Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 7Co/618/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1180899998 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1180899998.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci navrhovateľa: U. M., O.. XX. XX. XXXX, V. L. R. XX, V., štátny občan SR, zastúpeného Ing. Dušanom Kováčikom, bytom Janka Alexyho 13, Bratislava, proti odporcom: 1/ U.. V. G., O.. XX. X. XXXX, V. R.. B. XXXX/X, K., štátna občianka SR, 2/ L. L., O.. X. XX. XXXX, V. U. XX, V., štátny občan SR, zastúpeného: Advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri, s.r.o., Velehradská 33, Bratislava, IČO: 35 992 907, adresa pre doručovanie: Ľubinská 3, Bratislava, 3/ L.. C. L., O.. XX. X. XXXX, V. E.O. XXXX/XX, V., štátny občan SR, 4/. R. E., O.. XX. XX. XXXX, V. P. X, V., štátna občianka SR, 5/ L.. R. L., O.. XX. X. XXXX, V. Z. X/A, V., štátna občianka SR, o zaplatenie náhrady za užívanie bytu a nebytových priestorov s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 8. januára 2015, č. k. 9C/91/1980-568, jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e. Odporcom v 1/ až 5/ rade sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ voči odporcom v 1/ až 5/ rade (ako právnym nástupcom po pôvodných odporcoch) domáhal zaplatenia peňažnej náhrady za užívanie bytu a nebytových priestorov v bytovom dome na U.D. H. Č.. XX X. V. za obdobie od 1. 1. 1981 do 31. 8. 1987 s príslušenstvom nad rozsah podielového spoluvlastníctva pôvodných vlastníkov. Odporcom náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľovi súčasne uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu náhradu trov štátu vo výške 22,15 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 524 zák. č. 40/1961 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Obč. zákonník“) a vecne nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa v konaní, ktorý vyvodil z neurčitosti Dohody o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi navrhovateľom ako postupníkom a G. M. ako postupcom dňa 26. 3. 2001, predmetom ktorej malo byť bezodplatné postúpenie všetkých pohľadávok s príslušenstvom, ktoré sú predmetom súdnych sporov týkajúcich sa domovej nehnuteľnosti v katastrálnom území Bratislava - Staré mesto na parc. č. XXXX/X, vedenej na LV č. XXX. Uviedol, že predmetnú dohodu nie je možné považovať za zmluvu o postúpení pohľadávky podľa § 524 Obč. zákonníka, nakoľko z nej nevyplýva, ktorú konkrétnu pohľadávku, alebo ktoré pohľadávky boli postúpené, keď tieto neboli dostatočne individualizované. Vyslovil preto názor, že navrhovateľ neprevzal pohľadávku, ktorá je predmetom sporu, a preto nie je ani nositeľom aktívnej vecnej legitimácie v konaní. Zároveň doplnil, že navrhovateľ nie je ani právnym nástupcom po pôvodnej navrhovateľke - G. M., zomrelej dňa XX.XX.XXXX. Poukázal tiež na to, že v predmetnej veci bola uplatnená finančná náhrada za užívanie nehnuteľnosti za obdobie od 1.1.1981 do 31. 8. 1987 a spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti bol na navrhovateľa prevedený až dňa 25. 7. 1990, kedy bola Štátnym notárstvom Bratislava I registrovaná kúpna zmluva uzatvorená medzi navrhovateľom a G. M.. Navrhovateľ tak za uvedené obdobie nebol vecne legitimovaný na vymáhanie uplatneného nároku a veriteľom zo žalovanej pohľadávky sa nestal ani na základe dohody o postúpení pohľadávok, ktorá nebola platným právnym úkonom. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 zák.č. 99/1963 Zb. v platnom znení (ďalej „O.s.p.“) a v konaní úspešným odporcom náhradu trov konania nepriznal, pretože im žiadne trovy nevznikli, resp. ich náhradu si v konaní neuplatnili. O náhrade trov štátu bolo prvostupňovým k súdom rozhodnuté podľa § 148 ods. 1 O.s.p., keď v konaní neúspešného navrhovateľa súd zaviazal na náhradu trov vyplatených štátom súdnemu znalcovi C.. X. P. vo výške 22,15 eur (667,40 Sk). Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní namietal, že súd prvého stupňa ho k otázke platnosti zmluvy o postúpení pohľadávok vôbec nevypočul, pričom uvedená zmluva má dve strany a na strane 2 je vyhotovený súpis pohľadávok spracovaný vo forme Dodatku č. 1, ktorý je prílohou k zmluve. Podľa názoru odvolateľa, ak mal súd prvého stupňa pochybnosti o jeho legitimácii, mal ho vypočuť a poučiť o tom, či ide o zámenu účastníka konania alebo o pristúpenie účastníka k sporu. Odporkyňa v 2/ rade vo vyjadrení k odvolaniu označila odvolaciu argumentáciu navrhovateľa za nepravdivú, a to aj s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 12Co/499/2002, ktorý v rovnakej veci týkajúcej sa náhrady za užívanie nehnuteľnosti za obdobie rokov 1987-2000 vyhodnotil dohodu o postúpení pohľadávok zhodne so súdom prvého stupňa vo veci vedenej pod sp. zn. 15C/189/1992 ako neplatný právny úkon. Odporkyňa v 5/ rade vo vyjadrení k odvolaniu dala do pozornosti len skutočnosť, že sporné nehnuteľnosti nikdy neužívala a nemala k nim žiadne právo. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejednalo sa o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, vo veci súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a O.s.p. a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať dokazovanie a ani dokazovanie doplniť a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je podané dôvodne. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O.s.p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného návrhu , výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O.s.p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 219 ods.1,2 O.s.p.) s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, v ktorom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a v záujme dôsledného vyporiadania sa s odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné. Vecná legitimácia je teoretická konštrukcia, ktorá vo vzťahu k účastníkom vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého účastník je subjektom povinnosti, ktorá je predmetom konania, a ktorý v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu a zakladá žalovateľnosť nároku. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia má aktívnu/pasívnu legitimáciu. Jej nedostatok (či už na strane navrhovateľa alebo odporcu) má v konaní za následok zamietnutie návrhu bez meritórneho preskúmania veci. V sporovom konaní pritom preukázanie tejto základnej podmienky žalovateľnosti nároku zaťažuje navrhovateľa, ktorý sa svojim hmotnoprávnym nárokom uplatneným voči ním označenému odporcovi, resp. odporcom obrátil na súd. V posudzovanej veci odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že návrhom podaným na súde dňa 14. 3. 1980 sa pôvodní navrhovatelia 1/ C. P., 2/ G. M. domáhali voči odporcom: 1/ I.É. U., 2/ V. U., 3/ I. Š., 4/ Ľ. Š.O., náhrady za užívanie nehnuteľnosti na U. H. Č.. XX v V., ktorá nebola nimi ako podielovými spoluvlastníkmi užívaná, ako aj zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, zrušenia užívacieho práva odporcov v 1/ a 2/ rade k predmetnej nehnuteľnosti a jej vypratania. Súd prvého stupňa prvýkrát vo veci meritórne rozhodol rozsudkom zo dňa 29. 1. 1988 (č. l. 179), ktorým sčasti vyhovel peňažnému nároku na zaplatenie náhrady za užívanie nehnuteľnosti, konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o zrušenia práva odporcov 1/ a 2/ predmetnú nehnuteľnosť užívať a o vypratanie nehnuteľnosti z dôvodu späťvzatia zastavil a vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietol. Na odvolanie navrhovateľov a odporcov Mestský súd v Bratislave uznesením zo dňa 8. 11. 1988, sp. zn. 9Co/158/1988 predmetný rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to pre existenciu viacerých procesnoprávnych vád a pre nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia. Následne na základe procesného návrhu navrhovateľov sa okruh žalovaných rozšíril, keď uznesením zo dňa 12. 5. 1989 (č. l. 243) súd prvého stupňa pripustil vstup Y. L. a R. L. do konania ako odporcov v 6/ a 7/ rade a s tým spojenú zmenu žalobného petitu. Rovnako aj druhé meritórne rozhodnutie- rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 26. 10. 1989 (č. l. 280), ktorým súd návrhu na zaplatenie peňažnej náhrady sčasti vyhovel, pripustil späťvzatie návrhu v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, v časti zrušenia užívacieho práva odporcov 1/ a 2/ k nehnuteľnosti a v časti vypratania a na samostatné konanie vylúčil návrh navrhovateľa v 1/ rade na určenie spôsobu užívania nehnuteľnosti, bolo na odvolanie navrhovateľov aj odporcov zrušené a vec bola súdu prvého stupňa opätovne vrátená na ďalšie konanie. V intenciách pokynov odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa v novom rozhodnutí mal vysporiadať so všetkými v konaní predloženými procesnými návrhmi účastníkov konania a po doplnení doposiaľ vykonaného dokazovania za účelom riadneho zistenia skutkového stavu, rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo preskúmateľné, a aby bolo z neho zrejmé, ako sa súd prvého stupňa vysporiadal aj s kompenzačnými námietkami odporcov. Vzhľadom k dispozičným úkonom navrhovateľov vykonaných v ďalšom priebehu konania súd prvého stupňa uznesením zo dňa 1. apríla 2003 (č. l. 403) zastavil konanie o návrhu navrhovateľa v 1/ rade v celom rozsahu, ďalej konanie o návrhu navrhovateľky v 2/ rade voči odporcom v 1/ až 5/ rade a súčasne pripustil zmenu účastníkov konania na strane navrhovateľa tak, že z konania vystúpila G. M. ako navrhovateľka v 2/ rade a na jej miesto do konania na stranu navrhovateľa vstúpil U. M., ktorý svoj vstup do konania odôvodnil jednak prevodom spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky v 2/ rade na predmetnej nehnuteľnosti v jeho prospech na základe Kúpnej zmluvy registrovanej na Štátnom notárstve Bratislava I dňa 25. 7. 1990 (č. l. 384) a následne v priebehu konania aj postúpením žalovanej pohľadávky G. M. na navrhovateľa. Predmetom konania tak zostal peňažný nárok navrhovateľa U. M. voči odporcom Y. L. a R. L. (pôvodne označení ako odporcovia v 6/ a 7/ rade), na ktorých miesto v konaní z dôvodu ich úmrtia nastúpili ako univerzálni právni nástupcovia U.. V. G., L. L., C. L., R. E., L.. R. L., ako odporcovia v 1/ až 5/ rade . Súd prvého stupňa sa správne v konaní zaoberal najprv otázkou vecnej legitimácie účastníkov konania, ktorá na žalovanej strane vyplýva z predložených osvedčení o dedičstve preukazujúcich právne nástupníctvo odporcov v 1/ až 5/ rade po pôvodne žalovaných R. R. Y. L.D.. Navrhovateľ svoj vstup do konania (a tým aj vecnú legitimáciu) odvodzoval od Kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ním ako kupujúcim a G. M. (pôvodne navrhovateľka v 2/ rade ) ako predávajúcou dňa 4. 7. 1990, na základe ktorej došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu predávajúcej vo veľkosti 1/6 na rodinnom dome a pozemku k ňom priľahlom nachádzajúcich sa v kat. úz. Bratislava- Staré mesto, parc. č. XXXX/X, zapísaných na LV č. XXX na kupujúceho U. M.. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že účinky nadobudnutia spoluvlastníckeho práva navrhovateľa k tejto nehnuteľnosti nastali registráciou na Štátnom notárstve Bratislava I dňa 25. 7. 1990 (R I. 201/90). Nakoľko však predmetom konania bola peňažná náhrada za užívanie tejto nehnuteľnosti v období od 1. 1. 1981 do 31. 8. 1987, súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že nadobudnutie spoluvlastníckeho práva navrhovateľom dňa 28. 7. 1990 nezakladá oprávnenie domáhať sa náhrady za užívanie predmetnej nehnuteľnosti pred týmto dátumom. Rovnako správne sa súd prvého stupňa vysporiadal aj s druhým právnym titulom, ktorý by mohol zakladať hmotnoprávne oprávnenie navrhovateľa na vymáhanie žalovanej pohľadávky voči odporcom, a to s Dohodou o postúpení pohľadávok uzatvorenou medzi navrhovateľom a G. M. dňa 26. 3. 2001. Postúpenie pohľadávky je taká zmena v subjektoch záväzkového právneho vzťahu, keď na základe zmluvy medzi pôvodným veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi novému veriteľovi, a to i bez súhlasu dlžníka. Ak v zmluve o postúpení pohľadávky nie je dohodnuté inak, dochádza k zmene osoby veriteľa už samotným uzavretím zmluvy, bez ohľadu na to, či postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi oznámil, prípadne či postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal. Po uzavretí zmluvy nastupuje nový veriteľ (postupník) namiesto pôvodného veriteľa (postupcu). Postupník je aktívne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky v momente, kedy došlo k postúpeniu pohľadávky postupcu na neho. Postupník sa tak stane novým veriteľom, nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými a v dôsledku cesie vstupuje do všetkých práv, ktoré mal predtým postupca. Okrem obligatórne (povinne) stanovenej písomnej formy, ktorú Obč. zákonník v ust. § 524 ods. 1 predpisuje pre postúpenie pohľadávok, na tento právny úkon sa vzťahujú aj všeobecné požiadavky podmieňujúce platnosť právneho úkonu, a to slobodná a vážna vôľa (§ 37 ods. 1 Obč. zákonníka), určitý a zrozumiteľný prejav vôle (§ 37 ods. 1 Obč. zákonníka) a možné plnenie (§ 37 ods. 2 Obč. zákonníka). V dôsledku uvedeného je tak predpokladom platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky/ pohľadávok presné a zrozumiteľné špecifikovanie pohľadávok, ktoré sú predmetom prevodu. Súdna prax sa zhodla v názore, že postupovaná pohľadávka musí byť v zmluve o postúpení pohľadávok individualizovaná tak, aby zo zmluvy bolo jednoznačne a nezameniteľne zistiteľné, aká pohľadávka je predmetom postúpenia (napr. prostredníctvom údaja o predmete plnenia, osoby dlžníka, právneho dôvodu, výšky pohľadávky a iné). Zmluva o postúpení pohľadávok predložená tak v tomto, ako aj v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 15C/189/1992, však takýmto požiadavkám nevyhovuje, keď v jej obsahu nie je špecifikovaný predmet postúpenia, t. j. konkrétne pohľadávky, ktoré mal postupca v úmysle previesť na postupníka, keď zmluva len všeobecne odkazuje na všetky majetkové súdne spory týkajúce sa označenej domovej nehnuteľnosti a všetky pohľadávky v nich uplatňované. Zmluvné strany v predmetnej zmluve žiadnym spôsobom nekonkretizovali postupované pohľadávky (napr. uvedením dlžníkov z tej - ktorej pohľadávky, príp. konkrétneho súdneho konania, v ktorom je tá - ktorá pohľadávka uplatňovaná); požiadavke nezameniteľnosti a určitosti nemôže zodpovedať ani spojenie týchto pohľadávok s užívaním konkrétnej nehnuteľnosti. Neurčité vymedzenie predmetu postúpenia tak má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Obč. zákonníka, na ktorú musí konajúci súd prihliadať ex offo. Na uvedenom nič nemení ani tvrdenie navrhovateľa, že postupované pohľadávky boli špecifikované dodatočne v dodatku k zmluve, nakoľko navrhovateľ predmetné tvrdenie ani ku dňu vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu ničím nepreukázal, a to aj napriek tomu, že neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi navrhovateľom a G. M. dňa 26. 3. 2001 bola už dôvodom zamietnutia nároku navrhovateľa na náhradu za užívanie rovnakej nehnuteľnosti v inom časovom období v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 15C/189/1992. Odvolací súd preto obranu navrhovateľa v tomto smere vyhodnotil ako nedôvodnú. Je treba sa zhodnúť so súdom prvého stupňa i v tom, že do práv a povinností po zomrelej G. M.C., ktorá bola spoluvlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti v období, za ktoré si navrhovateľ voči odporcom v 1/ až 5/ rade uplatňuje peňažnú náhradu za jej užívanie (t.j. od 1.1.1981 do 31.8.1987), navrhovateľ nevstúpil ani ako univerzálny právny nástupca, čo vyplýva z Osvedčenia o dedičstve po poručiteľke G. M. zo dňa 7.3.2011, sp.zn. 1D/843/2004, Dnot 135/2004 vydaného L.. M. X., súdnym komisárom so sídlom v Bratislave I (č. l. 535). Neexistencia, resp. nepreukázanie žiadneho hmotnoprávneho oprávnenia navrhovateľa pre žalovateľnosť ním uplatneného nároku, tak bez ďalšieho aj podľa odvolacieho súdu musela viesť k zamietnutiu uplatneného návrhu. Neobstojí ani obrana navrhovateľa o tom, že súd prvého stupňa ho k otázke platnosti zmluvy nevypočul a v tomto smere ho ani žiadnym spôsobom nepoučil. V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods.1 O.s.p.). Každého z účastníkov teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v návrhu, vo vyjadrení k nemu, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu a vo vyjadrení odporcu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných stranách) sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (§ 101 ods.1 O.s.p.). Súd ale nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 120 ods.1 O.s. p.) a nie účastníkov konania. V prejednávanom prípade navrhovateľ v priebehu konania do spisu doložil Dohodu o postúpení pohľadávok, ktorú uzavrel dňa 26.3.2001 s už nebohou G. M.Č., na základe ktorej mala byť na neho prevedená pohľadávka tvoriaca predmet daného konania. Vychádzajúc z predošlej časti odôvodnenia vzťahujúceho sa k prijatému záveru o neplatnosti označenej dohody je treba konštatovať, že vzhľadom na obligatórnosť písomnej formy dohody o postúpení pohľadávok a jej náležitostí , by nedostatok určitosti v konaní predloženej dohody o postúpení pohľadávok nemohla zhojiť ani výpoveď navrhovateľa (bez ohľadu na jej obsah). Preto ak súd prvého stupňa v priebehu konania nepristúpil k výsluchu navrhovateľa (ktorý sa na nariadené termíny pojednávaní opakovane nedostavoval) zameraného na posúdenie otázky platnosti, resp. neplatnosti predloženej dohody o postúpení pohľadávok, konal v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a navrhovateľovi svojim postupom neodňal možnosť konať pred súdom. Prvostupňový súd v tomto smere nezaťažovala ani namietaná manudukačná (poučovacia) povinnosť, ktorá sa podľa § 5 ods. 1 O.s.p. vzťahuje len na procesné práva a povinnosti, pričom inštitút vecnej legitimácie ako základný predpoklad pre úspech navrhovateľa v spore je inštitútom majúcim základ v ustanoveniach hmotného práva. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie, vrátane vecne a právne správnych závislých výrokov o trovách konania (§ 142 ods.1 O.s.p.) a o povinnosti navrhovateľa zaplatiť na účet konajúceho súdu náhradu trov štátu (§ 148 ods.1 O.s.p.), podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešným odporcom 1/ až 5/ náhradu trov konania nepriznal, nakoľko títo si ju neuplatnili. V danej veci bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods.3 O.s.p.) a v súlade s ust. § 21 ods.2 zák.č. 36/2005 Z.z. v platnom znení o Spravovacom a kancelárskom poriadku bolo v rovnakej lehote zverejnené v elektronickej podobe na webovej stránke súdu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.