmysle ktorého po vykonanom dokazovaní v danej veci dospel k záveru, že maloletá mala obvyklý pobyt v Českej republike, kde sa dňa 21.08.2013 narodila, a žila až do obdobia Vianočných sviatkov 2015, kedy matka s maloletou so súhlasom otca vycestovala na Slovensko za rodinou, a odkiaľ sa napriek dohode s otcom v januári 2016 už späť do Českej republiky nevrátila. Konštatoval, že matka od januára 2016 bez súhlasu otca maloletú na území Slovenskej republiky neoprávnene zadržiava. Otázku posúdenia výkonu opatrovníckeho práva zo strany otca maloletej súd vyhodnotil tak, že obaja rodičia, teda aj otec svoje opatrovnícke práva riadne vykonával, keďže rodičia žili v Českej republike, do odchodu matky v spoločnej domácnosti, a spoločne zabezpečovali výchovu a potreby maloletej. V danom prípade teda otec nadobudol opatrovnícke právo zo zákona, vykonával ho, pričom bez súhlasu otca matka nemohla rozhodnúť o pobyte maloletej. Následne súd prvej inštancie posudzoval, či skutočne došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržiavaniu maloletej matkou na území Slovenskej republiky a súčasne, či bola dodržaná lehota jedného roka na podanie návrhu na návrat v zmysle čl. 12 Dohovoru a súčasne, či v danej posudzovanej veci nejde o prípad v zmysle čl. 13 písm. a/ Dohovoru. Vo vzťahu k uvedenému mal v konaní preukázané, že maloletá je najneskôr od 31.01.2016 na území Slovenskej republiky matkou neoprávnene zadržiavaná, pričom otec sa s neoprávneným zadržiavaním maloletej matkou na území Slovenskej republiky nezmieril, a dňa 16.03.2016 podal na súd návrh na nariadenie jej návratu. Uviedol, že otec nepoprel závažné tvrdenia matky týkajúce sa prostredia do ktorého by sa maloletá po návrate vrátila, t. j. skutočnosti, že v domácností otca bola maloletá svedkom častých konfliktov ku ktorým dochádzalo na strane navrhovateľa a jeho synov, ako aj synov navzájom, ktoré otec odôvodňoval emočne vypätou situáciou spojenou so smrťou ich matky. Za preukázané mal, že matka maloletej nemá v Českej republike vytvorené žiadne zázemie, bývanie a prácu, má pozastavenú výplatu sociálnych dávok, pričom otec na výživu maloletej aktuálne neprispieva. Súd prvej inštancie poukazujúc na uvedené skutočnosti o sociálnej a rodinnej situácii matky odkazujúc na najlepší záujem maloletej ustálil, že maloletá by konfliktami v rodine bola vystavená psychickej a vzhľadom na nezabezpečenie základných podmienok týkajúcich sa bývania a výživy, aj fyzickej ujme, alebo by sa inak dostala do neznesiteľnej situácie v prípade, že by bola navrátená do sociálneho prostredia v ktorom bola bezprostredne pred jej premiestnením. Vzhľadom na záver súdu prvej inštancie, že návrat maloletej bez matky vzhľadom na jej vek a citovú naviazanosť na ňu do úvahy nepripadá, uzavrel, že v danom prípade ide o situáciu, s ktorou Dohovor počíta v článku 13 písm. b/, a preto návrat maloletej bez preukázania primeraných opatrení na zabezpečenie ochrany dieťaťa po návrate nie je možné nariadiť. Pri rozhodovaní prihliadol na záujem maloletej, ktorej prospech aj vo vzťahu k jednotlivým článkom Dohovoru po vykonanom dokazovaní prevážal nad záujmom otca domáhajúceho sa návratu. Pri vyhodnotení, či v záujme ochrany maloletej po návrate boli vykonané vhodné primerané opatrenia v zmysle článku 11 ods. 4 Nariadenia Rady uviedol, že otec primerané opatrenia napriek opakovane poskytnutej lehote na zabezpečenie samostatného bývania pre maloletú a matku, ako aj ďalšie primerané záruky pre prípad návratu nepreukázal. Dôvodil, že otcovi povinnosť preukázať záruky uložil už na pojednávaní dňa 13.05.2016, pričom mu opätovne poskytol lehotu na uzavretie novej nájomnej zmluvy, ktorú sa otec zaviazal predložiť do 17.07.2016 z dôvodu, aby zo strany súdu bolo možné do termínu pojednávania dňa 17.08.2016, prostredníctvom príslušného orgánu štátu pôvodu prešetriť pomery. Keďže otec si svoju povinnosť predložiť nájomnú zmluvu v určenej lehote nesplnil, pre súd prvej inštancie, ako uviedol, malo za následok, že v predmetnej nehnuteľnosti do termínu pojednávania nebolo možné pomery prešetriť. Súd prvej inštancie pre prijatie záveru, že po návrate maloletej nebudú zabezpečené jej základné potreby stačilo konštatovanie, že otec nepreukázal ani iné žiadne opatrenia (bez ich konkrétnej špecifikácie). Uviedol, že starostlivo preskúmal celkovú rodinnú situáciu a faktory materiálnej, emocionálnej, zdravotnej, psychologickej a podobnej povahy (poukazujúc pritom na rozhodovaciu činnosť ESĽP v návratových veciach), dospejúc k záveru, že návrat maloletej do krajiny obvyklého pobytu nie je možné nariadiť, pre nepreukázané prijatie primeraných opatrení zo strany otca, čím by prípadný návrat vystavil maloletú riziku vzniku vážnej fyzickej a psychickej ujmy. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP. 3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že sa návrat maloletej do Českej republiky nariadi. Poukázal na to, že súd návrat nenariadil z dôvodu ním neskorého predloženia nájomnej zmluvy bytu, určeného pre matku a maloletú, pričom svoje dôvody, pre ktoré nemohol nájomnú zmluvu v lehote určenej súdom predložiť, opakovane súdu prvej inštancie oznámil. Tvrdil, že majiteľ prenajímaného bytu pôsobí v zahraničí, preto nájomnú zmluvu mohol uzavrieť a uzavrel až po jeho návrate. Namietal tvrdenia matky o tom, že maloletá bola v jeho rodine vystavená psychickej či fyzickej ujme, čím si matka mieni zaistiť, aby sa s maloletou do Českej republiky nemusela vrátiť. Poukázal na skutočnosť, že matka svoje tvrdenia o zlých pomeroch prezentovala až v konaní o návrat, pričom v čase ich spolužitia v Českej republike ňou tvrdené skutočnosti na príslušných úradoch nikdy neohlásila. Uviedol, že pokiaľ by tvrdenia matky boli pravdivé tak ako ich popisuje, odišla by oveľa skôr, čo neurobila, pretože na takéto konanie nemala dôvod. Mal za to, že matka svojim konaním a nepravdivými tvrdeniami škodí najmä maloletej. Ku konštatovaniu súdu prvej inštancie, že si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletej neplní uviedol, že mu súdom takáto povinnosť určená nebola, navyše za situácie, že maloletá je matkou na území Slovenskej republiky neoprávnene zadržiavaná. Poukázal na možnosť opätovného priznania nároku na poberanie materského príspevku v Českej republike, ktorý bol matke po jej odchode pozastavený. 4. K odvolaniu otca maloletej sa písomne prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vyjadrila matka maloletej, ktorá navrhla unesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Podľa jej názoru z obsahu odvolania vyplýva, že otec ako dôvod svojho odvolania uvádza ospravedlňujúce skutočnosti pre ktoré nebol schopný súdu v stanovenej lehote predložiť dôkazný prostriedok o tom, že v prípade nariadenia návratu maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu bude pre ňu a pre dieťa zabezpečené bývanie prostredníctvom nájmu a ďalšie primerané záruky zabezpečujúce základné potreby dieťaťa. Ospravedlňujúce dôvody otca nemožno chápať ako odvolacie dôvody v takom znení, ako ich má na mysli platná právna úprava. Poukázala na to, že súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť preukázať záruky už na pojednávaní konanom dňa 13.05.2016. Otec na pojednávaní konanom dňa 17.06.2016 síce predložil nájomnú zmluvu, avšak ihneď potom, ako sa dozvedel, že súd bude v danej nehnuteľnosti prešetrovať podmienky, požiadal súd o poskytnutie času na uzatvorenie novej zmluvy, súc si vedomý toho, že nehnuteľnosť, ku ktorej nájomnú zmluvu predložil, nespĺňa požiadavky potrebné k bývaniu maloletého dieťaťa. Uviedla, že súd otcovi poskytol ďalší priestor na uzatvorenie novej nájomnej zmluvy a to najneskôr do 17.07.2016. Otec si nielenže v požadovanom termíne svoju povinnosť nesplnil, ale do dnešného dňa nepreukázal, že v prípade nariadenia návratu maloletej má dieťa v Českej republike zabezpečené základné potreby týkajúce sa bývania. Uvedená požiadavka vhodného bývania bola oprávnená, nakoľko v konaní bol preukázaný veľmi negatívny vzťah detí otca z prvého manželstva k nej, ako aj podmienky v ktorých žila. Zdôraznila, že otec nemá vlastné bývanie, zdržiava sa v byte svojich dospelých detí z prvého manželstva, tvrdiac, že otec sa už v minulosti sťažoval, že títo ho z bytu vyhodili. Ospravedlňujúce dôvody omeškania otca uvedené v odvolaní považovala za irelevantné. Namietala, že otec vo svojom odvolaní v čom konkrétne mala v konaní vo veci samej uvádzať nepravdu bližšie nešpecifikoval a ani nepredložil žiadne dôkazy. Zdôraznila, že pokiaľ by otec mal záujem o maloletú, prispieval by na jej výživu aspoň v nevyhnutnej miere, a to bez ohľadu na to, či to má nariadené súdom alebo nie. Mala za to, že otec konaním o návrat maloletej sleduje iba dosiahnutie jej návratu k nemu, lebo správne predpokladá, že maloletú neopustí. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zákona č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej „CMP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej „CSP“) a dospel k záveru, že za súčasného stavu nie je možné posúdiť, či rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 6. Tým, že predmetom konania v danej veci je návrh otca o nariadenie návratu maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu, súd prvej inštancie správne postupoval v zmysle právnych predpisov, záväzných pre Slovenskú republiku, vrátane Nariadenia Rady (ES ) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len Nariadenie) a Dohovoru č. 119/2001 Z.z. o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosoch detí ( ďalej len Dohovor ), ktoré v spojení čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky majú prednosť pred vnútroštátnymi predpismi, čo znamená, že súdy sa nimi musia riadiť a rozhodovať v súlade s nimi. Cieľom Dohovoru je pritom zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého iného štátu alebo sú v ňom zadržiavané. Cieľ Dohovoru vyjadrený v čl. 1 je záväzný pre všetky štáty, ktoré k Dohovoru pristúpili, pričom postup orgánov štátu, t.j. postup, ako zabezpečiť účel Dohovoru už Dohovor ponecháva na vnútroštátnu právnu úpravu jednotlivých zmluvných štátov. V právnom poriadku Slovenskej republiky ide o procesný kódex - Občiansky mimosporový poriadok, ktorý upravuje ako priebeh konania, tak aj rozhodnutie vo veci, vrátane náležitostí odôvodnenia rozhodnutia, ktorým aj v prípade konania o nariadenie návratu je súd povinný sa riadiť a dodržiavať ho. 7. Pokiaľ ide o posúdenie obvyklého pobytu maloletej súdom prvej inštancie, s týmto sa odvolací súd stotožnil. Je nesporné, že maloletá sa narodila v Českej republike, kde žila s rodičmi v spoločnej domácnosti do obdobia Vianoc 2015, v ktorej rodičia spoločne zabezpečovali jej výchovu a potreby. Spoločná starostlivosť o maloletú dáva súčasne odpoveď aj na otázku výkonu opatrovníckych práv, ktoré otec nadobudol zo zákona a reálne ich aj vykonával. V rámci výkonu opatrovníckych práv vysťahovanie maloletej do inej krajiny treba považovať za podstatnú vec súvisiacu s výkonom opatrovníckych práv, čo znamená, že súhlas na vysťahovanie dieťaťa na územie iného štátu musia dať obaja rodičia. Pokiaľ sa matka po odchode s maloletou na územie Slovenskej republiky a po uplynutí obdobia na základe dohody s otcom do konca januára 2016 na územie Českej republiky nevrátila, súd prvej inštancie správne zisťoval, či sa matka s maloletou na území Slovenskej republiky zdržuje so súhlasom otca, respektíve či v danom prípade ide o neoprávnené zadržiavanie maloletej matkou na území Slovenskej republiky, pričom so záverom, ku ktorému dospel, sa odvolací súd stotožnil. Tieto otázky napokon v konaní sporné neboli, keďže matka v konaní ani vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca tieto nerozporovala. Rovnako nebolo v konaní sporné splnenie lehoty jedného roka na podanie návrhu na nariadenie návratu v zmysle čl. 12 Dohovoru. Tým, že z vykonaného dokazovania pre súd prvej inštancie v konaní vyplynulo, že bytové a sociálne podmienky rodiny neboli ideálne, poukazujúc aj na konfliktné vzťahy medzi dospelými synmi otca z prvého manželstva žijúcimi v tej istej domácnosti, sa súd prvej inštancie zameral na zisťovanie skutkového stavu a jeho vyhodnotenia vo vzťahu k aplikácii čl. 13 Dohovoru a čl. 11 ods. 4 Nariadenia. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v tomto smere nezistil riadne skutkový stav veci, vykonané dôkazy nevyhodnotil, jeho rozhodnutie v tomto smere je nepreskúmateľné, naviac svojim postupom v konaní odňal otcovi právo na spravodlivý súdny proces. S poukazom na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky treba zdôrazniť, že nezávislosť rozhodovania súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavuje predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Jedným z týchto princípov predstavujúci súčasť práva na riadny proces je povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť (§ 220 CSP), pritom starostlivo prihliadať na všetko čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd je povinný jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí predchádzať činnosť súdu zameraná na spoľahlivé zistenie skutočného stavu - dokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a práve na kontradiktórne konanie (I. ÚS 52/03). Pri rozhodovaní o návrate dieťaťa do iného zmluvného štátu Dohovoru musia súdy vychádzať zo starostlivo zisteného skutkového stavu, tzn. že dôvody, ktoré by mohli eliminovať návrat dieťaťa do miesta bydliska v inom členskom štáte musia byť zistené a objasnené natoľko dostatočne, aby posúdenie navrátenia, či nenavrátenia maloletého dieťaťa nevychádzalo iba z vyjadrení a dôkazov produkovaných jedným z účastníkov súdneho konania, ale aby aj druhej strane súd poskytol súdnu ochranu spočívajúcu vo vytvorení podmienok na uplatnenie základných práv a slobôd. 8. V zmysle uvedeného súd prvej inštancie v danej veci nepostupoval. Princípy riadneho a spravodlivého procesu v rámci zisťovania skutočného stavu a hodnotenia dôkazov nezabezpečil. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na ust. § 123 ods. 1 CMP, podľa ktorého súd v konaniach o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní rozhoduje, či premiestnenie alebo zadržanie maloletého bolo neoprávnené a či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu maloletého. Podľa ust. § 123 ods. 2 CMP, súd vykonáva dokazovanie len v rozsahu potrebnom na zistenie skutočností podľa ods. 1 uvedeného ustanovenia. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie nie je zrejmé, na základe ktorých dôkazov dospel k jednoznačnému záveru o splnení podmienok ust. čl. 13 Dohovoru, keď z vykonaného šetrenia v domácnosti otca, v ktorej sa matka s maloletou dobrovoľne zdržiavala a do ktorej sa plánovala po návšteve svojej rodiny v decembri 2015 vrátiť (k tomu, že sa nevráti dospela až po dlhšom pobyte u rodičov na Slovensku), vyplýva že , otec má vytvorené vhodné podmienky na starostlivosť o maloletú. Zo správy Mestského úradu v H. ďalej vyplýva, že otec riadne zabezpečuje starostlivosť o svojho neplnoletého syna a riadne pracuje. Z vyjadrení matky v súvislosti s nevhodnými podmienkami pre maloletú vyplývajú výhrady k starostlivosti otca o maloletú (dlhé hodiny trávil pri počítači, maloletej sa nevenoval), otcove dlhy a pôžičky, častú nezamestnanosť a z toho vyplývajúce ich finančné problémy, napätú situáciu medzi synmi otca z prvého manželstva a hádky medzi nimi bezprostredne po smrti ich matky dňa 28.10.2015. Ak matka namieta výkon osobnej starostlivosti otca o maloletú a nedostatočné finančné zabezpečenie jej výživy, uvedená otázka je predmetom dokazovania v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Odvolací súd môže súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že podmienky bývania v rodine otca a jeho troch synov neboli pre matku a maloletú ideálne, ale zároveň je potrebné poukázať na to, že matka neuviedla a neprodukovala žiaden dôkaz o domácom násilí, alebo inom nevhodnom zaobchádzaní, alebo o inej závažnej rodinnej či sociálnej situácii, ktorej by ona alebo maloletá bola v čase spolužitia rodičov v Českej republike vystavená v takom rozsahu, že by návratom bola maloletej spôsobená psychická či fyzická ujma, ako to súd v napádanom rozhodnutí uvádza. Princípy riadneho a spravodlivého procesu v rámci zisťovania skutočného stavu a hodnotenia dôkazov súd prvej inštancie nezabezpečil na strane otca, ktorý v konaní nie je právne zastúpený, aj v rámci uloženej povinnosti preukázať primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho vrátení v zmysle čl. 11 ods. 4 Nariadenia, vo vzťahu k čl. 13 písm. b/ Dohovoru, keď pre potreby rozhodnutia o návrate maloletej ich rozsah presne nešpecifikoval. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie takáto skutočnosť nevyplýva napriek tomu, že už na prvom pojednávaní dňa 13.05.2016 z výsluchu otca zistil, že tento je pripravený pre maloletú vytvoriť vhodné podmienky. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie by mohol vysloviť názor, pre ktorý návrat nenariadil, z dôvodov, že otec súdu nepreukázal žiadne primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany maloletej po návrate, iba za podmienky, že tieto vopred jasne a zrozumiteľne špecifikoval a vysvetlil. Pod uvedeným odvolací súd rozumie, že súd prvej inštancie mal otcovi konkretizovať, aké vhodné opatrenia v danom prejednávanom prípade, vzhľadom na priebeh konania a zistený skutočný stav veci považuje za primerané. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom súdu prvej inštancie o tom, že návrat nie je možné nariadiť z dôvodu otcom nedodržanej, súdom uloženej lehoty na predloženie nájomnej zmluvy. Otec súdu nájomnú zmluvu predložil 5 dní pred termínom pojednávania. Z odôvodnenia rozhodnutia však vyplýva, že súd prvej inštancie sa s týmto dôkazom ďalej nezaoberal a tento ani nevyhodnotil. Z celého obsahu spisu a z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmá úvaha súdu, aké opatrenia považuje za primerané a v čom videl opatrenia predložené otcom ako nepostačujúce, a z akých dôvodov nebolo možné otcom predložený dôkaz preskúmať a vyhodnotiť. V tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V rámci zisťovania skutočného stavu podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie s poukazom na názor, ktorý na pojednávaní dňa 13.05.2016 zaujal, špecifikáciu primeraných opatrení a spôsob ich preukázanie mal možnosť uložiť otcovi priamo, alebo tieto zisťovať prostredníctvom ústredného orgánu štátu obvyklého pobytu maloletej. Otcov návrh na zmier, je vzhľadom na nedosiahnutie dohody medzi rodičmi a ďalšom zotrvaní otca na jeho návrhu na návrat právne irelevantný, a v žiadnom prípade ho nemožno považovať za zmierenie sa otca s vysťahovaním maloletej na územie Slovenskej republiky. 9. Tým, že súd prvej inštancie vo veci v zmysle čl. 6 CMP nezistil riadne skutočný stav veci, nevykonal potrebné dôkazy, vykonané dôkazy nevyhodnotil vo všetkých súvislostiach a svoje rozhodnutie náležite neodôvodnil, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvej inštancie odstráni konštatované pochybenia v procesnom postupe, v rámci zisťovania skutkového stavu doplní dokazovanie aj vo vzťahu k čl. 11 ods. 4 Nariadenia, ktorý na danú vec aplikoval, v rámci hodnotenia dôkazov tieto posúdi komplexne a vo vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenia ku ktorým súd na základe vykonaného dokazovania dospeje a úvahy ktorými sa pri hodnotení dôkazov bude riadiť, riadne uvedie v písomnom vyhotovení rozhodnutia tak, aby spĺňalo kritériá uvedené v ust. § 220 CSP Odvolací sud taktiež dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že rozhodnutie obsahuje množstvo chýb v písaní a iných zrejmých nesprávností tak v záhlaví, ako aj v odôvodnení uznesenia, ktoré budú odstránené novým rozhodnutím súdu. Odvolací súd dáva taktiež do pozornosti súdu prvej inštancie, že po nadobudnutí účinnosti zákona č. 161/2015 Z.z. (CMP) je potrebné postupovať aj v súlade s ust. § 127 CMP. 10. V novom rozhodnutí podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania. 11. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).