Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/718/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1203899895 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1203899895.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľky: O. Z., nar. X. X. XXXX, bytom D., B.. Š. Č.. X, zastúpená JUDr. Mgr. Martinou Gajdošovou, Nerudova č. 11, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Atilom Bohácsom, so sídlom Hlavná 69, Kráľovský Chlmec, proti odporcovi: Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., IČO: 35 850 370, so sídlom Prešovská 48, Bratislava, v konaní o náhradu škody v sume 112.527,38 €, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18. februára 2014 č.k. 13C 60/2003-390 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením zo dňa 23. apríla 2014 č.k. 13C 60//2003-398 p o t v r d z u j e. Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa od odporcu domáhala pôvodne s X.. S. Z. vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady za obmedzenie vlastníckeho oráva, za zásahy do vlastníckeho práva a za znehodnotenie pozemku navrhovateľov, neskôr už len navrhovateľky v sume 112 527,38 Eur. V priebehu konania navrhovateľ v 1. rade X.. S. Z. zomrel, dedičmi po otcovi X.. S. Z. boli aj synovia K. Z. a K. Z., avšak nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania zdedila len navrhovateľka v 2. rade na základe dohody dedičov, preto sa stala v konaní jedinou navrhovateľkou. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania a navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II trovy konania v sume 878,07 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal z uplatneného nároku odôvodňovaného tým, že pôvodní navrhovatelia boli bezpodielovými spoluvlastníkmi stavebného pozemku zapísanom na LV č. XXXX, parcela č. XXXX/X v katastrálnom území W. s výmerou 1056 m2, ktorý užívali ako záhradu. Tento stavebný pozemok sa koncom roka 2001 rozhodli predať prostredníctvom realitnej kancelárie Revenant Bratislava, s.r.o., ktorá v januári 2002 našla kupca na tento pozemok za dohodnutú kúpnu cenu 2600,- Sk/m2 a prevzala do depozitu zálohu vo výške 100 000,- Sk. Kupec po zistení, že cez pozemok vedie vodovodné potrubie DN 1200 po celej dĺžke pozemku, pozdĺž hranice pozemku so susedným pozemkom parcelou č. XXXX/X a to cca 205 m od tejto hranice a na konci pozemku 6 metrov od tejto hranice, pričom po celej dĺžke pozemku 74 m je ochranné pásmo 5-6 m. Po zistení tejto skutočnosti kupec od zámeru kúpiť pozemok odstúpil. Dňa 21.01.2002 osobne navštívili Vodárne a kanalizácie Bratislava, š. p., kde im tieto údaje potvrdili a priebeh vodovodného potrubia orientačne zakreslili. Z týchto dôvodov výstavbou verejného vodovodu a kanalizácie bol a je stavebný pozemok znehodnotený. Pri dodržaní stavebných predpisov a šírke pozemku 14 m, po odpočítaní ochranného pásma od vodovodného potrubia ostáva využiteľná plocha v šírke cca 3 metre, čo nie je vyhovujúce pre stavbu, pozemok sa nachádza v zmysle aktualizovaného plánu Hlavného mesta SR Bratislava na zástavbu malo podlažnej bytovej výstavby a vzhľadom k šírke ochranného pásma v rámci neho nie je možné využiť na tento účel. O vyplatenie jednorazovej náhrady, ktorá tvorí rozdiel medzi kúpnou cenou, ktorú za pozemok získali a ohodnotením znalca aká hodnota by bola tohto pozemku, keby cez tento pozemok nešlo vodovodné potrubie dňa 10.02.2002 požiadali odporcu, o náhradu škody v sume 2 745 600,- Sk (vypočítaná podľa trhovej ceny pozemku á 2600,- Sk za m2 (výmera) 1057 m. Odporca nereagoval, preto v máji 2002 podali žiadosť o poskytnutie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva na Ministerstvo pôdohospodárstva SR ako nadriadený orgán Vodární a kanalizácií, š. p., ktorý sa v januári 2003 transformoval na Bratislavskú vodárenskú spoločnosť, a.s.. Ani novo vzniknutá spoločnosť nereagovala na ich podnet na mimosúdne vyriešenie situácie. Súčasne žiadali zaviazať odporcu na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, kúpnou zmluvou zo dňa 12.11.1975, územnoplánovacou informáciou, výzvou na náhradu škody zo dňa 10.02.2002, stanoviskom odporcu zo dňa 13.05.2002, podnetom na prešetrenie výkonu ustanovení vodného zákona zo dňa 25.05.2002, oznámením o nástupníctve zo dňa 24.01.2003, výzvou na poskytnutie náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva zo dňa 13.02.2003, podnetom na rokovanie ohľadne parcely č. XXXX/X zo dňa 02.01.2003, záznamom zo dňa 12.05.1980, informáciou o zámeroch v území zo dňa 04.05.2004, stanoviskom MČ Bratislava - W. zo dňa 21.05.2004 k využitiu pozemku, územnoplánovacou informáciou zo dňa 21.06.2004, vnútorným oznámením zo dňa 14.09.1988, znaleckým posudkom znalca X.. S. W.É., výpisom z LV č. XXXX pre k. ú. W., kópiou z katastrálnej mapy, fotodokumentáciou pozemku, rozhodnutím ObNV Bratislava II zo dňa 28..03.1978. Z výpovede X.. S. Z. zistil, že tento vo svojej výpovedi dňa 22.05.2008 uviedol, že nebol účastníkom stavebného konania o stavbe vodovodu, preto si nemohol od právneho predchodcu uplatniť nič. Keď jeho syn chcel na pozemku stavať, dozvedel sa, že na pozemku sa stavať nedá, bolo to v roku 2003, musel synom kúpiť iné pozemky na T., lebo cez neho ide vodovod s ochranným pásmom. O skutočnosti, že cez jeho pozemok ide potrubie vôbec nevedel, lebo kým bol na dovolenke mal zrazu rozkopanú záhradu. Tiež uviedol, že nevedel, že potrubie pôjde cez jeho pozemok, lebo mal ísť cez susedný. Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že považuje pozemok za natoľko znehodnotený, že nemôže slúžiť ako stavebný pozemok a preto sa začali domáhať od odporcu odškodnenia. Z kúpnej zmluvy súd zistil, že navrhovateľka spolu s manželom X.. S. Z. kúpili od H. D. kúpnou zmluvou z 12.11.1975 pozemok vo výmere 1067 m2, ktorý bol odčlenený z parc. č. XXXX/X a XXXX/ X. Navrhovateľka kupovala s manželom nehnuteľnosť ako záhradu. Podľa rozhodnutia Obvodného národného výboru Bratislava II, odboru výstavby a územného plánovania č. XXX/XX zo dňa 28.03.1978 žiadosť manželov Z. zo dňa 30.01.1978, ktorou žiadali o povolenie stavby záhradného prístrešku na parc. č. XXXX/X bola zamietnutá z dôvodu, že pokynom Národného výboru hl. mesta SSR - Odboru územného plánovania zo dňa 09.12.1975, č. ÚPA 3231-154/24/75-Ho bolo konštatované začatie výstavby výtlačného vodovodného potrubia a investor Vodárne a kanalizácie mali začať s majetko-právnym usporiadaním pozemku, z uvedeného dôvodu by nebolo hospodárne ani ekonomické povoliť umiestnenie záhradného prístrešku s maximálnou životnosťou na 1 rok. Zo záznamu spísaného dňa 12.05.1980 na OPÚ Bratislava VaK Prešovská 48 v súvislosti s uzavretím dohody o náhrade škody za dočasné zabratie pozemku parc. č. XXXX/X k. ú. Bratislava - C. (N.) za účasti X.. S. Z. a manželky O. Z. a zaberajúcou organizáciou VaK Bratislava pre akciu ČS Podunajské Biskupice a vodovod 1. stavba zistil, že predmetom dohody mala byť náhrada škody formou nájmu za pozemok, porasty a oplotenie. Vlastníci pozemku požadovali po ukončení investičnej výstavby previesť oplotenie pozemku, vrátenie pozemku do pôvodného stavu, vrátane jeho rekultivácie. Podľa oznámenia č. 55/311/88/Kj zo dňa 14.09.1988, týkajúceho sa ČS Podunajské Biskupice a vodovod 1. stavba, späť vrátenie pozemkov v rámci odstraňovania nedorobkov v tejto investičnej výstavbe, ktorá mala byť ukončená do konca roka mal dodávateľ stavby VS n. p. Bratislava zabezpečiť požiadavky vlastníkov, medzi ktorými boli aj X.. S. Z., ktorý požadoval doviesť 2 nákladné autá zeminy - humusu, pričom vlastníci bez splnenia ich požiadaviek neboli ochotní svoje pozemky prevziať do užívania. Z listu zo dňa 19.04.2000 zistil, že Miestny úrad Bratislava Ružinov podal navrhovateľom "územnoplánovaciu informáciu", podľa ktorej zo schválených zmien a doplnkov aktualizácie územného plánu Hlavného mesta SR Bratislavy za rok 1993 je predmetný pozemok parc. č. XXXX/X v k. ú. W. určený pre funkciu malopodlažnej bytovej zástavby. Z aktuálneho výpisu LV č. XXXX pre k. ú. W. zistil, že vlastníčkou parcely č. XXXX/X je K. P.Á., ktorá nadobudla nehnuteľnosť kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený 17.02.2009. Po právnej stránke vychádzal súd prvého stupňa z ustanovení § 37 ods. 2, § 37 a 2 zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon platný do mája 2002). Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľka spolu s manželom boli vlastníkmi pozemku od roku 1975, pozemok nadobudli na základe kúpnej zmluvy, záhradu kúpili od susedy H. D., pozemok kupovali ako záhradu a s manželom túto parcelu aj užívali ako záhradu, mali na ňom postavenú prenosnú železnú kajutu ako záhradný domček. Už v čase kúpy tohto pozemku v roku 1975 bolo rozhodnuté o začatí výstavby vodovodného potrubia, vedomosť o tejto skutočnosť mali navrhovatelia už v marci 1978, kedy im bola rozhodnutím ObNV Bratislava II zamietnutá žiadosť o stavbu záhradného prístrešku z dôvodu začatia výstavby vodovodného potrubia a od roku 1979 začali rokovania s investorom stavby - právnym predchodcom odporcu a vlastníkmi pozemku o majetkoprávnom usporiadaní. V čase kúpy pozemku manželia Z. ani neplánovali žiadnu výstavbu rodinného domu na tomto pozemku. Navrhovateľka s manželom bývala v rodinnom dome na U.W. B.. C. D.. V roku 1980-1981 bolo zrealizované právnym predchodcom odporcu vsadenie vodovodného potrubia cez ich záhradu. Dali k tomuto súhlas s tým, že im po vykonaní potrebných prác dajú pozemok do pôvodného stavu, čo sa aj stalo a pozemok naďalej užívali ako záhradu. Zhruba po 2 až 3 rokoch zistili, že rastlinám sa v okolí potrubia nedarí a začali hynúť, tak ako to je aj popísané v znaleckom posudku znalca W.C.. Neuplatnili voči odporcovi náhradu škody hneď potom ako zistili, že rastlinám sa na pozemku nedarí. Náhradu škody si navrhovateľka spolu s manželom uplatnili až v roku 2001, následne podali žalobu na súd z dôvodu, že chceli pozemok predať a pri tomto predaji sa zistilo, že potrubie na pozemku je vadou, ktorá pozemok znehodnocuje. Z vykonaného dokazovania mal tiež preukázané, že nedošlo k zmene druhu pozemku zo záhrady na stavebný pozemok a pozemok bol predaný v roku 2009 ako záhradný pozemok. V roku 1980 došlo k dočasnému záberu pozemku vo vlastníctve navrhovateľky parc. č. XXXX/ X - záhrada o výmere 1056 m2, zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. W. za účelom výstavby diela Čerpacia stanica Podunajské Biskupice a vodovod 1.. Vodárne a kanalizácie š. p. sa zaviazali za dočasné užívanie pozemkov uhradiť ich vlastníkom škodu, ktorú spôsobia na poľnohospodárskych kultúrach, na ostatných zariadeniach záhrady (plot) a náhradu za asanované stavebné objekty, poplatok za užívanie pozemku počas výstavby, náklady potrebné na rekultiváciu pôdy a že vykonajú všetky potrebné bezpečnostné opatrenia, zabezpečia stavenisko od ostatných častí pozemku a prístupy na ostatné časti pozemku. Zo záznamu spísaného dňa 12.05.1980 mal preukázané, že v súvislosti s uzavretím dohody o náhrade škody za dočasné zabratie pozemku medzi X.. Z. a manželkou O. Z. a zaberajúcou organizáciou vlastníci požadovali len do 1 roka od ukončenia výstavby vrátiť pozemok do pôvodného stavu. Svoje stanovisko na rekultiváciu záhrady oznámili listom zo dňa 23.03.1983 s požiadavkou, aby sa mohli osobne zúčastniť jednotlivých etáp vykonávaných prác. Z uvedeného vyvodil, že navrhovateľka s manželom boli oboznámení s výstavbou vodohospodárskeho diela vo verejnom záujme, vecné bremeno zriadené zo zákona spočívalo po ukončení stavby v tom, že v ochrannom pásme nebolo možné vykonávať výstavbu stavebných objektov akéhokoľvek druhu s výnimkou oplotenia a výsadby porastov s hlbokým zakoreňovaním. Za dobu dobromyseľného trvania obmedzenia vlastníckeho práva v existujúcom rozsahu považoval od augusta 1988, kedy bol vrátený pozemok navrhovateľke a jej manželovi, ktorí ho aj naďalej užívali ako záhradu. Uviedol, že územnoplánovacia informácia vydaná podľa aktualizácie územného plánu hlavného mesta SR Bratislava pre rok 1993 určila síce predmetný pozemok pre funkciu malopodlažná bytová zástavba, z informácie Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava zo dňa 15.12.2003 bolo zistené, že pozemok parc. č. XXXX/X je dotknutý vedením vodovodného potrubia DN 1200 s návrhom pásma ochrany 4 metre od osi potrubia na každú stranu, pričom len časť pozemku ostáva voľná pre možnosti zastavania, z čoho vyplýva, že v čase určenia funkcie pozemku sa uvažovalo len s využitím časti pozemku na daný účel, preto nie je možné akceptovať požiadavku navrhovateľky na stanovenie hodnoty tohto pozemku ako celku. Rovnako nie je možné podľa neho konštatovať, že pozemok ako celok v stave v akom sa nachádza obmedzuje vlastníka v jeho užívaní. Pozemok bol v čase jeho kúpy aj v čase jeho predaja vedený na katastri nehnuteľnosti ako záhrada, navrhovatelia ho aj ako záhradu využívali, jeho charakter sa nezmenil ani po jeho predaji. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrhu v časti požadovanej náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva a za zásahy do vlastníckeho práva a za znehodnotenie pozemku navrhovateľov nie je možné vyhovieť, preto návrh v tejto časti zamietol. Pokiaľ sa navrhovatelia domáhali uloženia povinnosti odporcovi na úhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, za zásahy do vlastníckeho práva a za znehodnotenie pozemku navrhovateľov, zapísaného na LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správa katastra Bratislava II, katastrálne územie W., obec Bratislava - m. č. W., okres Bratislava II, parcela č. XXXX/X, s výmerou 1.056 m2, map. list X-X/ XX, ako ročné nájomné počas doby ponechania potrubia na pozemku, vo výške 15 311,06 € (461.261,- Sk), a to aj spätne od 19.04.2004 s prihliadnutím na vznesenú námietku premlčania odporcom návrh aj v tejto časti zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa zásady úspechu v konaní, a odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, trovy konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil. O povinnosti zaplatiť na účet súdu trovy konania predstavujúce náklady vynaložené na znalecké dokazovanie hradené zo štátnych finančných prostriedkov, rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého má štát podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, v danom prípade zo štátnych finančných prostriedkov bola doplatená v sume 6,04 € odmena znalca X.. A. N., priznaná uznesením č. k. 13C/60/2003-359, doplatok zo štátnych finančných prostriedkov znalcovi Ing. Jánovi Richnavskému, priznaný uznesením č. k. 13C/60/200-163 v sume 872,03 € (26 271,- Sk). Proti tomuto rozsudku podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jej návrhu vyhovieť, resp. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že je pravdou že v roku 1975 spolu s neb. manželom X.. S. Z. odkúpili do BSM nehnuteľnosti v kat. úz. W., a to parc.č. XXXX/X-záhradu o výmere 1056 m2 a účelom kúpy bola skutočnosť, že plánovali na nej vybudovať záhradný domček, ktorého stavba síce bola zamietnutá, ale len z dôvodu začatia výstavby vodovodného potrubia a nikto im nevysvetlil, že uloženie potrubia a vytvorené ochranné pásmo bude mať za následok vady ich pozemku a obmedzenie možnosti jeho využitia. Pôvodne malo toto vodovodné potrubie viesť cez vedľajší pozemok, avšak v roku 1980 alebo 1981 po návrate z dovolenky zistili, že ich pozemok je úplne rozkopaný a že sa tam ukladá potrubie., k čomu nedali súhlas. Po uložení potrubia žiadali investora o uvedenie pozemku do pôvodného stavu. Nemali žiadne vedomosti o tom, že uložené potrubie spôsobuje na ich pozemku vadu, ktorá má za následok obmedzenie užívania a znehodnotenie pozemku. Po uložení potrubia a uvedení pozemku do pôvodného stavu začali pozemok užívať ako záhradu a po určitom čase zistili, že ich rastlinám sa nedarí, pričom ich nenapadlo, že by to mohlo byť kvôli uloženému potrubiu, dozvedeli sa o tom až zo znaleckého posudku X.. S. W.P.R.O., a o až v roku 2006 v priebehu konania. Uviedla tiež, že až v roku 2001, kedy sa rozhodli predmetný pozemok predať, zistili, že pozemok trpí vadou, ktorá ho úplne znehodnocuje, o čom nevedeli a boli presvedčení, že po zmene kultúry zo záhrady na zastavané plochy je možné vybudovať malopodlažnú bytovú zástavbu. Po zistení vady sa pokúsili o dohodu s odporcom, avšak bezvýsledne a podali návrh na súd, v priebehu ktorého konania sa dozvedeli o tom, že dispozícia s predmetným pozemkom je obmedzená nielen v rozsahu uloženia vodovodného potrubia, ale aj v rozsahu ochranného pásma, čo obmedzuje vo výkone vlastníckom práva. Preto predmetný pozemok predali s tým., že kupujúceho oboznámili s vadou Hodnota obmedzenia užívania pozemku tak podľa navrhovateľky zodpovedá výške rozdielu medzi reálnou hodnotou a trhovou hodnotou pozemku. Za nesprávne považovala tvrdenie súdu prvého stupňa o premlčaní jej nároku. a nesúhlasila ani s námietkou premlčania vnesenou odporcom. Poukázala na to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ani nevyplýva, kedy mala premlčacia lehota začať plynúť a kedy mala skončiť. Mala za to, že skutočnosť zakladajúca začatie plynutia premlčacej lehoty nastala v roku 2001 a pokiaľ ide o premlčaciu lehotu, táto je podľa nej v zmysle ust. § 101 Obč. zák. trojročná. Rozhodnutie súdu prvého stupňa považovala aj za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keď sa podľa nej neriadil hodnotením dôkazov v zmysle § 132 O..s.p. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť nesúhlasiac s tvrdením navrhovateľka, že sa neriadil ust. § 132 O..s.p., o čom svedč priebeh dokazovania a hodnotenia každého vykonaného dôkazu. Krajský úd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu odvolacích dôvodov, bez pojednávania podľa § 214 osds. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, výsledky ktorého aj náležite v súlade s § 132 O.s.p. zhodnotil, vec správne právne i skutkovo posúdil a dospal aj k správnemu záveru, s ktorým sa aj odvolací súd stotožňuje. Svoje rozhodnutie aj dostatočne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil a s odôvodnením jeho rozhodnutia sa odvolací súd stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Námietky navrhovateľky uvedené v odvolaní nepovažoval odvolací súd za dôvodné. Za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku patrí ich vlastníkom náhrada podľa osobitného predpisu -zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov (stavebný zákon). Vecné bremeno môže vzniknúť písomnou zmluvou, na základe závetu, rozhodnutím súdu, ale aj priamo zo zákona. Zákonom zriedené vecné bremeno je vlastník povinný rešpektovať v nevyhnutnej miere a rozsah u a za obmedzenie svojho vlastníckeho práva má právo aj žiadať náhradu. V prípade vecných bremien zriadených zo zákona ide o určitý druh verejnoprávneho obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti, ktoré je výrazom prevahy verejného záujmu nad záujmom jednotlivca bez toho, aby toto zasahovanie bolo podmienené súhlasom zo strany dotknutého vlastníka. Finančná náhrada za zriadenie vecného bremena je majetkovým pávom osoby, ktorá je povinným subjektom z vecného bremena. Predmetné vecné bremeno vzniká „in rem“, vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženia pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva., jeho vznik nemožno posudzovať samostatne v prípade každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena je jednorázová; nemá charakter opakovaného plnenia, neprichádza do úvahy náhrada za pretrvávajúce obmedzenie jeho vlastníckeho práva vo forme opakujúceho sa finančného plnenia. Dňom obmedzenia vlastníka zaťaženého pozemku v zmysel všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka vzniká i právo na náhradu za toto obmedzenie, ktoré má možnosť vlastník pozemku si uplatniť v Občianskom zákonníku stanovenej dobe. Pokiaľ tak tento (nezmenený) vlastník právo na náhradu za obmedzenie svojho vlastníctva neuplatnil v stanovenej dobe, došlo k premlčaniu jeho práva a v súčasnosti sa už nemôže domáhať žiadnej náhrady za obmedzenie jeho vlastníckeho práva. Podľa § 37 ods. 2 Zákona č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon platný do mája 2002) pokiaľ je to potrebné na výkon oprávnenia plynúceho z rozhodnutia vodohospodárskeho orgánu, najmä na vybudovanie alebo prevádzku vodohospodárskych diel, možno potrebné nehnuteľnosti alebo práva k nim vyvlastniť, ak ich nemožno získať dohodou. Podľa § 37a Zákona č. 138/1973 Zb. o vodách možno zriaďovať a prevádzkovať vodovodné a kanalizačné rady, ktoré sú vodohospodárskymi a líniovými stavbami a ich výstavba je vo verejnom záujme na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z povolenia na vodohospodárske dielo podľa § 9 vodného zákona. Vlastníkovi tejto nehnuteľnosti vznikajú vecné bremená v zmysle Občianskeho zákonníka. Za výkon takýchto oprávnení patrí vlastníkovi nehnuteľnosti náhrada obdobne podľa predpisov o vyvlastnení. Vyhláška Federálneho ministerstva financií č. 122/1984 Zb. <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1984/122/> o náhradách pri vyvlastnení stavieb, pozemkov, porastov a práv k nim. Oprávnenia stavebníka podľa odseku 1 vznikajú dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vodohospodárskeho orgánu na zriadenie vodohospodárskeho diela (§ 37a ods. 2). Povinnosti vlastníka podľa odseku 1 sú vecným bremenom podľa osobitných predpisov (§ 37a ods. 3). Za výkon oprávnení podľa odseku 1 patrí náhrada obdobne podľa predpisov o vyvlastnení. Ak medzi stavebníkom a vlastníkom (správcom, užívateľom) nehnuteľnosti nedôjde k dohode, o náhrade rozhodne vodohospodársky orgán, ktorý je príslušný na povolenie vodohospodárskeho diela (§ 37a ods. 4). V danom prípade k dočasnému záberu pozemku vo vlastníctve navrhovateľky (a v tom čase aj jej manžela X.. S. Z.) parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 1056 m2, zapísaný na LV č. XXXX v k. ú. W. došlo v rokoch 1980- 1981 za účelom výstavby diela Čerpacia stanica Podunajské Biskupice a vodovod 1. Vodárne a kanalizácie š. p. sa zaviazali za dočasné užívanie pozemkov uhradiť ich vlastníkom škodu, ktorú spôsobia na poľnohospodárskych kultúrach, na ostatných zariadeniach záhrady (plot) a náhradu za asanované stavebné objekty, poplatok za užívanie pozemku počas výstavby, náklady potrebné na rekultiváciu pôdy a že vykonajú všetky potrebné bezpečnostné opatrenia, zabezpečia stavenisko od ostatných častí pozemku a prístupy na ostatné časti pozemku. Zo záznamu spísaného dňa 12.05.1980 vyplýva, že v súvislosti s uzavretím dohody o náhrade škody za dočasné zabratie pozemku medzi X.. Z. a manželkou O. Z. a zaberajúcou organizáciou vlastníci požadovali len náhradu za oplotenie a do 1 roka od ukončenia výstavby vrátiť pozemok do pôvodného stavu s tým, že opravený, urobia si rekultiváciu sami a predložia účty na preplatenie. Svoje stanovisko na rekultiváciu záhrady oznámili listom zo dňa 23.03.1983 s požiadavkou, aby sa mohli osobne zúčastniť jednotlivých etáp vykonávaných prác. Žiadnu onú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva k pozemku si neuplatnili. Túto si neuplatnili ani neskôr v zákonnej 3-ročnej lehote podľa § 101 Obč. zák., ktorá im začala plynúť od vyššie uvedeného obmedzenia, takže súd prvého stupňa dospel k správnemu záveru, keď nárok navrhovateľky vzhľadom na námietku premlčania vznesenú odporcom, považoval za premlčaný. Preto námietka navrhovateľky, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je neopodstatnená. Tvrdenia navrhovateľky, že účelom kúpy predmetného pozemku bola skutočnosť, že plánovali na nej vybudovať záhradný domček, ktorého stavba síce bola zamietnutá, ale len z dôvodu začatia výstavby vodovodného potrubia a nikto im nevysvetlil, že uloženie potrubia a vytvorené ochranné pásmo bude mať za následok vady ich pozemku a obmedzenie možnosti jeho využitia, že po uložení potrubia a uvedení pozemku do pôvodného stavu začali pozemok užívať ako záhradu a po určitom čase zistili, že ich rastlinám sa nedarí, pričom ich nenapadlo, že by to mohlo byť kvôli uloženému potrubiu, dozvedeli sa o tom až zo znaleckého posudku X.. S. W.P.R., a o až v roku 2006 v priebehu konania., neboli dôvodné. Navyše navrhovateľka aj s neb. manželom si pri kúpe predmetného pozemku boli vedomí účelnosti jeho využitia a od roku 1980 aj vzniku vecného bremena ex lege obmedzením ich vlastníckeho práva k nemu v dôsledku položenia vodovodného potrubia. Týmito skutočnosťami sa však nebolo ani potrebné bližšie zaoberať vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu, na ktorú musel súd prvého stupňa prihliadnuť a už samotné premlčanie nároku bolo dostatočným dôvodom pre zamietnutie návrhu navrhovateľky. Dôvodná nebola vzhľadom na vyššie uvedené ani námietka navrhovateľky, že až v roku 2001, kedy sa rozhodli predmetný pozemok predať, zistili, že pozemok trpí vadou, a že odvtedy začala plynúť trojročné premlčacia lehota v zmysle § 101 Obč. zák. na uplatnenie požadovaného nároku. Súd prvého stupňa výsledky dokazovania v zmysle § 132 O.s.p., vyhodnotil aj keď otázkou pôvodne uplatňovaného ročného nájomného sa už nebolo potrebné zaoberať, nakoľko vzhľadom na charakter náhrady spočívajúci len v jednorazovom odškodnení, navrhovateľka už neskôr netrvala, ani v odvolaní túto skutočnosť už nenamietala, a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd tak z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.,s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko si ich neuplatnil. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.