Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/90/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206203888 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Sádovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1206203888.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: O.. I.. C. S., F.. XX. XX. XXXX, T. G. K.. Č.. XX, T., zastúpený advokátom: JUDr. Jindřich Stoszek, Černyševského ul. č. 26, Bratislava, proti žalovanému: T.O.P.AUTO Bratislava, a. s., IČO: 35 721 014, Rožňavská cesta č. 30, Bratislava, o zaplatenie istiny 4.404,57 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 20. októbra 2015, č. k. 9C/205/2006 - 323, takto r o z h o d o l : I.Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu zamietol p o t v r d z u j e . II.Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. III.Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalovanému nepriznal náhradu trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorej zmena bola pripustená uznesením zo dňa 05. októbra 2007, č. k. 9C/205/2006 - 67, ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu istinu 4.404.57 eur (132.692,- Sk) spolu s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne odo dňa podania žaloby do zaplatenia v lehote 14 dní od právoplatnosti rozsudku oproti jeho povinnosti vydať v rovnakej lehote žalovanému hlavu valca motora a chladič namontované žalovaným do jeho osobného motorového vozidla W.. R. J. I., L.: T. XXX T. s tým, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 655 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 536 ods. 1, 2, § 556 Obchodného zákonníka, § 132 O. s. p. a vecne nedôvodnosťou žaloby, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že opravy vykonané žalovaným na jeho motorovom vozidle neodstránili vady vozidla a nesúviseli s nimi, pričom žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou pri diagnostikovaní závad motorového vozidla žalobcu a následnom postupe vykonania opráv. Uviedol, že žalobca odovzdal uvedené motorové vozidlo dňa 25. 10. 2004 do opravy žalovanému z dôvodu závady - dymenie z výfuku a úniku chladiacej kvapaliny, pričom za opravu D + M hmaly motora, diagnostiku a materiál zaplatil žalobca žalovanému ním vyfakturovanú sumu 3.828,69 eur (115.343,10 Sk) dňa 25. 11. 2004 a za účelom odstránenia závady - únik chladiacej kvapaliny si žalobca u žalovaného dňa 11. 01. 2005 objednal opravu motorového vozidla, ktorá bola vykonaná výmenou chladiča, za ktorú žalovaný vyfakturoval žalobcovi sumu 575,86 eur (17.348,79 Sk), ktorú žalobca uhradil dňa 20. 01. 2005. Poukázal na skutočnosť, že závada - únik chladiacej kvapaliny pretrvával, z dôvodu ktorého žalobca odovzdal žalovanému motorové vozidlo dňa 26. 09. 2005, keď žalovaný oznámil žalobcovi, že bude potrebné vymeniť celý motor z dôvodu prasknutých valcov motora a zároveň ho informoval o nákladoch opravy, ktoré budú cca vo výške 9.958,18 eur (300.000,- Sk) s tým, že žalobca uviedol žalovanému, že opravu bude riešiť namontovaním použitého motora, ktorý si zoženie sám. Uviedol, že v konaní boli vypočutí svedkovia, Z. Ď., ktorý potvrdil, že z motorového vozidla žalobcu unikala chladiaca kvapalina, z dôvodu ktorého demontoval hlavu valcov motora a nechal ju diagnostikovať v Slovenskom zváračskom ústave, ktorý zistil, že hlava valcov motora netesnosti nemá, svedok O.. T. P. uviedol, že zistil, keď žalobca svoje motorové vozidlo priviezol žalovanému, ako autorizovanému servisu z dôvodu nadmerného dymenia a spotreby vody, že niekto v neautorizovanom servise vykonal neodborne opravu vozidla, pričom skonštatoval výmenu hlavy valcov motora a svedok O.. O. T., ktorý pracoval u žalovaného až v čase vykonania tretej opravy motorového vozidla žalobcu poukázal na skutočnosť, že žalobca reklamoval dve predchádzajúce opravy, pretože sa nimi vada na vozidle neopravila, keď pri tretej oprave bolo zistené, že vada je spôsobená prasknutou vložkou valca na bloku motora, ktorá sa dala odstrániť iba výmenou bloku motora. Súd prvej inštancie poukázal na výpoveď ďalšieho svedka S. R., ktorý pracoval u žalovaného ako vedúci servisných služieb, ktorý uviedol, že pracovníci žalovaného pri diagnostike motorového vozidla žalobcu zistili, že k úniku chladiacej kvapaliny dochádza v okolí spaľovacieho priestoru, z dôvodu ktorého bolo potrebné vykonať kontrolu hlavu valcov motora, pričom kontrolovali aj valce motora a jeho blok, v ktorom problém nezistili, problém ustálili v hlave motora, ktorú vymenili a po vykonaní skúšobnej jazdy, kedy vozidlo maximálne zahriali, chladiaca kvapalina neunikala a vozidlo ani nedymilo. Uvedený svedok ďalej uviedol, že žalobca do servisu žalovaného prišiel druhý krát z dôvodu, že mu chladiaca kvapalina uniká naďalej a pracovníci žalovaného po zistení, že je prasknutý chladič, tento vymenili, pričom žalobca ich informoval, že hlava motora bola diagnostikovaná vo Zváračskom ústave a preto jeho kontrolu vykonali iba vizuálne. Znalec Ing. Igor M. Šimek vo svojom pôvodnom znaleckom posudku (č. 46/2010) uviedol, že na základe podkladov, ktoré mal k dispozícii zistil, že žalovaný nepostupoval pri diagnostikovaní vád a ich následnom odstraňovaní v súlade s odbornou starostlivosťou, pretože pracovníci žalovaného najskôr vymenili hlavu motora bez vhodného posúdenia a preskúmania celkového stavu jednotlivých častí chladiacej sústavy motora motorového vozidla žalobcu, ak by však skúmali všetky dôležité detaily, museli by zistiť nevyhovujúci technický stav chladiča chladiacej sústavy motora, z dôvodu ktorého mal byť ako prvý vymenený uvedený chladič, pretože nie je vhodné spájať únik kvapaliny a „dymenie z výfuku“ do príčinného vzťahu, keď od úniku kvapaliny sa musí oddeliť závada úniku dymu z výfuku, ktorá bola spôsobená netesnosťou vzniknutou ako dôsledok demontáže hlavy motora a jej opätovnej montáže na motor bez dôsledného utesnenia spojov, keďže netesnosť hlavy motora a netesnosť chladiča sú samostatné závady a môžu sa na vozidle objaviť súčasne, ale aj samostatne. Znalec v čase vypracovania znaleckého posudku nemal možnosť vykonať ohliadku motorového vozidla žalobcu, pričom po jeho ohliadke vypracoval dodatok k uvedenému znaleckému posudku (č. 13/2014), v ktorom zmenil názor, pretože pri vypracovaní prvého znaleckého posudku mal k dispozícii iba jednostranné technické informácie od žalobcu, pričom k stavu terajšieho technického poznania daného problému uviedol, že v čase vykonania prvej opravy motorového vozidla vložka tretieho valca motora prasknutá nebola a tak sa možno technicky dôvodne domnievať, že väčším únikom bola sprevádzaná závada prasknutia vložky motora a nepomerne najväčším únikom sa vyznačovala strata kvapaliny zo systému v dôsledku netesnosti tzv. vodného chladiča a poškodenie (prasknutie) vložky tretieho valca sa nachádza na prístupnom a viditeľnom mieste, takže by ho všetci zamestnanci žalovaného museli zistiť. Poukázal na skutočnosť, že motorového vozidlo nemalo v čase vykonania prvej opravy u žalovaného najazdených cca 153.000 km, ale cca 200.000 až 250.000 km a nevykazovalo ani vadu prasknutia vložky tretieho valca motora, ani významnú netesnosť chladiča a preto podľa znalca bol diagnostikovaný postup zamestnancov žalovaného v období vykonania prvej a druhej opravy vozidla správny a správny bol aj postup opráv na vozidle. Súd prvej inštancie mal na základe dodatku k znaleckému posudku a výpovede znalca za preukázané, že v čase vykonania opravy na motorovom vozidle žalobcu prasknutá vložka tretieho valca motora nebola, došlo k nej počas nesprávneho prevádzkovania vozidla žalobcom v období medzi vykonaním prvej a druhej opravy, kedy dochádzalo k najväčšiemu úniku chladiacej kvapaliny z chladiaceho okruhu motora a po výmene chladiča pri druhej oprave bol obnovený riadny chladiaci režim motora, pri ktorom za obvyklých okolností nie je technický dôvod na prasknutie vložky niektorého z valcov motora, keď poškodenie (prasknutie) vložky tretieho valca motora je na prístupnom a viditeľnom mieste a všetci zainteresovaní by ho tak museli vidieť, pričom na motorovom vozidle boli postupne zistené tri závady, a to prasknutá hlava valcov, poškodený chladič a prasknutý blok motora, keď prasklina bloku motora nemohla byť v čase vykonania prvej opravy na motore prítomná je technicky preukázateľné, pretože ak by sa prasklina na vložke tretieho valca motora vyskytla pri prvej oprave vozidla, objavil by ju svedok Ď., ktorý hlavu motora odmontoval a odniesol ju na tlakovú skúšku do Zváračského ústavu, z čoho je zrejmé, že diagnostický postup pracovníkov žalovaného v období vykonania prvej i druhej opravy vozidla žalobcu bol správny, čo potvrdzujú nepriame technické dôkazy, že žalovaný správne zvolil postup opráv na uvedenom vozidle. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia a preto muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech, pričom zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola, alebo nemohla byť preukázaná, pričom výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti a ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno leží ohľadom určitých skutočností na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností aj tvrdí a ak žalobca v konaní tvrdil, že žalovanému zaplatil za opravy, ktoré neodstránili vady na jeho motorovom vozidle a nesúviseli s nimi, je povinný toto jednoznačne preukázať. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O. s. p., a vecne tým, že napriek skutočnosti, že vo vyhlásenom uznesení o trovách konania mu ich náhradu prisúdil, nemohol mu náhradu trov konania priznať, keďže si ich žalovaný v zákonnej lehote nevyčíslil a zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú. Uviedol, že žalovanému nepriznal uplatnenú náhradu trov konania za úhradu faktúry č. XXXXXXXX vystavenou spoločnosťou SLOVDEKRA s. r. o., IČO: 31 324 797, Polianky č. 2834/19, Bratislava, ktorá pre neho vykonala analýzu znaleckého posudku č. 46/2010 z dôvodu, že nemal za preukázané, či boli tieto výdavky vynaložené účelne a hospodárne. 2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 205 ods. 2 písm. b/, d/ O. s. p.) a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že je v právnom vzťahu so žalovaným v postavení spotrebiteľa a vzťahujú sa na neho ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, najmä § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho zákonníka, pričom motorové vozidlo odovzdal žalovanému, ako autorizovanému servisu, požiadal ho o odstránenie vady, žalovaný mal vykonať diagnostiku vady, prípadne technického stavu vozidla, zistiť príčinu vady, túto mu oznámiť a dohodnúť s ním podmienky opravy, resp. odstránenia vád, avšak žalovaný nepostupoval s potrebnou odbornou starostlivosťou, nakoľko nemohol diagnostikovať systémom - skúsime to vymeniť a uvidíme čo to urobí (opakovane), ale jeho povinnosťou bolo vadu presne identifikovať a po dohode s ním ju odstrániť alebo mu oznámiť, že vadu nie je schopný identifikovať a opraviť, čo sa však bez ohľadu na závery znalca, nestalo. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný nepostupoval v diagnostike, ani pri oprave s odbornou starostlivosťou, pretože mal dôslednejšie preveriť príčinu vád a potom by ihneď na začiatku zistil primárnu vadu, a tým že ju nezistil, ani neodstránil nasvedčuje fakt, že prejavy vady sa vyskytovali opakovane (hoci v menšej miere) a žalovaný v podstate vadu zahmlil a vec skomplikoval tým, že mu tvrdil, že vadu odstránil. Uviedol, že svojim konaním nedal príčinu na výskyt vady ani zhoršeniu celej situácie (na zvrat vývoja udalostí k horšiemu), je motoristický laik, spotrebiteľ a riadil sa pokynmi autorizovaného servisu a v prípade, ak si žalovaný nebol istý výsledkom diagnostiky alebo účinkami opráv, mal vykonať dlhšiu cestu, testovaciu jazdu sprevádzanú opakovanými kontrolami, alebo ho poučiť ako má ďalej postupovať a reagovať pri výskyte technického problému počas jazdy. Poukázal na skutočnosť, že znalec nemôže hodnotiť postup žalovaného, ani spôsob komunikácie s ním, s týmto sa musí vysporiadať súd, keď znalec hodnotil veci, ktoré presahujú rámec technických vymedzení a vyjadroval sa tak k otázkam, ktoré mu neprislúchajú, pričom svoje pôvodné stanoviská neskôr poprel a negoval, keď jeho pôvodný znalecký posudok a jeho doplnenie sú z vecného hľadiska diametrálne odlišné a odporujú si, pretože v dodatku k znaleckému posudku sa neopiera o fakty ale o nepodložené domnienky a predpoklady (termín je pravdepodobné a pod.), z dôvodu ktorého je potrebné nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. Žalovaný doplnil svoje odvolanie, v ktorom rozšíril odvolací dôvod o ust. § 205 ods. 2 písm. e) O. s. p. a zároveň navrhol vypočuť svedka O.. Z. W. W. J. J. I..J.. k otázke zásadného posúdenia charakteru, či tu bol poznatok o zásadnej vade vozidla v čase, keď vozidlo prevzal, nakoľko táto skutočnosť má zásadný význam pre meritórne rozhodnutie vo veci, pretože zostali nezodpovedané otázky a to, kto teda zapríčinil netesnosť chladiča a prasknutie vložky tretieho valca motora, či to bol on, keď po odjazdení cca 50 km vrátil vozidlo žalovanému do servisu alebo žalovaný, ako autorizovaný servis, ktorý takéto vozidlo s pretrvávajúcim únikom chladiacej kvapaliny dal po oprave do užívania. Uviedol, že napadnutý rozsudok je zmätočný, keď aj napriek argumentácii týkajúcej sa doplnenia znaleckého posudku, ktorým znalec Ing. Šimko zmenil pôvodný znalecký posudok, závery doplneného znaleckého posudku neuviedol vo svojom rozhodnutí, pretože ak znalec v dodatku k znaleckému posudku ustálil, že k prasknutiu bloku motora, resp. vložky tretieho valca motora malo dôjsť medzi prvou a druhou opravou, nie je zrejmé prečo bola vykonaná druhá oprava chladiča, keď fatálnu vadu - prasknutie vložky tretieho valca motora mohol zistiť aj laik, pričom bola viditeľná a ak by bol upozornený na túto vadu, nesúhlasil by s opravou chladiča, ktorá bola neefektívna, z čoho vyplýva, že druhá oprava bola zbytočná, keďže neodstránila rozhodujúcu vadu motorového vozidla a prekážku v jeho užívaní. Žalobca ďalej uviedol, že nesúhlasil s tvrdením uvedeným v napadnutom rozsudku, že si bude riešiť opravu namontovaním použitého motora, ktorý si sám zoženie, nakoľko práve žalovaný mu navrhol, že mu zaobstará použitý motor, k argumentácii súdu prvej inštancie, že používal vozidlo napriek tomu, že pre poškodenie chladiča dochádzalo k úniku kvapaliny, čo malo za následok poškodenie bloku motora poukázal na to, že je to nelogické, pretože od prvého momentu sa na vozidle prejavovala jediná závada, ktorou bol únik chladiacej kvapaliny a nie je ani pravdou, že zakaždým požadoval bezplatnú opravu. K argumentácii znalca v prvom znaleckom posudku o tom, že ak by žalovaný detailne preskúmal všetky nevyhnutné diely, musel by zistiť pochybný, resp. nevyhovujúci technický stav chladiča chladiacej sústavy motora a preto mal byť vymenený tento chladič s prihliadnutím na skutočnosť, že aj po dvoch opravách závada na vozidle pretrvávala, bola výmena hlavy motora nedôvodná, výmena chladiča, ktorá mala byť vykonaná ako prvá z opráv, bola na základe informácií, ktoré v čase podávania znaleckého posudku znalec mal, technicky dôvodná uviedol, že táto argumentácia logiku má aj pri zohľadnení druhého znaleckého posudku. K ďalšej argumentácii znalca v jeho prvom posudku o tom, že je technicky vysoko pravdepodobné, že zakúpil motorové vozidlo s poškodeným blokom motora, pričom nemal možnosť vykonať ohliadku vozidla v čase vypracovania tohto posudku uviedol, že si spomenul, že O.. Z. W., T. Š. Z. J. J. I..J.., T., ako jeden z predchádzajúcich vlastníkov motorového vozidla, mu pri ich náhodnom stretnutí povedal, že neurobil dobre, keď kúpil uvedené vozidlo, pretože on na ňom jazdil a malo prasknutý blok motora z čoho je zrejmé, že túto informáciu musel mať po celý čas aj žalovaný, pretože iba on servisoval toto vozidlo. K tvrdeniu znalca uvedenom v druhom znaleckom posudku, že motorové vozidlo nebolo po vykonaní prvej opravy v prevádzky schopnom stave, čo zistil po odjazdení cca 50 km a preto ho odovzdal na druhú opravu uviedol, že bol spotrebiteľom a úlohou žalovaného, ako značkového servisu, bolo vadu správne identifikovať a odstrániť, avšak žalovaný pochybil, keď mu odovzdal vozidlo v stave, kedy dochádzalo k úniku chladiacej kvapaliny a mal teda, ak to bolo z technického hľadiska potrebné, vykonať dlhšiu skúšobnú jazdu, vadu analyzovať s čím súvisí ďalšie tvrdenie znalca, že prasknutie vložky tretieho valca motora bolo spôsobené nesprávnym prevádzkovaním vozidla pravdepodobne medzi vykonaním prvej a druhej opravy, s čím nesúhlasil z dôvodu, že najazdil s vozidlom 50 km s tým, že je opravené, po skúšobnej jazde a teda za tak krátky čas ho nemohol nesprávne prevádzkovať. K argumentáciám znalca, že ak by bola prasklina na vložke tretieho valca už v čase vykonania prvej opravy, pravdepodobne by ju videl aj svedok Ď., ktorý hlavu motora odmontoval a odniesol na tlakovú skúšku do Zváračského ústavu, technickým dôkazom o tom, že pracovníci žalovaného mohli túto prasklinu spozorovať a ak vymenili hlavu, museli pôvodnú demontovať a voľným okom bolo možné presne tento stav zistiť bez akýchkoľvek prístrojov uviedol, že ak to mohol vidieť pololaik - svedok Ď., tak to mohol a mal vidieť kvalifikovaný technický pracovník žalovaného, a k tomu, že v čase realizácie prvej opravy vozidlo prasknutie vložky tretieho valca motora, ani významnú netesnosť chladiča nevykazovalo, keď diagnostický postup pracovníkov žalovaného v období vykonania prvej a druhej opravy vozidla bol správny a nepriame technické dôkazy potvrdili, že správne zvolil aj postup opráv uviedol, že si znalec odporuje a teda jeho závery sú nepreskúmateľné a tým je nepreskúmateľný aj napadnutý rozsudok, ktorý sa o jeho závery opiera, pretože na inom mieste znalec uvažuje o tom, že vada prasknutého bloku motora bola prítomná už pri prvej oprave. Žalobca k argumentáciám súdu prvej inštancie v napadnutom rozsudku, že znalec v čase vypracovania prvého posudku nemal možnosť vykonať ohliadku jeho vozidla uviedol, že vozidlo sa nachádzalo a stále sa nachádza u neho a preto táto okolnosť nemôže ísť na jeho ťarchu, ale na ťarchu žalovaného a k tomu, že motorové vozidlo nemalo v čase vykonania prvej opravy u žalovaného najazdených cca 153.000 km ale pravdepodobne 200.000 až 250.000 km poukázal na to, že bolo povinnosťou žalovaného do prijímacieho protokolu uviesť stav tachometra, t. j. počet kilometrov, pričom sa neskúmal dôvod, prečo tak žalovaný neurobil. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobu, ktoré mu bolo doručené dňa 01. 03. 2016, nevyjadril. 4. Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a navrhol napadnutý rozsudok v tejto časti zmeniť a uložiť žalovanému (správne žalobcovi, pozn. odvolacieho súdu) povinnosť zaplatiť mu trovy konania vo výške 2.088 eur. Uviedol, že mal v konaní plný úspech a teda má nárok na nahradenie účelne vynaložených nákladov v plnej výške, pričom účelnosť vynaložených nákladov na expertízu listinných dôkazov a záverov znaleckého posudku č. 46/2010 je daná tým, že na jej základe úspešne rozporoval uvedený znalecký posudok, resp. inicioval jeho doplnenie, keď závery doplneného znaleckého posudku sú zásadným spôsobom odlišné od záverov pôvodného znaleckého posudku. Poukázal na skutočnosť, že nedisponoval dostatočnými odbornými znalosťami na komplexné rozporovanie pôvodného znaleckého posudku a musel preto osloviť organizáciu, ktorá takýmito znalosťami disponuje a je rovnocenná vyhotovovateľovi pôvodného znaleckého posudku, t. j. je oprávnená na poskytnutie znaleckého posudku, keď expertíza bola vyhotovená znaleckou organizáciou pre odbor doprava cestná, obchodnou spoločnosťou SLOVDEKRA s. r.o., IČO: 31 324 797, Polianky č. 19, Bratislava, ktorej obsahom bolo poskytnutie konzultácií a vypracovanie stanovísk a návrhu riešenia v predmetnom konaní, ako aj posúdenie príčiny poškodenia motorového vozidla žalobcu, za ktorú zaplatil na základe faktúry č. XXXXXXXX sumu 2.088 eur. 5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného, ktoré mu bolo doručené dňa 04. 03. 2016, nevyjadril. 6. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 380 ods. l zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 378 ods. l C. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvej inštancie nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 1. decembra 2016 podľa § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli právny zástupca žalobcu a žalovaný upovedomení zákonným spôsobom. 7. K bodu I. a II. výrokovej časti rozsudku: Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účinný do 30. 06. 2016) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). 8. Z obsahu žaloby, ktorej zmena bola pripustená uznesením zo dňa 05. 10. 2007, č. k. 9C/205/2006 - 67 vyplýva, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 4.404,57 eur s príslušenstvom (132.692,- Sk) oproti povinnosti žalobcu vydať v lehote 14 dní žalovanému hlavu valca motora a chladič namontované žalovaným do osobného motorového vozidla žalobcu zn. R. J. I., L.: T. XXX T. z dôvodu, že žalovaný vykonal všetky opravy na uvedenom motorovom vozidle zbytočne, nakoľko pred prvou opravou nediagnostikoval skutočnú vadu vozidla, ktorá sa vyskytla znova, a ktorú diagnostikoval žalovaný až po poslednom prevzatí motorového vozidla do opravy, pričom zaplatil za opravy, ktoré vady vozidla neodstránili a nesúviseli s nimi. 9. V posudzovanej veci súd prvej inštancie za účelom posúdenia vád na motorovom vozidle žalobcu nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom Ing. Igorom M. Šimkom z odboru doprava cestná, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 46/2010 (č. l. 90 spisu), v ktorom okrem iného konštatoval, že na základe podkladov, ktoré mal k dispozícii v čase podávania znaleckého posudku, postup žalovaného pri diagnostikovaní a následnom odstraňovaní udávaných závad na motorovom vozidle žalobcu, nebol správny, na návrh žalovaného, s ktorým žalobca súhlasil, doplnil znalec uvedený znalecký posudok o Dodatok č. 13/2014 (č. l. 249 spisu), v ktorom o. i. uviedol, že doplnenie dokazovania prinieslo nové technické poznatky, ktoré poskytli úplne iný pohľad na daný problém a nepriame technické dôkazy potvrdili, že za novo zistených okolností bol správny žalovaným zvolený postup opráv na motorovom vozidle a z dôvodu, že znalec vypracoval dva odlišné znaleckého posudky, bol na návrh žalobcu vypočutý v konaní. 10. Odvolací súd k návrhu žalobcu v podanom odvolaní, že navrhuje nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, keďže pôvodný znalecký posudok a jeho doplnenie sú diametrálne odlišné, nakoľko sa znalec v dodatku k znaleckému posudku opiera o fakty, alebo nepodložené domnienky a predpoklady uvádza, že ust. § 120 ods. 4 O. s. p., účinné do 30. 06. 2016, ukladalo účastníkom povinnosť predložiť alebo označiť dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, inak na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr neprihliadne, o čom musí účastníka poučiť, pričom súd prvej inštancie si túto povinnosť splnil a poučil žalobcu podľa uvedeného ustanovenia v písomnom poučení, ktoré bolo doručené jeho právnemu zástupcovi dňa 07. 03. 2007 (č. l. 40 spisu), pretože bol zastúpený v konaní advokátom a poučil ho aj o jeho procesných právach a povinnostiach podľa § 115a ods. 1, 2 O. s. p. v predvolaní na pojednávanie dňa 13. 08. 2012, ktoré prevzal žalobca dňa 31. 07. 2012 a jeho právny zástupca dňa 31. 07. 2012 (č. l. 194 spisu). 11. Z uvedeného je zrejmé, že strana sporu môže označiť alebo predložiť dôkazy pred odvolacím súdom za splnenia podmienky, že ich nemohla predložiť bez svojej viny v konaní pred súdom prvej inštancie, avšak v posudzovanej veci žalobca navrhol vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania až v odvolacom konaní, pričom neuviedol a ani nepreukázal, že by uvedený dôkaz nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej inštancie, z dôvodu ktorého odvolací súd podľa § 205a ods. 1 O. s. p. na tento dôkaz neprihliadol, keď navyše žalobca v doplnení odvolania uviedol ďalší odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. e/ O. s. p.) a zároveň žiadal vypočuť ďalšieho svedka O.. Z. W., čo je neprípustné podľa § 205 ods. 3 O. s. p. 12. Odvolací súd zároveň poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 03. 2008, sp. zn. 5M Cdo/4/2007, podľa ktorého nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočností alebo dôkazov bez viny účastníka občianskeho súdneho konania treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, t. j. situáciu, keď účastník konania nemohol bez svojej viny skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo predložiť, pretože o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia. Procesným uplatnením treba pritom rozumieť podanie účastníka, ktorým takú skutočnosť alebo dôkaz označil pre účely jeho zaobstarania, vykonania a vyhodnotenia. 13. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. S poukazom na citované ustanovenia a za stavu, keď súd prvej inštancie v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a stranami sporu navrhnutých dôkazov, a keď žalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn. že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. 15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 16. K bodu III. výrokovej časti rozsudku: Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účinný do 30. 06. 2016, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. 17. Z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa citovaného zákonného ustanovenia, je vždy povinný skúmať účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom v spore, ako i skutočnosť, či nie sú splnené podmienky pre postup podľa § 150 O. s. p.; nie je rozhodujúce, či je tomu tak pri uplatňovaní práva alebo jeho bránení. Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. 18. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že odôvodnenie rozsudku v časti o náhrade trov konania nemá náležitosti podľa § 167 ods. 2 a § 169 ods. 1 O. s. p., je nepreskúmateľné, keď sa súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia odôvodnením výroku o trovách konania právne relevantným spôsobom vôbec nevysporiadal. 19. Povinnosťou prvoinštančného súdu totiž bolo uviesť právne dôvody, pre ktoré nepriznal žalovanému náhradu trov, keď samotné konštatovanie, že trovy konania sú neúčelné a nehospodárne je nedostatočné, pretože neuviedol konkrétne dôvody prečo považoval výdavky žalovaného za faktúru č. XXXXXXXX na sumu 2.088 eur vyhotovenú obchodnou spoločnosťou SLOVDEKRA s. r.o., IČO: 31 324 797, Polianky č. 19, Bratislava, ktorá žalovanému poskytla konzultáciu a vypracovala stanovisko a návrh riešenia v predmetnom konaní za zbytočné. 20. Podľa § 157 ods. 2 O. s. p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie v čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, príp. iný účastník konania stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 21. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutí je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. 22. Odvolací súd vzhľadom na absenciu vecného odôvodnenia výroku, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania žalovaného, rozsudok prvoinštančného súdu zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. a vec mu vrátil podľa § 391 ods. 1 C. s. p. na ďalšie konanie, v ktorom bude povinnosťou súdu opätovne o náhrade trov rozhodnúť a svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodniť. 23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).