Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/345/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206206783 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Hajdínová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1206206783.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov senátu JUDr. Michaely Královej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: I. G. D. J. D. U. E. Q. I. Á. , bytom S. J. I., K. Č.. XXX, zastúpená JUDr. Branislavom Jurgom, advokátom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa č. 24, proti žalovanému: T. K., a.s., Bratislava, Karadžičova č. 17, IČO: 31 383 408, o zaplatenie sumy 178.563,-- Sk (5.927,20 €), s príslušenstvo, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 26. júna 2012, č. k. 12 C 217/2006-508, takto r o z h o d o l : I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 26. júna 2012, č.k. 12 C 217/2006-508, p o t v r d z u j e . II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 26.6.2012, č.k. 12 C 217/2006-508, žalobu zamietol; žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 687,43 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku; žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu prvej inštancie náhradu trov konania v sume 371,78 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobou podanou na súde prvej inštancie dňa 28.3.2006 sa žalobkyňa domáhala zaplatenia sumy 178.563,-- Sk (5.927,20 €) spolu s príslušenstvom, ktorej sume zodpovedá oprava (havarovaného) osobného motorového vozidla zn. N. X., EČV: K.-XXXBG, ktoré patrilo jej. So žalovaným dňa 5.12.2005 uzavrela poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na poistenie daného motorového vozidla pre prípad havárie, krádeže a úrazu; dohodnutá poistná suma bola 830.000,-- Sk, dohodnutá spoluúčasť žalobkyne vo výške 5 % minimálne 5.000,-- Sk. Dňa 13.12.2005 o 19.15 hod. v katastrálnom území E. N. došlo k dopravnej nehode, pri ktorej na poistenom motorovom vozidle zn. N. X., EČV: K.-XXXBG, bol poškodený predný nárazník, predné čelo, obe predné svetlá, chladič, predná kapota, oba predné blatníky s konštatovaním možného poškodenia motora; dopravná nehoda bola zdokumentovaná záznamom o dopravnej nehode zo dňa 13.12.2005 príslušníkom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne. Žalobkyňa oznámila škodovú udalosť žalovanému písomným oznámením o poistnej udalosti zo dňa 19.12.2005, čo potvrdil žalovaný žalobkyni listom zo dňa 2.1.2006 a zostala u neho vedená pod č. XXXXXXXXXX. Rozsah poškodenia motorového vozidla zistil likvidátor žalovaného obhliadkou poisteného motorového vozidla a zaznamenal v zápise o poškodení vozidla a došetril následnou obhliadkou, ktorej výsledok zaznamenal v zápise o poškodení vozidla zo dňa 22.12.2005. Žalobkyňa si nechala poistené motorové vozidlo opraviť, náklady na jeho opravu predstavovali na základe faktúr č. XXX/XX/XXXX, Č.. XXX/ XX/XXXX, a dvoch príjmových dokladov zo dňa 9.1.2006, sumu 187.961,30 Sk, ktorú sumu žalobkyňa uhradila v hotovosti a žalovaného vyzvala na jej preplatenie, po odrátaní spoluúčasti, listom zo dňa 9.1.2006 a opätovne zo dňa 9.2.2006; spoluúčasť žalobkyne vo výške 5 % z uvedenej sumy predstavuje sumu 9.398,-- Sk. Žalovaný jej nárok vo výške 178.536,-- Sk (187.961,30 Sk - 9.398,-- Sk) neuznal dôvodiac, že škodovú udalosť vybavuje ako bezpredmetnú, t.j. bez nároku na poistné plnenie, pretože nie je možné spoľahlivo a objektívne potvrdiť, že škoda na motorovom vozidle žalobkyni vznikla v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou, tiež že žalobkyňa pri uzatváraní poistnej zmluvy nepravdivo odpovedala na jeho otázky tvrdením, že motorové vozidlo nebolo pred poistením poškodené. Vyslovil tiež pochybnosti o právnom základe nároku žalobkyne ako poistenej na poistné plnenie, nakoľko nebolo preukázané, že ku škodovej udalosti došlo spôsobom a v rozsahu tak, ako to uviedla žalobkyňa. 2. Súd prvej inštancie tak rozhodol po tom, ako mal z vykonaného dokazovania preukázaný nasledovný skutkový stav veci. Dňa 5.12.2005 strany sporu uzavreli poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie pre prípad havárie, krádeže a úrazu motorového vozidla typu N. X., EČV: K.- XXXBG. Podľa oznámenia o poistnej udalosti žalobkyňou zo dňa 19.12.2005 doručenou žalovanému dňa 27.12.2005 sa dopravná nehoda mala stať dňa 13.12.2005 o 19.15 ho v katastrálnom území Obce E. N., v dôsledku ktorej bolo poškodené motorové vozidlo typu N. X., EČV: K.-XXXBG. K dopravnej nehode malo dôjsť tak, že motorové vozidlo idúce pred motorovým vozidlom žalobkyne pribrzdilo, pričom vodič motorového vozidla žalobkyne nestihol dobrzdiť a narazil mu do kufra. Pri vykonávaní prešetrenia žalovaný zistil skutočnosti, na základe ktorých listom zo dňa 11.4.2006 žalobkyni oznámil, že škodovú udalosť vybavuje ako bezpredmetnú, t.j. bez nároku na poistné plnenie, pretože nie je možné spoľahlivo a objektívne potvrdiť, že škoda na motorovom vozidle žalobkyne vznikla v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Zistil tiež, že žalobkyňa pri uzatváraní poistnej zmluvy nepravdivo odpovedala na jeho otázky tvrdením, že motorové vozidlo nebolo pred poistením poškodené. Tým žalobkyňa porušila zmluvnú povinnosť odpovedať pravdivo pri uzatváraní poistenia, a preto aj z tohto dôvodu žalovaný využil svoje zmluvné právo odmietnuť plnenie. V konaní vedenom na Krajskom súde Bratislava pod sp.zn. 2 Co 258/2009 bola riešená identická právna otázka zmluvnej voľnosti zmluvných strán pri uzatváraní poistnej zmluvy, a v rozsudku zo dňa 12.3.2012 sa stotožnil s námietkou žalovaného v tom, že v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie absentuje právne posúdenie práva žalovaného (poisťovne) neposkytnúť poistné plnenie z dôvodu uvedenia do omylu zo strany žalobkyne. Vyslovil, že súd prvej inštancie sa musí pri rozhodovaní vyporiadať aj s otázkou práva žalovaného odmietnuť poistné plnenie podľa čl. 6 poistných podmienok s poukazom na čl. 8 bod 15 písm. c/ poistných podmienok. Z obsahu spisu zostalo nepochybné, že žalobkyňa uviedla žalovaného do omylu v otázke poškodenia motorového vozidla zn. N. X., EČV: K.-XXXBG boli pred uzatvorením poistnej zmluvy medzi stranami sporu vykonané rozsiahle opravy, resp. výmeny, karosárskych dielov na celej prednej časti vozidla, vrátane skeletu karosérie, nosníkov a strechy. V prípade že by bol žalovaný pravdivo informovaný o týchto skutočnostiach, poistnú zmluvu so žalobkyňou by nebol uzavrel. Overovacia stanica THG Trenčín listom zo dňa 22.6.2007, doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.6.2007, potvrdila, že objednávateľom kontroly pôvodnosti predmetného motorového vozidla bola žalobkyňa I. G., pričom bola zistená oprava dielov motorového vozidla. Zároveň overovacia stanica THG Trenčín predložila "Stanovisko k vykonaným opravám", ktoré bolo súčasťou výstupu pre žalobkyňu, z ktorého vyplýva, že motorové vozidlo bolo pred uzatvorením poistnej zmluvy poškodené (nárazník predný, blatník ľavý predný, blatník pravý predný, dvere pravé predné, kapota predná, čelo predné-maska, skelet karosérie, nosníky karosérie, strecha, sklá, čelné sklo) a žalobkyňa touto skutočnosťou o poškodení motorového vozidla disponovala. Táto skutočnosť je ale v rozpore s tvrdením svedka S. G., syna žalobkyne, že overovacia stanica THG Trenčín neinformovala o poškodení motorového vozidla. Súd zdôraznil, že overovacia stanica THG Trenčín túto skutočnosť žalobkyni oznámila dňa 5.12.2005, teda v deň, kedy bola uzavretá poistná zmluva medzi stranami sporu, a teda žalobkyňa disponovala jej výstupom v deň podpisu poistnej zmluvy medzi stranami sporu. Povinnosťou žalobkyne v zmysle čl. 6 písm. a/ Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel pre prípad havárie, krádeže a úrazu bolo bez zbytočného odkladu toto písomne oznámiť poisťovni, čo ale žalobkyňa neurobila. Zo strany poisťovne tak bolo možné odmietnuť poistné plnenie podľa čl. 8 bod 15 písm. c/ Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel pre prípad havárie, krádeže a úrazu. Žalovaný vykonal po ohlásení poistnej udalosti šetrenie (svedok F.. N. P., zamestnanec vo funkcii interného kontrolóra) a zistil nasledovné. V snahe kontaktovať žalobkyňu telefonoval na telefónne číslo uvedené na poistnej zmluve, komunikoval so synom žalobkyne S. G., ktorý potvrdil, že motorové vozidlo bolo dovezené poškodené z Rakúska, v januári 2006 vo forme faxu mu zaslal faktúru od predajcu v Rakúsku, čo dokazuje autenticitu dokladu aj z časového hľadiska. Na doklade je tiež uvedené ". K.. P.Š., čo vzniklo pri fonetickom prepise zrejme na základe toho, že sa svedok F.. N. P. predstavil v rámci telefonického rozhovoru. Nie je možné, aby svedok F.. N. P. získal tieto dokumenty od niekoho iného, než od toho, kto bol priamym aktérom udalosti. Dožiadaným súdom v Rakúskej republike Bezirksgericht Graz - Ost bol vypočutý svedok E. A. - majiteľ predajne automobilov, kde predmetné motorové vozidlo N. X. bolo zakúpené; zostalo nepochybné, že už v septembri 2005 (dňa 8.9.2005) bola vystavená faktúra na meno žalobkyne za účelom kúpy motorového vozidla značky N. X., EČV: K.-XXXBG. Svedok E. A. uviedol, že vozidlo bolo odpredané kupujúcemu F. O., zmluvu uzatvoril (so svedkom) F. O., ktorý za vozidlo uhradil sumu 5.000,-- €, následne tiež bola faktúra vystavená na meno G. I.. Svedok F. O. si nepamätal, s kým bol v Rakúsku v Meste Graz zakúpiť motorové vozidlo zn. N. X.. Pamätal si, že bolo poškodené, nevedel uviesť, komu toto motorové vozidlo predal a nevedel sa vyjadriť k otázke, prečo prvá faktúra o odkúpení osobného motorového vozidla zn. N. X. bola vystavená na jeho meno a následne s tým istým dátumom bola vystavená ďalšia faktúra na meno I. G.. Z kúpnej zmluvy o odkúpení motorového vozidla od E. A. na meno F. O. nepochybne vyplýva, že sa jednalo o masívne poškodené motorové vozidlo neschopné jazdy a vozidlo bolo bez dopravnej bezpečnosti; poškodenie osobného motorového vozidla bolo spôsobené nehodou, pričom bezpečnosť v doprave bola uvádzaná ako nezaručená. V tejto súvislosti súd prvej inštancie zdôraznil výpoveď svedka S. G., syna žalobkyne I. G., žalobkyne, kde obaja uviedli, že osobné motorové vozidlo zn. N. X. zakúpili tak, že v mesiaci november 2005 reagovali na inzerát v M. a následne išli motorové vozidlo obhliadnuť niekde v okolí Topoľčian, ktoré súd vyhodnotil ako účelové tvrdenie aj z ďalšieho dôvodu, že obaja zhodne tvrdili, že nevedeli o tom, že motorové vozidlo bolo pred poistením poškodené. Svedok S. G. pri výsluchu pred súdom prvej inštancie si nevedel ani spomenúť na meno osoby, ani na bydlisko osoby, od ktorej motorové vozidlo kúpil i napriek tomu, že vedel, že motorové vozidlo bolo dovezené z Rakúska ako poškodené; na pojednávaní uviedol, že zrejme majiteľ je nebohý. V konaní zostalo nepochybné, že na motorové vozidlo bola vystavená faktúra na meno žalobkyne ešte pred jeho dovezením na Slovensko, a preto tvrdenie žalobkyne o kúpe a obhliadke motorového vozidla súd prvej inštancie považoval za nepravdivé a vykonštruované, ktoré preukazuje o vedomosti žalobkyne, ako i svedka, že osobné motorové vozidlo zn. N. X., EČV: K.-XXXBG, ešte pred poistením bolo poškodené. Žalovaný vzhľadom na to, že sa nedalo spoľahlivo a objektívne zistiť všetky skutkové okolnosti v súvislosti s haváriou osobného motorového vozidla a ustáliť príčinu škody, požiadal o stanovisko spoločnosť N. s.r.o., Bratislava, IČO: 31 324 797, znalecká organizácia v odbore doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, stanovenie hodnoty cestných vozidiel. Zo stanoviska vyplýva, že analýzou nehodového deja bolo zistené, že zdokumentované poškodenia motorových vozidiel nie sú ekvivalentné čo do energetického hľadiska zrážky a ani geometrickým usporiadaním. Deformačná práca (kynetická energia vozidla spotrebovaná pri náraze vozidiel na ich trvalé deformácie) je v danom prípade u oboch vozidiel v značnom nepomere vzhľadom na charakter zrážky a viditeľné deformácie zadokumentované na mieste nehody. Postavenie vozidiel po dopravnej nehode zachytené na fotodokumentácii z miesta nehody, ako i veľkosť a umiestnenie poľa črepín motorového vozidla typu N. X., nezodpovedá deklarovaným jazdným úkonom vodičov pred dopravnou nehodou. Zo znaleckého posudku zo dňa 27.9.2009, ZP č. 43/2009, znalca F.. F. S.. Š., odbor cestná doprava, strojárstvo, vypracovaného v predmetnom súdnom konaní na základe súdom nariadeného znaleckého dokazovania, vyplynulo, že žalobkyňou popísaný priebeh poistnej udalosti tak, ako ho uviedla v oznámení pre žalovaného a ako ho uviedli účastníci nehody, je technicky neprijateľný. Deklarovanej kolízii nezodpovedá konečná poloha motorových vozidiel a úlomkov vozidiel. To znamená nielen to, že k nehode nedošlo na mieste uvádzanom údajnými účastníkmi nehody, ale tiež to, že sa vedome snažili upraviť deklarované prostredie dopravnej nehody tak, aby vykazovalo uvádzanú kolíziu. Je zrejmé, že na takéto konanie by nemali dôvod, keby došlo k poškodeniu vozidiel náhodne, pretože škodovú udalosť tak povediac zinscenovali za účelom vyplatenia poistného. Znalec ďalej vo svojom znaleckom posudku uviedol záver, že motorové vozidlo, ku ktorého poškodeniu došlo pri škodovej udalosti dňa 13.12.2005, nie je totožným motorovým vozidlom s motorovým vozidlom, ktoré bolo deklarované ako poistené motorové vozidlo fotodokumentáciou priloženou k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX (osobitne str. 22, 23 ods. 6, 7 znaleckého posudku). Tento záver je totožný so stanoviskom, ktoré vyjadrila spoločnosť N. s.r.o., Bratislava, vo svojej expertíze zo dňa 15.2.2006, č. XXX/TS/XXXX. Dôkazné bremeno o tom, že na nehode malo účasť poistené motorové vozidlo zn. N. X., EČV: K.-XXXBG, bolo na strane žalobkyne, ktorá na preukázanie tejto skutočnosti, resp. na vyvrátenie tvrdenia znalca, nepredložila žiadne dôkazy. Na tomto mieste súd prvej inštancie poukázal na výpoveď svedka S. G., syna žalobkyne, ktorý na pojednávaní dňa 16.9.2010 uviedol, že bol vlastníkom motorového vozidla rovnakej značky, dokonca aj farby, ako bolo vozidlo zn. N. X., EČV: K.-XXXBG. Jeho svedecká výpoveď obsahuje viacero protirečivých momentov, keď svedok raz tvrdí, že bol predný nárazník lakovaný, následne bol počas opravy menený; že oprava trvala 2 až 3 týždne, avšak k deklarovanej nehode dňa 13.12.2005 došlo už týždeň po uzavretí poistnej zmluvy (uzavretá bola dňa 5.12.2005). Žalobkyňa v konaní navrhla vykonať kontrolné znalecké dokazovanie z dôvodu, že v súdnom konaní boli predložené dva znalecké posudky s rozdielnym záverom o prijateľnosti nehodového deja. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na tú skutočnosť, že znalecký posudok zo dňa 20.4.2010, z.ú.č. 015/2010, vypracovaný F.. I. N., znalcom z odboru cestná doprava, bol predložený súdu prvej inštancie žalobkyňou, ktorý si sama objednala. Z výpovede F.. I. N. na pojednávaní dňa 3.6.2011 však jednoznačne vyplynulo, že znalecký posudok vypracoval bez znalosti miesta dopravnej nehody a bez dôkladného poznania okolností dopravnej nehody, pričom informácie mal od strany sporu. Na základe týchto skutočností vo svojom posudku vychádzal z toho, že vozovka, na ktorej došlo ku zrážke, bola rovná. Táto skutočnosť mala ale zásadný význam pre správnu simuláciu nehodového deja, ako aj záver o výslednej polohe vozidiel po zrážke. Ním deklarovaný priebeh nehodového deja je len jeden z možných technicky prijateľných a ním konštatovaný záver o technickej prijateľnosti je demonštračným príkladom riešenia. Inými slovami F.. I. N.H. pri analýze nehodového deja postupoval tak, že považoval nehodový dej za pravdivý, a teda uvádzal veličiny, za ktorých by bol prijateľný. Z výpovede F.. I. N. vyplývajú závery o konečnej polohe motorových vozidiel a síce že tieto nezodpovedajú stavu, v akom boli zachytené na fotodokumentácii. Na pojednávaní dňa 3.6.2011 vykonal F.. F. S.. Š. na notebooku simuláciu nehodového deja, ktorou boli potvrdené tvrdenia F.. F. S.. Š. o nesprávnosti výpočtu F.. I. N.. Zo vzájomnej konfrontácie odborných záverov F.. I. N. a F.. F. S.. Š. bola zrejmá argumentačná prevaha znalca z odboru cestnej dopravy F.. F. S.. Š., ktorý konkretizoval a demonštroval, v čom videl nesprávnosť postupov znalca F.. I. N.. Napokon po tom, čo F.. F. S.. Š. vypracoval znalecký posudok, F.. I. N. zrevidoval časť svojich predpokladov v súlade so závermi F.. F. S.. Š.. Z týchto skutočností je potom zrejmé, že žiadosť žalobkyne o vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania nie je výsledkom relevantných odborných výhrad, ale bol výrazom nespokojnosti s odborným záverom F.. F. S.. Š. o neprijateľnosti nehodového deja, ktorý žalobkyni z pochopiteľných dôvodov "nevyhovoval". V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého súd nemusí akceptovať všetky dôkazy označené stranami sporu. Súd vykoná iba tie dôkazy, ktoré považuje za rozhodujúce pre meritum veci tak, aby bola zabezpečená rýchla ochrana strán sporu podľa § 6 O.s.p. Postup v zmysle ustanovenia § 127 ods. 3 O.s.p. (preskúmanie znaleckého posudku) nie je obligátornou súčasťou súdneho konania v prípade akéhokoľvek znaleckého dokazovania, ale následok relevantných výhrad strán sporu proti znaleckému posudku, a preto návrh žalobkyne na vykonanie revízneho znaleckého posudku zamietol. Záver znalca F.. F. S.. Š. v jeho znaleckom posudku bol v otázke technickej neprijateľnosti deklarovaného nehodového deja jednoznačný. Žalobkyňa ďalej navrhla výsluch svedka - príslušníka policajného zboru, ktorý mal byť prítomný pri zadokumentovaní dopravnej nehody. Tento návrh súd prvej inštancie zamietol z dôvodu, že nebol bezprostredným svedkom dopravnej nehody, pričom v optimálnom prípade by príslušník policajného zboru iba potvrdil, že bol dňa 13.12.2005 privolaný k dopravnej nehode a vyhotovil fotodokumentáciu poškodenia motorového vozidla značky N. X.. Skutočnosť že poškodené osobné vozidlo zn. N. X., EČV: K.-XXXBG, ako aj poškodené motorové vozidlo zn. M. M., EČV: J.-XXXBC, sa nachádzali v katastri Obce E. N., v konaní spochybnené nebolo, preto výsluch týchto osôb súd prvej inštancie považoval za irelevantný. Návrh žalobkyne, aby súd prvej inštancie opätovne vypočul svedka S. G., jej syna, za účelom konfrontácie so svedkom F.. N. P., súd prvej inštancie považoval rovnako za bezvýznamné z dôvodu, že všetky tvrdenia svedka S. G., svedka F.. N. P., boli zadokumentované v súdnom spise. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva povinnosť strán sporu označiť dôkazné prostriedky nielen na podporu svojich tvrdení, ale všetky, ktoré môžu prispieť k objasneniu skutkového stavu veci. Súd vykonané dokazovanie potom hodnotí na základe zásady tzv. voľného hodnotenia dôkazov, podľa vlastnej úvahy a prihliada na všetko, čo v priebehu konania zistil. Súčasne zdôraznil, že úvaha súdu neznamená jeho ľubovôľu pri hodnotení dôkazov, ale táto úvaha musí vychádzať zo zistených skutočností; v odôvodnení rozsudku potom musia byť uvedené hľadiská, ktorými sa súd pri hodnotení dôkazov riadil. Procesnou požiadavkou zároveň je, aby poznatky súdu boli v súlade s objektívnou realitou. Požiadavka, že v občianskom súdnom konaní musí súd vychádzať zo skutočného stavu veci, je vyslovená jednak v Ústave Slovenskej republiky, ale aj v Občianskom súdnom poriadku (napr. § 120 ods. 1, ods. 2, § 125, § 153 a pod.) a vyjadruje základnú zásadu občianskeho súdneho procesu. Pojem skutočný stav veci je totožný s pojmom objektívna realita, ktorá s prejednávanou vecou súvisí a tvorí predmet konania. Je teda procesnou požiadavkou, aby poznatky súdu o skutočnostiach boli v súlade s objektívnou realitou. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania; po zhodnotení všetkých dôkazov podľa ustanovenia § 132 O.s.p., kedy vyhodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy ich vzájomnej súvislosti, zostalo nepochybne preukázané, že žaloba žalobkyne nie je dôvodná, žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Rozsudok právne odôvodnil ustanovením § 799 Občianskeho zákonníka, čl. 6 písm. a/, čl. 8 bod 15 písm. c/ Všeobecných poistných podmienok. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej strane sporu (žalovanému) priznal náhradu trov konania, ktorých výšku, dôvodnosť súčasne odôvodnil. O povinnosti žalobkyne uhradiť trovy konania štátu súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 148 ods. 1 O.s.p.; ich výšku, dôvodnosť rovnako odôvodnil. 3. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa dôvodiac, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ustanovenia § 799 ods. 1, ods. 3 Občianskeho zákonníka tak, akoby tieto umožňovali poisťovni úplne neposkytnúť poistné plnenie, i keď takúto možnosť Občiansky zákonník nedáva. I keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom údajného vedomého uvedenia nepravdivej odpovede, z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že zákon spája právo znížiť poistné plnenie (nie úplne neposkytnúť) len s predpokladom vedomého uvedenia nepravdivej alebo neúplnej informácie, aj to len v prípadoch, ak malo takéto vedomé uvedenie nepravdivej alebo neúplnej informácie zákonom predpokladaný následok, čo nenastalo v tejto veci: a/ určenie nižšieho poistného (§ 798 Občianskeho zákonníka); b/ podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo c/ na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti (§ 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Je takto zrejmé, že podľa platného Občianskeho zákonníka nemôže dôjsť k zániku práva na poistné plnenie (nanajvýš k jeho zníženiu), aj keby zákonom predpokladané okolnosti existovali (v prejednávanej veci neexistujú). Súd prvej inštancie ako platné posúdil také ustanovenia Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú neplatné, lebo odporujú zákonu. Keď súd prvej inštancie nepriznal poistné plnenie vzhľadom na čl. 8 bod 15 písm. c/ Všeobecných poistných podmienok, tieto sa svojím obsahom, účelom, priečia zákonu a sú takto ako zmluvné dojednania neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Konkrétne sú tieto ustanovenia v rozpore s ustanoveniami § 798, § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spôsob, ako môže poistiteľ postupovať (primerane znížiť poistné plnenie nie odmietnuť) v prípadoch vedomého uvedenia nepravdivých alebo neúplných odpovedí na písomné otázky v zmysle § 793 Občianskeho zákonníka. Ustanovenia Všeobecných poistných podmienok (konkrétne čl. 8 bod 15 písm. c/) sa svojím obsahom i účelom zákonným ustanoveniam priečia, pretože na ich základe by poistená osoba nemala žiadne právo na poistné plnenie, i keď zákon priznáva aspoň plnenie znížené, a to primerane. Všeobecné poistné podmienky tu totiž riešia rovnakú situáciu, ako ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, avšak s následkom omnoho nepriaznivejším pre poisteného ako pripúšťa Občiansky zákonník v ustanovení § 799 ods. 3. Ide preto o ustanovenia obchádzajúce zákon, a preto sú neplatné. Súd prvej inštancie napriek preukázaniu skutočnosti, že zakúpila osobné motorové vozidlo v Slovenskej republike v nie havarovanom stave, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom údajného zakúpenia motorového vozidla v Rakúsku v stave havarovanom. Ďalej uvádzala dôkazy k tomu v konaní vykonané, ktoré vyvracajú skutkové závery prijaté súdom prvej inštancie, na základe ktorých dospel k údajnému vedomému uvedeniu nepravdivej odpovede v tom, že vozidlo nebolo havarované. Navyše ale ani takáto okolnosť by neoprávňovala žalovaného neposkytnúť poistné plnenie, pretože žalovaný v konaní tvrdil, že ak by to vedel, vozidlo by nepoistil. Žalovaný sa ale v trojročnej premlčacej dobe podľa § 40a v spojení s 49a Občianskeho zákonníka nedovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu, hoci tvrdil, že bol v omyle a poistnú zmluvu by neuzatvoril. Súčasne vzniesla námietku premlčania práva žalovaného dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu - poistnej zmluvy zo dňa 5.12.2005 uzatvorenej medzi stranami sporu. Vytýkala ďalej súdu prvej inštancie, že sa vôbec nevysporiadal, pre vec zásadnou právnou argumentáciou, v tom, že ani v prípade, ak by šlo o vedome nepravdivé uvedenie odpovede na otázky poistiteľa, nie je možným zákonným následkom celkové odmietnutie poistného plnenia, ale len čiastočné a primerané. Ku nesprávnym skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie patrí aj údajné zistenie, že sa poistná udalosť nestala, k čomu dospel údajne na základe znaleckého posudku podaného znalcom F.. F. S.. Š. a údajne na základe výsluchu tohto znalca. Znalecký posudok vypracovaný F.. F. S.. Š. bol však nepreskúmateľný na základe nemožnosti zistenia podkladov, z ktorých znalec vychádzal; výsluch znalca nepriniesol preukázanie názorov znalca a jeho nesprávnosť namietala aj v konaní pred súdom prvej inštancie. Súdu prvej inštancie predložila znalecký posudok znalca F.. I. N., ktorý vznik a priebeh dopravnej nehody jednoznačne vysvetlil a potvrdil a jeho závery neboli ani jeho výsluchom a ani výsluchom znalca F.. F. S.. Š. vyvrátené. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že poistná zmluva a jej všeobecné poistné podmienky v čl. 8 bod 15 písm. c/ umožňujú alebo obsahujú dohodu o tom, že nie je nárok na poistné plnenie, že by žalovaný nemusel plniť. Podané odvolanie odôvodnila tým, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), predovšetkým preto, že súd prvej inštancie neaplikoval ustanovenia § 798 a § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka na takúto situáciu, ktoré upravujú odlišne od zmluvných ustanovení všeobecných poistných podmienok v čl. 8 bod 15 písm. c/ dôsledky neuvedenia pravdivých odpovedí na otázky poisťovateľa, súd prvej inštancie následne neaplikoval na vec ani ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka; napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) tiež preto, že súd prvej inštancie dôsledne neaplikoval ustanovenie § 797 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť), pričom takáto udalosť nastala, avšak súd prvej inštancie jej právo na plnenie nepriznal; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), keď v rozpore so skutočným stavom, keď nastala skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť), konštatoval nepodložené skutkové zistenie, zistené údajne znaleckým dokazovaním, že ku vzniku poistnej udalosti údajne neuniesla dôkazné bremeno, keďže nejaké úlomky vzniknuté zrážkou znalec považoval za nachádzajúce sa na miestach, kde ich znalec neakceptoval; súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 1 písm. c/ O.s.p.), konkrétne súdu prvej inštancie navrhla na zistenie rozhodujúcich skutočností vzniku poistnej udalosti vypočuť účastníkov dopravnej nehody, policajta, ktorý dopravnú nehodu zdokumentoval, aby vykonal znalecké dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline na podanie kontrolného znaleckého posudku; v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., keď jej postupom súdu prvej inštancie bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď súd prvej inštancie svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. 4. Odvolateľke ďalej dôvodila, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nie je zistiteľné, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s nasledovnými dôkazmi, podľa ktorých ku dopravnej nehode došlo, jej vozidlo poškodené bolo spôsobom, ako ho popísali účastníci dopravnej nehody: a/ výsluch účastníkov dopravnej nehody (bol v konaní vykonaný, avšak súd tento v rozsudku nijako nespomína), ktorí dopravnú nehodu potvrdili; b/ zápisnica o dopravnej nehode spísaná dopravnou políciou na mieste dopravnej nehody, ktorá dopravnú nehodu dokazuje; c/ znalecký posudok zo dňa 20.4.2010, z.ú.č. 015/2010, znalca F.. I. N. a jeho doplnok k znaleckému posudku z.ú.č. 015/2010 zo dňa 31.5.2011, z.ú.č. 017/2011, ktoré technickú prijateľnosť, priebeh a následky dopravnej nehody, presné miesto dopravnej nehody, dokazujú. Súd prvej inštancie naopak nevysvetľuje, ako sa vyporiadal s rozporuplným posudkom a následným vystupovaním znalca F.. F. S.. Š., o ktorého znalecký posudok a výsluch súd prvej inštancie oprel svoj rozsudok, keď znalec najskôr skalopevne uviedol na pojednávaní dňa 27.1.2011, že v tomto prípade neboli žiadne jednoznačné a technicky nespochybniteľné podklady, na ktoré by bolo v tomto prípade možné urobiť jednoznačnú a preukaznú časovo-priestorovú analýzu dopravnej nehody, a preto žiadne výpočty ani simulácie v podanom znaleckom posudku neuvádzal, avšak následne sa súd prvej inštancie (tiež v rozpore s možnými dôkaznými prostriedkami a bez možnosti zistenia obsahu takého dôkazu) oprel o týmto znalcom len na počítači uskutočnenú simuláciu nehodového deja, ktorou znalec na neskoršom pojednávaní ukazoval súdu prvej inštancie údajný iný priebeh dopravnej nehody (znalec tvrdil, že vozidlá sa mu v simulácii inak stočili, resp. mal inú ich konečnú polohu) nasimulovaný znalcom v počítačovom programe, čo súdu prvej inštancie stačilo na záver o tom, že dopravná nehoda sa nestala spôsobom deklarovaným účastníkmi dopravnej nehody. Ku tvrdeniam znalca ohľadom iného priebehu dopravnej nehody, iného miesta dopravnej nehody, navrhla po zistení takej pochybnosti opätovne výsluch účastníkov dopravnej nehody. Vytýkala súdu prvej inštancie, že tento dôkaz nevykonal, ani neodôvodnil jeho nevykonanie, hoci mal slúžiť na zistenie podstatných okolností, ktoré znalec spochybnil. Odvolanie v rámci odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. doplnila, že z ustanovení Občianskeho zákonníka je zrejmé, že tieto vyvodzujú nepriaznivé následky pre poistenú osobu len v prípade, ak nepravdivo alebo neúplne odpovie na písomné otázky poisťovateľa vedome. Je zrejmé, že zákon spája právo znížiť poistné plnenie len s predpokladom vedomého uvedenia nepravdivej alebo neúplnej informácie, a to len v prípadoch, ak malo takéto vedomé uvedenie nepravdivej alebo neúplnej informácie zákonom predpokladaný následok, čo nenastalo v tejto veci: a/ určenie nižšieho poistného (§ 798 Občianskeho zákonníka); b/ podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, c/ na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti (§ 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Je takto zrejmé, že podľa platného Občianskeho zákonníka nemôže dôjsť k zániku práva na poistné plnenie (nanajvýš k jeho zníženiu), aj keby zákonom predpokladané okolnosti existovali (v tejto veci však neexistujú). Všeobecné poistné podmienky (konkrétne v čl. 8 bod 15 písm. c/), ktoré umožňujú odmietnuť poistné plnenie, sa svojím obsahom, účelom, priečia zákonu a sú takto ako zmluvné dojednania neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka; konkrétne sú tieto ustanovenia v rozpore s ustanoveniami § 798 a § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spôsob, ako môže poistiteľ postupovať (primerane znížiť poistné plnenie - nie odmietnuť) v prípadoch vedomého uvedenia nepravdivých alebo neúplných odpovedí na písomné otázky v zmysle § 793 Občianskeho zákonníka. Týmto zdôvodňuje neplatnosť ustanovení poistných podmienok, podľa ktorých súd prvej inštancie postupoval. Zdôraznila, že zákon neumožňuje odmietnuť poistné plnenie alebo neposkytnúť poistné plnenie, ani keby eventuálne vedome uviedla nepravdivú alebo neúplnú informáciu, čo však neurobila. Nesúhlasí s názorom súdu prvej inštancie v tom, že by vedome nepravdivo odpovedala na písomné otázky poistiteľa týkajúce sa dojednávaného poistenia. Pokiaľ na poistenom motorovom vozidle bola pred uzatvorením poistnej zmluvy so žalovaným vykonaná oprava, ako sa zistilo v konaní, nebolo to v čase, kedy motorové vozidlo vlastnila a ani jej nebolo známe, že by vozidlo bolo v minulosti opravované alebo na ňom bola vymenená časť dielov. Svedok E. A. potvrdil, že vozidlo nepredal jej, ale obchod s ním uzatvoril svedok F. O., ktorý je uvedený a podpísaný na kúpnej zmluve, ktorého meno je uvedené aj na faktúre. Svedok tiež vysvetlil, že kupujúci F. O. ho následne prosil, aby vystavil faktúru na iné meno a síce na meno G. I. s jej adresou. Tiež vysvetlil, že takýto postup je vtedy, ak ku nemu príde nejaký zahraničný zákazník, kúpi vozidlo, ktoré potom sprostredkuje alebo predá ďalej, poprosí ho o vystavenie novej faktúry na meno zákazníka, aby mohol vozidlo prihlásiť. Je takto vyvrátené skutkové zistenie súdu prvej inštancie o tom, že údajne ona kúpila havarované vozidlo v Rakúsku. Súd prvej inštancie výpoveď svedka E. A. vysvetľuje nesprávne v jej neprospech, i keď svedok jasne vysvetlil, prečo vystavil druhú faktúru na jej meno, ktorá mu nebola známa. Súd prvej inštancie tak nevyhodnotil tento dôkaz vo vzájomných súvislostiach s jej výpoveďou. Svedok F. O. potvrdil, že ju nepozná, nikdy ju nevidel. Potvrdil, že v okolí Grazu kúpil na svoje meno motorové vozidlo N. X. Ž. farby, ktoré potom predal ako havarované, na inzerát sa mu ozval nejaký pán. I keď sa v konaní žalovaný snažil preukázať, že údajne kúpila auto havarované v Rakúsku, žiadne dôkazy o tom nepredložil, z vykonaného dokazovania je preukázaný opak tvrdení žalovaného. V konaní je výsluchom svedka S. G., ako aj jej výsluchom, preukázané, že vozidlo kúpila v nepoškodenom stave na Slovensku. Žalovanému preto nemohla odpovedať nepravdivo, pretože nevedela o tom, že vozidlo bolo pred kúpou, resp. pred poistením, havarované. Rovnako nemala vedomosť o predchádzajúcom poškodení vozidla z údajov poskytnutých overovacou stanicou THG Trenčín. Na overovaní vozidla nebola, obdržala od svedka S. G. z overovacej stanice THG Trenčín len odborný posudok o overení pôvodnosti vozidla SK M. zo dňa 5.12.2005, na ktorého obsah v celom konaní poukazovala, v ktorom je výsledok overenia: „A" číslo karosérie, motora alebo ich okolie je nepoškodené a nie sú badateľné ani žiadne stopy po neoprávnenom vonkajšom zásahu, zmene, sprievodné doklady vozidla sú nepoškodené, a nie sú badateľné ani žiadne stopy po neoprávnenom vonkajšom zásahu, údaje v nich vyznačené sú správne", teda ani z tohto dokladu nemohla zistiť údajné predošlého poškodenia a iný doklad neobdržala z overovacej stanice THG, čo potvrdil aj svedok S. G.. 5. Odvolateľka ďalej dôvodila, že súd prvej inštancie v rozpore so skutočným stavom, keď nastala skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť), konštatoval nepodložené skutkové zistenie zistené údajne znaleckým dokazovaním, že ku vzniku poistnej udalosti nedošlo. Znalecký posudok zo dňa 20.4.2010, z.ú.č. 015/2010, znalca F.. I. N. jasne preukazuje: a/ technickú prijateľnosť a prípustnosť dopravnej nehody, z ktorej si uplatňuje nárok na poistné plnenie; b/ okolnosť, že sa dopravná nehoda stala na mieste zistenom dopravnou políciou Slovenskej republiky, nakoľko znalec jasne v posudku aj túto okolnosť zistil a zdôvodnil; c/ znalec znaleckými výpočtami potvrdil vznik dopravnej nehody deklarovaným spôsobom; d/ znalec potvrdil možnosť a prijateľnosť zistených poškodení na poistenom vozidle vzniknutím zrážkou týchto motorových vozidiel. Tiež aj znalec F.. F. S.. Š. v znaleckom posudku zo dňa 27.9.2009, ZP č. 43/2009, potvrdil, že rozsah a spôsob poškodení kolíznych vozidiel vzájomne z technického hľadiska korešponduje ako z hľadiska energetického, tak aj mechanizmom vzniku poškodení. Z dôvodov: a/ že obaja znalci potvrdili rozsah a prijateľnosť poškodení vozidiel vzájomnou deklarovanou zrážkou a z dôvodu, že znalecký posudok zo dňa 20.4.20100, z.ú.č. 015/2010, znalca F.. I. N. udané miesto nehody jasne potvrdzuje tak, že sa na dokumentovanom mieste dopravná nehoda skutočne stala, čo potvrdil znalec F.. I. N. aj v doplnku k znaleckému posudku z.ú.č. 015/2010 zo dňa 31.5.2011, z.ú.č. 017/2011; b/ Znalec F.. I. N. svoje závery oprel o exaktné výpočty, oproti tomu znalec F.. F. S.. Š. pribratý súdom prvej inštancie žiadne výpočty ani simuláciu nehodového deja v znaleckom posudku neuviedol, mal len dohady a názor, že sa síce dopravná nehoda stala a vozidlá sa zrazili, ale na inom mieste; c/ znalec F.. F. S.. Š.F. sa pri tomto tvrdení, ako aj v celom znaleckom posudku, neoprel o žiaden dôkaz v konaní vykonaný. Navrhla do konania pribrať Ústav súdneho inžinierstva v Žiline na podanie kontrolného znaleckého posudku, ako aj na preukázanie skutočnej danosti a existencie dopravnej nehody, z ktorej vznikol nárok na poistné plnenie uplatnené v tomto konaní. Súd prvej inštancie tento dôkaz odmietol vykonať, i keď dôkaz by sa vykonal na jej trovy a do konania by vniesol istotu ohľadom sporných skutkových zistení vyvolaných opačnými stanoviskami dvoch znalcov, ktoré sa v konaní nepodarilo ujednotiť, pričom znalecký posudok podaný F.. I. N. aj v doplnku k znaleckému posudku z.ú.č. 015/2010 zo dňa 31.5.2011, z.ú.č. 017/2011, jasne zdôvodňuje a preukazuje technickú prijateľnosť dopravnej nehody, dokumentuje prípustnosť dopravnej nehody na zistenom mieste, potvrdzuje priebeh aj následky dopravnej nehody. Súd prvej inštancie tak neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz, potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností. Údajná iná simulácia nehodového deja, ktorú mal na pojednávaní ukázať na svojom prenosnom počítači znalec F.. F. S.. Š., bola absolútne nepreukazná, nakoľko tento znalec si protirečil, keď pri svojom prvom výsluchu tvrdil, že simuláciu nehodového deja nevykonal, lebo sa vykonať nedala, ale následne pri ďalšom výsluchu (bez možnosti verifikácie údajov zadaných do softvéru na simuláciu nehodového deja a bez možnosti ich kontroly) už tvrdil opak a údajne takúto simuláciu vykonal. Simulácia nehodového deja však nie je dôkaz. Súd prvej inštancie na základe toho rozhodol v jej neprospech, lebo znalcovi uveril, i keď takýto dôkaz, simuláciou nehodového deja, sa mal vykonať písomne, aby bol verifikovateľný. Správne to urobil znalec F.. I. N., ktorý svoje závery oprel o exaktné výpočty, ktoré doložil aj v doplnku k znaleckému posudku z.ú.č. 015/2010 zo dňa 31.5.2011, z.ú.č. 017/2011. Ku znaleckému posudku zo dňa 27.9.2009, ZP č. 43/2009, znalca F.. F. S.. Š. podala súdu prvej inštancie vyjadrenie zo dňa 6.4.2010: Súhlasila s tým, že rozsah a spôsob poškodení kolíznych vozidiel vzájomne z technického hľadiska korešponduje ako z hľadiska energetického, tak aj mechanizmom vzniku poškodení. Nesúhlasila s konštatovaním znalca uvedeným v čl. III. Záver, bod 3.1 - odpoveď na otázku číslo 2., kde znalec uvádza, že ku deklarovanej nehode nedošlo v účastníkmi deklarovanom mieste. Predovšetkým sa zo znenia znaleckého posudku nedá zistiť, ako znalec ku takému konštatovaniu dospel a na základe akých vykonaných dôkazov. Nie je jasné, či konečné polohy vozidiel boli menené alebo nie. Miesto dopravnej nehody sama nedokumentovala, urobila to dopravná polícia a ona vychádzala len z týchto údajov. Nevie vysvetliť, prečo znalec uvádzal úvahu o inom deklarovanom mieste, avšak musí požiadať k tomu o vyjadrenie iného znalca. Sama nevypisovala poistnú zmluvu, nevie, ako sa na túto dostal údaj o zakúpení vozidla v „. K. I.. Čo sa týka iného typu predného nárazníka na jej motorovom vozidle, dozvedela sa o tom, že bol menený nárazník z dôvodu poškodenia. Nárazník bol po nehode poškodený a toto bolo aj obhliadkou zistené. VIN číslo vozidla pri poistení a pri nehode dokazuje, že ide o to isté poistené vozidlo. Nikdy netvrdila, že si nechala vozidlo opraviť pred poistením v autoservise a nevie, ako znalec k takému nesprávnemu zisteniu dospel. V ňou odovzdanom THG posudku nebolo nič uvedené o havarovaní vozidla v minulosti alebo v prítomnosti a pokiaľ takéto znenie THG posudku k dispozícii mala poisťovňa, mohla sa poisťovňa rozhodnúť poistiť alebo nepoistiť vozidlo. Napriek tomu, že znalec uvádza, že nemôže pre nedostatok podkladov vykonať technickú analýzu nehodového deja, v ďalších častiach znalec konštatuje, že k nehode nedošlo na deklarovanom mieste. Sama nevie presné miesto nehody uviesť, vzhľadom k tomu, že polícia toto miesto presne nezaznamenala. Sám znalec F.. F. S.. Š. spochybňuje možnosť presných meraní a výpočtov, avšak následne špekulatívne spochybňuje udané miesto nehody, pričom znalec potvrdil rozsah a prijateľnosť poškodení vozidiel vzájomnou deklarovanou zrážkou. O závery tohto znalca sa napokon súd prvej inštancie oprel a žalobu zamietol. Ide o nezmysel, že by sa zrazili vozidlá na inom mieste, nakoľko miesto nehody zadokumentovala dopravná polícia. Na účel preukázania skutočného miesta nehody navrhla výsluch dopravného policajta, npor. Podhorského, ktorý je uvedený na zázname o dopravnej nehode zo dňa 13.12.2005, ktorý dopravnú nehodu zadokumentoval. Jeho výsluch súd prvej inštancie zamietol s neformálnym odôvodnením, že čo by si tento policajt pamätal na práve túto nehodu po toľkých rokoch. Práve na to výsluch navrhuje, aby svedok uviedol, čo si z dopravnej nehody, ktorú dokumentoval, pamätá, pretože ani súd prvej inštancie nemôže vopred vedieť, či si svedok bude niečo pamätať. Pokiaľ teda v konaní vypočutý znalec F.. F. S.. Š. urobil miesto dopravnej nehody neisté, vytvorila sa tým potreba výsluchu príslušníka polície na zistenie, resp. potvrdenie alebo nepotvrdenie, udaného miesta dopravnej nehody zaznamenaného svedkom do záznamu o dopravnej nehode. V konaní vypočutí znalci podali znalecké posudky; znalecký posudok zo dňa 20.4.2010, z.ú.č. 015/2010 znalca F.. I. N. udané miesto nehody jasne potvrdzuje tak, že sa na dokumentovanom mieste dopravná nehoda skutočne stala. Tento záver bol potvrdený L. F.. I. N. aj v doplnku k znaleckému posudku z.ú.č. 015/2010, zo dňa 31.5.2011, z.ú.č. 017/2011, že miesto dopravnej nehody našiel. Znalec F.. F. S.. Š. nie je oprávnený hodnotiť ani posudzovať posudok iného znalca, toto by mohol urobiť len znalecký ústav, ktorý by aj vyvrátil tvrdenie znalca F.. F. S.. Š., že sa vozidlá nezrazili na mieste deklarovanom v zázname o dopravnej nehode; uvádzal „. N. J. I. N. L. J., Ž. Y. O. M. Q. H. N. K. N. I. J.. Q. N. J. L. I. Q. Y. N. Q. P. na I., X. Z. Y., Ž. G. O. N. I. F. M. na Y. S. H. G. O. M. L. N. F. N. M. G. O..". Za týmto účelom navrhla aj výsluch účastníkov dopravnej nehody S. S., Č. XXX; K. H., S. XXX, avšak sa súd prvej inštancie s týmto návrhom nevyporiadal. Nesúhlasila s výpoveďou svedka F.. N. P., pretože je z veľkej časti nepravdivá, išlo len o dohady pracovníka poisťovne - žalovaného, ktoré však súd prvej inštancie považoval za dôkazy. Doložila súdu prvej inštancie vyhlásenie svedka S. G., že sa ohradzuje proti tvrdeniam svedka F.. N. P., že mu uviedol telefonicky, že pred poistením vozidla u žalovaného nechal automobil opraviť v autoservise Ľ. S. v Obci Q. č. XXX. Navrhla preto vypočuť aj tohto muža ako svedka k tomu, či oprava vozidla zn. N. X., ako uvádza svedok F.. N. P., bola uskutočnená alebo nie pred vstupom vozidla do poistenia. Zdôraznila, že ani ona a ani svedok S. G. nedali vôbec automobil opraviť pred jeho poistením. Svedkom F.. N. P. predkladaná faxom zaslaná faktúra z Rakúska je tá faktúra, ktorá sa v spise už nachádza a jej pôvod vysvetlil v konaní pred rakúskym súdom vypočutý svedok E. A., lebo ho o to požiadal skutočný kupujúci po nejakom čase po kúpe, za účelom prihlásenia vozidla vyvezeného do zahraničia. Túto faktúru riadne na tento účel aj použila na prihlásenie motorového vozidla. Svedok F.. N. P. tiež zavádzal súd o tom, že by žalovaný platne alebo právne účinne odstúpil od poistnej zmluvy voči nej. Žiadne právne účinné ani platné odstúpenie od poistnej zmluvy žalovaný voči nej neurobil a ani nemohol. V konaní pred súdom prvej inštancie neboli preukázané žiadne okolnosti, ktoré by oprávňovali poisťovňu neposkytnúť poistné plnenie pri vzniku tejto poistnej udalosti, ani vec nie je možné právne posúdiť tak, že na poistné plnenie nemá nárok; sporná môže byť teoreticky len výška poistného plnenia, ak by mal žalovaný nárok na primerané zníženie poistného plnenia. Odvolaciemu súdu navrhla napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, resp. zmeniť tak, že jej žalobe. Hoci odvolanie žalobkyne smeruje aj proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania žalovanému a trov konania štátu, vôbec nenamietala vecnú a právnu správnosť rozsudku v uvedenom rozsahu. 6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu zdôraznil, že dňa 5.12.2005 uzavrel so žalobkyňou I. G. poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorou bolo poistené pre prípad havárie, krádeže a úrazu motorové vozidlo typu N. X., EČV: K.-XXXBG. Podľa oznámenia o poistnej udalosti žalobkyňou zo dňa 19.12.2005 doručenou mu dňa 27.12.2005 sa dopravná nehoda údajne stala dňa 13.12.2005 a bolo pri nej údajne poškodené motorové vozidlo typu N. X., EČV: K.-XXXBG, ktorého vlastníkom je žalobkyňa. Podľa oznámenia došlo k dopravnej nehode tak, že motorové vozidlo idúce pred motorovým vozidlom žalobkyne pribrzdilo, pričom vodič v motorovom vozidle žalobkyne nestihol dobrzdiť a narazil do kufra vozidla pred ním. Pri vykonávaní prešetrovania (žalovaný) zistil skutočnosti, na základe ktorých listom zo dňa 11.4.2006 žalobkyni písomne oznámil, že škodovú udalosť vybavuje ako bezpredmetnú, t.j. bez nároku na poistné plnenie. Svoje zamietavé stanovisko žalovaný riadne zdôvodnil tým, že nie je možné spoľahlivo a objektívne potvrdiť, že škoda na motorovom vozidle žalobkyne vznikla v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Pri prešetrení bolo tiež zistené, že žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy nepravdivo odpovedala na jeho otázky tvrdením, že motorové vozidlo nebolo pred poistením poškodené. Zopakoval, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov S. G., F.. I. N., F.. N. P., F. O., Z. A., účastníkov dopravnej nehody S. S. a K. H., znaleckým dokazovaním znalca F.. F. S.. Š., jeho výsluchom, dopytom na Overovaciu stanicu THG Trenčín, dopytom na autopredajcu M. A.. Keďže otázka oprávnenosti nároku žalobkyne má zákonný, ako aj zmluvný rozmer, pre prehľadnosť analyzoval prípad z jednotlivých pohľadov. 7. K nároku žalobkyne zo zmluvného hľadiska dôvodil ustanovením § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Podľa čl. 6 písm. a/ Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel pre prípad havárie, krádeže a úrazu, popri ostatných povinnostiach ustanovených vo všeobecne záväzných právnych predpisoch má poistník a poistený povinnosť odpovedať pravdivo a úplne na všetky otázky týkajúce sa dojednania poistenia a bez zbytočného odkladu písomne oznámiť poisťovni všetky zmeny podstatných skutočností uvedených pri dojednávaní poistenia. Žalobkyňa v poistnej zmluve nepravdivo uviedla, že poisťované motorové vozidlo nebolo pred uzavretím poistnej zmluvy poškodené. Podľa čl. 8 bod 15 písm. c/ Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel pre prípad havárie, krádeže a úrazu, poisťovňa je oprávnená odmietnuť poistné plnenie, ak poistník alebo poistený porušil povinnosti uvedené písm. a/ a b/ článku 6 týchto poistných podmienok. Keďže žalobkyňa porušila zmluvnú povinnosť odpovedať pravdivo pri uzatváraní poistenia, využil svoje zmluvné právo odmietnuť poistné plnenie. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.3.2012, č.k. 2 Co 258/2009- 233, v ktorom bola riešená identická právna otázka zmluvnej voľnosti zmluvných strán pri uzatváraní poistnej zmluvy, pričom sa stotožnil s námietkami žalovaného (str. 6 predmetného rozhodnutia), že v odôvodnení súdu prvej inštancie absentuje právne posúdenie práva žalovaného (poisťovne) neposkytnúť poistné plnenie z dôvodu uvedenia do omylu zo strany žalobkyne (poisteného). Z uvedeného vyplýva, že odvolací súd nevylúčil relevanciu zmluvných dojednaní, preto sa súd musí pri rozhodovaní vysporiadať aj s otázkou práva žalovaného odmietnuť poistné plnenie podľa čl. 6 poistných podmienok s poukazom na čl.8 bod 15 písm. c/ poistných podmienok. Poistnoprávne vzťahy totiž nemožno ponímať izolovane od všeobecného rámca zmluvných vzťahov a z generálne akceptovaného princípu zmluvnej voľnosti zmluvných strán. Strany sporu uzavreli poistnú zmluvu, ktorej súčasťou sú z právneho hľadiska všeobecné poistné podmienky (§ 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka), ktoré je nevyhnutné aplikovať pre posúdenie oprávnenosti nároku žalobkyne. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že mal namietať relatívnu neplatnosť poistnej zmluvy dôvodil, že nič nebránilo zmluvnému dojednaniu uvedenému v čl. 6 poistných podmienok s poukazom na čl. 8 bod 15 písm. c/ poistných podmienok, účelom ktorého bolo dosiahnuť obsahový ekvivalent ustanovení Občianskeho zákonníka o relatívnej neplatnosti. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa ho uviedla do omylu v otázke poškodenia motorového vozidla. V priebehu prešetrovania poistnej udalosti dopytom na Overovaciu stanicu THG Trenčín zistil, že na motorovom vozidle žalobkyne bola pred uzatvorením poistnej zmluvy vykonaná rozsiahla oprava karosárskych dielov na celej prednej časti vozidla, vrátene skeletu, nosníkov a strechy. V prípade, že by bol pravdivo informovaný o týchto skutočnostiach, poistnú zmluvu so žalobkyňou by nebol uzatvoril. Súd prvej inštancie na jeho návrh vykonal dopyt na Overovaciu stanicu THG Trenčín, ktorá podaním zo dňa 22.6.2007 doručeným súdu prvej inštancie dňa 26.6.2007 potvrdila, že objednávateľom kontroly pôvodnosti predmetného motorového vozidla bola žalobkyňa I. G., pričom bola zistená oprava dielov motorového vozidla. Zároveň predložil „Stanovisko k vykonaným opravám", ktoré bolo súčasťou výstupu pre žalobkyňu, a z ktorého je zrejmé, že motorové vozidlo bolo pred uzavretím poistenia poškodené a žalobkyňa touto vedomosťou disponovala. Táto skutočnosť je v zrejmom rozpore s tvrdením svedka S. G., že Overovacia stanica THG Trenčín neinformovala o poškodení motorového vozidla. V záujme dôslednej analýzy uvádza s ohľadom na rovnaký deň výstupu Overovacej stanice THG Trenčín a uzavretia poistnej zmluvy. Aj keby žalobkyňa disponovala výstupom po tom, čo uzavrela poistnú zmluvu, mala povinnosť podľa čl. 6 písm. a/ Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel pre prípad havárie, krádeže a úrazu, bez zbytočného odkladu písomne oznámiť poisťovni všetky zmeny podstatných skutočností uvedených pri dojednávaní poistenia. To znamená, že aj v prípade dodatočnej vedomosti žalobkyne o poškodení motorového vozidla mala povinnosť oznámiť túto skutočnosť bez zbytočného odkladu poisťovni, čo ale neurobila. Znamená to, že jeho právo (poisťovne) na odmietnutie poistného plnenia podľa čl. 8 bod 15 písm. c/ Všeobecných poistných podmienok pre poistenie motorových vozidiel pre prípad havárie, krádeže a úrazu, ostalo zachované. Po ohlásení poistnej udalosti vykonal šetrenie prostredníctvom interného kontrolóra poisťovne F.. N. P. a záver o výsledku je obsiahnutý v liste zo dňa 18.1.2006. Svoje zistenia potvrdil aj v rámci súdneho konania svedeckou výpoveďou, v ktorej uviedol, že v snahe kontaktovať poistenú žalobkyňu telefonoval na telefónne číslo uvedené na poistnej zmluve. Následne komunikoval s S. G., ktorý potvrdil, že motorové vozidlo bolo dovezené poškodené z Rakúska. Za účelom potvrdenia uvádzaných skutočností zaslal žalovanému faxovým podaním faktúru od autopredajcu v Rakúsku; faxové podanie svedok F.. N. P. zároveň predložil súdu. Na faxovom podaní je uvedený dátum odoslania (január 2006), čo dokazuje autenticitu dokladu aj z časového hľadiska. Na doklade je tiež uvedené „pre K.. P., čo vzniklo pri fonetickom prepise, keď sa F.. N. P. predstavil v telefonickom rozhovore. Nie je možné, aby získal dokumenty od niekoho iného, než toho, kto bol priamym aktérom udalostí. Z predložených dokladov, ako aj z výsluchu E. A., jednoznačne vyplynulo, že už v septembri 2005 (8.9.2005) bola vystavená faktúra na meno žalobkyne za účelom kúpy motorového vozidla zn. N. X., EČV: K.-XXXBG. Tieto doklady jednoznačne preukazujú účelové zavádzanie jednak zo strany žalobkyne, ako aj svedka S. G., o tom, že si nevedia vysvetliť, prečo je faktúra vystavená na meno žalobkyne (tvrdenie žalobkyne a svedka o „J." tejto skutočnosti je úplne absurdné) a že nemali vedomosť o tom, že motorové vozidlo bolo pred poistením poškodené. Dal do pozornosti samotnú výpoveď svedka S. G., ktorý si „. spomenúť ani na meno ani na bydlisko osoby, od ktorej motorové vozidlo kúpil, a napriek tomu, keď sa „., že motorové vozidlo bolo z Rakúska dovezené ako poškodené, bol schopný vyhľadať ho (resp. zistiť, že je nebohý), aj keď nevedel, ani doposiaľ nevie, žiadny identifikátor tejto osoby. V tejto súvislosti poukázal aj na výsluch žalobkyne I. G. (str. 2 zápisnice z pojednávania zo dňa 11.5.2010), ktorá uviedla, že v novembri 2005 reagovali na inzerát v Avíze a následne išli motorové vozidlo obhliadnuť niekde v okolí Topoľčian. Keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na motorové vozidlo bola vystavená faktúra na meno žalobkyne ešte pred jeho dovezením na Slovensko, nemožno vyhodnotiť tvrdenia žalobkyne o kúpe a obhliadke motorového inak ako nepravdivé a vykonštruované tvrdenia, ktoré preukazujú osobnú zainteresovanosť a vedomosť žalobkyne o všetkých okolnostiach kúpy a poistenia poškodeného motorového vozidla. Ak sa vezmú do úvahy všetky vykonané dôkazy vrátane protirečivých výpovedí svedka S. G., žalobkyne I. G., je nesporné, že žalobkyňa mala vedomosť o poškodení motorového vozidla pred uzavretím poistnej zmluvy. 8. Nadväzne na to, že sa nedali spoľahlivo a objektívne zistiť všetky skutkové okolnosti a ustáliť, ktoré z nich boli príčinou škody, žalovaný požiadal o stanovisko spoločnosť N. s.r.o., Bratislava. Analýzou nehodového deja bolo zistené, že zdokumentované poškodenia motorových vozidiel nie sú ekvivalentné čo do energetického hľadiska zrážky ani geometrickým usporiadaním. Deformačná práca (kinetická energia vozidla spotrebovaná pri náraze vozidiel na ich trvalé deformácie) je v danom prípade u oboch vozidiel v značnom nepomere vzhľadom na charakter zrážky a viditeľné deformácie zadokumentované na mieste nehody a pri následných obhliadkach vozidiel. Postavenie vozidiel po dopravnej nehode zachytené na fotodokumentácii z miesta nehody a veľkosť a umiestnenie poľa črepín motorového vozidla typu N. X. nezodpovedá deklarovaným jazdným úkonom vodičov pred dopravnou nehodou. Žalovaný ďalej dôvodil, že v záujme objektívneho záveru o technickej prijateľnosti dopravnej nehody súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie znalcom F.. F. S.. Š.. Z jeho znaleckého posudku vyplynulo, že žalobkyňou popísaný priebeh poistnej udalosti ako ho uviedla v oznámení pre žalovaného a ako ho uviedli účastníci nehody, je technicky neprijateľný. Deklarovanej kolízii nezodpovedá konečná poloha motorových vozidiel a poloha úlomkov vozidiel. To znamená, nielen to, že k nehode nedošlo na mieste uvádzanom údajnými účastníkmi nehody, ale tiež to, že sa vedome snažili upraviť deklarované prostredie dopravnej nehody tak, aby vykazovalo uvádzanú kolíziu. Je zrejmé, že na takéto konanie by nemali dôvod, keby došlo k poškodeniu vozidiel náhodne, preto škodovú udalosť takpovediac zinscenovali za účelom výplaty poistného plnenia. Tieto skutočnosti vylučujú náhodnosť škodovej udalosti, ktorá je nevyhnutným atribútom, aby bolo vôbec možné vyhodnotiť škodovú udalosť ako udalosť poistnú. Poistiteľ je povinný poskytnúť poistenému poistné plnenie v prípade, že nastala poistná udalosť. Poistná udalosť je náhodná udalosť s osobitým skutkovým dejom, ktorý zanechal ujmu v majetkovej sfére poisteného, čo znamená, že poistený má právo na poistné plnenie v prípade, že ním uvádzaná poistná udalosť spôsobila ujmu v jeho majetkovej sfére. Pri úvahe o oprávnenosti nároku žalobkyne je súd viazaný opisom rozhodujúcich skutočností uvedených v žalobe (§ 79 O.s.p.), preto je pre posúdenie nároku žalobkyne potrebné zodpovedať, či došlo dňa 13.12.2005 v katastri Obce E. N. k náhodnému stretu motorového vozidla zn. N. X., EČV: K.-XXXBG, a motorového vozidla zn. M., EČV: J.-XXXBC. Nakoľko z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že dňa 13.12.2005 na uvedenom mieste nedošlo k náhodnému stretu motorového vozidla zn. N. X., EČV: K.- XXXBG, a motorového vozidla zn. M., EČV: J.-XXXBC, nemožno žalobkyni priznať nárok na výplatu poistného plnenia z deklarovanej poistnej udalosti. Znalec F.. F. S.. Š. ďalej vyslovil záver (str. 23 ods. 7 znaleckého posudku), že motorové vozidlo, ku ktorého poškodeniu došlo pri škodovej udalosti dňa 13.12.2005, nie je totožným motorovým vozidlom s motorovým vozidlom, ktoré bolo deklarované ako poistené motorové vozidlo fotodokumentáciou priloženou k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX. Tento záver je totožný so stanoviskom, ktoré vyjadrila v expertíze spoločnosť N. s.r.o. pod č. 025/TS/2006. Dôkazné bremeno o tom, že na nehode malo účasť poistené motorové vozidlo zn. N. X., EČV: K.- XXXBG, bolo na strane žalobkyne, ktorá na preukázanie tejto skutočnosti, resp. na vyvrátenie tvrdenia znalca, neuviedla, neoznačila, ani nepredložila žiadne dôkazy. Upriamil pozornosť na výpoveď svedka S. G., ktorý uviedol, že bol vlastníkom motorového vozidla rovnakej značky a dokonca aj rovnakej farby ako bolo poistené motorové vozidlo (str. 2 zápisnice zo dňa 16.9.2010). Svedok S. G. (str. 3-4 zápisnice zo dňa 16.9.2010), síce tvrdí, že medzi uzavretím poistnej zmluvy a poistnou udalosťou dňa 13.12.2005 došlo k poškodeniu motorového vozidla, ale na druhej strane nevedel túto skutočnosť žiadnym spôsobom preukázať, a súčasne uviedol, že vozidlo bolo p. S. požičané s pôvodným nárazníkom. Jeho svedecká výpoveď obsahuje viacero protirečivých momentov, napr. raz tvrdí, že bol predný nárazník lakovaný a následne uviedol, že nárazník bol počas opravy menený, že oprava trvala dva až tri týždne, avšak k deklarovanej nehode (dňa 13.12.2005) došlo už týždeň po uzavretí poistnej zmluvy (dňa 5.12.2005). Sám (žalovaný) zároveň vyhotovil kalkuláciu opravy poškodenia uvádzaného svedkom S. G. v sume 901,70 €, čo je opätovne v rozpore s jeho vlastným tvrdením o sume za opravu vo výške 2.000,-- Sk (str. 4 zápisnice zo dňa 16.9.2010). Rozpor jednotlivých tvrdení svedka S. G. ho privádza k celkovému záveru o nedôveryhodnosti a účelovosti tejto svedeckej výpovede. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne, že sa jednalo o totožné motorové vozidlo, pretože malo totožné VIN číslo ako poistené motorové vozidlo, žalovaný dôvodil, že rovnaké VIN číslo možno technicky docieliť buď tzv. prerazením pôvodného VIN čísla alebo výmenou dielu motorového vozidla, na ktorom je VIN číslo uvedené, preto nemožno bez ďalšieho vychádzať na základe tohto argumentu o totožnosti motorového vozidla bez brania do úvahy súvisiacich faktov uvedených spoločnosťou N. s.r.o., Bratislava, ako aj súdom ustanoveným znalcom F.. F. S.. Š.. 9. K žalobkyňou uplatňovaným úrokom z omeškania (vo výške 6 % p.a. od 26.1.2006 do zaplatenia) z dôvodu, že bol povinný skončiť vyšetrenie potrebné na zistenie povinnosti plniť v zákonnej lehote 30 dní od poistnej udalosti a keďže zistil celkovú výšku škody dňa 10.1.2006, po uplynutí lehoty 15 dní, sa stalo poistné plnenie splatným, žalovaný dôvodil nasledovne. Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok (§ 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Je teda zrejmé, že plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Lehota 15 dní je viazaná na ustálenie skutkového a právneho základu poistnej udalosti a určenie rozsahu povinnosti poistného plnenia poistiteľom. V žiadnom prípade nemožno samotné uplatnenie nároku na poistené plnenie stotožňovať so záverom vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Bezodkladne po oznámení poistnej udalosti žalobkyňou začal jej prešetrovanie, po dôkladnom prešetrení oznámil žalobkyni stanoviskom k likvidácii škodovej udalosti zo dňa 11.4.2006, č. X-XX-X-XX- XXXX, s tým, že jej v dôsledku porušenia zákonných i zmluvných povinností odmieta poskytnúť poistné plnenie. Doručením stanoviska žalobkyni dňa 19.4.2006 skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť, a preto je prípadné poistné plnenie splatné do 15 dní od doručenia stanoviska, teda do 4.5.2006. Do omeškania sa tak mohol dostať až deň nasledujúci po uplynutí lehoty, teda dňa 5.5.2006. Argumentáciu ohľadne úrokov z omeškania uvádza iba z dôvodu komplexného zhrnutia prípadu a naďalej trvá na tom, že nárok žalobkyne nie je oprávnený v celom rozsahu. 10. K dôkazom, ktoré navrhla žalobkyňa vykonať a ktoré súd prvej inštancie ako nadbytočné zamietol dôvodil nasledovne. a/ Žalobkyňa navrhla vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania s odôvodnením, že v súdnom konaní boli predložené dva znalecké posudky s rozdielnym záverom k prijateľnosti nehodového deja. Podľa žalovaného znalecký posudok vypracovaný znalcom F.. I. N. je z pohľadu § 125 a nasl. O.s.p. iba listinným dôkazom a nie je znaleckým posudkom podľa § 127 O.s.p. Ako listinným dôkaz predložený žalobkyňou nemôže rovnocenne kontrovať znaleckému posudku vypracovanému F.. F. S.. Š., ktorý bol súdom prvej inštancie ustanovený ako objektívna osoba disponujúca odbornými znalosťami, pričom nezaujatosť F.. F. S.. Š.mka ako znalca v danej veci nebola procesne spochybnená (vôbec namietaná) žiadnou zo sporových strán. Záver znalca F.. F. S.. Š. je totožný s expertízou spoločnosti N. s.r.o., Bratislava, č. 025/TS/2006, ktorá bola ním predložená, a ktoré má rovnako ako K. F.. I. N. charakter listinného dôkazu. Súd prvej inštancie využil všetky možné dôkazné prostriedky, aby vyvrátil akékoľvek pochybnosti o záveroch vykonaného znaleckého dokazovania, keď pripustil výsluch F.. I. N. v rámci súdneho konania a následný výsluch F.. F. S.. Š.. Z výpovede F.. I. N. jednoznačne vyplynulo, že znalecký posudok vypracoval bez znalosti miesta dopravnej nehody a bez dôkladného poznania okolností dopravnej nehody od samotných účastníkov (str. 2 zápisnice zo dňa 3.6.2011). Tieto skutočnosti viedli k tomu, že vo svojom posudku vychádzal z toho, že vozovka, na ktorej došlo ku zrážke, bola rovná. Táto skutočnosť má zásadný význam pre správnu simuláciu nehodového deja, ako aj záver o výslednej polohe motorových vozidiel po zrážke. Ako aj sám uviedol (str. 6 zápisnice zo dňa 3.6.2011) ním deklarovaný priebeh nehodového deja je jeden z možných technicky prijateľných a ním konštatovaný záver o technickej prijateľnosti je demonštračným príkladom riešenia. Inými slovami F.. I. N. pri analýze nehodového deja postupoval tak, že považoval nehodový dej za pravdivý a uvádzal veličiny, za ktorých by bol prijateľný ako reálie nehodového deja. Zároveň bolo preukázané (str. 8 zápisnice zo dňa 3.6.2011), že závery F.. I. N. o konečnej polohe motorových vozidiel nezodpovedajú stavu, v akom boli zachytené na fotodokumentácii. Na pojednávaní dňa 3.6.2011 vykonal F.. F. S.. Š. na notebooku simuláciu nehodového deja, ktorou bolo potvrdené jeho tvrdenie o nesprávnosti výpočtu F.. I. N. (str. 8 zápisnice zo dňa 3.6.2011). Zo vzájomnej konfrontácie odborných záverov F.. I. N. a F.. F. S.. Š. bola zrejmá argumentačná prevaha F.. F. S.. Š., ktorý konkretizoval a demonštroval, v čom vidí nesprávnosť postupov F.. I. N.. Napokon po tom, čo F.. F. S.. Š. vypracoval znalecký posudok, F.. I. N. zrevidoval časť svojich predpokladov v súlade so závermi F.. F. S.. Š.. Z týchto skutočností je zrejmé, že žiadosť žalobkyne o vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania nie je výsledkom relevantných odborných výhrad, ale iba výrazom nespokojnosti s odborným záverom F.. F. S.. Š. o neprijateľnosti nehodového deja, ktorý žalobkyni pochopiteľne takpovediac „J.. V tejto súvislosti zdôraznil ustanovenie § 120 ods. 1 veta druhá O.s.p., podľa ktorého súd nemusí akceptovať všetky dôkazy označené stranami sporu. Súd vykoná iba tie dôkazy, ktoré považuje za rozhodujúce pre meritum veci tak, aby bola zabezpečená rýchla ochrana práv strán sporu podľa § 6 O.s.p. Postup súdu prvej inštancie podľa § 127 ods. 3 O.s.p. (preskúmanie znaleckého posudku) nie je obligátnou súčasťou súdneho konania v prípade akéhokoľvek znaleckého dokazovania, ale následok relevantných výhrad strán sporu proti znaleckému posudku. Z týchto dôvodov považuje postup súdu prvej inštancie, ktorým zamietol vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania vzhľadom na priebeh daného súdneho konania, za správny. Výsledok znaleckého dokazovania vykonaného F.. F. S.. Š. bol v otázke technickej neprijateľnosti deklarovaného nehodového deja jednoznačný. b/ K návrhu žalobkyne na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov - príslušníkov policajného zboru, ktorí mali byť prítomní pri zadokumentovaní dopravnej nehody, dôvodil, že tieto osoby neboli bezprostrednými svedkami dopravnej nehody. V optimálnom prípade (vzhľadom na časový odstup od dopravnej nehody nepravdepodobnom) by potvrdili, že dňa 13.12.2005 boli privolaní k dopravnej nehode a vyhotovili fotodokumentáciu poškodeného motorového vozidla zn. M. M., EČV: J.-XXXBC a motorového vozidla zn. N. X., EČV: K.-XXXBG v katastri Obce E. N.. Skutočnosť, že sa poškodené motorové vozidlá dňa 13.12.2005 nachádzali v katastri Obce E. N., však v konaní spochybňovaná nebola, preto výsluch týchto osôb nemá žiadny význam pre posúdenie nároku žalobkyne. c/ K návrhu žalobkyne na opätovný výsluch svedka S. G. za účelom konfrontácie s F.. N. P. k výpovedi F.. N. P. okrem detailnej analyzácie v predchádzajúcej časti, dôvodil, že všetky tvrdenia podložil aj listinnými dokladmi preukázateľne z obdobia, keď vec vyšetroval (napokon, boli obsahom súdneho spisu už pred jeho výsluchom), čo vylučuje účelovosť a nepravdivosť jeho výpovede. Naopak, v priebehu konania si svedok S. G. opakovane protirečil a jeho nedôveryhodnosť vyplynula aj z iných vykonaných dôkazov. V závere vyjadrenia žalovaný zdôraznil, že súd vychádza pri rozhodovaní zo stavu v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 O.s.p.), pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žaloba žalobkyne je nedôvodná vo všetkých zmienených rozmeroch a preukázanie ktoréhokoľvek z nich, tobôž všetkých súčasne, má za následok zamietnutie žaloby žalobkyne. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie navrhol preto ako vecne správny potvrdiť. 11. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k jej odvolaniu proti rozsudku súdu prvej inštancie dôvodila, že žalovaný sa pri svojej argumentácii odvoláva na Všeobecné poistné podmienky, ktoré obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu medzi povinnosťami žalobkyne ako spotrebiteľa a právami žalovaného ako podnikateľa v oblasti poisťovania majetku. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj čl. 8 bod 15 písm. c/ Všeobecných poistných podmienok (podľa ktorého jej súd prvej inštancie nepriznal poistné plnenie), podľa ktorých je poisťovňa oprávnená odmietnuť poistné plnenie, ak poistený porušil povinnosti uvedené v písm. a/ a b/ článku 6 týchto poistných podmienok, ktorým je podľa žalovaného povinnosť odpovedať pravdivo pri uzatváraní poistenia. V konaní nebolo ničím preukázané, že neodpovedala pravdivo na otázky poistiteľa. Zákon ale ani v opačnom prípade neumožňuje poistné plnenie úplne zamietnuť, ale prípadne len znížiť, a to primerane. Podľa ustanovenia § 798 Občianskeho zákonníka je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§ 793) bolo určené nižšie poistné. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. I keď súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom údajného vedomého uvedenia nepravdivej odpovede, z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že zákon spája právo znížiť poistné plnenie (nie úplne neposkytnúť) len s predpokladom vedomého uvedenia nepravdivej alebo neúplnej informácie, aj to len v prípadoch, ak malo takéto vedomé uvedenie nepravdivej alebo neúplnej informácie zákonom predpokladaný následok, ktorý ale nenastal v tejto veci: a/ určenie nižšieho poistného (§ 798 Občianskeho zákonníka), b/ podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, alebo c/ a zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti (§ 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Je takto zrejmé, že podľa platného Občianskeho zákonníka nemôže dôjsť k zániku práva na poistné plnenie (nanajvýš k jeho zníženiu), aj keby zákonom predpokladané okolnosti existovali (v tejto veci neexistujú). Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil ako platné také ustanovenia Všeobecných poistných podmienok, ktoré sú ale neplatné, lebo odporujú zákonu. Okrem toho ide o poškodzovanie spotrebiteľa neprijateľnými podmienkami, na ktorých znení nemal spotrebiteľ možnosť zmeny pri dojednávaní poistenia. Keď súd prvej inštancie nepriznal poistné plnenie vzhľadom na čl. 8 bod 15 písm. c/ Všeobecných poistných podmienok, tak tieto sa svojím obsahom, ale tiež účelom, priečia zákonu a sú takto ako zmluvné dojednania neplatné podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Konkrétne sú tieto ustanovenia v rozpore s ustanoveniami § 798 a § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú spôsob, ako môže poistiteľ postupovať (primerane znížiť poistné plnenie - nie odmietnuť) v prípadoch vedomého uvedenia nepravdivých alebo neúplných odpovedí na písomné otázky v zmysle § 793 Občianskeho zákonníka. Všeobecné poistné podmienky (konkrétne čl. 8 bod 15 písm. c/) sa svojím obsahom i účelom zákonným ustanoveniam priečia, pretože na ich základe by poistená osoba nemala žiadne právo na poistné plnenie, i keď zákon priznáva aspoň plnenie znížené, a to primerane. Všeobecné poistné podmienky tu totiž riešia rovnakú situáciu ako ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, avšak s následkom omnoho nepriaznivejším pre poisteného, ako pripúšťa zákon v ustanovení § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Ide preto o ustanovenia obchádzajúce zákon, a z tohto dôvodu sú neplatné. Poistná udalosť sa stala tak, ako to oznámila žalovanej. V konaní vypočutí znalci podali znalecké posudky, znalecký posudok zo dňa 20.4.2010, z.ú. č. 015/2010, znalca F.. I. N., udané miesto nehody jasne potvrdzuje tak, že sa na dokumentovanom mieste dopravná nehoda skutočne stala, čo potvrdil znalec F.. I. N. aj v doplnku k znaleckému posudku z.ú.č. 015/2010 zo dňa 31.5.2011, z.ú.č. 017/2011, kde uviedol, že miesto dopravnej nehody našiel. Znalec F.. F. S.. Š. nie je oprávnený hodnotiť ani posudzovať posudok iného znalca, toto by mohol len znalecký ústav. V konaní navrhla súdu prvej inštancie, aby na zodpovedanie odborných technických otázok ohľadom miesta a prijateľnosti dopravnej nehody pribral do konania Ústav súdneho inžinierstva v Žiline a aby posúdil znalecké posudky doposiaľ založené do spisu a aj dopravnú nehodu ako celok. Na vyvrátenie tvrdenia znalca F.. F. S.. Š., že sa vozidlá nezrazili na mieste deklarovanom v zázname o dopravnej nehode, keď tvrdí, „.Z. N. J. I. N. L. J., Ž. Y. O. M. Q. H. N. K. N. I. J.. Q. N. J. L. I. Q. Y. N. Q. P. na I., X. Z. Y., Ž. G. O. N. I. F. M. na Y. S. H. G. O. M. L. N. F. N. M. G. O.."., ktoré uviedol na pojednávaní dňa 3.6.2011, navrhla v konaní výsluch oboch účastníkov dopravnej nehody ku zisteniu skutočnosti, kde sa vozidlá zrazili (tvrdí, že nie inde ako na tom mieste kde bolo deklarované) a akým spôsobom sa zrazili (tvrdí, že nie iným spôsobom ako bolo deklarované): S. S., bytom Č. XXX, K. H., bytom S. XXX. Súd prvej inštancie sa ale s týmto návrhom na doplnenie dokazovania nevysporiadal. Znalecký posudok zo dňa 20.4.2010, z.ú.č. 015/2010, znalca F.. I. N. jasne preukazuje: a/ technickú prijateľnosť a prípustnosť dopravnej nehody, z ktorej si uplatňuje nárok na poistné plnenie; b/ okolnosť, že sa dopravná nehoda stala na mieste zistenom dopravnou políciou, nakoľko znalec jasne v posudku aj túto okolnosť zistil a zdôvodnil; c/ znalec znaleckými výpočtami potvrdil vznik dopravnej nehody deklarovaným spôsobom; d/ znalec potvrdil možnosť a prijateľnosť zistených poškodení na poistenom vozidle vzniknutím zrážkou týchto motorových vozidiel. Tiež aj znalec F.. F. S.. Š. v znaleckom posudku zo dňa 27.9.2009, ZP č. 43/2009, potvrdil, že rozsah a spôsob poškodení kolíznych vozidiel vzájomne z technického hľadiska korešponduje ako z hľadiska energetického, tak aj mechanizmom vzniku poškodení. Z dôvodov, že obaja znalci potvrdili rozsah a prijateľnosť poškodení vozidiel vzájomnou deklarovanou zrážkou, že znalecký posudok zo dňa 20.4.2010, z.ú.č. 015/2010, znalca F.. I. N. udané miesto nehody jasne potvrdzuje tak, že sa na dokumentovanom mieste dopravná nehoda skutočne stala, čo potvrdil znalec F.. I. N. aj v doplnku k znaleckému posudku z.ú.č. 015/2010 zo dňa 31.5.2011, z.ú.č. 017/2011, že znalec F.. I. N. svoje závery oprel o exaktné výpočty, oproti tomu znalec F.. F. S.. Š. pribratý súdom prvej inštancie žiadne výpočty ani simuláciu nehodového deja v znaleckom posudku neuviedol, mal len dohady a názor, že sa síce dopravná nehoda stala a vozidlá sa zrazili, ale na inom mieste; že znalec F.. F. S.. Š. sa pri tomto tvrdení, ako aj pri celom znaleckom posudku, neoprel o žiaden dôkaz v konaní vykonaný. Navrhla do konania pribrať Ústav súdneho inžinierstva v Žiline na podanie kontrolného znaleckého posudku, ako aj na preukázanie skutočnej danosti a existencie dopravnej nehody, z ktorej vznikol nárok na poistné plnenie uplatnené v tomto konaní. Súd prvej inštancie tento dôkaz odmietol vykonať, i keď dôkaz by sa vykonal na jej trovy a do konania by vniesol istotu ohľadom sporných skutkových zistení vyvolaných opačnými stanoviskami dvoch znalcov, ktoré sa v konaní nepodarilo zjednotiť. F.. I. N. v znaleckom posudku, v doplnku k znaleckému posudku, pritom jasne zdôvodňuje a preukazuje technickú prijateľnosť dopravnej nehody, dokumentuje prípustnosť dopravnej nehody na zistenom mieste, potvrdzuje priebeh aj následky dopravnej nehody. Súd prvej inštancie nemal v konaní preukázané žiadne okolnosti, ktoré by oprávňovali poisťovňu neposkytnúť poistné plnenie pri vzniku tejto poistnej udalosti, ani vec nie je možné právne posúdiť tak, že na poistné plnenie nemá nárok. Sporná môže byť teoreticky len výška poistného plnenia, ak by mal žalovaný nárok na primerané zníženie poistného plnenia. Na podanom odvolaní preto trvala v celom rozsahu. 12. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 470 ods. l, ods. 2, § 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 14. decembra 2016; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, právny zástupca žalobkyne, upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne a právne správny a ako taký potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.). Keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. 13. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania [za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb.; O.s.p.), ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z. s účinnosťou od 1.7.2016], majúc na zreteli ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (predovšetkým podľa ustanovenia § 204 ods. l, § 205, § 212 ods. 1, ods. 3, § 213 ods. l O.s.p.). Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Napokon táto zákonná zásada platí aj po 1.7.2016 (§ 383 C.s.p.). Odvolateľka v odvolaní neuvádzala podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. 14. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 157 O.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 212 ods. 3 O.s.p., takú ani sama odvolateľka netvrdila, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré by musel odvolací súd prihliadať. Akékoľvek ďalšie dôvody uvedené odvolacím súdom na zdôraznenie správnosti rozsudku v odvolaním napadnutom rozsahu, by bolo už len zopakovaním skutkových a právnych dôvodov uvedených súdom prvej inštancie. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že osobitne nepreskúmaval vecnú a právnu správnosť rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania žalovanému a štátu, keďže odvolateľka v odvolaní žiadnymi konkrétnymi dôvodmi nenamietala vecnú a právnu nesprávnosť rozsudku v uvedenom rozsahu, žalovaný odvolanie nepodal, ide o konanie, v ktorom bol súd viazaný žalobou, a teda aj rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. l O.s.p.). 15. Žalobkyňa vo svojom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie odmietol vykonať kontrolný znalecký posudok a stotožnil sa s argumentáciou znalca F.. F. S.. Š., ktorý vypracoval znalecký posudok a ktorého závery preukazujú, že celá škodová udalosť bola zinscenovaná a že motorové vozidlo, k poškodeniu ktorého došlo, nie je totožným motorovým vozidlom s motorovým vozidlom, ktoré bolo deklarované ako poistené motorové vozidlo fotodokumentáciou priloženou k poistnej zmluve. K rovnakému záveru dospela aj spoločnosť N. s.r.o., Bratislava, ktorú o analýzu nehodového deja požiadal žalovaný. V rámci konania pred súdom prvej inštancie žalobkyňa predložila aj znalecký posudok vypracovaný znalcom F.. I. N., ktorého súd prvej inštancie k ním podanému znaleckému posudku aj vypočul, avšak jeho závery boli znalcom F.. F. S.. Š. vyvrátené a neskôr aj sám Ing. Vojtech Svetlík zrevidoval časť svojich predpokladov v súlade so závermi F.. F. S.. Š.. Odvolací súd poukazuje na to, že kým F.. I. N. svoj znalecký posudok iba „.“ na žalobkyňou uvádzaný priebeh dopravnej nehody, na základe jej údajov, znalecký posudok F.. F. S.. Š. je komplexnejší a vierohodnejší. Znalecký posudok totiž netvorí len jeho písomná časť, ale aj výpoveď znalca na súdnom pojednávaní, ale aj F.. I. N.. Vzhľadom na uvedené odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že nehodový dej bol dostatočným spôsobom preukázaný a nariadenie kontrolného znaleckého posudku by v danom prípade bolo nadbytočné a neúčelné, keďže medzi znaleckými posudkami neboli v čase rozhodovania také rozpory, ktoré by bolo potrebné odstraňovať. Navyše, po vyhodnotení písomných posudkov a výpovedí znalcov, považuje súd odborné posúdenie vykonané F.. F. S.. Š. za vierohodné a pochybnosti vznikli len vo vzťahu ku kvalite posudku podaného F.. I. N.. Odvolací súd sa pritom opieral predovšetkým o vecnú stránku posudku F.. F. S.. Š., pričom jeho hodnotiace úsudky smerujúce k posudku F.. I. N. mali pre posúdenie veci iba podporný charakter (v podstate sa výsluchom F.. I. N. potvrdili). 16. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že nariadenie kontrolného znaleckého posudku je možné len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie alebo ak závery znalcov sú v zjavnom rozpore, o čo ale v prejednávanej veci nejde. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v zmysle § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. (platného a účinného v čase rozhodovania) súd nemusel akceptovať všetky dôkazy označené stranami sporu. 17. K odvolacej námietke žalobkyne týkajúcej sa zamietnutia ňou navrhnutých dôkazov, a to výsluchu príslušníkov policajného zboru, ktorí dopravnú nehodu zdokumentovali a opätovného výsluchu svedka S. G., výsluchov vodičov oboch motorových vozidiel, ku okolnostiam, ktoré uviedol na jeho osobu na pojednávaní dňa 27.3.2012 F.. N. P., odvolací súd sa stotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie odôvodňujúcou zamietnutie vykonania vyššie uvedených dôkazov. Obaja vodiči vypočutí boli, príslušníci policajného zboru pri poškodení oboch vozidiel neboli prítomní. K opätovnému výsluchu svedka S. G. za účelom konfrontácie s F.. N. P. odvolací súd poukazuje na to, že konfrontácia je výnimočný úkon, na ktorého nariadenie musí byť dôvodný predpoklad, že jeho vykonaním dôjde k odstráneniu rozporov vo výpovediach, ktorý v danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu nie je. Výpovede svedkov, tak ako sú zaznamenané v spise, umožňujú v kontexte s ďalšími dôkazmi zodpovedne posúdiť vierohodnosť výpovedí aj ich význam pre rozhodnutie, čo súd prvej inštancie aj urobil. 18. Sumarizujúc všetko doteraz uvedené výpovede vodičov oboch motorových vozidiel, žalobkyne, jej syna, o mieste, čase, spôsobe, poškodenia oboch motorových vozidiel, ich priebehu, skutočnosti uvádzané v zázname o dopravnej nehode, v oznámení o poistnej udalosti, boli nezávisle od seba vyvrátené dvomi posudkami znalcov z odboru cestnej dopravy, a síce expertízou zo dňa 15.2.2006, č. 025/TS/2006, spoločnosti N. s.r.o., Bratislava, vypracovanej na podnet žalovaného, znaleckým posudkom zo dňa 27.9.2009, ZP č. 43/2009, súdom ustanoveným znalcom F.. F. S.. Š.. Následne po doplnení dokazovania súdom prvej inštancie F.. I. N., ktorý prvotne znalecký posudok zo dňa 20.4.2010, z.ú.č. 015/2010, vypracoval na podnet žalobkyne a na základe jej informácií, bez znalosti miesta dopravnej nehody a bez dôkladného poznania okolností dopravnej nehody, po tom, čo F.. F. S.. Š.F. vypracoval znalecký posudok, F.. I. N. L. K. Č. N. K. I. N.Ú. N. L. F.. F. S.. Š.. V konaní teda zostalo nepochybné, že nebol preukázaný základ nároku žalobkyne (Z technického hľadiska k dopravnej nehode nedošlo spôsobom prezentovaným a žalobkyňou oznámeným; zdokumentované poškodenia oboch motorových vozidiel nie sú ekvivalentné čo do energetického hľadiska zrážky a ani geometrickým usporiadaním. Deformačná práca je v značnom nepomere vzhľadom na charakter stretu a viditeľné deformácie oboch vozidiel. Postavenie vozidiel po nehode nezodpovedá deklarovaným jazdným úkonom oboch vodičov pred nehodou. Z technického hľadiska je vylúčené, aby ku kolízii predmetných dvoch osobných motorových vozidiel N. X., M. M., účastníkmi došlo v deklarovanom mieste. Markanty na vozidle N. X. spochybňujú, že pri deklarovanej nehode bolo skutočne poškodené u žalovaného poistené vozidlo.), a tak ňou navrhnuté doplnenie dokazovania, ktorého nevykonanie v odvolacom konaní vytýka súdu prvej inštancie, by bolo nadbytočné, neúčelné, nehospodárne, neprinieslo by skutočnosti svedčiace v jej prospech. Už len tieto dôvody boli spôsobilé odôvodniť zamietnutie žaloby žalobkyne (bez posudzovania žalovaným namietaného ďalšieho porušenia povinnosti žalobkyňou). Odhliadnuc od toho, odvolací súd ale považuje uviesť ešte nasledovné. 19. Nadväzne na ustanovenie § 798 Občianskeho zákonníka [poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§ 793) bolo určené nižšie poistné], § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť) možno vyvodiť, že v § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=31&p=1354350-1354350&f=2> je zakotvená sankcia v prípade, že poistený poruší jednak všeobecné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, poistná zmluva alebo poistné podmienky poisťovateľa, a jednak povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=31&p=1354349-1354349&f=2> (povinnosť toho, kto má právo na plnenie, bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada; poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti) po vzniku poistnej udalosti. Táto sankcia spočíva v práve poisťovateľa vo forme zníženia plnenia z poistnej zmluvy. Zníženie poistného plnenia podľa § 799 ods. 3 O <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=31&p=1354350-1354350&f=2>bčianskeho zákonníka môže poisťovateľ uplatniť voči poistenému, ak sú splnené tieto zákonné predpoklady: a/ ide o vedomé porušenie povinností, ktoré poistenému vyplývajú z § 799 ods. 1 <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=31&p=1354348-1354348&f=2> a 2 Občianskeho zákonníka, <http://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=31&p=1354349-1354349&f=2> b/ porušenie uvedených povinností malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov (porušenie povinnosti malo rozhodujúci význam spomedzi príčin, ktoré spôsobili vznik poistnej udalosti a tým aj rozsah jej následkov), c/ medzi porušením uvedených povinností a vznikom poistnej udalosti (zväčšením rozsahu jej následkov) je daná príčinná súvislosť. Dôsledky, ktoré zákon <http://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=26&p=1009669&f=2> spája s porušením stanovených alebo dohodnutých povinností, nastávajú len vtedy, ak poistený (prípadne iná osoba, ktorá má právo na plnenie poisťovateľa) porušil vedome tieto povinnosti. Vedomé porušenie povinností nie je totožné s ich úmyselným porušením, aj keď prípad úmyselného porušenia v sebe zahŕňa. Za vedomé porušenie povinností možno považovať, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplní, hoci ju poznal alebo musel poznať a nesplnil ju napriek tomu, že z okolností prípadu vyplýva, že ju splniť mohol. Ide teda o vedomé porušenie povinnosti odpovedať pravdivo a úplne na písomné otázky poisťovateľa, ak sa otázka týka stavu veci, ktorý musel byť poistenému známy a poistený odpovie tak, ako to stavu veci nezodpovedá, hoci z okolností prípadu vyplýva, že mohol odpovedať pravdivo a úplne. Pre posúdenie, či povinnosť bola porušená vedome, nie je rozhodujúce, či ten, kto ju porušil, chcel tým dosiahnuť pre seba nejaké výhody (napr. uzavrieť zmluvu s platením nižšieho poistného). Splnenie podmienok na zníženie poistného plnenia musí preukázať poisťovateľ. Pokiaľ zistí vyššie uvedené okolnosti, je oprávnený poistné plnenie primerane znížiť, a to v rozsahu, v akom malo porušenie povinnosti poisteným podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Do úvahy prichádza len primerané zníženie poistného plnenia, nie jeho odmietnutie. Právo na zníženie poistného plnenia môže poisťovateľ uplatniť len pred vyplatením poistného plnenia. Ak by poisťovateľ o porušení povinností poisteným vedel už pred výplatou poistného plnenia a napriek tomu by plnenie neznížil alebo ho síce znížil, ale len v menšom rozsahu, aký by zodpovedal povahe porušenej povinnosti poisteným, po výplate poistného plnenia už nemôže od poisteného žiadať vrátenie toho, čo už vyplatil alebo o čo mal plnenie znížiť. Z ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka <http://www.epi.sk/form/ goto.ashx?t=31&p=1354350-1354350&f=2> totiž poisťovateľovi vyplýva právo znížiť poistné plnenie, nie povinnosť tak urobiť. Miera primeranosti zníženia poistného plnenia sa určí pomerom medzi poistným, ktoré bolo zaplatené, a poistným, ktoré by pri pravdivých a úplných odpovediach musel poistník zaplatiť. Primeranosť zníženia poistného plnenia sa vyráta percentuálne. Vzhľadom však k tomu, že základ nároku žalobkyne, od ktorého si uplatňuje voči žalovanému nárok na poistné plnenie, nie je daný, vyššie uvedené otázky sa stali bezpredmetnými. Z toho istého dôvodu nebol daný ani základ pre postup súdu v otázke skúmania platnosti/neplatnosti poistnej zmluvy, Všeobecných poistných podmienok, z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa, keď napokon túto otázku žalobkyňa vzniesla až v odvolacom konaní (nie napr. pri uplatňovaní nárokov od žalovaného v roku 2006). 20. Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie vo veci rozhodujúca, nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany sporu nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/2008), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008]. 21. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/1997), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (II. ÚS 3/1997, II. ÚS 251/2003). 22. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. l, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p., a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľka, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011). 23. V súlade so zákonom č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.1.2009 peňažné údaje v slovenskej mene sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné údaje v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro (§ 9 ods. 2 citovaného zákona). 24. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému patrí náhrada trov odvolacieho konania, o ktorej rozhodol odvolací súd postupom podľa ustanovenia § 396 ods. l, § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 25. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 422 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).