Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 20CoP/106/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116213458 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1116213458.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Bianka Gelačíková a JUDr. Michaela Králová, vo veci starostlivosti o maloletú: B. N. Š., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov - matky B. Š., nar. XX.XX.XXXX, W. XX, A. a otca W.. V. Š., W.., nar. XX.XX.XXXX, Q. X, A., o návrhu matky na nariadenie predbežného (neodkladného) opatrenia, o odvolaní matky maloletej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59P 91/2016-14 zo dňa 30.06.2016 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 59P 91/2016-14 zo dňa 30.06.2016 p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II uznesením č.k. 59P 91/2016-14 zo dňa 30.06.2016 zamietol návrh matky maloletej B. N. Š., na nariadenie predbežného opatrenia. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že rozhodol na základe návrhu matky maloletej na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd zveril maloletú B. N. do jej osobnej starostlivosti do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II sp.zn. 59P 9/2014, z dôvodu dočasnej potreby úpravy právnych pomerov rodičov maloletej do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Matka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia už v auguste 2014, keď otec podal návrh na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Matka tvrdila, že už v tom čase predkladala súdu dôkazy, ktorými odôvodňovala svoj nesúhlas so striedavou starostlivosťou o maloletú, pretože o maloletú má strach a podľa jej názoru pobyt maloletej u otca je nebezpečný. Otca navštevuje psychicky chorý, dospelý brat, z ktorého správania má dieťa strach a tiež ho navštevujú muži, ktorých dieťa nepozná. U otca sa prejavovali poruchy správaní už počas vedenia ich spoločnej domácnosti, keď otec nedovolil matke vychádzať z bytu na prechádzku, bránil jej pohybovať sa v jeho osobnej pracovni alebo kuchyni, v iných než v stanovených hodinách a keď otec zamkol seba a dieťa v kúpeľni a rozhodol sa mu umývať intímne časti tela, matka spozornela a rozhodla sa pre oddelené bývanie, pretože len tak svoje dieťa aspoň sčasti uchráni vo svojom byte a na nechutné zážitky zo spoločnej domácnosti zabudne. Na spoločnom výlete sa otec dožadoval toho, aby s ním dcéra spala na spoločnej posteli a matka na prístelke Aj napriek podanému trestnému oznámeniu štátnou inštitúciou, konanie otca nebolo vyhodnotené ani ako len podozrenie zo spáchania trestného činu. Dcéra mala gynekologicko-urologické problémy a tak chce odpozorovať vývoj svojej dcéry dôsledne. Okrem toho matka uviedla, že nie je jej známa hygienická úroveň domácnosti otca, keď otec matke nedovolil vstúpiť do bytu, kde žije s dcérou. Otec dieťaťa nepozná základné hygienické návyky. Pred nasťahovaním do bytu bol dlhodobo prenajímaný cudzincom, kúpeľňa a sociálne zariadenia neboli menené rovnako ako chladnička či práčka. Ak sa dieťa nakazilo od otca, je to rovnako vážne ako nákaza z nehygienického prostredia, pretože otec nedodržiava zásady čistoty. Matka má obavy o bezpečnosť a zdravie svojej dcéry a vážnosť zdravotnej situácie maloletej si vyžaduje okamžité riešenie zverením dieťaťa do jej osobnej starostlivosti. V prejednávanej veci Okresný súd Bratislava II rozsudkom č.k. 59P 9/2014-172 zo dňa 24.03.2016 rozviedol manželstvo rodičov maloletej a maloletú na čas po rozvode manželstva zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a pokiaľ matka počas celého konania trvala na zverení dieťaťa do jej osobnej starostlivosti súd vo veci dospel k záveru, že matka nijako nepreukázala, že by sa otec nevedel o dieťa adekvátne postarať a matka svoje tvrdenia okrem toho ani nepreukázala. 2. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností prihliadol na záujem maloletého dieťaťa s tým, že zdôraznil, že základnou podmienkou na nariadenie predbežného opatrenia je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal, že ohrozenie práv a záujmov maloletého dieťaťa je také naliehavé, že existuje odôvodnená potreba, aby súd predbežným opatrením pomery účastníkov dočasne upravil, alebo by budúci výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. Súd prihliadol na vykonané dokazovanie vo veci samej v rozhodnutí o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej, keď súd na základe vykonaného dokazovania rozhodol rozsudkom č.k. 59P 9/2014-172 zo dňa 24.03.2016 a maloletú zveril do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov. Podľa názoru súdu matka v konaní o nariadenie predbežného opatrenia nijakým spôsobom nepreukázala, že by sa od rozhodnutia súdu, odkedy uplynuli 4 mesiace, nejakým podstatným spôsobom zmenila situácia v starostlivosti o maloletú zo strany otca a matka tiež nepreukázala, že by bol ohrozený zdravý fyzický a psychický vývoj maloletej. V konaní bolo preukázané, že maloletá nemá psychické problémy a jej vzťah ku svojmu otcovi je veľmi dobrý. Podľa názoru súdu, každý rodič môže prejavovať svoj citový vzťah k dieťaťu iným spôsobom a preto tvrdenia matky o nevhodných prejavoch otca, nemožno hneď vyhodnocovať ako ohrozovanie fyzického a duševného zdravia dieťaťa. Podľa názoru súdu, zo strany matky ide iba o subjektívny pocit, a to bez akejkoľvek konkretizácie negatívneho vplyvu správania otca voči dieťaťu. S prihliadnutím na stabilitu výchovného a rodinného prostredia, ako i s prihliadnutím na zachovanie doposiaľ zaužívaného systému starostlivosti otca o dieťa, nie je v súčasnej dobe v záujem maloletej zmena výchovného prostredia maloletej. Okresný súd preto návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 3. Proti uzneseniu, ktorým bol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, podala odvolanie matka, podaním zo dňa 30.07.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 01.08.2016 a v ktorom žiadala, aby odvolací súd uznesenie Okresného súdu zmenil a zveril maloletú dočasne do osobnej starostlivosti matky do právoplatného skončenia konania, vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 59P 9/2014. V odvolaní matka namietala odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V odvolaní matka poukázala na účel predbežného opatrenia, podľa ktorého po začatí konania, ak treba dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh nariadi neodkladné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. Matka zdôraznila, že cieľom predbežných opatrení je provizórna a dočasná úprava pomerov účastníkov konania. V odvolaní poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp.zn. 5 Obdo 33/2012 zo dňa 13.12.2012 a zdôraznila rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú nariadenie predbežného opatrenia podľa komentára Občianskeho súdneho poriadku (Števček, Ficová a kol., 1. vydanie, Praha: C. H. Beck, 2009, 137 s.). Navrhovateľka tvrdila, že v danom prípade existuje dôvodná potreba dočasne regulovať právne vzťahy medzi účastníkmi, pretože hrozí vznik reálnej ujmy a jej zväčšovanie. Podľa názoru navrhovateľky popisom skutkového stavu dostatočne osvedčila danosť práva a okolnosti, za ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, boli v danom prípade osvedčené. Tvrdila, že otec nie je spôsobilý na riadnu výchovu maloletej a podľa jej názoru správanie otca k maloletej nie je zdravé. Matka namietala, že súd sa dôvodmi uvádzanými v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vôbec nezaoberal a iba v odôvodnení skonštatoval stav, aký bol v čase prebiehajúceho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II. Podľa názoru matky je potrebné, aby súd nariadil neodkladné opatrenie tak, ako to uviedla v podanom návrhu, a preto žiadala, aby odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvej inštancie, v zmysle podaného odvolania. 4. Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 2 ods. l, § 65, § 66, § 360 a nasl., § 395 ods. l, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. (Civilný mimosporový poriadok; ďalej len C.m.p.), § 471 ods. l, § 324 ods. l, § 329 zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok; ďalej len C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné. 5. S prihliadnutím na ustanovenie § 395 ods. l, ods. 2 C.m.p., § 470 ods. l C.s.p., keď v danej veci, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. v znení účinnom do 30.6.2016; ďalej len O.s.p.), predmetom preskúmavania odvolacieho súdu, za danej procesnej situácie bolo zistenie, či súd prvej inštancie sa dôsledne riadil uvedeným procesnoprávnym predpisom. 6. Predbežné (neodkladné) opatrenie možno vydať pred začatím konania, alebo po začatí konania. V oboch prípadoch je možné ho nariadiť z dvoch dôvodov. Jedným je dočasná úprava právnych pomerov účastníkov a druhým je zabezpečenie výkonu súdneho rozhodnutia, ak by mal byť ohrozený. Spoločným znakom oboch typov predbežných opatrení je ich predbežný a dočasný charakter. 7. Podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložil účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal, alebo niečo znášal. 8. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 9. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 10. Výrokom predbežného (neodkladného) opatrenia by sa nemalo priznávať právo, iba ukladať povinnosť. Z dočasného charakteru predbežných (neodkladných) opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Nemožno ho však vydať iba na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana. Navrhovateľ preto musí už v návrhu na nariadenie predbežného (neodkladného) opatrenia uviesť a opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce vydanie predbežného (neodkladného) opatrenia. 11. Matka maloletej v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tvrdila, že je potrebné upraviť pomery účastníkov, teda rodičov maloletej do času, kým súd rozhodne vo veci o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej a to tak, že do právoplatného rozhodnutia vo veci samej sp.zn. 59P 9/2014 sa maloletá zveruje do osobnej starostlivosti matky. 12. Nariadenie predbežného opatrenia je podľa zákonných predpokladov uvedených v Civilnom sporovom poriadku prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, že táto dočasná úprava je potrebná, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi a že účastník nie je obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci. Pri rozhodovaní o nariadení predbežného (neodkladného) opatrenia súd skúma aj to, či návrh je prípustný z hľadiska ústavno-procesných princípov platných v civilnom procese, či je opodstatnený z hľadiska ochrany ústavou zaručených práv a slobôd, ktoré by mohli byť obmedzené, vylúčené, alebo suspendované výrokom predbežného opatrenia. 13. V podanom odvolaní matka maloletej namietala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ C.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. 14. Odvolací súd v súvislosti s námietkou matky v podanom odvolaní, v ktorom vytýkala okresnému súdu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, poukazuje na ustanovenie § 329 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd môže rozhodnúť o návrhu na rozhodnutie o neodkladnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. 15. Z uvedeného vyplýva, že pri prijímaní takéhoto opatrenia, ktoré je opatrením dočasným a predbežným, prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným preukázaním uplatneného nároku. Aj v konaní o neodkladnom opatrení musí súd hodnotiť vykonané dôkazy, pritom (pri súčasnom preukázaní potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov) rozhodné skutočnosti, (predovšetkým nárok sám) nemusia byť spoľahlivo preukázané. K nariadeniu predbežného opatrenia stačí, ak sú tvrdené skutočnosti aspoň osvedčené, t.j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými. Procesnú zodpovednosť v uvedenom smere nesie navrhovateľ neodkladného opatrenia. 16. Zákon preto nepredpokladá, že súd bude pri rozhodovaní o predbežnom opatrení vykonávať dokazovanie a naopak, vo vedomí, že výsluchom účastníka konania, proti ktorému návrh na nariadenie predbežného opatrenia smeruje, by mohol byť zmarený účel uvedeného opatrenia; v ustanovení § 329 ods. 1 CSP výslovne formuloval zásadu, že účastníci nemusia byť pred rozhodnutím o návrhu na predbežné opatrenie vypočutí a rovnako, že súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pri samotnom osvedčovaní nároku (na základe predložených listín) potom nie je treba dôsledne dodržiavať tie formálne požiadavky, ktoré zákon ukladá pri dokazovaní, vrátane požiadavky, aby sa druhá strana sporu mohla pred rozhodnutím o predbežnom opatrení k obsahu listín, z ktorých bude súd robiť záver o tom, či sú splnené predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, vyjadriť. 17. Zo zákonného ustanovenia (§ 329 ods. 1 CSP) treba vyvodiť, že účastníci nemusia byť vypočutí, a že súd pri nariadení predbežného opatrenia nemusí nariadiť pojednávanie, pretože sa nejedná o prejednanie veci samej. Citované ustanovenie je práve výnimkou zo zásady ustanovenej v článku 6 CSP. Súd o návrhu na vydanie predbežného opatrenia rozhoduje aj bez výsluchu účastníkov, tým je daná možnosť súdu rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez toho, že by sa účastníci k návrhu neodkladného opatrenia priamo a ústne vyjadrili. Takýto postup v konaní umožňuje súdu vychádzať z predpokladov, ktoré osvedčujú dôvodnosť takéhoto návrhu, bez toho, aby nariadil pojednávanie, alebo vypočul účastníkov. 18. V danom prípade preto námietka matky maloletej v podanom odvolaní, týkajúca sa nedostatočne vykonaného dokazovania a namietaných nesprávnych skutkových zistení, nebola dôvodná. 19. V súvislosti s námietkou matky maloletej, ktorá sa týka nedostatočne vykonaného dokazovania pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd poukazuje na to, že už v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, podaného pred začatím konania, musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ v budúcom konaní domáhať. Pri zisťovaní skutočností potrebných pre nariadenie neodkladného opatrenia, nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Neznamená to však, že predbežné opatrenie možno vydať len na základe návrhu bez osvedčenia aspoň základných skutočností potrebných pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. 20. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Neodkladné opatrenie plní funkciu prostriedku regulujúceho právne vzťahy na obdobie po jeho vydaní a má preto výrazný preventívny zmysel i účinok, ktorý v naliehavých prípadoch môže zamedziť i vzniku škody, alebo inej ujmy a ak k nej došlo, neodkladným opatrením je možné zabrániť jej rozširovaniu. Vydanie neodkladného opatrenia vo všeobecnosti teda predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov by bolo právo niektorého z účastníkov ohrozené. V každom prípade je však potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Neodkladné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia navrhovateľa v danom právnom vzťahu. 21. Okresný súd právne vec posúdil podľa § 75 ods. 1 a ods. 2 a § 76 ods. 1 písm. f/ v spojení s § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. 22. Predbežné (neodkladné) opatrenie v oblasti starostlivosti súdu o maloletých by malo byť len krátkodobým provizóriom a nie konečným rozhodnutím vo veci samej. Účelom predbežného opatrenia v konaní o výchove maloletého dieťaťa je dočasná úprava pomerov účastníkov konania, resp. ochrana potenciálneho výkonu rozhodnutia, ktorý by mohol v budúcnosti byť ohrozený. Osobitosť inštitútu spočíva v skutočnosti, že ide o súdnu úpravu, avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Toto opatrenie má mať výnimočný charakter, v prípade rozhodnutí o výchove maloletých detí má svojim spôsobom smerovať k ich „prežitiu“. Z tohto hľadiska právna úprava zodpovedá Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý zaraďuje právo na prežitie medzi právami dieťaťa na popredné miesto. 23. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. V zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR, starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 24. V článku 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa. 25. V zmysle článku 41 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 26. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. 27. Matka maloletej v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tvrdila, že je potrebné upraviť pomery účastníkov, teda rodičov maloletej do času, kým súd rozhodne vo veci o úpravu práv a povinností rodičov k maloletej sp.zn. 59P 9/2014 a to do právoplatnosti tohto rozhodnutia. Pokiaľ matka v podanom odvolaní tvrdila, že otec nie je spôsobilý na riadnu výchovu maloletej, túto skutočnosť súd skúmal v konaní vo veci samej, na základe zistených a predložených dôkazov, po zhodnotení skutkového stavu. Neodkladné opatrenie je len dočasná úprava pomerov rodičov dieťaťa ako bolo už uvedené, podľa § 329 ods. 1 CSP účastníci nemusia byť vypočutí, a že súd pri nariadení neodkladného opatrenia nemusí nariadiť pojednávanie, pretože sa nejedná o prejednanie veci samej. Súd v tomto prípade rozhoduje aj bez výsluchu účastníkov, aj bez toho, že by sa účastníci k návrhu neodkladného opatrenia priamo a ústne vyjadrili, pritom vychádza z predpokladov, ktoré osvedčujú dôvodnosť takéhoto návrhu, bez toho, aby nariadil pojednávanie, alebo vypočul účastníkov. 28. Preto sa nemožno stotožniť s tvrdením matky, že navrhovaným neodkladným opatrením je potrebné upraviť pomery účastníkov, ktoré sú už upravené rozhodnutím súdu vo veci na základe vykonaného dokazovania, z ktorého záver súdu vyplýva. Pokiaľ by bolo vyhovené návrhu matky a maloletá by bola zverená neodkladným opatrením do starostlivosti matky a následne v prípade správnosti a potvrdenia prvostupňového rozsudku v odvolacom konaní, by bola maloletá zverená do striedavej starostlivosti tak, ako rozhodol súd v rozsudku, takýto postup by nebol v súlade so záujmom maloletej. 29. Súd prvej inštancie vychádzal z rozhodnutia vo veci samej sp.zn. 59P 9/2014 a z odôvodnenia rozsudku č.k. 59/ 9/2014-172 zo dňa 24.3.2016 z ktorého vyplýva, že matka počas celého konania trvala na zverení dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, avšak súdu nijako nepreukázala, že otec sa nedokáže o dieťa postarať. Tvrdenia zo strany matky, že otec dieťaťu asistuje pri hygiene, že dcéra je neupravená, nevhodne oblečená, súd vyhodnotil ako neopodstatnené s prihliadnutím na to, že asistovanie otca pri hygiene dieťaťa vo veku maloletej súd považoval za prirodzenú pomoc rodiča dieťaťu, napr. pri umývaní vlasov, tiež nevhodné oblečenie súd nepovažoval za dôvod odôvodňujúci obmedzenie starostlivosti otca o dieťa, pretože tu ide len o subjektívny pocit matky. Tiež nepovažoval za podstatný dôvod na zmenu výchovného prostredia dieťaťa to, že maloletá sa stretáva s bratom otca, ktorý trpí schizofréniou, pretože maloletá podľa vyjadrenia otca, nevidela jeho brata asi rok. Matka tiež nepreukázala, že by otec prípravu maloletej na vyučovanie zanedbával, alebo že by bral dieťa na služobné cesty. Súd v rozhodnutí vo veci vyslovil názor, že zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti je najlepšie riešenie, ktoré je v záujme maloletej a to najmä kvôli zachovaniu plnohodnotného vzťahu dieťaťa k obom rodičom aj po zrušení spoločnej domácnosti. 30. Podstatnou skutočnosťou v danom prípade je to, že rodičia maloletej sa predovšetkým mali dohodnúť na úprave práv a povinností rodičov k maloletej a pokiaľ sa tak nestalo, súd je povinný v záujme maloletého dieťaťa vykonať potrebné dokazovanie, aby mohol o právach a povinnostiach rozhodnúť. Záver súdu, ku ktorému dospel na základe dokazovania vyplýva z uvedeného rozsudku a odvolací súd v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, na základe predložených tvrdení zo strany matky v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemá dôvod sa od záveru súdu, ktorý vyplýva z výroku rozsudku vo veci č.k. 59P 9/2014-172 zo dňa 24.3.2016 odkloniť, pretože k tomu nemá dostatočné skutkové a právne dôvody zo strany navrhovateľky neodkladného opatrenia. 31. Odvolací súd zastáva názor, že okresný súd v súlade s uvedenými ustanoveniami správne právne posúdil danú vec a rozhodol v súlade so zákonom a so záujmom maloletého dieťaťa, keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, pretože k vyhoveniu návrhu matky neboli splnené zákonné podmienky. S odôvodnením tohto rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Záverom treba zdôrazniť, že účelom nariadenie neodkladného opatrenia je len dočasná úprava práva a povinností rodičov a nemožno tento inštitút použiť ako prostriedok urýchlenia rozhodnutia súdu vo veci na základe vykonaného dokazovania, ktoré je síce časovo náročnejšie a trvá dlhšie, ale pokiaľ nie sú splnené zákonné podmienky pre okamžitý zásah do práv a povinností, súd nemôže neodkladné opatrenie vydať a splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je vždy povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia, čo v danom prípade preukázané nebolo. 32. Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 33. Odvolací súd pri rozhodnutí vychádzal z článku 41 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť v spojení s § 24 ods. 4 Zákona o rodine, podľa ktorého súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností, alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ súd prvej inštancie rozhodol vo veci o úprave práv a povinností rodičov k maloletej tak, že nariadil striedavú starostlivosť rodičov, nie je v záujme maloletej, takýmto zásahom, ktorý navrhla matka v návrhu na nariadenie neodkladného a iba dočasného opatrenia, zmeniť výchovné prostredie dieťaťa, upravené rozhodnutím súdu na základe vykonaného dokazovania vo veci samej. 34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).