Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/139/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1204121264 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1204121264.3 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členov senátu JUDr. Ľubici Břouškovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci žalobcu: MEA GROUP s.r.o., Rooseveltova 6, 040 01 Košice, IČO: 36 818 640, zast. JUDr. Soňa Slovjaková, advokátka, Moyzesova 36, 040 01 Košice, proti žalovanému: Z. D., E.. X.X.XXXX, Č.W. XX, XXX XX J., o zaplatenie 19.527,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/47/2008-179 zo dňa 2.12.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 26Cb/47/2008-179 zo dňa 2.12.2014 p o t v r d z u j e . Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 19.527,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 15.905,08 eur od 1.8.2004 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 982,86 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 2.381,86 eur. V odôvodnení súd uviedol, že pôvodný žalobca, ktorým bola spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. sa návrhom doručeným súdu dňa 27.8.2009 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatenia istiny poskytnutého úveru, zaplatenia nesplatených úrokov z úveru, podľa Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 1931529 0 03, ktoré neboli splatené dlžníkom pôvodného žalobcu L. I., pričom žalovaný sa písomným ručiteľským vyhlásením zo dňa 28.9.2001 zaviazal uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník. Keďže dlžník L. I. pohľadávku neuspokojil, uplatnil si pôvodný žalobca svoj nárok voči žalovanému ako ručiteľovi. Súd vo veci vydal dňa 28.9.2004 platobný rozkaz, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor. Žalovaný so žalobou žalobcu nesúhlasil, keďže podľa jeho názoru žalobca je povinný vymáhať pohľadávku voči svojmu dlžníkovi L. I. a až v prípade, že sa mu nepodarí pohľadávku od dlžníka vymôcť, bude sa môcť so svojim nárokom obrátiť na žalovaného ako ručiteľa. Písomným podaním doručeným súdu dňa 23.1.2009 žalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu účastníka konania na strane žalobcu z dôvodu, že spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. ako postupca uzatvoril dňa 5.10.2007 so spoločnosťou Exekutive s.r.o., Okružná 1000/5, 071 01 Michalovce, IČO: 36 455 733, ako postupníkom zmluvu o postúpení pohľadávky. Následne spoločnosť Exekutive s.r.o., Okružná 1000/5, 071 01 Michalovce, IČO: 36 455 733, ako postupca postúpila pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, na spoločnosť MEA GROUP s.r.o., Vojčice 711, 076 22 Vojčice, IČO: 36 818 640, ako postupníka, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.8.2008. Súdu boli predložené listinné doklady - Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 5.10.2007, spísaná vo forme notárskej zápisnice E. XXX/XXXX, E. XXXXX/XXXX, E. XXXXX/XXXX, a Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 25.8.2008. Súd takto navrhovanú zmenu účastníka konania na strane žalobcu pripustil uznesením č. k. 26Cb/47/2008-90 zo dňa 12.2.2009. Dňa 22.9.2009 súd vydal rozsudok č. k. 26Cb/47/2008-103, v ktorom zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej istiny s príslušenstvom. Tento rozsudok bol na odvolanie žalovaného zrušený uznesením č. k. 2Cob/126/2012-149 zo dňa 11.2.2014. Súd v rozsudku poukázal na ustanovenia § 303, § 304 ods. 1, § 306 ods. 1, § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 1, § 506 Obchodného zákonníka. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. poskytla dlžníkovi L. I. úver v celkovej sume 600.000,- Sk. Dlžník L. I. si svoj záväzok riadne a včas splácať úver podľa podmienok uvedených v úverovej zmluve nesplnil. Záväzok L. I. voči žalobcovi predstavuje sumu 19.527,61 eur. Keďže dlžník L. I. si svoj záväzok voči spoločnosti Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. riadne a včas nesplnil, vzniklo tejto spoločnosti právo domáhať sa uhradenia tohto záväzku aj voči žalovanému ako ručiteľovi. Spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. následne postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť Exekutive s.r.o. Následne spoločnosť Exekutive s.r.o., ako postupca postúpila pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, na spoločnosť žalobcu. Na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a má oporu v zákone. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. b) až f) O.s.p. Uviedol, že konaniu 26Cb/47/2008 predchádzalo iné konanie, v ktorom ako žalobca vystupovala Prvá stavebná sporiteľňa a.s., ktorá sa domáhala zaviazať p. L. I. k zaplateniu istiny poskytnutého úveru a nesplatených úrokov z úveru podľa Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 1931529 0 03. Žalovaný vytkol, že veriteľ - vtedajšia Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. a neskôr aj subjekty, na ktoré bola pohľadávka postúpená, nepostupovali správne vo vzťahu k dlžníkovi p. L. I., nedostatočným spôsobom sa domáhali výkonu súdneho rozhodnutia a neurobili dostatočné kroky k tomu, aby zabezpečili svoje nároky priamo u toho, kto im dlžil. Žalovaný dôvodil, že pôvodný dlžník v súčasnosti pracuje, poberá mzdu, a keby veriteľ predčasne nedal pokyn k zastaveniu exekučného konania, mohol sa svojich nárokov domôcť riadne priamo od neho. Žalovaný ako ručiteľ vzniesol námietku v zmysle ust. § 549 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ručiteľ môže plnenie odoprieť, pokiaľ veriteľ zavinil, že pohľadávku nemôže uspokojiť dlžník. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4 M Cdo 7/2008. Žalovaný navrhol urobiť dopyt na Sociálnu poisťovňu s tým, či je p. L. I. zamestnaný, prípadne má inú zárobkovú činnosť alebo je SZČO, a odkedy, a či vlastní hodnotné hnuteľné veci, prípadne nehnuteľné veci. Tiež navrhol zistiť, či v čase, keď prestal splácať úver, neurobil úkony s cieľom krátiť veriteľa. Žalovaný má za to, že veriteľ a jeho právni nástupcovia pochybili, a vlastným konaním zavinili, že pohľadávku nemohol uspokojiť primárny dlžník (pôvodný veriteľ Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. navrhla zastavenie exekúcie), a preto odvolaciemu súdu navrhol konanie zastaviť v zmysle ust. § 549 Občianskeho zákonníka. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že skutočnosti, ktoré žalovaný vo svojom odvolaní uvádza, a dôvody, pre ktoré navrhuje odvolaciemu súdu konanie zastaviť, sú zjavne neopodstatnené a účelové v snahe oddialiť nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia súdu. Okrem samotnej skutočnosti, že žalovaný v priebehu konania nepredložil podľa žalobcu súdu jediný relevantný dôkaz, ktorým by preukázal neopodstatnenosť podaného návrhu voči svojej osobe, sa k uplatnenému nároku, jeho výške alebo iným skutočnostiam vôbec nevyjadril ani ich nenamietal. Na pojednávanie dňa 2.12.2014 sa aj napriek výzve súdu, ktorá mu bola riadne doručená, nedostavil. Námietka uvedená v odvolaní nemá podľa žalobcu v tomto štádiu konania tak skutkový ako ani procesný význam voči rozhodnutiu vo veci samej. Samotný dôvod uplatnenej námietky nie je pravdivý, nakoľko si žalobca ako oprávnený v inom konaní svoju pohľadávku voči dlžníkovi L. I. riadne uplatnil a v súčasnosti stále prebieha voči nemu ako povinnému exekučné konanie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 5.4.2016 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného a s vyjadrením žalobcu k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentami žalovaného, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné: V konaní nebolo sporné, že dňa 28.9.2001 Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. ako veriteľ uzatvorila s L. I. ako dlžníkom Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, súčasťou ktorej bolo ručiteľské vyhlásenie žalovaného ako ručiteľa, že berie na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku veriteľa, ak ju neuspokojí dlžník. V tomto konaní tak bolo preukázané, že žalovaný ručiteľský záväzok prevzal, že išlo o platný záväzok a taktiež nebol ani v odvolaní spochybnený právne relevantným spôsobom obsah ani rozsah záväzku. V konaní na súde prvého stupňa bolo taktiež preukázané, že dlžník svoj záväzok zo zmluvy o úvere napriek výzve veriteľa nesplnil. Podľa § 303 Obch. zák., kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom. Podľa § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní, najmä pri vyhlásení konkurzu. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva subsidiárna - podporná povaha ručiteľského záväzku, čo znamená, že aby veriteľ mohol úspešne uplatniť svoju pohľadávku voči ručiteľovi, je potrebné, aby táto pohľadávka bola splatná a aby veriteľ dlžníka na jej plnenie písomne vyzval, čo v tomto konaní bolo preukázané. Pre vznik ručiteľského záväzku je rozhodujúce len to, že dlžník neuhradil veriteľovi dlh riadne a včas. Je právne bezvýznamné, či veriteľ využil všetky možnosti na to, aby dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Nevyužitie tohto práva veriteľa nemožno považovať za zavinenie v tom, že pohľadávku mohol uspokojiť dlžník a že preto nie je povinný ju veriteľovi uhradiť ručiteľ. Je na veriteľovi, ako sa rozhodne, či bude predmetnú splatnú pohľadávku vymáhať za splnenia zákonných predpokladov voči dlžníkovi alebo voči ručiteľovi alebo voči obom. Ak ručiteľ plní záväzok veriteľovi namiesto dlžníka, podľa § 308 Obch. zák. nadobúda ručiteľ voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený od dlžníka vymáhať dlh, ktorý uhradil namiesto dlžníka veriteľovi. Záväzok dlžníka týmto splnením záväzku zo strany ručiteľa nezaniká, trvá aj naďalej, ale už vo vzťahu k ručiteľovi. Ručiteľ sa takto stane novým veriteľom dlžníka namiesto pôvodného veriteľa. Dôvody odvolania žalovaného, kde uvádza, že má právo ako ručiteľ odoprieť plnenie podľa § 549 Obč. zák., pretože veriteľ a jeho právny zástupcovia vlastným konaním zavinili, že pohľadávku nemohol uspokojiť primárny dlžník, lebo Prvá stavebná sporiteľňa, a.s. navrhla zastavenie exekúcie voči dlžníkovi, sú právne irelevantné. Z uznesenia Okresného súdu v Trnave sp. zn. 17Er 1936/02-26 zo dňa 28.1.2005 vyplýva, že exekúcia voči dlžníkovi (povinnému) L. I. bola zastavená z dôvodu zistenia nemajetnosti povinného súdnym exekútorom, teda veriteľ nezavinil zastavenie exekúcie. Navyše, v danom prípade ručenie zabezpečuje záväzok zo zmluvy o úvere, kde záväzkové vzťahy z úverovej zmluvy ako aj vzťahy, ktoré vznikli pri zabezpečení plnenia záväzkov zo zmluvy o úvere sa spravujú Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 3 písm. d), § 261 ods. 4 Obch. zák.). Ručenie v obchodných záväzkových vzťahoch je v Obchodnom zákonníku upravené komplexne a na vzťahy z neho sa nepoužijú ustanovenia Občianskeho zákonníka o ručení, teda ani ustanovenie § 549. Veriteľ má právo žiadať splnenie dlhu od ručiteľa, ak dlžník, napriek výzve, v primeranej lehote dlh nesplnil. Je bez významu, či veriteľ využil všetky možnosti na to, aby dosiahol uspokojenie svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Dôvody odvolania sú tak v celom rozsahu právne irelevantné. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.