Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/101/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1204128043 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1204128043.10 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci navrhovateľov: X/ Ľ. O., I.. XX. W. XXXX, Z. I. U.. Č.. XXXX/XX, Z., X/ W. O., I.. XX. V. XXXX, Z. I. U.. Č.. XXXX/XX, Z., obaja zastúpení advokátkou: JUDr. Margita Kováčová, Žilinská ul. č. 20, Bratislava, proti odporcovi: R+V REAL SK s.r.o., Dunajská ul. č. 3, Bratislava, IČO: 35 717 653, zastúpený advokátom: JUDr. Svetozár Juran, Dúbravská cesta č. 9, Bratislava, o zaplatenie istiny 1. 327, 76 eur (40. 000,-Sk) s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 02. októbra 2015, č. k. 14C/136/2005 - 244, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odvolací súd odvolanie odporcu proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým vo zvyšku uplatnenej výšky úroku z omeškania ročne návrh navrhovateľov 1/ a 2/ zamietol, o d m i e t a . Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ trovy odvolacieho konania v sume 69, 99 eur, k rukám ich právnej zástupkyne, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom (v poradí piatym) uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ sumu 1. 327, 76 eur so 6 % úrokom z omeškania ročne od 19. 04. 2005 do zaplatenia, vo zvyšku uplatňovanej si výšky úrokov z omeškania ročne návrh navrhovateľov 1/ a 2/ zamietol, a zároveň uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ trovy konania v sume 66 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 1. 203, 91 eur, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 31 ods. 1, § 33 ods. 1, § 33a ods. 1, 2, § 50a ods. 1, 2, 3, § 451 ods. 1, 2, § 774, § 775, § 776 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 24. 10. 2003, ktorú navrhovatelia uzavreli, od počiatku trpela vadou, keďže ju uzavrela osoba, ktorá v čase uzavretia tejto zmluvy nedisponovala riadnym plnomocenstvom, ktoré by ju oprávňovalo urobiť takýto právny úkon, z dôvodu ktorého je od počiatku neplatný, a preto sú si strany, ktoré prijali plnenie z tohto právneho úkonu povinné vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, nakoľko toto plnenie prijali bez právneho dôvodu, a došlo na ich strane k bezdôvodnému obohateniu a keďže odporca prijal toto plnenie na základe neplatnosti právneho úkonu, došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu a je povinný toto navrhovateľom 1/ a 2/ vydať. Poukázal na skutočnosť, že medzi navrhovateľmi 1/ a 2/ a odporcom, zastúpeným B. O., bola dňa 24. 10. 2003 uzavretá Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluve, ktorou sa navrhovatelia a odporca zaviazali uzavrieť najneskôr do 30. novembra 2003 kúpnu zmluvu medzi zmluvnými stranami K. N., ako predávajúca a navrhovatelia ako budúci kupujúci, na kúpu nehnuteľnosti - X R. Z., O. Z. X. na I.K. XX O. Z., M. Č. XXXX, Z. Č.. XX, na X. B., N. Ú. X., O. na Y. O. Č.. XXXX o výmere 52, 48 m2, parcelné číslo XXXX o výmere 227 m2, druh pozemku - zastavaná plocha, parcelné číslo XXXX o výmere 232 m2, druh pozemku - zastavaná plocha, parcelné č. XXXX o výmere 234 m2, druh pozemku zastavaná plocha, pričom z predmetnej zmluvy vyplýva, že kúpna cena stanovená dohodou zmluvných strán v sume 1. 525. 000,- Sk, bude vyplatená tak, že budúci kupujúci zložia v deň podpisu tejto Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy časť ceny ako zálohu na kúpu predmetného bytu vo výške 125. 000,- Sk (prvú časť zálohy vo výške 85. 000,- Sk vyplatia budúci kupujúci v hotovosti do rúk B. O., v zastúpení budúcej predávajúcej v deň podpisu tejto zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy), druhá časť zálohy vo výške 40. 000,- Sk bude uložená v depozite realitnej kancelárie L.+O. L. M., s.r.o. až do podpisu kúpnej zmluvy s tým, že uvedená záloha sa započítava do kúpnej ceny (písm. b/), keď v písmene e) je uvedené, že druhá časť kúpnej ceny vo výške 1. 400. 000,- Sk bude uhradená budúcej predávajúcej prostredníctvom O. O. F. Č. E. B. M. M. F..M.. (M. D. F. B. M. M., pozn. odvolacieho súdu) poskytujúcej úver budúcim kupujúcim, a to priamo na účet budúcej predávajúcej. Uviedol, že Zmluvu podpísali budúci predávajúci v zastúpení B. O., L.+O. L. M., M..L..T.., realitná kancelária a budúci kupujúci Y. Č. (M. Ľ.) F. W. O. s tým, že v Zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluve zo dňa 24. 10. 2003 nie je obsiahnutá odmena (resp. provízia), na ktorú sa odporca v konaní odvolával. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle generálnej plnej moci zo dňa 24. 09. 2003, vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti K. N., splnomocnila svoju dcéru F. V. na zastupovanie vo všetkých právnych veciach, aby vykonávala všetky právne úkony, uzatvárala zmluvy, prijímala doručovanie písomnosti, podávala návrhy a žiadosti, uznávala uplatnené nároky, vzdávala sa nárokov, podávala opravné prostriedky a vzdávala sa ich, vymáhala nároky, plnenie nárokov prijímala, ich plnenie potvrdzovala, dedičstvo odmietla alebo neodmietla, a to všetko i vtedy, keď podľa právnych predpisov je potrebné osobitné splnomocnenie s tým, že zo súdneho spisu vyplýva, že F. V. dňa 24. 10. 2003 (správne dňa 24. 09. 2003, pozn. odvolacieho súdu, viď č. l. 121 spisu) udelila plnomocenstvo B. O. na zastupovanie vo všetkých právnych úkonoch súvisiacich s predajom bytu číslo XX, na X. I. Z. X. O. Z., E. na Y. Č.. XXXX, N. Ú. X., N. O.N. V. K. N., a zároveň ho splnomocnila aj na podpísanie kúpnej zmluvy, prebratie kúpnej ceny, spolu s vložením do Katastra nehnuteľnosti, pričom dňa 03. 12. 2003 K. N. udelila plnomocenstvo B. O.S., aby ju zastupoval vo všetkých právnych úkonoch súvisiacich s predajom bytu číslo XX, na X. I. Z.K. X. O. Z., E. na Y. Č.. XXXX, katastrálne územie X. z čoho vyplýva, že vlastníčka nehnuteľnosti K. N. (ako predávajúca) udelila plnú moc na zastupovanie vo všetkých právnych úkonoch súvisiacich s predajom daného bytu až po uzavretí Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluve, teda v čase uzavretia predmetnej zmluvy odporca nedisponoval plnou mocou, ktorá by ho oprávňovala na vykonanie takéhoto právneho úkonu. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že podstata zmluvy o budúcej zmluve spočíva v tom, že si jej subjekty v súlade so širokou zmluvnou slobodou (voľnosťou) písomne zhodne a tým aj záväzne dojednajú, že spolu do dohodnutej doby uzavrú budúcu (tiež hlavnú) zmluvu, na ktorej podstatných náležitostiach sa musia dohodnúť s tým, že ak do doby dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve nebude budúca zmluva uzavretá, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím, pričom v takomto prípade rozhodnutie súdu nahrádza zmluvné vyhlásenie druhej strany a tým vznikne medzi subjektmi zmluva, pričom pre platnosť zmluvy o budúcej zmluve sa vyžaduje, aby bola uzavretá písomne, aby v nej bola uvedená doba, dokedy zmluvné strany budúcu zmluvu uzavrú, ako aj uvedenie podstatných náležitostí tej zmluvy, ktorá je predmetom zmluvy o budúcej zmluve. Uviedol, že mal vykonaným dokazovaním preukázané, že B. O. nebol oprávnený uzavrieť Zmluvu o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy dňa 24. 10. 2003, nakoľko uzatvárať a podpisovať zmluvy mohla na základe písomného plnomocenstva len F. V., ktorá, ako z generálnej plnej moci zo dňa 24. 09. 2003 vyplýva, nebola výslovne oprávnená podľa plmomocenstva udeliť plnomocenstvo inej osobe a nakoľko Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluve zo dňa 24. 10. 2003 nebola uzatvorená medzi účastníkmi v súlade s ust. § 50a ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu absencie jej podstatných náležitostí, ide o vadu právneho úkonu, ktorá spôsobuje jej neplatnosť, keďže zmluvy podpísal B. O., teda osoba, ktorá nebola oprávnená k takémuto právnemu úkonu, a preto dospel k záveru, že predmetná zmluva je neplatná, pričom, ak je zmluva neplatná alebo zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že v priebehu konania bolo preukázané, že odporca s navrhovateľmi neuzavrel sprostredkovateľskú zmluvu alebo akúkoľvek inú zmluvu, a ani zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a to, že túto opatril svojim podpisom a pečiatkou nerobí z neho účastníka tejto zmluvy s tým, že odporca nie je na prednej strane zmluvy uvedený ako zmluvná strana, ktorá túto zmluvu o budúcej zmluve uzatvára a nakoľko odporca prijal plnenie od navrhovateľov vo výške žalovanej istiny na základe neplatnosti právneho úkonu, došlo na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu, a preto je povinný ho navrhovateľom 1/ a 2/ vydať. Rozhodnutie o priznaní príslušenstva k žalovanej istine odôvodnil právne § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3, § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení a vecne tým, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 01. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013 s tým, že podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č 87/1995 Zb. v znení platnom do 01. 02. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu a nakoľko sa navrhovateľ domáhal úrokov z omeškania vo výške 12, 5 % ročne a k omeškaniu došlo 19. 04. 2005, priznal úroky vo výške 6 % ročne v zmysle nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v platnom znení (od 01. 03. 2005 bola stanovená výška úrokov z omeškania 6% ročne), z dôvodu ktorého vo zvyšku uplatňovaných úrokov z omeškania návrh navrhovateľov zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1, 2, 3 O. s. p. a vecne úspechom navrhovateľov 1/ a 2/, ktorým priznal plnú náhradu trov konania, pozostávajúcich zo súdneho poplatku za návrh na začatie konania v sume 66 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška"), keď základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 61, 41 eur, vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci vo výške 1. 327, 76 eur za dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 61, 41 eur (§ 13, § 16 Vyhlášky MS SR č. 163/2002 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2004), prevzatie a príprava zastúpenia dňa 01. 06. 2004, návrh vo veci samej dňa 15. 12. 2004, za dva úkony právnej služby pri hodnote úkonu 61, 41 eur (§ 14 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2005), podanie vo veci samej - stanovisko k podanému odporu dňa 30. 05. 2005, účasť na pojednávaní dňa 12. 10. 2005, za šesť úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 61, 41 eur (§ 14 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 31. 05. 2009), účasť na pojednávaní dňa 08. 02. 2006, účasť na pojednávaní na odvolacom súde dňa 11. 04. 2007, účasť na pojednávaní dňa 30. 11. 2007, účasť na pojednávaní dňa 05. 12. 2007, účasť na pojednávaní dňa 20. 02. 2008 - vyhlásenie doplňujúceho rozsudku (§ 13 ods. 4) á 30, 70 eur, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 07. 05. 2008, (§ 13a ods. 2 písm. b) á 30, 70 eur, za päť úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 61, 41 eur (§ 14 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 06. 2009), účasť na pojednávaní dňa 08. 06. 2011, dňa 25. 11. 2011, 05. 03. 2012 a dňa 18. 05. 2012, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 24. 09. 2012 (§ 13a ods. 2 písm. b) á 30, 70 eur, za šesť úkonov právnej služby pri hodnote úkonu 61, 41 eur (§ 13a Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z v znení účinnom od 01. 07. 2013), účasť na pojednávaní dňa 20. 11. 2013, 31. 01. 2014, vyhlásenie rozhodnutia (§ 13 ods. 4 ) á 30, 70 eur, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 24. 03. 2014 (§ 13a ods. 2 písm. b) á 30, 70 eur, účasť na pojednávaní dňa 15. 04. 2015, 19. 06. 2015, 02. 10. 2015, režijný paušál (§ 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.), 1 x 5, 44 eur (rok 2006); 1 x 5, 91 eur (rok 2007); 1 x 7, 21 eur (rok 2010); 2 x 7, 41 eur (rok 2011); 2 x 7, 63 eur (rok 2012); 1 x 7, 81 eur (rok 2013); 1 x 8, 04 eur (rok 2014), t. j. celkom v sume 67, 85 eur s tým, že nepriznal režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., za úkony vykonané v roku 2004, 2005, 2008, 2015, nakoľko si ich právny zástupca navrhovateľov neuplatnil. Uviedol, že právnemu zástupcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia, tak ako si vyčíslil v podaní zo dňa 02. 10. 2015 za jeden úkon právnej služby vo výške 92, 11 eur, nakoľko išlo o nesprávne vyčíslenie v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, keď základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je 61, 41 eur, pričom vychádzal z tarifnej hodnoty veci vo výške 1. 327, 76 eur a zároveň nepriznal právnemu zástupcovi náhradu trov právneho zastúpenia za päť úkonov právnej služby, a to účasť na pojednávaní na odvolacom súde dňa 13. 12. 2006, nakoľko bolo konanie (pojednávanie, pozn. odvolacieho súdu, keďže konanie odročiť možné nie je) v dostatočnom predstihu odročené, za účasť na pojednávaní na odvolacom súde dňa 25. 01. 2010, nakoľko Krajský súd v Bratislave prejednal vec bez nariadenia pojednávania, za účasť na pojednávaní dňa 08. 06. 2011, keďže si tento úkon vyčíslil dvakrát, za účasť na pojednávaní dňa 05. 01. 2012, keď zo spisu vyplýva, že na tento termín nebolo nariadené pojednávanie, a za podanie vo veci samej - stanovisko k odvolaniu zo dňa 31. 10. 2012 z dôvodu, že tento úkon súdu nepreukázal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že celková cena bytu bola medzi predávajúcou K. N. a navrhovateľmi 1/ a 2/ dohodnutá v sume 1. 525. 000,-Sk (50. 620, 73 eur) pričom pred podpisom kúpnej zmluvy mu vyplatili navrhovatelia 1/ a 2/ sumu 1. 327, 76 eur (40. 000,-Sk), ako zálohu alebo tzv. rezervačný poplatok dňa 24. 10. 2003, o čom im vystavil príjmový pokladničný doklad s tým, že rezervačný poplatok sa vyžaduje pre prípad, ak by navrhovatelia 1/ a 2/ ako kupujúci bezdôvodne neuzavreli kúpnu zmluvu a tento poplatok pokrýva z väčšej časti náklady súvisiace s realizáciou prípadu s tým, že nakoľko bola kúpna zmluva medzi stranami uzavretá, splnil si svoju povinnosť kupujúcim zabezpečiť kúpu bytu. Uviedol, že navrhovateľom ako kupujúcim, bola okrem zálohy 40. 000,- Sk, vyplatená ako záloha aj suma 85. 000,- Sk, ktorá bola vyplatená B. O., a napriek tomu, že išlo o rovnakú zálohu, ktorú navrhovatelia zložili za kupovaný byt a ktorá bola tiež súčasťou dohodnutej kúpnej ceny (1. 525. 000,- Sk), tak na základe neplatnosti Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, o jej vrátenie nežiadali a ani ju nezahrnuli do ceny bytu podľa Kúpnej zmluvy. Poukázal na skutočnosť, že k bezdôvodnému obohateniu by mohlo dôjsť iba vtedy, ak by nezabezpečil pre navrhovateľov 1/ a 2/ kúpu bytu, t. j. keby sa obchod vôbec nerealizoval, avšak kúpna zmluva bola uzavretá, čím si splnil svoju povinnosť (navrhovateľom 1/ a 2/ zabezpečiť kúpu bytu) s tým, že jeho činnosť nesie všetky znaky uvedené v ust. § 774 Občianskeho zákonníka, t. j., odporcom (zrejme navrhovateľom, pozn. odvolacieho súdu) sprostredkoval kúpu bytu, jeho obhliadku, zabezpečoval kontakt predávajúcej a kupujúcich, dal vypracovať znalecký posudok na cenu bytu a po podpise kúpnej zmluvy zabezpečil vklad do katastra nehnuteľností. Uviedol, že pôvodný nárok na vrátenie sumy 40. 000,- Sk navrhovatelia odvodili z ustanovenia Zmluvy o budúcej zmluve, o nedodržaní lehoty na uzavretie Kúpnej zmluvy, keďže Zmluva o budúcej zmluve je neplatná od samého začiatku, neskôr v priebehu súdneho konania žiadali o jej vrátenie z dôvodu, že suma 40. 000,- Sk bola vyplatená na základe neplatnej Zmluvy o budúcej zmluve a z dôvodu, že v kúpnej zmluve bola uvedená kúpna cena predmetu kúpy len 1. 400. 000,- Sk a nie 1. 525. 000,- Sk s tým, že k otázke Kúpnej zmluvy sa vyjadrili tak, že ním predložená kúpna zmluva sa im nezdala, preto po porade s právnikom, vypracovali zmluvu vlastnú, na základe ktorej byt kúpili z čoho vyplýva, že nemal žiadny vplyv na obsah Kúpnej zmluvy, v ktorej po dohode zmluvných strán bola uvedená suma 1. 400. 000,- Sk len preto, že suma 125. 000,- Sk už bola uhradená a od sumy 50. 620, 73 eur (1. 525. 000,- Sk) preto odpočítaná. Uviedol, že podmienky sprostredkovania medzi účastníkmi boli stanovené ústne v súlade so zákonnou úpravou, išlo o ústnu sprostredkovateľskú dohodu, nakoľko navrhovatelia 1/ a 2/ boli prostredníctvom jeho inzerátu kontaktovaní s predávajúcou, zabezpečil im stretnutia s predávajúcou za účelom obhliadky predmetu kúpy a za jeho prispenia došlo aj ku kúpe nehnuteľnosti a nakoľko si navrhovatelia 1/ a 2/ vypracovali vlastnú kúpnu zmluvu bez jeho pričinenia, za obsah tejto zmluvy, vrátane kúpnej ceny v sume 46. 471, 49 eur (1. 400. 000,- Sk) zodpovedajú sami. Uviedol, že skutočnosť, že k písomnému uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní nedošlo nie je rozhodujúca, nakoľko provízia za sprostredkovanie prichádza do úvahy po tom, keď sa obchodný prípad zrealizuje s tým, že navrhovatelia 1/ a 2/ mali vedomosť o tom, že zložený rezervačný poplatok bude jeho províziou, o čom svedčia aj ich výpovede, ako aj ich svedka Q.. Navrhovatelia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedli, že navrhujú odvolanie zamietnuť a potvrdiť napadnutý rozsudok a žiadali priznať právo na náhradu trov odvolacieho konania za jeden právny úkon v sume 92, 11 eur a rozhodnúť o povinnosti odporcu nahradiť im celkové trovy konania vo výške 1. 533, 28 eur, na účet ich právnej zástupkyne. Uviedli, že odporca sa bezdôvodne obohatil, keď od nich získal na základe neplatného právneho úkonu, ktorým bola neplatne uzavretá Zmluva o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 24. 10. 2003. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 01. 06. 2014, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. apríla 2016 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, ktorým návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ vyhovel. V posudzovanej veci ide o v poradí piate prvostupňové rozhodnutie, keď rozsudok zo dňa 08. februára 2006, č. k. 14C/136/2005 - 50 zrušil Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 11. apríla 2007, č. k. 2Co/165/2006 - 69 z dôvodu, že súd prvého stupňa vec právne neposúdil, v poradí druhý rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 05. decembra 2007, č. k. 14C/136/2005 - 77 v spojení s doplňujúcim rozsudkom zo dňa 20. februára 2008, č. k. 14C/136/2005 - 90 zrušil Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 25. januára 2010, č. k. 2Co/138/2008 - 97 z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti, tretí rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 18. mája 2012, č. k. 14C/136/2005 - 169 zrušil Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 31. októbra 2012, č. k. 2Co/310/2012 - 182 z dôvodu opätovnej nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku a napokon aj v poradí štvrtý prvostupňový rozsudok zo dňa 20. novembra 2013, č. k. 14C/136/2005 - 191 spolu s identickým doplňujúcim rozsudkom zo dňa 31. januára 2014, č. k. 14C/136/2005 - 196 zrušil Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 11. júna 2014, č. k. 2Co/379/2014 - 208. Z odôvodnenia v poradí piateho rozsudku súd prvého stupňa však vyplýva, že prvostupňový súd riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu s tým, že odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami a ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Z obsahu návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ podaným na súd prvého stupňa dňa 15. 12. 2004 vyplýva, že sa domáhali uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť im istinu 1. 327, 76 eur (40. 000,- Sk) s 13 % úrokom z omeškania ročne od 01. decembra 2003 až do zaplatenia, pričom uznesením zo dňa 23. septembra 2015, č. k. 14C/136/2005 - 238 pripustil súd prvého stupňa zmenu petitu ich návrhu tak, že žiadali uložiť odporcovi uložiť povinnosť zaplatiť im sumu 1. 327, 76 eur s 12, 5 % úrokom z omeškania od 19. 04. 2005 ročne až do zaplatenia z dôvodu, že dňa 24. 10. 2003 uzavreli ako budúci kupujúci s budúcou predávajúcou K. N., zastúpenou B. O., Zmluvu o uzavretí budúcej zmluvy, predmetom ktorej bolo uzavretie budúcej kúpnej zmluvy medzi zmluvnými stranami na kúpu nehnuteľnosti, X - R.É. Z. v bytovom dome na I. U.. Č.. XX O. Z., z čl. III ods. 2 písm. c) ktorej vyplýva, že v prípade, ak navrhovatelia odmietnu uzavrieť kúpnu zmluvu na kúpu danej nehnuteľnosti po vyzvaní budúcou predávajúcou v termíne do 30. 11. 2003, prvá časť zloženej zálohy (125. 000,- Sk) prepadne v prospech budúcej predávajúcej ako zmluvná pokuta a druhá časť zloženej zálohy (40. 000,- Sk) prepadne v prospech realitnej kancelárie (odporca) ako zmluvná pokuta. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa správne právne posúdil otázku neplatnosti Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 24. októbra 2003 uzavretej medzi navrhovateľmi 1/ a 2/ a K. N., I.. XX. W. XXXX, zastúpenou B. O., nar. 14. apríla 1969 (ďalej „zmluva o budúcej kúpnej zmluve“) a dospel k správnemu právnemu záveru, že predmetná zmluva je neplatná, nakoľko B. O. nebol oprávnený k jej uzavretiu z dôvodu absencie riadneho splnomocnenia, keďže vlastníčka bytu K. N. mu splnomocnenie udelila až dňa 03. 12. 2003, t. j. po podpise Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, keď najprv udelila splnomocnenie F. V. dňa 24. 09. 2003, ktorá v ten istý deň splnomocnila B. O. na zastupovanie vo všetkých právnych úkonoch súvisiacich s predajom daného bytu, t. j. aj na podpísanie kúpnej zmluvy, prebratie kúpnej ceny a pod., pričom B. O. plnou mocou nedisponoval, a preto nemohol ani uzavrieť s navrhovateľmi Zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, keďže na vykonanie tohto právneho úkonu splnomocnený nebol. Súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a nakoľko odporca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne. Zákonné ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. umožňuje odvolaciemu súdu potvrdiť rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak je vo výroku vecne správne, pričom odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku, ktorým súd prvého stupňa návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ vyhovel vecne správne, ale za potrebné považuje uviesť, že aj odôvodnenie tohto výroku je absolútne presvedčivé a správne. Súd prvého stupňa sa totiž v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal so všetkými námietkami uplatňovanými odporcom v priebehu prvostupňového konania a najmä totožnými v odvolacom konaní, odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu by bolo preto iba kopírovaním vecne správnych dôvodov, a preto podľa § 219 ods. 2 pristúpil k vypracovaniu tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. Podľa § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. Prípustnosť odvolania má vo všeobecnosti nielen stránku objektívnu, ale aj stránku subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné. Na rozdiel od toho sa subjektívna stránka prípustnosti odvolania viaže na osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom); takým dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutím súdu prvého stupňa bol odvolateľ po procesnej stránke negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Záver o tom, že podané odvolanie je prípustné, predpokladá zaujatie záveru o jeho prípustnosti tak po stránke objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej. Posúdenie subjektívnej prípustnosti odvolania, ale vo všeobecnosti predchádza posúdeniu objektívnej prípustnosti odvolania. Z obsahu odvolania odporcu (vychádzajúc aj z ust. § 41 ods. 2 O. s. p.) vyplýva, že odvolaním napadol celý prvostupňový rozsudok, t. j. aj výrok, ktorým bol návrh navrhovateľov 1/, 2/ vo zvyšku (v časti príslušenstva) zamietnutý, nakoľko však právo podať odvolanie prináleží len tomu účastníkovi, ktorému bola rozhodnutím spôsobená ujma, pričom v danom prípade odporcovi rozsudkom súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľov vo zvyšku zamietnutý žiadna ujma na jeho procesných právach spôsobená nebola, nie je osobou subjektívne oprávnenou na podanie odvolania a preto odvolací súd odvolanie odporcu proti tomuto výroku prvostupňového rozsudku podľa § 218 ods. 1 písm. b) O. s. p. odmietol. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a s § 151 ods. 1 O. s. p. tak, že navrhovateľom 1/ a 2/ úspešným v odvolacom konaní priznal právo na náhradu trov za jeden úkon právnej služby, písomne podané vyjadrenie k odvolaniu odporcu zo dňa 24. 03. 2016 á 61, 41 eur podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, režijný paušál á 8, 58 eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky), spolu v sume 69, 99 eur, ktorú v súlade s ust. § 149 ods. 1 O. s. p. uložil odporcovi zaplatiť k rukám právnej zástupkyne navrhovateľov. Právna zástupkyňa navrhovateľov síce v priebehu celého konania (resp. od zavedenia meny euro na území Slovenska, t. j. od 01. 01. 2009) vyčísľovala svoju odmenu za úkon právnej služby vo výške 92, 11 eur, avšak odvolaciemu súdu nie je zrejmé, z akej tarifnej hodnoty veci vychádzala, keď jednoznačne predmetom sporu bola pohľadávka navrhovateľov v sume 1. 327, 76 eur, z ktorej odmena za 1 úkon právnej služby predstavuje sumu 61, 41 eur. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.