Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/137/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1204112453 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1204112453.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Alexandry Hanusovej v právnej veci navrhovateľa: Meopta, správa a údržba bytov, s.r.o., Hagarova 9/B, Bratislava, zastúpeného advokátkou JUDr. Annou Dugovou, Lazaretská 4, Bratislava, proti odporkyni: A. S., B. E.A. X, I., zastúpenej advokátkou JUDr. Alexandrou Korbeľovou, Osuského 6, Bratislava, o zaplatenie 904,40 eura s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 9C/184/2004-134, zo dňa 24.9.2012, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporkyni náhradu trov konania 45,14 eura a náhradu trov právneho zastúpenia 343,85 eura. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným na súde 23.3.2004 domáhal titulom nedoplatku z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu za obdobie od 1.1.2001 do 31.12.2001 proti odporkyni zaplatenia 27.246,- Sk, t.j. 904,40 eura spolu s poplatkom z omeškania 2,5 promile denne od 10.7.2002 do zaplatenia na tom základe, že odporkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. X, na X. poschodí, vo vchode č. X bytového domu súp. č. XXX, na B. E. X, X, ktorého správu na základe zmluvy o výkone správy z 25.7.2000 vykonáva navrhovateľ. Podľa vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu z 28.5.2002 za obdobie od 1.1.2001 do 31.12.2001 bola odporkyňa povinná uhradiť na účet prevádzky, údržby a opráv bytového domu nedoplatok 27.246,- Sk, ktorý však nezaplatila. Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania preukázané, že odporkyňa mala podľa vyúčtovania za rok 2001 nedoplatok na úhrade za plnenia poskytované s užívaním bytu, okrem úhrady za dodávku tepla na vykurovanie, 1.189,- Sk, ktorý uhradila 21.10.2002 tým, že 14.6.2002 zaplatila navrhovateľovi 1.132,70,- Sk a 21.10.2002 zaplatením 618,50,- Sk uhradila zvyšnú časť tohto nedoplatku. Mal za to, že odporkyňa časť nedoplatku z vyúčtovania za rok 2001 na úhrade za plnenia poskytované s užívaním bytu, okrem dodávky tepla na vykurovanie 1.189,- Sk, zaplatila ešte pred tým, ako navrhovateľ dňa 23.3.2004 podal na súde návrh, ktorým sa domáhal zaplatenia aj tejto sumy. Súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie 1.189,- Sk, t.j. 39,47 eura považoval za nedôvodný, nakoľko tento dlh odporkyne zanikol splnením dňa 21.10.2002, teda ešte pred podaním návrhu na súde a preto návrh v časti o zaplatenie 39,47 eura zamietol. Za nedôvodný súd prvého stupňa považoval aj návrh v časti o zaplatenie 26.057,- Sk (864,93 eura), t.j. v časti nedoplatku z vyúčtovania za rok 2001 na úhrade za dodávku tepla na ústredné kúrenie. V konaní mal za preukázané, že odporkyňa je od 5.6.1997 vlastníčkou bytu č. X, vo vchode č. X, bytového domu súp. č. XXX, na B. E. X, X v I., správu ktorého od 1.9.2000 vykonáva navrhovateľ, pričom z vyúčtovania za rok 2001 bol vykázaný nedoplatok odporkyne na úhrade za dodávku tepla na ústredné kúpenie 26.057,- Sk; skonštatoval, že v roku 1998 odporkyňa vykonala stavebné úpravy, ktorými sa odpojila od centrálneho vykurovania a zriadila si vlastný zdroj na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody, čo mal preukázané z výpovede odporkyne, z rozhodnutia Okresného úradu Bratislava II, odboru životného prostredia, č.j. SP-2724/2334/98/122/Han-12 zo dňa 14.7.1999, z listu odporkyne navrhovateľovi zo 14.7.2011 a túto skutočnosť mu potvrdzoval aj fakt, že navrhovateľ odporkyni za rok 2000 neúčtoval úhradu za dodávku tepla na vykurovanie a ohrev teplej úžitkovej vody, neurčil jej preddavok na úhradu dodávky tepla na vykurovanie, ani na úhradu dodávky tepla na ohrev teplej vody, a to ani zálohovým výmerom zo 4.6.2001, účinným od 1.6.2001 a úhradu za dodávku tepla na ohrev teplej úžitkovej vody jej neúčtoval ani vyúčtovaním za rok 2001. Z vykonaného dokazovania súdu prvého stupňa vyplynulo, že stavebné úpravy odporkyňa vykonala so súhlasom nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, čo konštatoval aj Krajský úrad v Bratislave, odbor životného prostredia, v rozhodnutí č. W-1966/2001-HVR zo dňa 18.12.2001, ktorý však zároveň uviedol, že niektorí vlastníci svoj súhlas spochybnili v konaní o dodatočnom povolení stavby, ako aj v odvolacom konaní tvrdiac, že súhlas nedali k odpojeniu bytu odporkyne od centrálneho vykurovania. Touto skutočnosťou sa súd prvého stupňa bližšie nezaoberal a nepovažoval ju za potrebné preukazovať, nakoľko na posúdenie povinnosti platiť úhradu za dodávku tepla na vykurovanie bytu ju považoval za právne irelevantnú. Skonštatoval ďalej, že stavebné úpravy odporkyňa vykonala bez stavebného povolenia, ale na odpojenie od centrálneho vykurovacieho systému a zriadenie malokapacitného zdroja na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody priamo v byte bolo odporkyni vydané dodatočné stavebné a zároveň aj užívacie povolenie rozhodnutím bývalého Okresného úradu Bratislava II, odboru životného prostredia, č.j. SP-2724/2334/98/122/Han-12 zo dňa 14.7.1999, ktoré bolo rozhodnutím bývalého Krajského úradu v Bratislave č. W-1966/2001-HVR zo dňa 18.12.2001 zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie; rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave nadobudlo právoplatnosť 27.12.2001. Aj keď navrhovateľ spochybňoval, či odporkyňa bola skutočne od centrálneho vykurovania odpojená a či teplo neodoberala, súd prvého stupňa mal za preukázané, že odporkyňa nebola pripojená na ústredné kúrenie, teplo do jej bytu nebolo v roku 2001 dodávané a obranu navrhovateľa považoval za účelovú a nepodloženú žiadnymi relevantnými dôkazmi. Súd prvého stupňa dôvodil ďalej tým, že správca vykonávajúci správu bytového domu je podľa zákona č. 182/1993 Z.z. o.i. povinný zabezpečiť prevádzku domu, t.j. zabezpečiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome poskytovanie plnení spojených s užívaním bytu a nebytového priestoru a iných služieb, či už sám alebo prostredníctvom ich dodávateľov; za plnenia, poskytovanie ktorých správca vlastníkom zabezpečuje, sú vlastníci povinní platiť úhradu. Na úhradu za tieto plnenia vlastníci platia mesačné preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv. Úhradu za poskytnuté plnenia správca určí jednotlivým vlastníkom po ich ročnom vyúčtovaní, ktoré je povinný vykonať. Pri vyúčtovaní správca vychádza zo skutočných nákladov vynaložených za jednotlivé plnenia a služby poskytnuté vlastníkovi v predchádzajúcom kalendárnom roku a z vlastníkom zaplatených preddavkov na ich úhradu. Uzavrel, že platiť úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a nebytového priestoru je vlastník povinný len za tie plnenia, ktoré sú mu skutočne dodané, a preto pokiaľ sa odporkyňa od centrálnej vykurovacej sústavy odpojila a teplo na kúrenie si v roku 2001 zabezpečovala z vlastného tepelného zdroja (toto jej nebolo centrálne dodávané), nie je povinná za toto plnenie platiť úhradu. Mal za nesporné, že z hľadiska povinnosti odporkyne platiť úhradu za dodávku tepla na vykurovanie je právne irelevantné, či odporkyňa na odpojenie od centrálnej vykurovacej sústavy a zriadenie vlastného tepelného zdroja mala alebo nemala súhlas väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ako aj to či mala alebo nemala stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie na vybudovanie a užívanie vlastného tepelného zdroja. Za právne relevantnú považoval jedine skutočnosť, či plnenie, ktoré je predmetom vyúčtovania, bolo odporkyni ako vlastníčke bytu v dome skutočne dodané. Pre úplnosť ešte uviedol, že v prípade, ak odporkyňa odpojením sa od centrálnej tepelnej sústavy a zriadením vlastného tepelného zdroja porušila právnu povinnosť, ktorá jej vyplýva zo zákona alebo zo zmluvy, na čo v konaní poukazoval navrhovateľ a ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome tým spôsobila škodu, môže to mať za následok vznik nároku vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na náhradu škody, nie však povinnosť odporkyne platiť úhradu za plnenie, ktoré jej nebolo dodané. Návrh na vykonanie dôkazu predložením prihlášky na odber zemného plynu a zálohové a vyúčtovacie faktúry za rok 2002 súd prvého stupňa nevykonal, nakoľko skutočnosť, ktorá mala byť navrhnutým dôkazom preukázaná, považoval už za preukázanú. Zamietnutie návrhu súd prvého stupňa založil na preukázaní toho, že do bytu odporkyne nebolo v roku 2001 dodávané teplo na vykurovanie, z čoho vyvodil, že odporkyňa nie je povinná za toto plnenie platiť úhradu a preto návrh navrhovateľa v časti, ktorou sa proti odporkyni domáhal zaplatenia 26.057,- Sk (864,93 eura) titulom nedoplatku z vyúčtovania za rok 2001 na úhrade za dodávku tepla na ústredné kúrenie v zmysle § 39, § 41, § 488, § 489, § 491 ods. 1, § 559 ods. 1, § 567 ods. 2, § 125 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, ods. 2, § 6 ods. 1, § 8 ods. 1, § 10 ods. 1, ods. 2, § 13 ods. 1, § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. zamietol. Uplatňovaný poplatok z omeškania súd prvého stupňa navrhovateľovi nepriznal a návrh v tejto časti zamietol vychádzajúc z § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že od dlžníka, ktorý je v omeškaní s plnením peňažného dlhu má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona dlžník povinný platiť poplatok z omeškania. Požadovať od dlžníka poplatok z omeškania je teda veriteľ oprávnený len v tých prípadoch, v ktorých tak ustanovuje Občiansky zákonník; mal za to, že keďže § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka je kogentnej povahy a nemožno sa od neho pri úprave zmluvných vzťahov odchýliť, článok II bod 7 Zmluvy o výkone správy, ktoré takého dojednanie obsahuje, je pre rozpor so zákonom neplatné. O trovách konania odporkyne rozhodol podľa § 142 O.s.p. a úspešnej odporkyni priznal v podrobnej špecifikácii náhradu trov konania 45,14 eura a náhradu trov právneho zastúpenia 343,85 eura. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnutý rozsudok zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vyčítal nesprávny postup pri hodnotení výsledkov dokazovania, nakoľko vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli a taktiež neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané dôkazmi predloženými v konaní, a tiež nevykonal niektoré navrhované dôkazy; nevysporiadal sa s rozporuplnými skutočnosťami, ktoré prijal za pravdivé bez podrobnejšieho a vzhľadom na skutkový stav nutného dokazovania. Poukázal na to, že rozhodnutie bývalého Okresného úradu Bratislava II, odboru životného prostredia, č.j. SP-2724/2334/98/122/ Han-12, zo dňa 14.7.1999, bolo rozhodnutím bývalého Krajského úradu v Bratislave č. W-19966/2001- HVR, zo dňa 18.12.2001 zrušené a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom stručne zhrnul jeho obsah. Z uvádzaných skutočností mu vyplynulo, že stavebný úrad už v čase zahájenia konania na základe žiadosti odporkyne nedostatočne zistil skutočný stav realizácie stavby, ktorý už v čase podania žiadosti nebol v súlade s predloženou projektovou dokumentáciou a k nej doloženými vyjadreniami, stanoviskami atď., ktoré použil ako podklady pre vydanie dodatočného stavebného povolenia. Na uvedenom základe mal za to, že súd prvého stupňa nemohol nekriticky prevziať zistenia z rozhodnutia bývalého Okresného úradu Bratislava II, odboru životného prostredia, č.j. SP-2724/2334/98/122/Han-12, keď už mal vedomosť o tom, že Krajský úrad v Bratislave zrušil predmetné rozhodnutie. Uvedené považoval za absurdné s tým, že nikto nemôže požívať právnu ochranu nezákonného konania. Nesúhlasil s konštatovaním, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že stavebné úpravy odporkyňa vykonala so súhlasom nadpolovičnej väčšiny vlastníkov v dome; list zaslaný navrhovateľovi elektronicky 14.7.2011, ktorým odporkyňa oznámila správcovi, že sa napojila na systém ústredného vykurovania a dňom 15.7.2012 sa napojí na odber teplej úžitkovej vody, nijako nepreukazuje, kedy a akým spôsobom bola odpojená od ústredného vykurovania, a teda, či bola odpojená v roku 2001. Naopak, dokazuje len to, že k „odpojeniu“ ani k „pripojeniu“ nepotrebovala žiadnu súčinnosť, a ak by aj bola niekedy „odpojená“, mohla sa kedykoľvek „pripojiť“. Záverom uviedol, že z vykonaných dôkazov jednoznačne nevyplýva, či bola odporkyňa odpojená od centrálneho kúrenia a súd prvého stupňa si osvojil tvrdenia, ktoré sú len tvrdeniami bez relevantných dôkazov. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne a právne správny potvrdiť; tvrdenie, že súd nekriticky prevzal zistenia v rozhodnutí bývalého Okresného úradu Bratislava II považovala za absurdné. Predmetné rozhodnutie v technickej časti bolo vydané v súlade so skutočnosťou a na základe vyjadrení všetkých dotknutých orgánov. Rozhodnutie, ktorým bolo samostatné vykurovanie bytu odporkyne povolené (kolaudačné rozhodnutie), bolo vydané na základe miestneho šetrenia pracovníka bývalého Okresného úradu Bratislava II. Odpojenie od vykurovania vykonala odborná firma a nie ona sama. To isté platí aj pre spätné pripojenie do systému centrálneho vykurovania; pripojenie alebo odpojenie od centrálneho systému vykurovania nemôže urobiť osoba bez odbornej spôsobilosti a vyjadrenie tejto odbornej osoby je podmienkou, bez ktorej nebolo možné uviesť vykurovací systém do prevádzky, v danom prípade vydať povolenie na prevádzkovanie samostatného vykurovania. Pokiaľ navrhovateľ označil toto rozhodnutie bývalého Okresného úradu Bratislava II za nezákonné a spochybnil ho ako celok, úmyselne neuviedol, že jediným dôvodom, pre ktoré bolo zrušené, bol fakt, že bolo spochybnené písomné vyjadrenie nadpolovičnej väčšiny vlastníkov, ktorým sa pri realizovaní samostatného vykurovania v dobrej viere riadila. Uviedla, že správnosť odbornej časti tohto rozhodnutia spochybnená nikdy a ničím nebola. Od začiatku prejednávania predmetnej veci vyzývala navrhovateľa, aby sa prostredníctvom jeho pracovníkov presvedčil o skutočnom stave veci, ale navrhovateľ na túto ponuku ani raz nereagoval. K námietke, že nebol vykonaný navrhovaný dôkaz, a to predloženie dokladov, ktorými by bolo preukázané, že prevádzkovala samostatné vykurovanie uviedla, že v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/95/2008 medzi zhodnými účastníkmi, iba za iné časové obdobie, bol právnej zástupkyni navrhovateľa 5.10.2012 doručený súbor dokumentov, ktoré v tomto konaní požadovala, a to prihláška k odberu plynu z 22.9.1998, vyúčtovacie faktúry za odber plynu, prehľad vykonaných zálohových platieb o.i. aj za rozhodné obdobie v tomto konaní. Z uvedených dôvodov považovala odvolanie podané navrhovateľom za účelové a nedôvodné. Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie navrhovateľa podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.6.2016 (§ 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p.). Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd potvrdil, pretože je vecne správny a nakoľko sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 1, ods. 2 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti záverov prijatých súdom prvého stupňa a v nadväznosti na odvolacie námietky navrhovateľa odvolací súd uvádza, že v zmysle článku II bod 1 a bod 2 písm. b) Zmluvy o výkone správy sa správca (navrhovateľ) zaviazal vykonávať správu spoločných častí a zariadení domu, jeho príslušenstva a prevádzku domu tak, aby bol vlastníkom zabezpečený nerušený výkon vlastníckych a užívacích práv k bytom a nebytovým priestorom v dome; na splnenie svojho záväzku bol správca povinný (pri zabezpečovaní poskytovania plnení spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov) zabezpečiť dodávku tepla pre ústredné kúrenie a teplej úžitkovej vody pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, vyjmúc tých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorí majú vlastný zdroj tepla a teplej úžitkovej vody, čo preukázali správcovi právoplatným stavebným povolením Okresného úradu Bratislava II, odbor životného prostredia. Súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní vychádzal z toho, že stavebné úpravy odporkyňa vykonala spočiatku síce bez stavebného povolenia, ale na odpojenie od centrálneho vykurovacieho systému a zriadenie malokapacitného zdroja na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody priamo v jej byte bolo vydané dodatočné stavebné a zároveň aj užívacie povolenie rozhodnutím bývalého Okresného úradu Bratislava II, odboru životného prostredia, č.j. SP-2724/2334/98/122/Han-12 zo dňa 14.7.1999; dodatočné stavebné povolenie sa vzťahovalo na stavbu „Stavebné úpravy spojené so zmenou vykurovacieho systému - vybudovanie etážového vykurovania prostredníctvom malokapacitného zdroja na výrobu tepla a TÚV v byte“, druh stavby „zmena dokončenej stavby spočívajúca v zmene vykurovacieho systému v byte, a to odpojením bytu od centrálneho vykurovacieho systému a zriadenie malokapacitného zdroja na výrobu tepla a TÚV priamo v byte“, a zároveň týmto rozhodnutím jej bolo povolené užívať stavbu „Malokapacitný zdroj na výrobu tepla a TÚV v byte.“ Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.8.1999. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ v zmysle Zmluvy o výkone správy nemal v rozhodnom čase (za ktorý požaduje úhradu nedoplatku z vyúčtovania služieb spojených s užívaním bytu) povinnosť zabezpečiť dodávku tepla pre ústredné kúrenie a teplej úžitkovej vody do bytu odporkyne. Konanie o nároku navrhovateľa na úhradu nedoplatku z vyúčtovaných služieb spojených s užívaním bytu je konaním sporovým, v ktorom platí prejednacia zásada. Súd prvého stupňa postupoval správne, keď za právne relevantnú považoval iba skutočnosť, či plnenie, ktoré je predmetom vyúčtovania, bolo odporkyni ako vlastníčke bytu v dome skutočne dodané; v nadväznosti na to zamietnutie návrhu uplatňovaného titulom nedoplatku z vyúčtovania za rok 2001 na úhrade za dodávku tepla na ústredné kúrenie založil na konštatovaní, že do bytu odporkyne nebolo v roku 2001 dodávané teplo na vykurovanie, z čoho náležite vyvodil, že odporkyňa nie je povinná za toto plnenie platiť úhradu. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. S poukazom na súdom prvého stupňa správne vyhodnotenie neunesenia dôkazného bremena navrhovateľom ohľadom skutočností, z existencie ktorých pre seba vyvodzoval priaznivé právne dôsledky, neboli navrhovateľom uvádzané skutočnosti v odvolaní ďalej spôsobilé zmeniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, pretože navrhovateľom namietané skutočností (zrušenie rozhodnutia bývalého Okresného úradu Bratislava II, odboru životného prostredia, č.j. SP-2724/2334/98/122/Han-12, zo dňa 14.7.1999, rozhodnutím bývalého Krajského úradu v Bratislave č. W-19966/2001-HVR, zo dňa 18.12.2001 a vrátenie veci na nové prejednanie a rozhodnutie a nemožnosť súdu prvého stupňa preberať zistenia zo zrušeného rozhodnutia, alebo, že stavené úpravy odporkyňa nevykonala so súhlasom nadpolovičnej väčšiny vlastníkov v dome), nemajú z hľadiska unesenia dôkazného bremena žiaden vplyv na preukázanie tej skutočnosti, ktorá bola podľa hmotného práva významná pre rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.4.2009, sp. zn. 4 Cdo 230/2007, ktorý v obdobnej právnej veci (pri rozhodovaní o dovolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 6.12.2006, sp. zn. 4Co/53/2006, ktorý na pripustenie dovolania za otázku zásadného právneho významu považoval posúdenie, či na základe vykonaných stavebných zmien v spôsobe vykurovania bez stavebného povolenia a právoplatného kolaudačného rozhodnutia je odporkyňa povinná platiť úhradu za dodávku tepla), vyslovil právny názor, že povinnosť odporkyne podieľať sa na nákladoch dodávky centrálne dodávaného tepla do ostatných bytových a nebytových priestorov nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že dodatočne nepreukázala právoplatné stavebné povolenie o zmene spôsobu užívania nebytového priestoru. Splnenie takejto povinnosti odporkyňou je bez právneho významu, keď povinnosťou vlastníkov bytov a nebytových priestorov je platiť za skutočne dodanú energiu. S ohľadom na uvedené potom odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvého stupňa uzatvára, že platiť úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a nebytového priestoru je vlastník povinný len za tie plnenia, ktoré sú mu skutočne dodané. Navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno, že v rozhodnom období do bytu odporkyne skutočne dodával teplo pre ústredné kúrenie a teplú úžitkovú vodu; naopak odporkyňa preukázala, že sa od centrálnej vykurovacej sústavy odpojila a teplo na kúrenie si v roku 2001 zabezpečovala zo zriadeného malokapacitného zdroja na výrobu tepla a teplej úžitkovej vody priamo v byte. Keďže ani v odvolacom konaní neboli zistené nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, odvolací súd neakceptoval opodstatnenosť dôvodov, ktoré navrhovateľ opakovane uvádzal vo svojom odvolaní a bližšie sa nimi nezaoberal, nakoľko súd prvého stupňa sa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom zaoberal všetkými pre vec dôležitými argumentmi. O náhrade trov odvolacieho konania odporkyne odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p a § 151 ods. 2 O.s.p. Pri verejnom vyhlásení rozsudku odvolací súd rozsudkom o.i. rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške určenej v písomnom vyhotovení rozsudku, na účet jej právneho zástupcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (t.j. v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. ako účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech). Odporkyňa, ktorej bola prisúdená náhrada trov konania, bola povinná trovy konania vyčísliť v zmysle § 151 ods. 1 veta druhá O.s.p. najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, t.j. najneskôr do 5.7.2016. Odporkyňa (ani jej právna zástupkyňa) v lehote do 3 dní od vyhlásenia rozsudku nevyčíslila trovy odvolacieho konania a nakoľko z obsahu spisu trovy odvolacieho konania odporkyne nevyplývajú, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. nepriznal, keď v takomto prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.