Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/278/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206206119 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1206206119.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobcu: X.. V. D. E. W. R. Í. J. , bytom D., N. U. Č.. XX, zastúpený JUDr. Jaroslavom Fridrichom, advokátom v Bratislave, Moyzesova č. 8, P.O. BOX 171, proti žalovaným: X.. S. S. O. R. Č. Í. J. V. C. Á. , bytom D., I. Č.. X/A, X.. N.. K. J. B. J. B. Č. J. V. C. Á. , bytom D., C. Č.. XX, zastúpená JUDr. Antonom Blahom, advokátom v Bratislave, Nám. SNP č. 22, pracovisko Bratislava, Mickiewiczova č. 6, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 26. marca 2012, č.k. 20 C 69/2006-254, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 26. marca 2012, č.k. 20 C 69/2006-254, p o t v r d z u j e . II. Žalovaným v I., II. rade p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II. rozsudkom (v poradí druhým) zo dňa 26.3.2012, č.k. 20 C 69/2006-254, žalobu zamietol. Ňou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 27.4.2005 medzi žalovaným v X.. W. S. Š. (právnym predchodcom žalovanej v I. rade S. S.J.) a žalovanou v II. rade N.. K. J.B., predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - garáži č. X, nachádzajúcej sa na C. ulici č. XX v D. vo výmere XX,XX m2, v bytovom dome súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXXX/XXX, XXXXX/XXX, zapísanej na LV č. XXXX pre okres D. X.., Obec D.-K..Č.. W., katastrálne územie T.. 2. Rozsudkom (v poradí prvým) zo dňa 24.4.2007, č.k. 20 C 69/2006-106, určil, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými v I. rade (právnym predchodcom žalovanej v I. rade S. Š.) a v II. rade dňa 27.4.2005, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - garáži č. X, nachádzajúcej sa na C. B. Č.. XX C. D. vo výmere XX,XX m2, súpisné č. XXXX, na parcele č. XXXXX/XXX, XXXXX/ XXX, zapísanej na LV č. XXXX, je neplatná; žalovanému v I. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 3.000,-- Sk a trovy právneho zastúpenia v sume 14.570,50 Sk na účet jeho právneho zástupcu; žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovanej v II. rade nepriznal. Dôvodil ustanovením § 80 písm. c/ O.s.p., § 3 ods. l, ods. 2, § 39 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že žalobca preukázal vo veci naliehavý právny záujem na určení neplatnosti daného právneho úkonu. 3. Na odvolanie žalovaných v I., II. rade Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.4.2009, č.k. 2 Co 5/2008-154, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (v poradí prvý) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvej inštancie, že dostatočne neskúmal a riadne neodôvodnil záver o tom, že na strane žalobcu je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, ktorú povinnosť súdu uložil skúmať v ďalšom konaní, ako aj skutočnosť, či žalovaný v I. rade bol v konaní riadne zastúpený. 4. Pôvodne označený žalovaný v I. rade S. Š. zomrel dňa X.X.XXXX. Dedičské konanie po ňom bolo uznesením Okresného súdu Bratislava IV. zo dňa 21.9.2010, sp.zn. 65 D 145/2009, Dnot 20/2009, zastavené z dôvodu, že poručiteľ zomrel bez zanechania majetku (§ 175h ods. l O.s.p.). Ďalej už konal s dcérou poručiteľa S. S.; hoci dedičstvo odmietla, nestalo sa tak v súlade so zákonom, a preto takéto odmietnutie dedičstva nemohlo vyvolať žiadne právne následky. Konal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej v I. rade (§ 101 ods. 2 O.s.p.), keď svoju neprítomnosť neospravedlnila, nežiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. 5. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní vykonal, doplnil dokazovanie, majúc pritom na zreteli právny názor odvolacieho súdu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav veci. Dňa 25.11.2003 uzavrel žalobca s právnym predchodcom žalovanej v I. rade S. Š. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej S. Š.J. požičal peniaze v sume 210.000,-- Sk, ktorú pôžičku mal dlžník vrátiť do 31.12.2003. Zmluvné strany sa v článku III. zmluvy o pôžičke dohodli, že na zabezpečenie pohľadávky dáva dlžník do zálohy garáž č. X na C. ulici č. XX-XX v D., vo výmere XX,XX m2, nachádzajúcu sa na Q.. podlaží obytného domu súpisné č. X..XXXX, postaveného na parcele č. XXXXX/XXX O. XXXXX/XXX, vedené v LV č. XXXX pre okres D. X.., Obec D.-K..Č.. W., katastrálne územie T.. V čl. IV. sa zmluvné strany dohodli, že v prípade, ak dlžník nevráti pôžičku veriteľovi v dohodnutej dobe splatnosti, prejde vlastnícke právo ku garáži na veriteľa (v prejednávanej veci žalobcu). Dlžník sa zároveň zaviazal, že bez písomného súhlasu veriteľa nevykoná žiadne opatrenia smerujúce ku zmene alebo k zrušeniu jeho záväzku. Dňa 12.11.2004 medzi právnym predchodcom žalovanej v I. rade (S. Š.) a žalovanou v II. rade bola uzavretá kúpna zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru; jej predmetom bola vyššie označená garáž spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu súpisné č. XXXX patriaceho ku garáži č. X o veľkosti podielu XXXX/XXXXXX za dohodnutú kúpnu cenu 230.000,-- Sk. Vklad vlastníckeho práva bol povolený katastrálnym úradom dňa 27.4.2005 pod č. C.- XXXX/XX. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 4.10.2007, č.k. 10 C 202/2004-89, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.11.2007, bola žalovanému S. Š. uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi X.. V. D. sumu 210.000,-- Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne od 1.1.2004 až do zaplatenia a náhradu trov konania (titulom vrátenia pôžičky peňazí na základe zmluvy o pôžičke uzavretej medzi stranami sporu dňa 25.11.2003). Otázkou nedostatku procesného zastúpenia žalovaného v I. rade v zmysle pokynov odvolacieho súdu sa už nezaoberal, nakoľko jeho smrťou vada zastúpenia odpadla. 6. Rozsudok odôvodnil ustanovením § 80 písm. c/ O.s.p. Skutkovo dôvodil tým, že naliehavý právny záujem na určení je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Určujúci návrh je teda prostriedkom ochrany právneho postavenia žalobcu skôr, ako bolo jeho právne postavenie porušené. Cieľom je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany smerujúce k dosiahnutiu zmeny právneho postavenia žalobcu. V prípade, ak došlo k porušeniu práva, je namieste žaloba na plnenie. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy žalobca videl v tom, že určením neplatnosti spornej zmluvy by sa stal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, čím sa zlepší jeho právne postavenie a môže byť uspokojená jeho existujúca pohľadávka; tiež v tom, že tento sa týka akéhokoľvek právneho postavenia uplatňujúceho určujúci návrh, pričom určením neplatnosti právneho úkonu chce žalobca dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky, ktorú má voči právnemu predchodcovi žalovanej v I. rade a bez takéhoto určenia by bolo jeho právo ohrozené a uspokojenie pohľadávky by mohlo byť zmarené. Týmto určením dôjde k posilneniu jeho právneho postavenia a zároveň takéto určenie bude mať i preventívny charakter, ktorým sa zabráni možným ďalším sporom. 7. Súd prvej inštancie dôvodil, že naliehavý právny záujem nie je daný tam, kde už došlo k porušeniu práva a je možné žalovať na splnenie povinnosti, ktorá z porušenia práva vyplýva. Prakticky teda neprichádza do úvahy výlučná určovacia žaloba na neplatnosť zmluvy jedného z účastníkov zmluvy v prípadoch, kedy došlo k vzájomnému plneniu a kde je možné žalovať o vzájomné vrátenie plnenia. Keďže v danom prípade nie je daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy čo i len jedného účastníka zmluvy, keďže na základe spornej zmluvy došlo nielen k prevodu vlastníckeho práva, ale aj k plneniu zo strany žalovanej v II. rade (zaplatenie kúpnej ceny v sume 230.000,-- Sk), potom je vylúčený i naliehavý právny záujem tretej osoby na určení neplatnosti zmluvy. Nesúhlasil s tvrdením žalobcu v tom, že naliehavý právny záujem u neho daný je, keďže tento sa týka akéhokoľvek právneho postavenia uplatňujúceho určujúci návrh. Naliehavý právny záujem na určení v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. je daný, ak je tu aktuálny stav právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý ohrozuje právne postavenie žalobcu a iným právnym prostriedkom ho nie je možné odstrániť, pričom v niektorých prípadoch právny prostriedok v zmysle žaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p. účinnejšie než iné procesné prostriedky vystihuje obsah a povahu daného právneho vzťahu. O takýto vzťah sa jedná vtedy, ak rozhodnutie súdu môže zabezpečiť určitosť, istotu a jasnosť právnych vzťahov medzi účastníkmi, medzi ktorými až do tejto doby bola existencia právneho vzťahu neurčitá, neistá a nejasná. 8. Žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, ktorej účastníkom nebol, nakoľko určením neplatnosti zmluvy, ktorej sa domáha v tomto konaní, sa nedosiahne zmena jeho právneho postavenia; nestane sa vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom kúpnej zmluvy (na nadobudnutie vlastníckeho práva žalobcom neexistuje žiaden právny titul). Jeho právne postavenie by sa nezmenilo ani vtedy, ak by sa vlastníkom spornej nehnuteľnosti stal právny predchodca žalovanej v I. rade, keďže po jeho smrti by sa sporná nehnuteľnosť musela stať predmetom dedičského konania a žalobca by sa mohol domáhať svojho nároku jedine voči dedičom, ktorí by zodpovedali za záväzky poručiteľa do výšky nadobudnutého dedičstva. Určením neplatnosti zmluvy sa taktiež nedosiahne ani uspokojenie jeho existujúcej pohľadávky, pričom pokiaľ si právny predchodca žalovanej v I. rade nesplnil svoj záväzok, ktorý mu vyplýval zo zmluvy o pôžičke uzavretej so žalobcom, mohol sa domáhať priznania svojho nároku žalobou na plnenie, čo sa nepochybne aj stalo vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 10 C 202/2004. Pokiaľ mal za to, že právny predchodca žalovanej v I. rade pri uzatváraní zmluvy so žalovanou v II. rade konal v úmysle ukrátiť ho ako veriteľa, potom sa mohol domáhať odporovateľnosti právneho úkonu. V zmysle ustálenej judikatúry súdov v prípade, ak veriteľ nevyužije svoje právo odporovať právnemu úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka, nemôže ten istý výsledok dosiahnuť námietkou rozporu právneho úkonu s dobrými mravmi. Dobrými mravmi sa rozumie súbor mimoprávnych pravidiel chovania, ktoré sú vlastné všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi a nemajú povahu právnych noriem. Právne úkony urobené v úmysle ukrátiť veriteľa v súlade so zákonom nie sú, v dôsledku čoho sú, v závislosti na konkrétnych okolnostiach, buď neplatné pre rozpor s účelom zákona alebo pre jeho obchádzanie (§ 39 Občianskeho zákonníka), alebo síce platné, avšak odporovateľné (§ 42a Občianskeho zákonníka). Pre posúdenie, o ktorý z týchto následkov sa v konkrétnom prípade jedná, je rozhodujúce, či právny úkon v úmysle ukrátiť veriteľa uzatvárali obaja účastníci zmluvy alebo len dlžník; v prvom prípade ide o neplatný právny úkon, v druhom prípade o úkon odporovateľný. V prejednávanej veci skutočnosť, že žalovaná v II. rade uzatvorila kúpnu zmluvu s právnym predchodcom žalovanej v I. rade v úmysle ukrátiť uspokojenie pohľadávky veriteľa a zmariť tým vymoženie žalobcovej pohľadávky nebola nielenže preukázaná, ale žalobcom ani tvrdená. 9. O náhrade trov konania žalovaným v I., II. rade súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. l O.s.p. v spojení s § 224 ods. 3 O.s.p. Žalovaná v I. rade si náhradu trov konania neuplatnila, a tak jej túto nepriznal. Žalovanej v II. rade priznal náhradu trov konania v sume 758,90 € pozostávajúcej z trov právneho zastúpenia a v sume 99,58 € pozostávajúce z iných trov; ich výšku, dôvodnosť, platobné miesto súčasne podrobne odôvodnil. 10. Proti tomuto rozsudku (v poradí druhému) podal včas odvolanie žalobca dôvodiac ustanovením § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/, f/ O.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; príslušný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Súd nedostatočne ustálil skutkový stav veci, ním zistený skutkový stav nemohol byť podkladom pre rozhodnutie, a tak bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Súd nevykonal ani všetky dôkazy, ktoré účastníci navrhli vykonať; nesprávne právne posúdil otázku jeho naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nebytovému priestoru. Rozsudok je nepresvedčivý, neobsahuje dostatočné odôvodnenie; v tejto súvislosti zdôraznil nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 36/2010. Z napadnutého rozsudku nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, preto súd porušuje jeho základné právo na spravodlivé súdne konanie. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť ako rozsudok vo výroku vecne nesprávny; žiadal náhradu trov odvolacieho konania. 11. Žalovaná v I. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Žalobca v odvolaní uvádza, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku naliehavého právneho záujmu. Uvádza len dôvody, prečo neprichádza do úvahy obrana žalobcu postupom podľa ustanovenia § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka, ale neuvádza skutočnosti, ktorými by naliehavý právny záujem na rozhodnutí veci preukazoval. Pri určovacej žalobe podľa § 80 písm. c/ O.s.p. súd najskôr skúma, či na určení neplatnosti právneho úkonu má žalobca naliehavý právny záujem a až keď zistí, že naliehavý právny záujem na veci má, vykonáva dokazovanie na zistenie skutkového stavu potrebného na posúdenie dôvodnosti žaloby. Keďže súd prvej inštancie mal za to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti ním označeného právneho úkonu, bolo by vykonávanie dokazovania vytýkané žalobcom nadbytočné, a teda nehospodárne. 12. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej v I. rade k jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvej inštancie nevyjadril. 13. Žalovaná v II. rade sa k odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie, k vyjadreniu žalovanej v I. rade k odvolaniu žalobcu, nevyjadrila. 14. Odvolací súd opätovne preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. l C.s.p. (zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok), ktorým bol s účinnosťou od 1.7.2016 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.)], túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. l C.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať, dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Podmienky, za ktorých rozhodol súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom, okolnosti, ktoré tomu predchádzali, náležitosti napadnutého rozsudku, odvolania, ale posúdil podľa Občianskeho súdneho poriadku. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 16. novembra 2016 (§ 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. 15. Rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 387 ods. l, ods. 2 O.s.p.). Akékoľvek dôvody uvádzané odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku by bolo len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Pre správnosť dôvodov napadnutého rozsudku odvolací súd považuje za potrebné ešte zdôrazniť nasledovné. 16. Osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku vo výroku o náhrade trov konania, keďže vecnú a právnu správnosť rozsudku v uvedenom rozsahu odvolateľ vôbec nenamietal. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou (do 30.6.2016 návrhom na začatie konania), a teda odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. Dôvody odvolania dané neboli. 17. V konaní zostala nespornou zmluva o poskytnutí bezúročnej pôžičky peňazí v sume 210.000,-- Sk žalobcom právnemu predchodcovi žalovanej v I. rade S. Š., čas jej vrátenia. Záložné právo, ktorým bola zabezpečená pohľadávka žalobcu, nebolo zapísané v katastri nehnuteľností. Rovnako nebolo sporné to, že dlžník za svojho života nehnuteľnosť, ktorou ručil vrátenie pohľadávky žalobcu, predal žalovanej v II. rade; na vrátenie pôžičky peňazí bol zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 4.10.2007, č.k. 10 C 202/2004-89, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.11.2007. Zhodne so súdom prvej inštancie aj odvolací súd dôvodí, že na určení neplatnosti právneho úkonu, ktorým právny predchodca žalovanej v I. rade predal predmetnú nehnuteľnosť žalovanej v II. rade (predmet zálohu), žalobca nemal a nemá naliehavý právny záujem (§ 80 písm. c/ O.s.p.). Nikdy nebol vlastníkom danej nehnuteľnosti, jeho právne postavenie by sa nijako nezmenilo. Keďže žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu spôsobom uloženým v ustanovení § 80 písm. c/ O.s.p., súd prvej inštancie správne v konaní o nároku žalobcu vo veci samej už nepokračoval. 18. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie správnym smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery, riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu už vo veci vysloveným, vec rozhodol správne aj po právnej stránke. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. V ňom dal súd prvej inštancie jasnú a presvedčivú odpoveď na podstatnú otázku, prečo žalobe nevyhovel. Dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo. V konaní sa nevyskytla žiadna vada, takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať (§ 212 ods. 3 O.s.p.). 19. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany sporu nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (II. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). 20. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 21. Žalovaným v I., II. rade úspešným aj v tomto odvolacom konaní v celom rozsahu odvolací súd priznal náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %; o ich výške rozhodne súd prvej inštancie (§ 396 ods. l, § 255 ods. l, § 262 ods. l, ods. 2 C.s.p.). 20. V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). 21. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).