Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/246/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116218905 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1116218905.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej, v právnej veci navrhovateľa: SUXXEZZ k.s., Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35 960 701, zast. Hudec s.r.o., Lazaretská 23, Bratislava proti Real 4 You Beta s.r.o., Cintorínska 7, Bratislava, IČO: 46 051 015, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 3.10.2016, č.k. 26Cb/134/2016-39, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 26Cb/134/2016-39 zo dňa 3.10.2016 p o t v r d z u j e . Protistrana má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo veci návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči navrhovateľovi vo výške 100%. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, doručený súdu dňa 8.9.2016 v celom rozsahu zamietol. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 8.9.2016 sa navrhovateľ domáhal vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach protistrany, a to na stavbu a pozemky nachádzajúce sa v katastrálnom území H. X., zapísaných na LV č. XXXX, a v katastrálnom území S., zapísaných na LV č. XXXX, ktoré sú bližšie špecifikované v návrhu. 2. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil zlou finančnou kondíciou protistrany, ktorá napriek nehnuteľnému majetku vykazuje zápornú návratnosť aktív (-7,8%), v dôsledku nepretržite produkovanej hospodárskej straty od roku 2012. Navrhovateľ ďalej poukázal na to, že protistrana je zadlžená na 130,46% najmä voči veriteľovi B. L. W. Y., Q.. Navrhovateľ mal za to, že zriadením záložného práva na vyššie uvedených nehnuteľnostiach sa zabráni zmareniu uspokojenia nároku navrhovateľa na sprostredkovateľskú províziu. 3. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 344 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 324 ods. 1, 3 CSP, § 343 ods. 1 CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 328 ods. 1 CSP, § 329 ods. 1 CSP a uviedol, že navrhovateľ súdu dostatočne neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery a neosvedčil dostatočne obavu, že exekúcia bude ohrozená. Nestačí len preukázať, že protistrana vykazuje zápornú návratnosť aktív, ale je potrebné preukázať aj iné úkony protistrany, na základe ktorých by bolo zrejmé, že protistrana má za cieľ ohroziť možnú budúcu exekúciu, napríklad zbavovaním sa nehnuteľného majetku. Navrhovateľ takéto konanie protistrany žiadnym spôsobom nepreukázal. Hospodárenie protistrany so stratou samo o sebe neodôvodňuje taký zásah, akým je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Súd v tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ ako podnikateľský subjekt je povinný znášať určitú mieru podnikateľského rizika. Z týchto dôvodov návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako nedôvodný zamietol. 4. Proti uvedenému uzneseniu sa v zákonom stanovenej lehote odvolal navrhovateľ, ktorý s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasil. Poukázal na ust. § 326 ods. 1 CSP ako i na ust. § 343 ods. 1 CSP a uvádza, že podľa jeho názoru nie je potrebné tvrdiť existenciu neodkladnosti, či potrebu hrozby bezprostrednej ujmy a ani tieto preukazovať. To je práve rozdiel medzi neodkladným opatrením v zmysle § 324 a nasl. CSP a zabezpečovacím opatrením v zmysle § 343 a nasl. CSP, ktorý ale súd prvej inštancie nezohľadnil. Poukázal na skutočnosť, že zlá hospodárska kondícia budúcej žalovanej dostupná z verejných informačných zdrojov nie je pre súd prvej inštancie dostatočným dôvodov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ak sa napr. nepreukazuje zbavovaním sa nehnuteľností. Domnieva sa, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je ohľadom uvedeného argumentu nesprávne. Zabezpečovacím opatrením sa zriaďuje sudcovské záložné právo. Záložné právo a teda i sudcovské záložné právo neobmedzuje vlastníka nehnuteľností, teda budúcu žalovanú vo výkone jej vlastníckych práv. Tá môže s vecou i naďalej voľne nakladať i vrátane jej scudzenia. Zdôrazňuje skutočnosť, že zmyslom a účelom zabezpečovacieho opatrenia je zabezpečiť spornú pohľadávku pre prípad, že táto v prípade jej judikovania nebude vymáhateľná z dôvodov hospodárskej situácie povinnej strany sporu. Už teraz sa totiž zdá, že budúca žalovaná by mala postupovať v zmysle zákona o konkurze a reštrukturalizácii, čo ale nie je predmetom tohto konania. Cieľ, ktorý navrhovateľ sledoval podaným návrhom je zabezpečiť hospodársky zmysel a účel súdneho konania a tým v konečnom dôsledku nápomoc hospodárnosti súdneho konania samotného. Z týchto dôvodov navrhuje odvolaciemu súdu rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a návrhu vyhovieť. 5. V zmysle zákonnej úpravy ust. § 329 CSP odvolací súd doručil protistrane návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ako i fotokópiu rozhodnutia súdu prvej inštancie napadnuté odvolaním a fotokópiu odvolania proti uvedenému uzneseniu. Protistrana sa písomne dňa 1.12.2016 vyjadrila k uvedenému návrhu, pričom uviedla, že protistrana sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou a závermi súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na ust. § 343 CSP, ako i na ust. § 344 CSP, podľa ktorého ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. Z ust. § 343 ods. 1 CSP je zrejmé, že na zabezpečovacie opatrenie nie je právny nárok, t.j. súd môže a nemusí zriadiť záložné právo. Z logiky veci vyplýva, že súd v každom jednotlivom prípade posúdi všetky skutkové a právne okolnosti a vyhodnotí, či tieto dostatočne odôvodňujú obavu, že exekúcia bude ohrozená, a či je zriadenie záložného práva účelným a primeraným prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa. S ohľadom na ust. § 344 CSP jednoznačne vyplýva, že sa tu jedná o vážny zásah do vlastníckeho práva, ktoré je absolútnym právom, je potrebné v každom prípade skúmať aj naliehavosť, účelnosť a opodstatnenosť opatrenia, ktorého cieľom by malo byť odstránenie hrozby bezprostrednej ujmy primeraným a účelným zabezpečením pohľadávky veriteľa v prípade, ak si to situácia, s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu vyžaduje. 6. Navrhovateľ odôvodňuje svoj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuspokojivou hospodárskou kondíciou protistrany argumentujúc verejne dostupnými informáciami o hospodárení protistrany, najmä z účtovnej závierky k 31.12.2015. 7. Uvedený argument protistrana považuje za bezpredmetný. Protistrana je vlastníkom nákupného strediska C. v H. X., pričom nadobudnutie nehnuteľností (pozemkov) a výstavba centra protistrana financovala prostredníctvom úveru, ktorý v súlade s úverovou zmluvou priebežne spláca. Úver je v súlade s úverovou zmluvou zabezpečený záložnými právami v 1. rade v prospech banky ako poskytovateľa úveru, a to najmä záložným právom na nehnuteľnosti, záložným právom na obchodné podiely a záložným právom na pohľadávky. Ak by mala protistrana problémy s likviditou, ak by bola v predĺžení, hrozil by jej konkurz alebo reštrukturalizácia, mala by problém so splácaním úveru a banka ako záložný veriteľ v 1. rade by začala s výkonom záložného práva. Nič také sa v súčasnosti nedeje a protistrana týmto vyhlasuje, že nič také ani bezprostredne nehrozí. Záporný výsledok hospodárenia v žiadnom prípade nie je jediným faktorom, podľa ktorého sa posudzujú ekonomické pomery v spoločnosti a reálna ziskovosť podnikania. Výsledok hospodárenia (zisk alebo strata), zistený ako rozdiel medzi výnosmi a nákladmi uvedený v ročnej účtovnej závierke má len obmedzenú vypovedaciu schopnosť pre posúdenie reálnej ziskovosti podniku, keďže nezohľadňuje povahu týchto výnosov a nákladov. S ohľadom na uvedené je potrebné uviesť, že navrhovateľ disponuje iba čiastkovými informáciami o ekonomických pomeroch protistrany, ktoré pri posudzovaní protistrany nesprávne vyhodnotil ako najpodstatnejšie, a zároveň nezohľadnil iné, oveľa dôležitejšie okolnosti v predmetnom prípade, a to najmä platobnú disciplínu protistrany vo vzťahu k svojim veriteľom. V nadväznosti na hore uvedené má žalovaná strana za to, že dôvody, ktoré uvádzal navrhovateľ neodôvodňujú obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená. 8. Tiež poukazuje na účelnosť a primeranosť zabezpečovacieho opatrenia, kedy je toho názoru, že zabezpečenie spornej pohľadávky navrhovateľa vo výške 16.424,35 eur zriadením záložného práva v 2. rade na všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve protistrany, ktoré sú v nepomerne väčšej hodnote ako je výška spornej pohľadávky navrhovateľa nie je ani účelným a už vôbec nie primeraným zabezpečením. V prípade finančných problémov protistrany by záložné právo vykonávala banka ako záložný veriteľ v 1. rade, a teda v zmysle § 151ma ods. 3 OZ by nehnuteľnosti prešli na nadobúdateľa nezaťažené záložným právom v 2. poradí. Keďže sudcovské záložné právo má povahu riadneho záložného práva podľa § 151a OZ, v prípade plurality záložných práv bude mať rozhodujúce poradie zodpovedajúce času jeho vzniku. Z týchto dôvodov, preto nepovažuje v návrhu navrhnuté zabezpečenie spornej pohľadávky zriadením sudcovského záložného práva za účelné zabezpečenie spornej pohľadávky. Tiež poukazuje na skutočnosť, že akékoľvek nakladanie s predmetom zabezpečenia zálohu vrátane zriadenia záložného práva v prospech iných subjektov si štandardne vyžaduje predchádzajúci písomný súhlas banky, v opačnom prípade sa posudzuje ako porušenie úverovej a záložnej zmluvy, čo môže mať za následok okamžité predčasné zosplatnenie celého úveru a výkon záložných práv za účelom uspokojenia pohľadávok z úveru. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tak môže vážne poškodiť hospodárske záujmy protistrany, dokonca spôsobiť jej úplnú hospodársku likvidáciu, a tým samozrejme do značnej miery, ak nie úplne, ohroziť vymožiteľnosť spornej pohľadávky navrhovateľa. Z hore uvedených dôvodov navrhuje, aby odvolací súd zamietol odvolanie navrhovateľa a zaviazal tohto na náhradu trov konania protistrane. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. 10. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvej inštancie na základe podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením sudcovského záložného práva rozhodol vecne správne. 11. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza nasledovné: 14. Súd je viazaný návrhom na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, t.j. musí dbať na to, aby zriadil záložné právo k takému predmetu a v takom rozsahu ako to navrhuje navrhovateľ. Súd však nevykonáva dokazovanie ako také, ale len osvedčuje, či sú splnené podmienky na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, teda osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie. Osvedčenie rozhodujúcich skutočností v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s dokazovaním. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Pri ich zisťovaní neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí navrhovateľ jednoznačne vymedziť predmet vo vzťahu, ku ktorému žiada zriadiť záložné právo a musí osvedčiť obavu, že exekúcia bude ohrozená. S poukazom na § 344 v spojení s § 326 ods. 1 CSP bude musieť navrhovateľ opísať skutočnosť, ktoré osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má v konaní poskytnúť ochrana. Zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv subjektu, hoci len zriadením sudcovského záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Ďalším predpokladom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva i iné majetkové hodnoty, avšak musí sa jednať o taký predmet zálohu, u ktorého v danom prípade bude tento inštitút reálne napĺňať svoj účel. 15. Zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať výlučne peňažnú pohľadávku. S tým súvisí aj existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie, kedy práve zriadením zabezpečovacieho opatrenia sa má odvrátiť možnosť marenia a uspokojenia peňažnej pohľadávky v exekučnom konaní. Pri skúmaní obavy budúceho zmarenia exekúcie bude súd vychádzať z konkrétnych skutkových okolností prípadu. Dokazovanie sa v tomto prípade nevykonáva, ale súd, ktorý rozhoduje o návrhu musí mať osvedčené, že existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z hľadiska osvedčenia relevantných skutočností by mal navrhovateľ súdu poskytnúť dôkazy, ktoré jednoznačne osvedčia potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie musí súd zohľadniť zásadu primeranosti, zásahov do majetkových pomerov dlžníka a to aj vo vzťahu k pohľadávke na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje zabezpečovacie opatrenie. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer. Súd by mal teda aj v tomto prípade rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. 16. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 17. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 18. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 19. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 20. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 21. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 22. Vychádzajúc z uvedeného je preto potrebné si tiež uvedomiť, že konanie o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (§ 344 CSP) je konaním sporovým, v ktorom vzhľadom na charakter tohto konania potrebu rýchleho rozhodnutia súdu, ako aj skutočnosť, že zákon v tomto konaní nepredpisuje súdu vykonanie dôkazov, ktoré by neúmerne zaťažili proces dokazovania v tomto štádiu konania najmä nariadenie pojednávania a podobne je potom zrejmé, že dôkazné bremeno k tvrdeným skutočnostiam, majúcich za cieľ preukázať rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená zaťažuje práve navrhovateľa. 23. Navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia a budúci žalobca sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia pred začatím sporu o zaplatenie peňažnej pohľadávky vo výške 16.424,35 eur. Ako vyplýva z návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia navrhovateľ sa domáhal zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach, na zabezpečenie hore uvedenej pohľadávky, ktorá mala vzniknúť ako sprostredkovateľská provízia voči protistrane a to na nehnuteľnostiach, ktoré sú špecifikované v návrhu, jedná sa o stavbu súpisné číslo XXXX Nákupné stredisko C., H. X. a na jednotlivých pozemkoch, ktoré sú špecifikované v tomto návrhu. Tak ako už bolo i vyššie uvedené, súd je okrem iného povinný skúmať aj primeranosť a proporcionalitu v prípade návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď už v danom prípade táto prvotná podmienka predpokladaná zákonom splnená nebola. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle návrhu navrhovateľa je neprimerané podľa názoru odvolacieho súdu, a preto neúčelné. Nehnuteľnosti vo vlastníctve protistrany, na ktoré navrhovateľ žiadal nariadiť zabezpečovacieho opatrenie je nepochybne v nepomerne väčšej hodnote ako je výška spornej pohľadávky navrhovateľa. Ako vyplynulo aj z vyjadrenia protistrany, k predmetným nehnuteľnostiam je na základe úverovej zmluvy zriadené záložné právo v prospech banky, ktorá poskytla protistrane úver na financovanie Nákupného strediska C. v H. X. ako poskytovateľovi úveru. 24. V danom prípade je nutné prisvedčiť námietkam protistrany, že navrhovateľ v danom prípade neosvedčil zákonné predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, keď návrh odôvodnil neuspokojivou hospodárskou kondíciou protistrany, argumentujúc verejne dostupnými informáciami o hospodárení protistrany, najmä z účtovnej závierky ku dňu 31.12.2015. 25. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že táto skutočnosť sama o sebe v žiadnom prípade nemôže preukazovať bonitu protistrany, keď v danom prípade je potrebné brať do úvahy aj ďalšie faktory a to platobnú disciplínu voči ďalším veriteľom, rozsah majetku protistrany, reálna ziskovosť podnikania a podobne. Tiež je potrebné brať do úvahy aj samotné úkony protistrany, na základe ktorých by bolo zrejmé, že protistrana má za cieľ ohroziť možnú budúcu exekúciu, napr. zbavovaním sa nehnuteľností, ktoré tvoria majetok protistrany a podobne. Hospodárenie protistrany so stratou, samo o sebe neodôvodňuje taký zásah, akým je nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to jednak z dôvodu nepreukázateľnosti tejto potreby ako i z dôvodu neprimeranosti takéhoto zásahu do práv protistrany. 26. Z týchto dôvodov ako i z dôvodov, ktoré uviedol súd prvej inštancie, na ktoré v celom rozsahu poukazuje odvolací súd, rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 27. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 CSP v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a protistrane priznal voči navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100% tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).