Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/458/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116220762 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1116220762.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: X. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, XXX XX D., zastúpený advokátom JUDr. Karolom Spišákom, Tuhovská 1, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobe na ochranu osobnosti, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 4.11.2016, č.k. 18C/103/2016-15, takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 4.11.2016, č.k. 18C/103/2016-15 m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, aby sa v areáli bývalej protilietadlovej raketovej základne armády SSR, nachádzajúcej sa na C. B. v D. - mestská časť W., zdržalo vykonávania streleckej prípravy všetkých zložiek Policajného zboru (ďalej len PZ), najmä protiteroristického komanda Q. Útvaru osobitného určenia Prezídia PZ, a to až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. 2. Po právnej stránke rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovení § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2 písm. d), § 326 ods. 1 a 2, § 327, § 328, § 329 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.10.2016 domáhal ochrany osobnosti, spolu s náhradou nemajetkovej ujmy na základe tej skutočnosti, že v roku 2001 prevzalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "MV SR") od Ministerstva obrany Slovenskej republiky do svojej správy areál bývalej protilietadlovej raketovej základne armády SSR, nachádzajúcej sa na C. B. v D., mestská časť W. (ďalej len "Výcvikový priestor"). Približne od roku 2006 sa vo Výcvikovom priestore začala vykonávať strelecká príprava rôznych zložiek PZ. Od roku 2012 začalo MV SR prevádzkovať Výcvikový priestor iba pre účely cvičenia protiteroristického komanda Q. Útvaru osobitného určenia Prezídia PZ (ďalej len "Útvar osobitného určenia"). Prevádzkou streleckej prípravy rôznych zložiek PZ SR a protiteroristického komanda Q. Útvaru osobitného určenia Prezídia PZ v areáli bývalej protilietadlovej raketovej základne armády SSR na C. B.. v D. - mestská časť W., došlo a dochádza k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu. Súčasťou žaloby na ochranu osobnosti bol aj návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré žalobca odôvodnil na tom istom skutkovom a právnom základe. Naliehavosť právneho záujmu na vydaní neodkladného opatrenia podložil nielen konštatovaním svojej osobnej obavy z ohrozenia života a zdravia, ale aj znaleckým posudkom (balistickým), ktorý má potvrdiť skutočnosť, že prevádzkovanie Výcvikového priestoru je hrozbou pre ľudské životy. Žalobca od roku 1996 žije v rodinnom dome, nachádzajúcom sa na ulici N. č. XX v D. - mestská časť W.. Výcvikový priestor je podľa jeho tvrdení predmetom sťažností obyvateľov W. od počiatku svojho fungovania. Strelecká príprava Útvaru osobitného určenia sa vo Výcvikovom priestore uskutočňovala do októbra roku 2012 každý pracovný deň od 8.15 hod. do 15.30 hod., každý druhý pracovný deň od 8.15 hod. do 19.30 hod., uskutočňovali sa nočné cvičenia, ako aj cvičenia s vrtuľníkom. Nebolo výnimočným javom že sa streľby konali aj počas víkendov a sviatkov. Po mnohých sťažnostiach obyvateľov sa výcvik zredukoval na každý pracovný deň v čase od 8.15 hod. do 12.00 hod. a došlo k obmedzeniu výcvikov s použitím vrtuľníka. Na základe sťažností obyvateľov na nadmerný hluk z Výcvikového priestoru vedúci hygienik Ministerstva zdravotníctva SR vykonal štátny zdravotný dozor a Regionálny úrad verejného zdravotníctva D. (ďalej len "RÚVZ") vykonal merania, ktoré vyhodnotil tak, že prípustné hodnoty hluku pre deň, stanovené vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z. z. neboli prekročené. RÚVZ však zároveň vo svojom liste zo dňa 11.1.2012 uviedol, že tieto závery nevylučujú možnosť rušenia obytného prostredia prevádzkou strelnice. Žalobca sa s prosbou o pomoc obrátil aj na bývalého primátora mesta D. A. W.. K. F., P.., bývalého prezidenta SR X. Z., ako aj súčasného prezidenta SR O. J.. MV SR bola predložená petícia o zrušenie Výcvikového priestoru, ktoré reagovalo vyjadrením, že v horizonte do jedného roka chce zabezpečiť vykonávanie výcviku v inom priestore. Napriek uvedeným tvrdeniam, nepresunulo výcvik špeciálnej jednotky do inej lokality ani do konca roka 2013. V roku 2014 na pracovnom stretnutí so zástupcami Miestneho úradu mestskej časti D. - W. (ďalej len MÚ MČ BA - W.) a niektorými obyvateľmi obce MV SR vyhlásilo, že hľadanie náhradného výcvikového strediska sa ukázalo ako nereálne, preto jedinou možnosťou je využívanie areálu v W.. Oznámilo tiež zámer vybudovať nové ochranné valy alebo posilniť už existujúce navezením ďalšej zeminy, ktorá sa mala získať pri prestavbe Starého mosta v D.. Zároveň oznámilo, že na pôvodný zámer - vybudovanie protihlukovej bariéry - nemá finančné prostriedky. Na schôdzi Výboru Národnej rady SR pre obranu a bezpečnosť dňa 20.1.2015 vystúpil žalobca a pani J. L. ako zástupcovia obyvateľov W.. Minister vnútra W. J. informoval o vplyve Výcvikového priestoru na kvalitu života obyvateľov W. a poslanci uznesením č.XXX vzali informáciu na vedomie bez toho, aby prijali nejaké konštruktívne riešenia. Minister vnútra prítomných na schôdzi oboznámil, že proti navezeniu zeminy sa postavilo isté občianske združenie a vznikla prekážka aj zo strany stavebného úradu. Tieto tvrdenia ministra vnútra následne pani L. preverila na MÚ MČ BA - W. ako príslušnom stavebnom úrade, ktorý uviedol, že mu nie je známe, o aké občianske združenie ide a že MV SR malo podľa dohody požiadať o územné rozhodnutie na navozenie zeminy na ochranné valy, čo do toho času neurobilo. Začiatkom roka 2015 minister vnútra W. J. vyhlásil, že sa uvažuje o vybudovaní protiteroristického strediska pri I., kde by bolo možné premiestniť aj výcvik Útvaru osobitného určenia z W.. Uviedol, že toto stredisko nebude vybudované skôr ako za 24 mesiacov, pretože je tam problém s vyvlastnením pozemkov. Na základe dožiadania na Mestský úrad I. žalobca zistil, že je vysporiadaných už 65% areálu v I. a z vlastných zdrojov žalobca vedel, že dotknuté pozemky MV SR ďalej nevykupuje, teda nevyvíja snahu o vybudovanie tohto strediska. Dňa 10.8.2015 sa žalobca znova prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu obrátil na MV SR so žiadosťou o informáciu, v akom štádiu je proces uzavretia Výcvikového priestoru a v druhom bode, v akom štádiu je vybudovanie protihlukových a ochranných valov. Ministerstvo mu listom zo dňa 24.8.2015 oznámilo, že k uzavretiu Výcvikového priestoru do dnešného dňa síce nedošlo, ale bolo prijatých niekoľko opatrení k zlepšeniu kvality bývania dotknutých obyvateľov, mimo iného, "navýšili sa ochranné valy". Túto informáciu však ministerstvo v ďalšom bode odpovede poprelo, keď uviedlo, že vybudovanie ochranných valov zo zeminy, ktorá sa mala získať pri prestavbe Starého mosta v D. sa neuskutočnilo, pretože ide o dlhodobú záležitosť a spoločnosť realizujúca prestavbu Starého mosta nemohla dlhšie čakať. Zemina bola preto prevezená na iné miesto. MV SR tiež uviedlo, že konzultuje možnosti odhlučnenia Výcvikového priestoru v W. so špecializovanou spoločnosťou. Podľa názoru žalobcu išlo o rozporuplné vyhlásenia ministerstva (na jednej strane prezentovaný zámer uzatvoriť Výcvikový priestor a na druhej strane aj vybudovanie ochranných valov a protihlukových stien. Pritom v roku 2014 na pracovnom stretnutí zo zástupcami W. predstavitelia MV SR uviedli, že odhlučnenie by stálo približne 200 000,- eur, na čo ministerstvo nemá prostriedky. Vo svojom liste č. J.-XXXX/ XXXXXX-XXX zo dňa 9.6.2016 MV SR uviedlo všeobecné informácie o Výcvikovom priestore a bližšie popísalo incident zo dňa 15.7.2008 (poškodenie majetku pani K. J. strelou z Výcvikového priestoru v W., ako aj opatrenia, ktoré boli následne prijaté za účelom zvýšenia bezpečnosti. Nepredložilo však žiadny dokument (znalecký posudok alebo odborné vyjadrenie), z ktorého by bolo zrejmé, že strelou alebo odrazenou strelou, vystrelenou z Výcvikového priestoru nemôže dôjsť k ohrozeniu života, zdravia a majetku občanov. PZ teda využíva Výcvikový priestor od roku 2001 bez akéhokoľvek odborného posúdenia možných rizík. Žalobca spochybnil aj merania vykonané W.. Uviedol, že namerané hodnoty majú len orientačnú výpovednú hodnotu, keďže W. konštatoval, že aj napriek uvedeným výsledkom merania môže hluk pôsobiť pre obyvateľov rušivo a že streľba bola jasne odlíšiteľná od hluku pozadia. Streľba zo zbraní, aj samopalov sa šíri v oblasti primárne určenej na bývanie, v okolí pamiatkovej zóny a v chránenom vtáčom území, v ktorom žije vymierajúci drop. Spomenul incident, ku ktorého došlo dňa 15.7.2008 približne okolo 11. hodiny, kedy neznámy páchateľ prestrelil dvojité sklenené okno obývacej izby v dome na ulici J. XXX/ XXX, D. - W. vo vlastníctve pani K. J.. Znaleckým skúmaním Kriminálneho a expertízneho ústavu D. bolo zistené, že išlo o náboje, ktoré sa používajú do služobných zbraní PZ SR. Vzhľadom na to, že v blízkosti sa nachádza Výcvikový priestor, dožiadaním na príslušný útvar bolo zistené, že v tom čase sa konal výcvik v streľbe, pričom sa potvrdila aj zhoda zbraní používaných na výcviku so zbraňou, z ktorej strela prestrelila pani J. okno a poškodila jej záclonu a omietku. Žalobca požiadal znalca A.. X.. O. I., P.., z odboru kriminalistika a balistika zbraní a munície (ďalej len "Znalec") o vypracovanie znaleckého posudku za účelom posúdenia, či Výcvikový priestor spĺňa bezpečnostné podmienky, aby nedošlo k ohrozeniu života, zdravia a majetku. Znalec v znaleckom posudku uviedol, že Výcvikový priestor nie je strelnicou v zmysle zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive, a nespĺňa ani podmienky na prevádzkovanie strelnice podľa citovaného zákona. Nakoľko je to však miesto, kde sa uskutočňuje strelecká príprava, je nevyhnutné na tento priestor aplikovať všetky požiadavky podľa štandardu R. I. XXXX. V ďalšom znalec uviedol, že Výcvikový priestor nespĺňa bezpečnostné podmienky, aby mimo tohto priestoru nedošlo k ohrozeniu života, zdravia a majetku, teda môže dôjsť k úniku vystrelenej a odrazenej strely mimo zariadenia Výcvikového priestoru. Vymedzil priestor, ktorý môže byť vystrelenými alebo odrazenými strelami ohrozený, pričom išlo aj o priestor obývanej oblasti. Znalec konštatoval, že streľba z Výcvikového priestoru vykonávaná smerom na budovu, za ktorou nie je ochranný val, priamo ohrozuje obývanú oblasť, v ktorej sa nachádza aj dom pani J., ktorej strela vletela priamo do obývacej izby. V nadväznosti na závery znaleckého posudku listom zo dňa 24.6.2016 požiadal žalobca MV SR o okamžité pozastavenie vykonávania streleckej prípravy. Spolu s listom mu zaslal aj predmetný znalecký posudok, ale žiadnu odpoveď z ministerstva nedostal. Závery znaleckého posudku podľa jeho názoru potvrdzuje aj videonahrávka založená v spise zo dňa 17.8.2015, ktorú nahral na cintoríne v W.. Na nej je v 6. sekunde nahrávky počuť cinknutie kovového predmetu o iný kovový predmet. Keďže približne kilometer od cintorína práve prebiehala strelecká príprava vo Výcvikovom priestore, ktorá je zaznamená na nahrávke, je presvedčený, že išlo o ďalšiu uniknutú strelu z Výcvikového priestoru. Za ďalší nebezpečným faktorom žalobca označil, že Výcvikový priestor nie je žiadnym spôsobom strážený ani označený spôsobom primeraným aktivitám, ktoré sa na jeho území uskutočňujú (strelecká príprava a v minulosti aj pyrotechnická činnosť). V plote, ktorý ohraničuje areál Výcvikového priestoru je množstvo dier. Po medializácii prípadu pribudol na vstupnej bráne iba nápis "Ministerstvo vnútra SR". Areál nie je strážený a ľahko sa môže stať, že do neho vniknú nepovolané osoby, ktoré netušia, že sa tam vykonáva výcvik príslušníkov PZ, najmä strelecká príprava, čím sú ich život a zdravie v ohrození. MV SR ako prevádzkovateľ Výcvikového priestoru zodpovedá za zamedzenie vstupu nepovolaných osôb do týchto priestorov a za škody, ktoré porušením tejto povinnosti vzniknú, je však zrejmé, že si túto svoju povinnosť neplní, a tým zvyšuje nebezpečenstvo, ktoré plynie z prevádzky Výcvikového priestoru. Žalobca poukázal na ochranu osobnostných práv podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), ku ktorých patrí aj právo na rešpektovanie rodinného života, obydlia i jeho pokojného užívania. Táto ochrana zabezpečuje aj záštitu pred priamymi a bezprostrednými účinkami imisií rôzneho druhu, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú zdravé životné prostredie a celkové blaho fyzických osôb. Podľa § 13 ods. 1 a 2 OZ má žalobca právo domáhať sa, aby bolo upustené od neoprávneného zásahu do práva na ochranu jeho osobnosti, aby boli odstránené následky týchto zásahov a aby jej bolo poskytnuté primerané zadosťučinenie, príp. aj právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. K vzniku zodpovednostného vzťahu zo zásahu do osobnostných práv postačuje, že ide o zásah, ktorý je spôsobilý niektoré z osobnostných práv "len" ohroziť, nie je predpokladom vzniku tohto vzťahu, aby k poškodeniu osobnostných práv aj došlo. Pre úspech žaloby nie je teda nutné, aby došlo aj k poškodeniu zdravia fyzickej osoby, ktorá je vystavená imisiám. Postačuje, že tieto imisie sú takej intenzity alebo ich pôsobenie tak dlhodobé, že v ich dôsledku hrozí fyzickej osobe poškodenie zdravia. V prípade hluku, vibrácií a prašnosti ide i zásah neoprávnený počas celej doby, kým tieto imisie prekračujú záväzné hygienické limity. Pravda, zásah môže byť neoprávnený aj v prípade, že hygienické limity sú splnené, no napriek tomu vzhľadom na konkrétne okolnosti sú v rozpore s objektívnym právom (napr. ust. § 127 OZ ods. 1, § 415 a § 420a OZ). Za zásah možno podľa jeho názoru považovať okrem aktívneho konania vo forme imisií aj nečinnosť subjektu, ktorému právne predpisy ukladajú povinnosť aktívneho správania sa v zmysle ochrany obyvateľstva pred hlukom, prachom a vibráciami. Žalobca spomenul ďalej aj ustanovenie § 127 ods. 1 OZ, podľa ktorého sa vlastník veci musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Vo vzťahu k určeniu, resp. identifikácii oprávneného subjektu, ktorému je poskytovaná v zmysle § 127 ods. 1 OZ ochrana pred obťažovaním nad mieru primeranú pomerom alebo vážnym ohrozovaním výkonu jeho práv uviedol, že z dikcie zákona vyplýva, že nemusí nevyhnutne ísť iba o iného, ďalšieho vlastníka veci a ani to, že tento musí byť bezprostredným susedom rušiteľa. Zo strany žalovaného dochádza k obťažovaniu žalobcu nad mieru primeranú pomerom pôsobením imisií, konkrétne nadmerným pôsobením hluku, ktorý je spôsobovaný prevádzkou Výcvikového priestoru. Následkom nadmerného hluku malo dôjsť k zhoršeniu jeho zdravotného stavu, k zhoršeniu jeho rodinných vzťahov, hlavne vzťahu s manželkou. Tvrdí, že stráca záujem o činnosti, ktoré ho predtým napĺňali. Počas priebehu streleckej prípravy sa snaží hluku uniknúť odchodom zo svojho bydliska kamkoľvek, kde nie je počuť strieľanie. V dôsledku produkovania nadmerného hluku z Výcvikového priestoru vníma posledných desať rokov svojho života ako roky zničené. Posledných šesť rokov svojho života venoval "boju" proti prevádzkovaniu Výcvikového priestoru ako strelnice. Hluk z Výcvikového priestoru prekáža mnohým obyvateľom W., títo však majú na jednej strane strach postaviť sa proti policajnej moci a na druhej strane neveria, že by v boji proti prevádzke Výcvikového priestoru boli úspešní. Ďalšia časť obyvateľov, ktorá z prevádzkovania Výcvikového priestoru profituje, hluk a zablúdené strely prehliada. Pre túto časť obyvateľov žalobca nie je bojovníkom za spravodlivosť, ale človekom, ktorým pre jeho aktivity opovrhujú. Žalobca sa obáva uniknutých striel, ktoré ohrozujú aj jeho rodinný dom. Má dôvodnú obavu, že každým dňom prebiehajúcich streleckých výcvikov sa zvyšuje hrozba vzniku nenapraviteľnej ujmy na živote alebo zdraví, čo žalobcovi spôsobuje psychické vypätie. 4. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že základným predpokladom pre vydanie neodkladného opatrenia je podanie bezvadného návrhu a doloženie listín, ktoré majú zásadný význam pre posúdenie oprávnenosti takéhoto návrhu. Súčasne musí byť preukázaná zo strany žiadateľa o vydanie neodkladného opatrenia aj existencia naliehavej potreby takéhoto opatrenia. Po oboznámení sa so skutkovým stavom a predloženou dôkaznou dokumentáciou súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia. Rozhodnutie súd prvej inštancie zdôvodnil tým, že Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“), ako základný zákon štátu, priznáva ľuďom základné ľudské práva a slobody, ktorých výkon následne garantuje v čl. XX. Uvedeným článkom priznáva dotknutým subjektom právo na súdnu ochranu v prípade neoprávneného zásahu do práv garantovaných Ústavou a podústavnými normami. Právo na ochranu osobnosti má právnu povahu subjektívneho súkromného osobného práva, ktoré je právom absolútnym, pôsobiacim priamo zo zákona a štát prostredníctvom priznania mu štatútu zákonného práva upravuje v ustanoveniach Občianskeho zákonníka spôsob jeho výkonu ako i spôsob jeho ochrany. Ochrana práva môže mať charakter súkromnoprávny, ale aj verejnoprávny. To znamená, že popri deklarácii základných práv a slobôd subjektov v Ústave a zákonoch Slovenskej republiky, štát priznáva a garantuje osobnostným právam ochranu prostredníctvom orgánov štátnej moci a správy, na základe prenesených právomocí a tomu zodpovedajúceho rozsahu zodpovednosti. Vychádzajúc zo skutkového stavu veci, zo skutočností vyplývajúcich z predloženého dôkazného materiálu mal súd prvej inštancie za to, že výkon štátnej moci a správy v danej veci nebolo možné subsumovať pod niektorú z výnimiek z absolútneho pôsobenia práva na ochranu osobnosti, naopak zo stanovísk žalovaného, ako aj zo záverov znaleckého posudku dospel k záveru, že prevádzkovaním Výcvikového priestoru pre účely streleckej prípravy, zložiek PZ je možné reálne predpokladať, že dochádza alebo môže dôjsť k neoprávneným zásahom do osobnostných práv žalobcu, a preto považoval za potrebné vydať predmetné neodkladné rozhodnutie 5. Toto rozhodnutie napadol odvolaním v zákonnej lehote žalovaný, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil. Namieta v ňom, že neboli splnené procesné podmienky na jeho vydanie; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že v napadnutom uznesení o nariadení predbežného opatrenia absentuje jasné, logické a najmä presvedčivé zdôvodnenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Konštatovanie súdu prvej inštancie, že „prevádzkovaním Výcvikového priestoru pre účely streleckej prípravy zložiek PZ je možné reálne predpokladať, že dochádza alebo môže dôjsť k neoprávneným zásahom do osobnostných práv žalobcu“, z pohľadu žalovaného neodôvodňuje, z akého dôvodu je potrebné v spore o ochranu osobnosti bezodkladne upraviť pomery strán sporu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia úplne absentuje posúdenie podstatných tvrdení žalobcu o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu a vyhodnotenie jednotlivých dôkazov predložených žalobcom. Nie je v ňom uvedené, ktoré skutočnosti považuje súd aspoň na osvedčené a ako tieto skutočnosti právne posúdil. Súd tiež opomenul uviesť dôvody, pre ktoré sa domnieva, že by v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia mohlo dôjsť k ohrozeniu nerušeného judikovania súdu vo veci. Nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia označil za porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Má za to, že nariadenie neodkladného opatrenia zvýhodňuje žalobcu, čo je v rozpore so základnými princípmi Civilného sporového poriadku. Žalovaný ďalej namieta, že súd prvej inštancie sa v napadnutom uznesení žiadnym spôsobom nevysporiadal so súčasným skutkovým stavom, v porovnaní so stavom v rokoch 2011-2012. Rovnako neuviedol, ktoré skutočnosti zo žaloby považoval za preukázané, na ktoré konkrétne dôkazy prihliadal a akou právnou úvahou sa pri posudzovaní súčasného stavu a relevantných dôkazov riadil. Vo vzťahu k súčasnému skutkovému stavu žalovaný namieta, že súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neprihliadal na skutočnosť, že reagoval na sťažnosti obyvateľov W. a upravil výcvik špecializovaných útvarov Prezídia PZ v ich prospech tak, že počas dní pracovného pokoja a štátnych sviatkov boli zrušené všetky streľby, pyrotechnické práce, výcviky s použitím vrtuľníka. Po 12.00 hod. počas pracovných dní boli zrušené všetky streľby, pyrotechnické práce, výcviky s použitím vrtuľníka a v prípadoch hodných osobitného zreteľa (napr. pohreb) sa výcvik na základe žiadosti zástupcov miestneho úradu zrušil. Postupom času sa streľby ďalej obmedzovali na tri výcviky týždenne, limitované na XXX minút. Parciálna časť streleckých zamestnaní sa presunula do iných výcvikových objektov. Bol pevne stanovený harmonogram výcviku, o ktorom bol informovaný miestny úrad. Pristúpilo sa k zasielaniu oznámení miestnemu úradu o vykonávaní výcviku s použitím vrtuľníka, ktoré sú zverejňované. Zmenilo sa umiestnenie záchytných a ochranných zariadení strelnice, rozmiestnenie terčových zariadení tak, aby bola streľba bezpečnejšia. Boli navýšené ochranné valy vo výcvikovom priestore a bol vypracovaný projektový zámer na vybudovanie národného protiteroristického centra, v ktorom sa počítalo s premiestnením výcviku do inej lokality. K dôkazom uvedeným žalobcom v žalobnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že pojem hluk je subjektívna kategória, ktorá sa však dá objektívne merať. Takého merania boli vykonané štátnymi orgánmi. Predložené videonahrávky nedokazujú, aká intenzita hluku v daných miestach v skutočnosti bola, nakoľko v dnešnej dobe je ľahké zvukovú stopu upraviť. Aj pri vylúčení úpravy hlasitosti nahrávok však poukázal na to, že obrazovo zvukové súbory označené ako dôkazy č. X a X sú vyhotovené vo formáte O., obrazovo zvukový súbor označený ako dôkaz č. X vyhotovený vo formáte XGP a obrazovo zvukové súbory označené ako dôkazy č. X a X sú vyhotovené vo formáte K Z uvedeného vyplýva, že neboli vyhotovené v rovnakým zariadením, preto nie je možné porovnávať intenzitu hluku na jednotlivých nahrávkach. Tieto dôkazy sa podľa jeho názoru javia ako neobjektívne. Objektívne merania môžu vykonávať len orgány na to určené, prípadne znalci v danej problematike. Dva štátne orgány takéto merania nezávisle na sebe vykonali (prekročenie príslušnej normy nekonštatovali - pozn. odvolacieho súdu). Vo výcvikovom priestore v W. sa výcvik s vrtuľníkom využíva len sporadicky. Ako porovnateľný príklad, kedy môžu byť obyvatelia mestských častí a obcí rušení hlukom uviedol obec X. N. A., ktorá je vzdialená cca XXXX m od začiatku pristávacej plochy a ide o oveľa väčšiu leteckú premávku. Rovnaký problém je v okolí viacerých električkových trás v D., najmú v okolí „toční“ a odstavných plôch električiek, napr. A. - N. J. Poukázal aj na to, že žalobca vychádzal z nesprávneho predpokladu o smere streľby pri predložení dôkazu č. XX (fotografia, na ktorej sú umiestnené vozidlá použité na výcvik). Na týchto vozidlách sa precvičujú aj taktické prvky s aplikáciou mechanických a pyrotechnických vstupov bez použitia akejkoľvek streľby. Autobus zachytený na jednej z fotografií sa už dokonca ani vo výcvikovom priestore nenachádza. Žalobca ako dôkaz č. XX predložil fotografiu zo dňa 24.6.2014. Ďalej uviedol, že areál výcvikového strediska je oplotený, riadne uzamknutý a označený, čo dokazuje aj fotografia priložená k článku uverejnenom v D. R. č. X/XXXX. Pripustil, že v minulosti došlo niekoľkokrát k násilnému odstráneniu tabúľ, ktoré označovali, že areál je využívaný MV SR. V čase, keď nie je realizovaný výcvik alebo iné služobné aktivity, nie je možné legálne sa dostať do objektu. V minulosti sa vyskytli prípady, kedy do objektu vnikli neoprávnené osoby. Napriek tomu pred streleckým zamestnaním, rovnako ako aj po ňom sú vždy vykonávané kontroly príslušných priestorov zamerané na zistenie prítomnosti cudzích osôb. Táto povinnosť je policajtom uložená interným predpisom. Rovnako majú uloženú povinnosť, že ak by v priebehu výkonu strelieb vnikla do areálu nepovolaná osoba, musia streľbu zastaviť. Proti znaleckému posudku A.. X.. O. I., P.. zo dňa 24.5.2016, číslo XXX/XXXX, žalovaný v rámci procesnej obrany namietol, že znalec nie je zapísaný v zozname znalcov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a nie je ani znalcom z odvetvia posudzovania strelníc. Zozname je evidovaných šesť znalcov v odbore strelné zbrane a výbušniny, odvetvie „posudzovanie strelníc“. Zdôraznil, že znalec vychádzal z údajov (predpokladov), ktoré mu dodal žalobca, ktoré sa však nezakladajú na skutočnosti. Znalec sám pripustil, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal z fotodokumentácie dodanej objednávateľom. Táto však nie je z celého objektu a dokonca nie je ani aktuálna, preto objektivitu celého znaleckého posudku namietol. Skutočnosť, že znalec nebol priamo na mieste, ale vykonal posudzovanie len na základe fotografií a tvrdení žalobcu považuje za neprípustné a nezákonné. Znalec nemôže svojvoľne určovať smer streľby na základe domnienok a neaktuálnych materiálov. Ďalej žalovaný namietal pravdivosť tvrdení žalobcu. Tvrdenie o dennej streľbe zo samopalov sa podľa žalovaného nezakladá na pravde, pretože útvar od 18.1.2016 do 18.11.2016 vykonával streleckú prípravu vo výcvikovom priestore W. počas XXX dní, čo je v priemere XX,X dňa za mesiac. Smer streľby, ktorým sa vo výcvikovom objekte strieľa, je úplne odlišný od uhla, v ktorom je cintorín mestskej časti W. vo vzťahu k výcvikovému stredisku. Žalovaný absolútne vylúčil možnosť, že by na cintorín dopadali strely vystrelené počas výcviku z výcvikového strediska. Žalobca sa len snaží poukázať na možnosť ohrozenia zdravia a života. Žalovaný namietol, že za celé obdobie vykonávania streleckej prípravy špecializovaných útvarov Prezídia PZ (takmer 15 rokov) nedošlo k žiadnemu incidentu, pri ktorom by došlo k poškodeniu zdravia, či už policajta, alebo občanov. Z uvedených skutočností vyplýva, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil, resp. účelovo opomenul skutkový stav veci, keďže skutočnosti jasne vyplývajú z obsahu žaloby. Podľa žalovaného je zmätočné, nezákonné a neúčelné nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré bráni orgánom štátu vo výkone jeho úloh a oprávnení, ktoré mu vyplývajú z osobitných právnych predpisov. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal tým, kto bude znášať náklady súvisiace so zabezpečením streleckej prípravy špecializovaných útvarov Prezídia PZ na inom mieste, ako aj škody, ktorá týmto neodkladným opatrením vznikne (zaplatené nájomné z prostriedkov štátneho rozpočtu pre účely realizácie streleckej prípravy špecializovaných útvarov Prezídia PZ), keďže v súčasnosti nie je možné vopred prejudikovať, že žalobca bude v predmetnom spore úspešný a v akom pomere. S uvedenou skutočnosťou sa nevysporiadal ani v odôvodnení svojho rozhodnutia. V odvolaní poukázal na to, že predmetom prejednávanej veci je ochrana osobnosti fyzickej osoby podľa § 11 a nasl. OZ, kedy zákon ako prostriedok súdnej ochrany definuje návrh na upustenie od neoprávneného zásahu, návrh na odstránenie následkov zásahov a návrh na poskytnutie primeraného zadosťučinenia. Súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenia až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, nakoľko má za to, že je možné reálne predpokladať, že dochádza alebo môže dôjsť k neoprávneným zásahom do osobnostných práv žalobcu. Tento inštitút však má slúžiť na bezodkladnú úpravu pomerov strán za predpokladu, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť inak. Jeho nariadením nedošlo k úprave pomerov, ale k vyjadreniu predbežného právneho názoru súdu k žalobe a súčasne došlo k obmedzeniu plnenia úloh PZ. Žalovaný má za to, že ide o nezákonný, nedôvodný a neúčelný zásah do oprávnení a úloh PZ, ktoré mu osobitné právne predpisy priznávajú. K samotnej dĺžke trvania neodkladného opatrenia žalovaný namietal, že nebola nijakým spôsobom odôvodnená. Okrem toho zdôraznil, že neoprávneným zásahom je taký zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Za taký nemožno označiť zásah, ktorý je výslovne dovolený zákonom. Ide o situácie, kedy nad individuálnymi záujmami jednotlivých fyzických osôb, do ktorých osobnosti sa zasahuje, prevláda závažnejší, významnejší a funkčne vyšší verejný záujem. To znamená, že protiprávnosť zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby nie je daná, pokiaľ pôvodca zásahu plní jemu zákonom stanovenú povinnosť, či využíva zákonné oprávnenia a súčasne nejde o vybočenie z plnenia tejto povinnosti alebo z využitia oprávnení. Špeciálna taktická príprava je zameraná na prípravu inštruktorov výcviku a veliteľov špecializovaných útvarov Prezídia PZ a špecializovaných útvarov krajských riaditeľstiev PZ pre oblasť riadenia výcviku v špeciálnej taktickej príprave, riadenia policajných akcií, operácií, individuálnej a tímovej činnosti. V rámci výcviku sa inštruktori zdokonaľujú v individuálnych činnostiach pri vykonávaní služobných zákrokov a úkonov s racionálnymi postupmi používanými v policajnej praxi od bežnej hliadkovej činnosti po najzložitejšie taktické činnosti pri zatýkaní ozbrojených nebezpečných páchateľov. Na zabezpečenie úloh uložených osobitnými predpismi (predovšetkým zákonom č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, v znení neskorších predpisov a zákonom č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, v znení neskorších predpisov), je nevyhnutná strelecká príprava určených zložiek príslušníkov PZ SR. Areál výcvikového strediska v W. je na tento účel užívaný MV SR od roku 2001. Nakoľko výkon streleckej prípravy je vykonávaný v súlade s vyššie uvedenými osobitnými právnymi predpismi, nariadenie neodkladného opatrenia, považuje žalovaný za nezákonné. Poukázal na prednosť konkrétnejšieho právneho predpisu (zákon č. 171/1993 Z. z.) pred všeobecným (Občiansky zákonník). Podľa názoru žalovaného lex specialis síce neruší platnosť lex generalis, ale vylučuje jeho aplikáciu. Uvedená zásada teda neumožňuje aplikáciu § 324 a nasl. CSP o neodkladnom opatrení. 6. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v rozsahu podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 378 ods. 1, v spojení s § 329 ods. 1 veta prvá CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 8. V danom prípade súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie po začatí konania o ochrane osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy podľa § 11 a nasl. OZ. Podľa žaloby na ochranu osobnosti k porušovaniu osobnostných práv žalobcu zo strany žalovaného došlo tým, že cca od roku 2006 sa vo Výcvikovom priestore začala vykonávať strelecká príprava rôznych zložiek PZ. Od roku 2012 začalo MV SR prevádzkovať Výcvikový priestor pre účely cvičenia protiteroristického komanda Q. Útvaru osobitného určenia Prezídia PZ (ďalej len "Útvar osobitného určenia"). Prevádzkou streleckej prípravy rôznych zložiek PZ a protiteroristického komanda Q. Útvaru osobitného určenia Prezídia PZ v areáli bývalej protilietadlovej raketovej základne armády I. na C. B. v D. - mestská časť W., došlo a dochádza k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu, ktorý sa obáva o svoj život a zdravie. Prevádzkovanie výcvikového priestoru vníma ako pretrvávajúcu hrozbu pre obyvateľov W., ktorí bývajú v blízkosti tohto Výcvikového priestoru. 9. Ústava Slovenskej republiky (zák. č. 460/1992 Zb.) je hierarchicky najvyššie postavený právny predpis platný v Slovenskej republike. Vo všeobecných ustanoveniach (čl. XX a XX) vymedzuje všeobecné zásady základných práv a slobôd a zároveň určuje spôsob, akým možno ukladať povinnosti a upraviť medze základných práv a slobôd (zákonné obmedzenia základných práv a slobôd). Základné ľudské práva a slobody sú zakotvené v druhom oddiely Ústavy a sú rozpracované aj v iných zákonoch nižšej právnej sily, napr. aj v Občianskom zákonníku. Zabezpečenie ochrany základných práv a slobôd realizuje štát prostredníctvom svojich štátnych orgánov a inštitúcií, ktorých činnosť je upravená samostatnými zákonmi. Takýmto zákonom je i zákon č. 575/2001 Z.z. Zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátne správy. Podľa § 11 písm. c) tohto zákona, MV SR je ústredným orgánom štátnej správy aj pre PZ. Úlohy, organizácia a riadenie PZ upravuje zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore. Podľa § 1 ods. 1 uvedeného zákona je PZ ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti, vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre PZ vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky. Jednými z úloh PZ (§ 2 ods. 1) je i spolupôsobenie pri ochrane základných práv a slobôd, najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku. PZ tiež vedie boj proti terorizmu a organizovanému zločinu. Je nesporné, že plnenie týchto úloh si vyžaduje osobitnú formu prípravy príslušníkov PZ, najmä príslušníkov špecializovaných útvarov PZ, ktorá musí prebiehať v špecializovaných výcvikových priestoroch, akým je aj Výcvikový priestor v D. - K. časť W.. 10. Pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia mal súd prvej inštancie dôsledne zvažovať otázku, či je daná potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu (§ 325 ods. 1 CSP). Podľa názoru odvolacieho súdu je dôvodná námietka žalovaného, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia neposkytol odpoveď na túto otázku, keďže ju dôsledne nevyhodnotil a neuviedol k nej jasné, logické a presvedčivé zdôvodnenie. Pri posudzovaní tejto otázky je potrebné vychádzať z toho, že v danom prípade proti sebe stroja dva záujmy, dve práva. Na jednej strane ide o právo verejné, ktoré spočíva v tom, aby štát prostredníctvom svojich orgánov vytvoril všetky podmienky na zabezpečenie ochrany svojho územia, života a zdravia svojich občanov, ako aj ochrany všetkých ďalších práv občanov, ktoré im garantuje Ústava SR. S týmto verejným záujmom úzko súvisí povinnosť žalovaného (MV SR) zabezpečiť výcvik príslušníkov PZ, osobitne jeho špecializovaných zložiek tak, aby boli kedykoľvek spôsobilí účinne zasiahnuť na ochranu uvedených práv a záujmov. Tieto povinnosti vyplývajú pre žalovaného z už uvádzaných osobitných predpisov (lex specialis), a to zák. č. 575/2001 Z.z. a zák. č. 171/1993 Z.z.. Ide o zákony, ktoré upravujú povinnosti MV SR a PZ. Na druhej strane uvedeného verejného záujmu stojí osobnostné právo žalobcu, ktoré je podľa jeho tvrdení porušované práve prevádzkovaním streleckého výcviku príslušníkov PZ v spornom Výcvikovom priestore. V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné zaoberať sa otázkou, či zo strany žalovaného ide o taký zásah do osobnostných práv fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Treba súhlasiť s názorom žalovaného, že o neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby nepôjde tam, kde je tento zásah výslovne dovolený zákonom a ak nejde o vybočenie z tejto povinnosti alebo o zneužitie oprávnení v súvislosti s plnením povinností. Je nesporné, že ustanovenia zákonov č. 575/2001 Z.z. a č. 171/1993 Z.z., ktoré upravujú povinnosti MV SR a PZ v súvislosti s ochranou štátu a bezpečnosti občanov, sa dostávajú do rozporu s ustanoveniami Občianskeho zákonníka na ochranu osobnosti, ale v takýchto prípadoch platí právny princíp lex specialis derogat legi generali. Tento právny princíp znamená, že ak existuje rozpor medzi ustanoveniami dvoch právnych predpisov, prednosť má konkrétnejší právny predpis (lex specialis) oproti všeobecnejšiemu. Toto pravidlo sa uplatní v prípade, ak ide o dva právne predpisy rovnakej právnej sily, čo platí aj na daný prípad. Ide o situácie, kedy nad individuálnymi záujmami jednotlivých fyzických osôb, do ktorých osobnosti sa zasahuje, prevláda vyšší verejný záujem. Toto pravidlo by však nebolo akceptovateľné, keby bolo v konaní preukázané, že výkon právomocí žalovaného v súvislosti so zabezpečovaním streleckého výcviku príslušníkov PZ prebieha takým spôsobom, ktorý reálne ohrozuje žalobcu, alebo niektorých ďalších obyvateľov W. na živote, alebo je daná bezprostredná hrozba ujmy na ich zdraví. Len v takom prípade by bol daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, ale len do času, dokedy by žalovaný neurobil opatrenia na odstránenie bezprostrednej ujmy. V prípade akceptovania právneho názoru súdu prvej inštancie, že „vždy platí zásada nadradenosti ľudskej bytosti nad záujmami spoločnosti“, by došlo k popretiu práva ostatných občanov Slovenskej republiky na poskytnutie včasnej a efektívnej ochrany ich osobnostným právam zo strany štátu v situácii, keď dochádza k ich vážnemu porušovaniu (napr. útoky na život a zdravie) zo strany tretích subjektov. S poukazom na uvedené potom nemožno na základe žiadnych skutočností tvrdených žalobcom dospieť k záveru, že bola splnená zákonná podmienka podľa ust. § 325 ods. 1 CSP (potreba bezodkladne upraviť pomery) pre nariadenie neodkladného opatrenia. Z týchto dôvodov odvolací súd už nepovažoval za potrebné zaoberať sa s ďalšími odvolacími námietkami žalovaného. 11. Pre úplnosť však odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že súd prvej inštancie nezohľadnil pri rozhodovaní ani tú skutočnosť, že žalovaný v priebehu obdobia, počas ktorého využíva Výcvikový priestor v W., prijal množstvo opatrení na zmiernenie dopadov vykonávaných streleckých výcvikov príslušníkov PZ na obyvateľov W.. Okrem toho súd oprel svoje rozhodnutie len o dôkazy, ktoré evidentne nepreukazovali reálnu situáciu vo Výcvikovom priestore, a ani možné dopady prebiehajúcich výcvikov na obyvateľov W.. Takýmto dôkazom je aj znalecký posudok č. XXX/XXX, zo dňa 24.5.2016, vypracovaný A.. X.. O. I., P.. V ňom znalec sám uvádza, že vychádzal len z domnienok na základe neúplných informácií získaných od žalobcu a z fotografií dodaných žalobcom, ako objednávateľom posudku. Už samotný fakt, že znalec nebol priamo na mieste (vo Výcvikovom priestore) a vychádzal len zo sprostredkovaných informácií, spochybňuje správnosť a pravdivosť záverov jeho posudku. Takýto dôkaz je nepostačujúci (neprípustný) pre vydanie tak závažného rozhodnutia, akým je nariadenie zákazu streleckého výcviku všetkých zložiek Policajného zboru SR. 12. Na základe uvedených skutočností odvolací súd jednoznačne dospel k záveru, že v danej veci nebol splnený zákonný predpoklad vyplývajúci z ust. § 325 ods. 1 CSP (potreba bezodkladne upraviť pomery) na nariadenie bezodkladného opatrenia. Preto podľa § 388 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).