Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/511/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206222028 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1206222028.7 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členov senátu JUDr. Martina Murgaša a JUDr. Branislava Krála v právnej veci navrhovateľa: E. E., Z. Š. XX, Z. proti odporcom: 1/ L. L., Z. K. XX, W. a 2/ B.. X. L., Z. K. XX W., zast. Advokátskou kanceláriou Záhoráková & Partners, s.r.o., so sídlom Krasovského 13 v Bratislave, v konaní o zaplatenie 1.825.665,54 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 12. septembra 2012, č. k. 50C/53/2008-403, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 12. septembra 2012, č. k. 50C/53/2008-403 v časti, v ktorej boli odporcovia v 1/ a 2/ rade povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 1.825.665,54 eur spolu s 12 % - ným úrokom z omeškania ročne od 01.04.2004 až do zaplatenia, p o t v r d z u j e . V časti, v ktorej boli odporcovia v 1/ a 2/ rade povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 16.596,95 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e . Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcov v 1/ a 2/ rade zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 1.825.665,54 eur spolu s 12 % - ným úrokom z omeškania ročne od 01.04.2004 až do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 16.596,95 eur, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 18.09.2006 domáhal zaplatenia pôvodne 55.000.000,- Sk (1.825.665,54 eur) s titulom poskytnutia pôžičky odporcom v 1/ a 2/ rade, spolu s príslušenstvom k istine. Zároveň poukázal na v poradí prvý rozsudok súdu prvého stupňa pod č.k. 50C/53/2008-257, v spojení s opravným uznesením č.k. 50C/53/2008-267, ktorým boli odporcovia v 1/ a 2/ rade zaviazaní zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu spolu s 12 % - ným úrokom. Odvolací súd uznesením č.k. 15Co/265/2009-290 rozsudok spolu s opravným uznesením súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa následne vykonal a doplnil dokazovanie okrem výsluchu navrhovateľa a odporcov v 1/ a 2/ rade i výpoveďami svedkov, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi, uznanie dlhu zo dňa 04.07.2001, 28.11.2001, 13.09.2002, 24.02.2003, 02.06.2003 a 09.09.2003. Súd prvého stupňa uviedol, že dňa 09.09.2003 podpísal navrhovateľ s odporcami v 1/ a 2/ rade ako fyzickými osobami uznanie dlhu, v zmysle ktorého odporcovia v 1/ a 2/ rade uznali dlh v sume 55.000.000,- Sk voči navrhovateľovi a zaviazali sa ho splatiť v lehote do 31.12.2003. Na tejto listine sa odporca v 1/ rade dlh v hodnote 55.000.000,- Sk zaviazal istiť majetkom spoločnosti VUIS NOVA, spol. s r.o., so sídlom na Michalskej 73, Kežmarok a majetkom spoločnosti LAMAČSKÁ, s.r.o., so sídlom Lamačská 8, Bratislava a to aj v prípade predaja tohto majetku inej osobe. Podpisy účastníkov úkonu boli overené notárom. Na pojednávaní odporca v 1/ rade uviedol, že finančné čiastky mu boli zapožičané a jednotlivé pôžičky nepopiera. Popiera ale uznanie celkového dlhu v sume 55.000.000,- Sk, pretože je to podľa neho neplatný právny úkon. Odporca v 1/ rade neplatnosť odôvodnil tým, že tento právny úkon nebol urobený vážne. Rovnako sa vyjadrila i odporkyňa v 2/ rade. Zároveň súd prvého stupňa poukázal i na zápisnicu zo zasadnutia VZ spoločnosti VUIS NOVA spol. s r.o. zo dňa 19.06.2002 súd zistil, že odporcovia v 1/ a 2/ rade ako spoločníci uvedenej spoločnosti odsúhlasili predaj svojich obchodných podielov na navrhovateľa (podpisy boli overené notárom), o čom bola spísaná zmluva o prevode obchodného podielu dňa 19.06.2002 v celkovej sume 12.000.000,- Sk (obchodný podiel odporcu v 1/ rade v sume 8.540.000,- Sk a obchodný podiel odporkyne v 2/ rade v sume 3.600.000,- Sk). Následne podľa zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 20.04.2004 odporca v 1/ rade previedol na W.. O. M. obchodný podiel v sume 8.540.000,- Sk. Počas vykonávania dokazovania nebolo spochybnené, že odporcovia v 1/ a 2/ rade sú manželia a mali aj spoločný podiel v spoločnosti VUIS NOVA, spol. s r.o., na Lamačskej 8 v Bratislave, pričom odporca v 1/ rade bol konateľom v tejto spoločnosti. Podľa výpisu z Obchodného registra je v súčasnosti jediným spoločníkom tejto spoločnosti W.. O. M. a to od 27.05.2004. K návrhu navrhovateľ priložil odborné posudky troch nezávislých advokátskych kancelárií, súdu predložil k nahliadnutiu podklady o jeho majetku, účtoch, podieloch a vlastníctve akcií. O stave jeho majetku v základnej miere bola oboznámená aj právna zástupkyňa odporcov v 1/ a 2/ rade na pojednávaní dňa 18.02.2009. Na otázku súdu, či predložené listiny o uznaní dlhu od roku 2001 majú tvoriť súhrn dlhu v hodnote 55.000.000,- Sk, t.j. v hodnote žalovanej istiny uviedla, že keď dlh presiahol sumu 12.000.000,- Sk, tak boli spisované postupne ďalšie uznania dlhu a tieto napokon narástli až do výšky 55.000.000,- Sk. Navrhovateľ do súdneho spisu založil písomné listiny o tom, že odporca v 1/ rade odkúpil od FNM SR spoločnosť VUIS NOVA, spol. s r.o., na Lamačskej ceste č. 8 v Bratislave s odsúhlasenými investíciami v sume 4.019.753,- Sk ku dňu 04.08.1999. Ďalej z predložených listín súd zistil, že spoločnosť VUIS NOVA, spol. s r.o. mala nedoplatky v Sociálnej poisťovni, a.s., ako aj, že Okresný súd v Košiciach prijal návrh na vykonanie zmeny v Obchodnom registri s tým, že navrhovateľ má byť zapísaný ako nový spoločník v spoločnosti VUIS NOVA, spol. s r.o., Michalská 73, v Kežmarku s výškou vkladu 12.200.000,- Sk. Zároveň súd prvého stupňa vypočul svedkov R.. W. Š., ktorý síce nevidel, že by sa finančná hotovosť odovzdávala, ale svedok si pamätá, že na stretnutiach, na ktorých sa dva až trikrát zúčastnil, odporca v 1/ rade doslovne povedal „pán E. pripravte peniaze, treba zaplatiť poschodie“. Zároveň bol vypočutý svedok R.. O. W., ktorý potvrdil, že bol osobne prítomný na stretnutiach a fyzickom odovzdávaní finančných prostriedkov odporcovi v 1/ rade, keď navrhovateľa na stretnutia viezol autom. Finančné prostriedky sa prenášali v kufríku, boli prepáskované alebo zagumičkované najmä vtedy, keď boli veľké hotovosti. Potvrdil, že finančné prostriedky sa poskytovali, keď sa viedla exekúcia na majetok odporcu v 1/ rade a že sa dohadovali splátkové kalendáre. Potvrdil, že má vedomosť i o tom, že navrhovateľ odporcovi v 1/ rade zapožičiaval finančné prostriedky postupne podľa toho ako prebiehala výstavba a rekonštrukcia novej budovy. Svedok R.. V. Č. potvrdil, že sa osobne zúčastnil na stretnutiach navrhovateľa s odporcom v 1/ rade. Tiež bol požiadaný navrhovateľom, aby osobne odporcovi v 1/ rade odovzdával finančné prostriedky vyššej sumy od 1.000.000,- Sk nižšie a to od roku 1999 vo O. Z.. Uviedol, že má vedomosť o tom, že si písomne navrhovateľ a odporca v 1/ rade podlžnosti uznali. Tieto písomnosti boli uznávané kontinuálne od roku 1999. Svedkovia R.. W. G. F. R.. B. V. (vypočutí dožiadaným Okresným súdom v Žiline) uviedli, že nemajú vedomosť o rokovaniach medzi účastníkmi konania, poznajú odporcov v 1/ a 2/ rade, pre nich stavali stavbu firmu VIUS NOVA, spol. s r.o.. Svedok R.. G. si pamätal, že odporca v 1/ rade nemal finančné prostriedky na stavbu a spomínal, že si asi 5.000.000,- Sk od niekoho požičal. Súd prvého stupňa uviedol, že podľa zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.07.2007 uzavretej medzi navrhovateľom a spoločnosťou INFRASTAV, s.r.o. so sídlom Haburská 88/25, Bratislava (č.l. 276), navrhovateľ postúpil okrem pohľadávok voči odporcovi v 1/ rade aj pohľadávku na odporcov v 1/ a 2/ rade na základe pôžičky a uznania dlhu zo dňa 09.09.2003 v sume 55.000.000,- Sk. Odplata za postúpenie pohľadávok podľa bodu 2 tejto zmluvy činila 1,- Sk pohľadávku. Z Dohody uzavretej medzi navrhovateľom a spoločnosťou INFRASTAV, s.r.o. dňa 24.01.2008 (č.l. 314), súd zistil, že účastníci zmluvy v čl. 2 tejto dohody zrušili zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 24.01.2007 a navrhovateľ sa stal výlučným vlastníkom postúpených pohľadávok dňom podpisu, za čo mu postupník INFRASTAV, s.r.o. vrátil odplatu v sume 1,- Sk v hotovosti. Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 657 Obč. zák., § 524 ods. 1 a 2 Obč. zák., ust. § 558 Obč. zák. a § 37, 39 a § 517 ods. 2 Obč. zák.. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ zo svojho majetku bol schopný poskytnúť odporcom v 1/ a 2/ rade vyššie finančné čiastky a tieto aj osobne alebo prostredníctvom svedka R.. V. Č. odporcovi odovzdával. Zo spisu je tiež zrejmé, že spoločnosť VUIS NOVA mala problémy s financiami, nielen na dostavbu administratívnej budovy, ale aj s exekútormi, Sociálnou poisťovňou a pod.. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 16.04.1999 vyplýva, že odporca v 1/ rade si zapožičiaval finančnú čiastku v sume 2.000.000,- Sk ako konateľ spoločnosti VSO Nova, s.r.o. ďalšími zmluvami o pôžičke zo dňa 01.08.1999 sumu 4.200.000,- Sk, zo dňa 01.09.1999 sumu 1.430.000,- Sk, zo dňa 01.11.1999 sumu 5.565.000,- Sk ako fyzická osoba a od 01.08.2001 uznával dlh ako fyzická osoba, pričom pri uznaní dlhu istil svoj dlh majetkom spoločnosti VUIS NOVA spol. s r.o. ako konateľ spoločnosti. Všetky do súdneho spisu založené uznania dlhu odporca v 1/ rade (i odporkyňa v 1/ rade dňa 02.06.2003 a 09.09.2003) podpísali pred notárom. V konaní odporcovia nepreukázali súdu ani jedným relevantným dôkazom, že písomné uznania dlhu považovali za neplatné, vrátane posledného uznania dlhu zo dňa 09.09.2003, teda, že by sa domáhali relatívnej neplatnosti týchto úkonov. Neobstojí preto tvrdenie odporcov v 1/ a 2/ rade, že právny úkon, ktorým je uznanie dlhu dňa 09.09.2003 pred notárom, je neplatným právnym úkonom, pretože z konania odporcov je zrejmé, že odporcovia v 1/ a 2/ rade už po druhý krát spoločne uznávajú dlh a keďže právny úkon nebol urobený pod nátlakom, neobstojí ani argument, že išlo o akýsi motivačný nástroj na vrátenie sumy 7.121.800,- Sk, pretože konanie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok samo osebe nemá za následok neplatnosť právneho úkonu. Ak odporcovia v 1/ a 2/ rade tvrdia, že svojím prejavom vôle nechceli vyvolať právne následky, treba brať na zreteľ okolnosti prípadu, povahu záväzku a dobromyseľnosť navrhovateľa. Napokon súd prvého stupňa posudzoval platnosť právneho úkonu (ako prejudiciálne určenie platnosti uznania dlhu zo dňa 09.09.2003) podľa § 39 Obč. zák. a dospel k záveru, že tento právny úkon nenapĺňa zákonnú podmienku a to, že sa prieči dobrým mravom. V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ a odporca v 1/ rade min. od roku 1999 spolu bezproblémovo komunikovali, mali záujem uzavrieť zmluvu o predaji obchodného podielu spoločnosti VUIS NOVA spol. s r.o. v prospech navrhovateľa a preto konanie navrhovateľa neodporuje zásadám slušnosti, úkon bol v písomnej forme predložený u notára, spĺňa vážny záujem odporcov v 1/ a 2/ rade (o.i. už vo februári 2003 (zápisnica z VZ) a v júni 2003 (uznanie dlhu) potvrdiť prejav vôle. Pokiaľ zo súdneho spisu vyplynulo, že navrhovateľ si sumu 55.000.000,- Sk mal uplatniť i v konkurznom konaní proti úpadcovi VUIS NOVA, spol. s r.o., túto pohľadávku W.. O. M. namietal (namietal premlčanie tejto pohľadávky voči úpadcovi). V konkurznom konaní pod sp. zn. 6K/15/2007 správca konkurznej podstaty oznámil, že pohľadávka bola popretá. Súd prvého stupňa uvádza, že uznaním dlhu, urobeným podľa §558 sa zakladá vyvrátiteľná právna domnienka, že dlh v čase uznania trval. Je ale potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh určený, čo do dôvodu aj výšky. Je nepochybné, že odporca v 1/ rade si požičiaval finančné hotovosti vyššej sumy od navrhovateľa, uznával to písomne od roku 2001 ako konateľ (neskôr s odporkyňou v 2/ rade ako fyzická osoba) a tvrdil, že tieto finančné prostriedky vložil do spoločnosti VUIS NOVA, spol. s r.o. na výstavbu administratívnej budovy. Podľa vyjadrenia odporcu v 1/ rade, ako i oznámenia správcu konkurznej podstaty spoločnosti VUIS NOVA, spol. s r.o. však tieto finančné prostriedky nie sú evidované v účtovníctve, t. j. finančné prostriedky spoločnosť neprevzala. Z dikcie § 558 Obč. zák. tiež možno vyvodiť záver, že odporca v 1/ a 2/ rade vedeli o uznaní premlčaného dlhu, preto ich uznanie má ten právny následok, že dlh v čase uznania trval. V danej veci nie je podstatné, že dlh nevznikol, lebo nebola spísaná zmluva o pôžičke na sumu 55.000.000,- Sk, a to v celosti, a že túto sumu odporcova v 1/ a 2/ rade fyzicky neprevzali. Zákon nevylučuje uznať viac dlhov na základe ústnej dohody. Súd prvého stupňa konštatoval, že z predloženej listiny označenej ako uznanie dlhu zo dňa 09.09.2003 preto jednoznačne vyplýva, že ide o jednostranný právny úkon, ktorým odporcovia v 1/ a 2/ rade uznávajú dlh v hodnote 55.000.000,- Sk. V tomto právnom úkone sú odporcovia označení ako fyzické osoby, identifikovateľné rodným číslom, bydliskom. Ich podpisy sú overené notárom, teda verejným činiteľom. Pokiaľ v písomnom uznaní dlhu na tejto listine je poznámka „tento dlh istím majetkom firmy VUIS NOVA, spol. s r.o. so sídlom na Michalskej 73, Kežmarok a majetkom spol. LAMAČSKÁ s.r.o., Lamačská 8, Bratislava a to aj v prípade predaja tohto majetku inej osobe“, takýto dodatok k prejavenej vôle fyzických osôb nie je právnym úkonom právnickej osoby, t.j. konateľa uvedených spoločností, nakoľko absentuje forma prejavu vôle právnickej osoby v zastúpení jej konateľom (pečiatka, IČO a pod.). Podľa názoru súdu takýto dodatok k prejavenej vôle je neplatným právnym úkonom, avšak prejav vôle fyzických osôb uznávajúcich dlh spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu. Súd v danej veci tak posúdil tieto dva právne úkony vyjadrené na jednej listine ako samostatné od seba nezávisle vyjadrenia vôle a právny úkon fyzických osôb posúdil ako platný právny úkon samostatne podľa § 41 Obč. zák.. Na námietku vznesenú právnou zástupkyňou odporcov v 1/ a 2/ rade o nedostatku aktívnej legitimácie navrhovateľa súd uvádza, že aktívna legitimácia navrhovateľa bola súdu dodatočne preukázaná predložením Dohody zo dňa 24.01.2008 počas konania (v čase rozhodovania súdu nebola známa skutočnosť o postúpení pohľadávky a zrušení zmluvy o postúpení pohľadávky), pričom ustanovenia § 524 a nasl., v spojení s § 51 Obč. zák. neboli týmto právnym úkonom porušené. O úrokoch z omeškania súd rozhodol v zmysle § 517 Obč. zák. a § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z. od nasledujúceho dňa splatnosti dlžnej sumy, nakoľko odporcovia o dátume splatnosti k 31.12.2003 mali vedomosť. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 16.596,95 eur. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie odporca v 1/ a 2/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu navrhovateľa v plnom rozsahu zamietne a odporcom prizná náhradu trov odvolacieho konania. Mali za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vec i právne posúdil. Uviedli, že dňa 09.09.2003 navrhovateľ uzavrel so spoločnosťou VUIS NOVA, spol. s r.o. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mal tejto spoločnosti poskytnúť pôžičku 55.000.000,- Sk, ktorú si navrhovateľ uplatnil v konkurznom konaní; pohľadávka navrhovateľa bola popretá z dôvodu premlčania. Existenciou zmluvy o pôžičke sa súd prvého stupňa preto nevysporiadal správne. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, vzniká okamihom, keď peniaze sú skutočne odovzdané veriteľom a aj skutočne prijaté dlžníkom. Z dokazovania je však zrejmé, že pôžičku od navrhovateľa vo výške 55.000.000,- Sk nikdy nedostali a ani nikdy neprevzali od navrhovateľa. Jediná pôžička, ktorú od navrhovateľa prevzali bola vo výške 7.121.800,- Sk a to tak ako je uvedené v odpore zo dňa 25.07.2008. Dlžníkom navrhovateľa je preto spoločnosť VUIS NOVA, spol. s r.o.. Súd prvého stupňa tiež nesprávne skúmal vyvrátiteľnosť právnej domnienky existencie dlhu odporcov vo výške 55.000.000,- Sk a to z dôvodu, že sumu 55.000.000,- Sk od navrhovateľa neobdržali. Zmluvou o pôžičke zo dňa 09.09.2003 odporcovia v konaní len preukazovali, že dlh vo výške 55.000.000,- Sk má spoločnosť VUIS NOVA, spol. s r.o. a nie odporcovia ako fyzické osoby. Súd prvého stupňa zároveň nesprávne vyhodnotil námietku aktívnej legitimácie navrhovateľa, nakoľko v čase podania žaloby navrhovateľ nebol hmotnoprávne aktívne legitimovaný, keď svoju pohľadávku vo výške 55.000.000,- Sk v čase podania žaloby nevlastnil, ale už pred podaním žaloby ju postúpil tretej osobe. Tiež nebol legitimovaný ani po tom, čo súdu predložil dohodu zo dňa 24.01.2008, na základe ktorej malo dôjsť k zrušeniu zmluvy o postúpení pohľadávky navrhovateľa. Z tejto zmluvy o postúpení pohľadávky totiž vyplýva, že na jej základe mal navrhovateľ postúpiť pohľadávku a postupník za túto riadne zaplatil. Odporcovia poukázali na ust. § 559 ods. 1 a 2 Obč. zák., v zmysle ktorého splnením dlh zanikne, dlh musí byť splnený riadne a včas. Odporcovia v 1/ a 2/ rade mali za to, že uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky ako aj uhradením odplaty za postúpenie pohľadávky došlo k zániku záväzkov a teda zmluvy ako takej. Nie je právne možné, aby následnou dohodou bola zrušená už zaniknutá zmluva. Zároveň poukázali na ust. § 570 Obč. zák., v zmysle ktorého dohodou je možné zmeniť a prípadne aj rušiť zmluvu výlučne počas trvania jej existencie a nie v čase zániku. Uviedli, že pri uzavieraní dohody zo dňa 24.01.2008 nebola dodržaná ani forma zmluvy. Zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá nielen v písomnej forme, ale aj s overenými podpismi jej účastníkov a preto dohoda, ktorá sa mala týkať zmluvy o postúpení pohľadávky mala byť urobená v takejto forme. Dohoda o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávky bola uzavretá v rozpore s ust. § 40 ods. 1 Obč. zák. a preto podľa odporcov v 1/ a 2/ rade nie je možné ju považovať za platný právny úkon. Z týchto dôvodov namietajú aktívnu legitimáciu navrhovateľa. Odporcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 07.11.2013, doručené odvolaciemu súdu 08.11.2013, navrhli odvolaciemu súdu, aby nariadil pojednávanie a to z dôvodu, že pred Okresným súdom Malacky prebieha súdne konanie, v ktorom navrhovateľ žaluje odporcov o určenie, že je spoločníkom v obchodnej spoločnosti VUIS NOVA, spol. s r.o. (konanie vedené pod sp. zn. 10Cb/32/2012), pričom navrhovateľ pred Okresným súdom v Malackách 10.07.2013 mal vypovedať tak, že za kúpu spoločnosti VUIS NOVA, spol. s r.o. odporcom zaplatil sumu 12.200.000,- Sk. Uviedli, že doklad uznanie dlhu zo dňa 01.08.2001 však navrhovateľ predložil aj v tomto súdnom konaní ako dôkaz, ktorým preukazoval, že odporcom požičal sumu 12.200.000,- Sk, ktorú mu mali vrátiť do 04.07.2001. Z týchto rôznych tvrdení navrhovateľa vzniká vážna pochybnosť, či suma 12.200.000,- Sk sa má vnímať ako pôžička alebo ako doklad o úhrade za kúpu spoločnosti VUIS NOVA, spol. s r.o.. Odvolací súd po predložení veci súdom prvého stupňa dňa 18.12.2013 vec vrátil súdu prvého stupňa z dôvodu odstránenia procesných chýb. Na základe pokynu odvolacieho súdu súd prvého stupňa vydal opravné uznesenie zo dňa 16.05.2014, pod č.k. 50C/53/2008-428, ktorým opravil záhlavie rozsudku a to tak, že v časti označenia navrhovateľa vypustil slová „zastúpený JUDr. Katarína Kalabová, advokát, so sídlom v Bratislave“ a zároveň opravil rozsudok zo dňa 12.09.2012, č.k. 50C/53/2008-403 tak, že označenie právneho zástupcu odporcu v 1/ a 2/ rade má správne znieť: „Advokátska kancelária Záhoráková & Partners, s.r.o., so sídlom Krasovského 13, Bratislava“. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.06.2014. Po odstránení vytýkaných vád odvolacím súdom súd prvého stupňa opätovne vec predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní odporcov v 1/ a 2/ rade. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie odporcov v 1/ a 2/ rade v súlade s ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p., v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu odporcov v 1/ a 2/ rade nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov. Vo veci samej prvý krát rozhodol rozsudkom zo dňa 15.04.2009, pod č.k. 50C/53/2008-257, ktorým zaviazal odporcov v 1/ a 2/ rade zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne žalovanú sumu spolu s 12 % - ným úrokom z omeškania, o náhrade trov konania nerozhodol. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 15.04.2009 pod č.k. 50C/53/2008-257, v spojení s opravným uznesením zo dňa 22.06.2009, pod č.k. 50C/53/2008-267 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesením odvolací súd mal za preukázané, že dňa 09.09.2003 odporcovia v 1/ a 2/ rade sa písomne zaviazali právnym úkonom - uznanie dlhu, navrhovateľovi vrátiť dlh v hodnote 55.000.000,- Sk do 31.12.2003. Úlohou súdu prvého stupňa, po zrušení v poradí prvého rozsudku súdu prvého stupňa, bolo vzhľadom na odporcami v 1/ a 2/ rade predloženú zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 23.07.2007 medzi E. E. (postupcom) a spoločnosťou INFRASTAV, spol. s r.o. (postupník) inak sa oboznámiť s originálnymi dokladmi a zistiť, či aj po postúpení tejto pohľadávky je navrhovateľ aktívne legitimovaný v konaní, tiež sa vysporiadať s obranou odporcov v 1/ a 2/ rade, ktorí tvrdili, že medzi nimi a navrhovateľom ako fyzickými osobami nikdy nebola uzatvorená zmluva o pôžičke. Súd prvého stupňa opätovne vytýčil vo veci pojednávanie, doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, doplnil dokazovanie i výsluchom svedkov a na základe takto doplneného dokazovania vo veci zistil dostatočne skutkový stav veci a na takto zistený skutkový stav aj správne aplikoval príslušnú hmotnoprávnu normu. Podľa názoru odvolacieho súdu je správny záver súdu prvého stupňa, že navrhovateľ bol schopný poskytnúť odporcom v 1/ a 2/ rade vyššie finančné čiastky a tieto aj osobne a prostredníctvom svedka, najmä svedka R.. V. Č. odporcovi v 1/ rade odovzdával. Z výpovede ďalších vypočutých svedkov vyplynulo, že spoločnosť VUIS NOVA, spol. s r.o. mala problémy s financiami. Súd prvého stupňa správne poukázal na písomné uznanie dlhu odporcom v 1/ rade a pokiaľ sa týka i uznania dlhu zo dňa 02.06.2003 a 09.09.2003, ktoré uznala i odporkyňa v 2/ rade, uznanie dlhu bolo nimi podpísané pred notárom. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa, s ktorým sa, pokiaľ ide o vec samu v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa sa v dostatočnom rozsahu vysporiadal s námietkami odporcov v 1/ a 2/ rade, pokiaľ títo namietali, že uznanie dlhu o 55.000.000,- Sk je neplatným právnym úkonom z dôvodu, že mali konať v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a správne súd prvého stupňa vyhodnotil, že s poukazom na ust. § 39 Obč. zák., tento právny úkon nenapĺňa zákonnú podmienku neplatnosti právneho úkonu, nie je úkonom, ktorý by sa priečil dobrým mravom. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje i na samotnú výpoveď odporcu v 1/ rade v priebehu prvostupňového konania, ktorý na súde prvého stupňa potvrdil, že finančné čiastky mu boli zapožičané a jednotlivé pôžičky odporca v 1/ rade nepopiera. Súd prvého stupňa sa zároveň vysporiadal v dostatočnom rozsahu i so zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.07.2007, ktorá bola uzatvorená medzi navrhovateľom a spoločnosťou INFRASTAV s.r.o., na základe ktorej navrhovateľ postúpil okrem iného i pohľadávku na odporcov v 1/ a 2/ rade a to tak, že súd prvého stupňa poukázal na dohodu uzavretú medzi navrhovateľom a spoločnosťou INFRASTAV s.r.o. zo dňa 24.01.2008, ktorá sa nachádza na č.l. 314, v zmysle ktorej došlo k zrušeniu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.01.2007, na ktorú poukazovali odporcovia v 1/ a 2/ rade s tým, že navrhovateľ sa stal výlučným vlastníkom postúpených pohľadávok dňom podpisu takejto dohody, za čo mu postupník INFRASTAV s.r.o. vrátil odplatu v sume 1,- Sk v hotovosti. Nie je preto dôvodná odvolacia námietka odporcov v 1/ a 2/ rade, že navrhovateľ nebol aktívne legitimovaný už v čase podania návrhu, nakoľko odvolací súd má za to, že v čase podania návrhu, t.j. dňa 18.09.2006 bol navrhovateľ aktívne legitimovaný, nakoľko až v priebehu prvostupňového konania došlo k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.07.2007 medzi navrhovateľom a spoločnosťou INFRASTAV s.r.o., so sídlom Bratislava, Haburská 88/25. K ďalšej odvolacej námietke odporcov, že zo spisového materiálu vyplýva, že dňa 09.09.2003 mal navrhovateľ uzavrieť so spoločnosťou VUIS NOVA, spol. s r.o. zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mal spoločnosti VUIS NOVA, spol. s r.o. poskytnúť pôžičku vo výške 55.000.000,- Sk, i s touto námietkou odporcov sa súd prvého stupňa vysporiadal, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na oboznámenie sa s listinami a to uznaním dlhu, okrem iného i s uznaním dlhu zo dňa 09.09.2003, ktoré podpísal navrhovateľ s odporcom v 1/ rade ako konateľom spoločnosti VUIS NOVA, spol. s r.o. - zmluvu o pôžičke, na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ požičal 55.000.000,- Sk spoločnosti VUIS NOVA, spol. s r.o. na krátkodobé preklenutiu finančných prostriedkov pôžičku, pričom podľa bodu III tejto zmluvy vystavil konateľ spoločnosti VUIS NOVA, spol. s r.o., t.j. odporca v 1/ rade uznanie dlhu. Zároveň dňa 09.09.2003 podpísal navrhovateľ s odporcami v 1/ a 2/ rade ako fyzickými osobami uznanie dlhu, v zmysle ktorého odporcovia v 1/ a 2/ rade uznali dlh v sume 55.000.000,- Sk voči navrhovateľovi a zaviazali sa ho splatiť v lehote do 31.12.2003. Na tejto listine sa odporca v 1/ rade dlh v hodnote 55.000.000,- Sk zaviazal istiť majetkom spoločnosti VUIS NOVA, spol. s r.o., so sídlom na Michalskej 73, Kežmarok a majetkom spoločnosti LAMAČSKÁ, s.r.o.. Podpisy účastníkov úkonu boli overené notárom. Zároveň súd prvého stupňa poukázal, že navrhovateľ si sumu 55.000.000,- Sk uplatnil aj v konkurznom konaní proti úpadcovi VUIS NOVA, spol. s r.o., kde W.. O. M. namietal premlčanie tejto pohľadávky voči úpadcovi. V konkurznom konaní táto pohľadávka bola popretá. Následne súd prvého stupňa poukázal na písomné uznanie dlhu zo dňa 09.09.2003, ktoré podpísal navrhovateľ a odporcovia v 1/ a 2/ rade ako fyzické osoby s tým, že v súvislosti s písomným uznaním dlhu zo dňa 09.09.2003, ktoré podpísali odporcovia v 1/ a 2/ rade ako fyzické osoby, súd prvého stupňa správne konštatoval, že odporcovia v 1/ a 2/ rade uznali dlh vo výške 55.000.000,- Sk voči navrhovateľovi ako fyzické osoby a zaviazali sa ho splatiť v lehote do 31.12.2003. Odporcovia boli identifikovaní rodným číslom, bydliskom, ich podpisy sú overené notárom, t.j. verejným činiteľom. Správne súd prvého stupňa uviedol, že pokiaľ v tomto písomnom uznaní dlhu je poznámka „tento dlh istí majetkom firmy VUIS NOVA a majetkom spol. LAMAČSKÁ s.r.o.“, správne súd prvého stupňa mal za to, že takýto dodatok k prejavenej vôli fyzických osôb nie je právnym úkonom právnickej osoby, t.j. konateľa týchto spoločností, nakoľko nejedná sa o prejav vôle právnickej osoby v zastúpení konateľom, keďže chýba pečiatka takýchto spoločností, chýba ich identifikačné číslo. Naproti tomu prejav vôle fyzických osôb na písomnom uznaní dlhu zo dňa 09.09.2003 spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu. Správne súd prvého stupňa uviedol, že sa jedná o právny úkon fyzických osôb a posúdil ho ako platný právny úkon v súlade s ust. § 41 Obč. zák.. K námietke odporcov, že existenciou zmluvy o pôžičke sa súd správne nevysporiadal najmä z dôvodu, že odporcovia finančné prostriedky nikdy neprevzali od navrhovateľa (prevzali len pôžičku vo výške 7.121.800,- Sk), odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na vykonané dokazovanie pred súdom prvého stupňa, priložené odborné posudky troch nezávislých advokátskych kancelárií, ktoré predložil navrhovateľ ako aj vykonané výsluchy svedkov R.. W. Š., R.. O. W., R.. V. Č., R.. W. G. F. R.. B. V., pričom v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. K námietke odporcov zo dňa 08.11.2013, že navrhovateľ v inom konaní a to na Okresnom súde v Malackách, sp. zn. 10Cb/32/2012 (kde navrhovateľ má žalovať odporcov o určenie, že je spoločníkom v obchodnej spoločnosti VUIS NOVA, s.r.o.) mal vypovedať dňa 10.07.2013 tak, že uznanie dlhu zo dňa 04.07.2001 na sumu 12.200.000,- Sk mal označiť ako doklad o úhrade kúpnej ceny za kúpu spoločnosti VUIS NOVA, s.r.o., odvolací súd opätovne poukazuje na doposiaľ vykonané dokazovanie, výpoveď navrhovateľa a odporcov v tomto konaní, z ktorých vyplýva správny záver súdu prvého stupňa s tým, že písomným uznaním dlhu zo dňa 09.09.2003, ktoré odporcovia v 1/ a 2/ rade ako fyzické osoby podpísali, uznali dlh vo výške 55.000.000,- Sk, t.j. vrátane sumy 12.200.000,- Sk. K námietke odporcov, že navrhovateľ nebol aktívne legitimovaný ani po tom, čo súdu predložil dohodu zo dňa 24.01.2008, keď mal za to, že uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky ako aj uhradením odplaty za postúpenie pohľadávky malo dôjsť k zániku záväzkov a teda zmluvy ako takej a preto nie je právne možné, aby takouto dohodou bola zrušená už zaniknutá zmluva (§ 559 ods. 1 a 2 Obč. zák. a ust. § 570 a nasl. Obč. zák.), odvolací súd má za to, že táto odvolacia námietka odporcov v 1/ a 2/ rade neobstojí z nasledovných dôvodov: Odporcovia v 1/ a 2/ rade v odvolaní poukazujú na ust. § 559 ods. 1 a 2 Obč. zák., v zmysle ktorého splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas. Podľa odvolacieho súdu zánik dlhu znamená, že jeden z účastníkov záväzkového vzťahu, t.j. dlžník splní povinnosť, ktorá mu vyplýva z obsahu záväzkového vzťahu. Inak povedané dlh zanikne v momente, keď veriteľ prevezme plnenie od dlžníka. V tomto momente nastáva splnenie dlhu. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplynulo a ani odporcovia v 1/ a 2/ rade neuviedli také dôkazy, z ktorých by vyplynulo, že zo strany ktoréhokoľvek z odporcov došlo k splneniu povinnosti vyplývajúcej z obsahu záväzkového vzťahu, či už navrhovateľovi alebo v čase, keď došlo k postúpeniu pohľadávky zo strany navrhovateľa na spoločnosť INFRASTAV, spol. s r.o.. Podľa odvolacieho súdu dlhom sa rozumie povinnosť dlžníka poskytnúť veriteľovi toho istého záväzkového právneho vzťahu požadované a dlžníkom sľúbené plnenie. Splnenie dlhu (solutio) je spôsob realizácie povinnosti, ktorá dlžníkovi vyplýva zo záväzkového vzťahu. Splnenie je právny úkon, ktorým dlžník s úmyslom splniť dlh, poskytne veriteľovi to, čo je predmetom záväzku. Len v takom prípade, t.j. poskytnutím dlhovaného plnenia dlžníkom dochádza k zániku konkrétnej povinnosti, ktorá vyplýva zo záväzkového vzťahu. Splnenie dlhu má povahu jednostranného právneho úkonu. Tiež neobstojí námietka odporcov, že uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky vrátane uhradenia odplaty za postúpenie pohľadávky malo dôjsť k zániku záväzkov, teda zmluvy ako takej. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na vyššie uvedené a dodáva, že až v priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky zo strany navrhovateľa na spoločnosť INFRASTAV, spol. s r.o. a teda v priebehu prvostupňového konania po postúpení pohľadávky navrhovateľ stratil svoju aktívnu legitimáciu, avšak taktiež v priebehu prvostupňového konania na základe dohody zo dňa 24.01.2008 opäť sa stal aktívne legitimovaným v konaní. Z vyššie uvedenej dohody totiž vyplýva, že navrhovateľ a spoločnosť INFRASTAV, spol. s r.o. uzatvorili predmetnú dohodu o zrušení zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorej súčasťou bola i pohľadávka vo výške 55.000.000,- Sk na základe pôžičky a uznania dlhu zo dňa 09.09.2003. Strany sa následne dohodli, že dňom účinnosti tejto dohody sa ruší zmluva o postúpení pohľadávok a pán E. (navrhovateľ) sa stáva výlučným vlastníkom pohľadávok spolu s ich príslušenstvom a so všetkými právami týkajúcimi sa týchto pohľadávok. Zároveň došlo aj k vráteniu odplaty za postúpenie pohľadávok od pána E. (navrhovateľa). Podľa obsahu ide o tzv. nepomenovanú zmluvu podľa § 51 Obč. zák., na základe ktorej došlo k opätovnému vráteniu - opätovnému „postúpeniu pohľadávky“, vrátane jej odplaty bez toho, aby došlo k zániku záväzkov, nakoľko odporcovia v 1/ a 2/ rade neuhradili svoj dlh ani postupcovi ani postupníkovi. Neobstojí ani na poukázanie odporov na ust. § 570 a nasl. Obč. zák.. Podľa § 570 ods. 1 Obč. zák. ak sa veriteľ dohodne s dlžníkom, že doterajší záväzok sa nahrádza novým záväzkom, doterajší záväzok zaniká a dlžník je povinný plniť nový záväzok. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, na základe čoho odporcovia uvádzajú, že medzi veriteľom a dlžníkom (odporcami v 1/ a 2/ rade) malo dôjsť k dohode, že doterajší záväzok sa má nahrádzať novým záväzkom. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že bolo výlučne vecou dvoch strán a to navrhovateľa E. E. ako postupcu a ďalšej procesnej strany spoločnosti INFRASTAV, spol. s r.o. ako postupníka, čo bude predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok a následne takisto išlo len o právny vzťah medzi týmito dvoma subjektmi, pričom podľa odvolacieho súdu dlžník, v danom prípade odporcovia v 1/ a 2/ rade nie sú oprávnení namietať relatívnu neplatnosť, či neúčinnosť zmluvy o postúpení pohľadávky ako právny úkon urobený medzi postupcom a postupníkom. Aj prípadná neplatnosť a neúčinnosť postúpenia pohľadávky by mala pre dlžníka len ten právny dôsledok, že by mal povinnosť plniť pôvodnému veriteľovi (§ 526 ods. 1 Obč. zák., príp. porovnaj rozhodnutie NS ČR z 27.02.2002, sp. zn. 29Obo/329/2001). Následné oznámenie postupcu dlžníkovi je o tom, že došlo k postúpeniu, tzv. notifikácii, je skutočnosťou, na ktorú právo viaže vznik povinnosti dlžníka plniť postupníkovi. Ide v podstate o subjektívnu právnu skutočnosť, ktorá má charakter jednostranného právneho úkonu, pričom po takomto oznámení už dlžník (odporcovia) musí plniť postupníkovi, nie pôvodnému veriteľovi. Ak dôjde k zrušeniu zmluvy o postúpení pohľadávky ako to bolo v danom prípade na základe dohody zo dňa 24.01.2008, vznikne postupníkovi povinnosť „vydať“ pohľadávku postupcovi. Dôsledkom zrušenia zmluvy je vznik povinnosti každého z účastníkov vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. V prípade zrušenia zmluvy o postúpení pohľadávky tak prichádza do úvahy len „vydanie“ pohľadávky postupníkom postupcovi alebo ak to nie je možné, pretože pohľadávka už zanikla, poskytnutie peňažnej náhrady. V danom prípade pohľadávka navrhovateľa ako už bolo vyššie uvedené, nezanikla, preto správne súd prvého stupňa konštatoval, že navrhovateľ bol v čase vydania rozhodnutia súdu prvého stupňa aktívne legitimovaný. Neobstojí ani ďalšia námietka odporcov, že pri uzavieraní dohody zo dňa 24.01.2008 nebola dodržaná forma zmluvy, na ktorej sa mali zmluvné strany dohodnúť pri uzavieraní zmluvy o postúpení pohľadávky, keď okrem toho, že táto zmluva o postúpení pohľadávky bola uzavretá v písomnej forme, boli zároveň overené i podpisy jej účastníkov, odvolací súd má za to, že predmetná dohoda bola uzavretá písomne, podpisy účastníkov boli overené pred notárom, avšak táto podmienka, t.j. overenie podpisov jej účastníkov pred notárom nie je zákonnou podmienkou, aby takáto zmluva bola aj v súlade so zákonom. Preto námietka odporcov k neplatnosti dohody v zmysle § 40 ods. 1 Obč. zák. je nedôvodná. Vzhľadom na vyššie uvedené preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej boli odporcovia v 1/ a 2/ rade zaviazaní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne žalovanú sumu 1.825.665,54 eur spolu s 12 % - ným úrokom z omeškania ročne od 01.04.2004 až do zaplatenia ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd však zrušil výrok týkajúci sa náhrady trov prvostupňového konania, ktorým súd prvého stupňa zaviazal odporcov v 1/ a 2/ rade zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne náhradu trov prvostupňového konania vo výške 16.596,95 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a to z dôvodu, keď z obsahu spisu mal za preukázané, že súd prvého stupňa v poradí prvým rozsudkom zo dňa 15.09.2009 rozhodol tak, že odporcov v 1/ a 2/ rade zaviazal zaplatiť navrhovateľovi istinu a zároveň vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne samostatným uznesením. Dňa 29.05.2009, pod č.k. 50C/53/2008-263 uznesením aj rozhodol o trovách prvostupňového konania a to tak, že odporcov v 1/ a 2/ rade zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 24.750,30 eur v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď uviedol, že trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok vo výške 16.596,96 eur a trovy právneho zastúpenia 8.153,34 eur. Odvolací súd zistil, že toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.06.2009, teda ešte pred tým, ako súd prvého stupňa z dôvodu podaného odvolania zo strany odporcov v 1/ a 2/ rade spis predložil odvolaciemu súdu dňa 07.08.2009 (č.l. 288). Nakoľko súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom č.k. 50C/53/2008-403 opätovne rozhodol o náhrade trov prvostupňového konania a opätovne priznal navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku, odvolací súd v tejto časti zrušil rozsudok súdu prvého stupňa bez ďalšieho (s bodkou). O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ mal v odvolacom konaní plný úspech vo veci, avšak trovy odvolacieho konania si neuplatňoval a preto mu ich odvolací súd napriek tomu, že bol v odvolacom konaní úspešný, nepriznal. Toto rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.