Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/141/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206226220 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Pastieriková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1206226220.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: TRANSPETROL, a. s., Šumavská 38, 821 08 Bratislava, IČO: 31 341 977, zast.: SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, proti žalovanému: 1/ Slovenská plynárenský priemysel, a. s., Mlynské Nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256, 2/ CORINEX GROUP, a. s., Kľukatá 6, 821 05 Bratislava, IČO: 34 116 184, zast.: Nozdrovický, Šuvert & Co. s. r. o., advokátska kancelária, Ferienčíkova 7, 811 08 Bratislava, IČO: 35 705 477, 3/ OpenService s. r. o., Pluhová 1/A, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 35 838 183, (predtým TELEKOM SERVIS, s. r. o.), zast.: Advokátska kancelária Dobrovodský & spol., s. r. o., Česká 7, 831 03 Bratislava, IČO: 45 235 929, o zaplatenie 705.693,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 23 Cb/115/2006 - 500 zo dňa 06.02.2014, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 23 Cb/115/2006 - 500 zo dňa 06.02.2014 p o t v r d z u j e . Žalovaný v 2/ rade má právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému v 1/ rade a v 2/ rade náhradu trov konania nepriznal. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému v 3/ rade náhradu trov právneho zastúpenia v sume 10.986,42 eur k rukám právneho zástupcu žalovaného v 3/ rade Advokátska kancelária Dobrovodský & spol., s. r. o., a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodol tak s poukazom na §§ 261 ods. 1, 8, 373, 757, zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len Obch. zák.), §§ 100 ods. 1, 106 ods. 1, 2, 420 ods. 1, 2, 3, 420a ods. 1, 2, 3 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len Obč. zák.). 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 20.10.2006 sa žalobca voči žalovaným, v žalobe pôvodne označeným ako: 1/ Slovenský plynárenský priemysel, a.s., 2/ CORINEX GROUP a.s., 3/ TELEKOM SERVIS, s.r.o., 4/ GasOil engineering, a.s. a 5/ Telemont, a. s., domáhal zaplatenia náhrady škody vo výške 705.693,50 eur s úrokmi z omeškania a trovami konania. Uviedol, že ku škode došlo poškodením ropovodného potrubia DN 500 mechanizmom Dynapack 756 Cable a následným únikom ropy do pôdy pri výkopových prácach dňa 25.10.2002 v čase okolo 16:30 hod. v katastrálnom území obce I., F. D. - F., a to pri vykonávaní prác - výkope ryhy na uloženie HDPE rúr pre optický kábel (ďalej aj ako „havarijná situácia“) realizovaných pri vykonávaní diela „Výstavba chráničiek a optického kábla v trase J. S. I. - C. J. S. - D.“. Mal za to, že za vzniknutú škodu, ktorá vznikla pri realizovaní uvedeného diela, zodpovedajú spoločne a nerozdielne žalovaní v 1/ až 5/ rade, ktorí ju spôsobili porušením svojich povinností ako osoby realizujúce, resp. podieľajúce sa na realizácií predmetného diela. Žalovaní v 1/ až 5/ rade v písomných vyjadreniach popreli svoju hmotnoprávnu zodpovednosť. Uviedli, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok ich zodpovednosti za vzniknutú škodu, ktorú je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, tak v definícii škody a v podmienkach viažucich sa k zodpovednosti za ňu, ako aj v premlčaní nároku, nakoľko medzi žalobcom a žalovanými nebol pri vzniku tohto záväzku žiadny zmluvný ani iný vzťah, ktorý by umožňoval postup a aplikáciu ust. § 261 ods. 1 Obch. zák.. Žalovaní súčasne namietli premlčanie nároku žalobcu. 3. Žalobca nesúhlasil s námietkou premlčania vznesenou žalovanými. Poukázal na to, že záväzky podľa § 489 Obč. zák. vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Je nesporné, že spôsobenie škody zakladá medzi poškodeným a zodpovedným subjektom záväzkový vzťah. Účastníci konania boli v čase vzniku škody podnikateľmi. Pri vzniku záväzkového vzťahu zo spôsobenej škody bolo s prihliadnutím na všetky okolnosti zrejmé, že sa škoda nepochybne týka podnikateľskej činnosti žalobcu a rovnako aj podnikateľskej činnosti osoby, ktorá za škodu zodpovedá. Táto okolnosť zakladá dôvodnosť aplikácie ustanovení tretej časti Obchodného zákonníka na vzniknutý zodpovednostný záväzkový vzťah, nakoľko sa jedná o tzv. relatívny obchodný záväzkový vzťah. Skutočnosť, že zodpovednosť žalovaných za škodu sa subsidiárne spravuje § 420a Obč. zák., o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou nevylučuje uplatnenie príslušných ustanovení Obch. zák. o premlčaní nároku žalobcu na náhradu škody vzniknutej medzi podnikateľmi v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou. V prejednávanej veci je tak na posúdenie premlčania opodstatnená aplikácia ustanovení Obch. zák., konkrétne § 397, podľa ktorého, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Premlčanie upravuje Obch. zák. komplexne a Obč. zák. preto použiť nemožno. Zotrval na tvrdení, že nárok žalobcu na náhradu škody bol uplatnený na súde včas. 4. Uznesením č.k. 23 Cb/115/2006 - 291 zo dňa 10.09.2007 súd na základe späťvzatia žaloby zatavil konanie voči pôvodnému žalovanému v 4/ rade GasOil engineering, a.s. a súčasne rozhodol o trovách konania spojených s účastníkom, voči ktorému bolo konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť vo výroku o zastavení konania dňa 23.10.2007 a vo výroku o trovách konania dňa 11.03.2008 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu Bratislava č.k. 1 Cob/196/2007 - 309. Uznesením č.k. 23 Cb/115/2006 - 317 zo dňa 18.04.2008 súd na návrh žalobcu pripustil do konania vstup spoločnosti JIML, a.s., v likvidácii. Uznesením č.k. 23 Cb/115/2006 - 360 zo dňa 08.10.2008, právoplatným dňa 08.11.2008, súd na návrh žalobcu konanie voči žalovanému v 5/ rade JIML, a.s., v likvidácii zastavil a súčasne rozhodol o trovách konania. Uznesením č.k. 23 Cb/115/2006 - 361 zo dňa 08.10.2008 súd na návrh žalobcu konanie prerušil do právoplatného skončenia konania Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 4 T/75/2005. Po odpadnutí prekážky, ktorá pominula dňa 16.05.2011, právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 4 T/75/05, súd vo veci 23 Cb/115/2006 ďalej procesne konal. Uznesením č.k. 23 Cb/115/2006 - 421 zo dňa 18.04.2013, právoplatným dňa 21.05.2013, súd zastavil konanie voči žalovanému v 4/ rade JUDr. PaeDr. Jozef Malich, SKP úpadcu Telemont, a. s., a súčasne rozhodol o trovách konania. 5. Súd prvej inštancie ustálil, že v čase rozhodovania súdu tak tvoril okruh účastníkov konania na strane žalobcu: TRANSPETROL, a.s., a na strane žalovaných: 1/ SPP, a.s., 2/ CORINEX GROUP, a.s., 3/ TELEKOM SERVIS, s.r.o.. Súd prejednal vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý si predvolanie na pojednávanie riadne prevzal dňa 20.12.2013, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, o odročenie nepožiadal. 6. Súd prejednal vec podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý si predvolanie na pojednávanie riadne prevzal dňa 20.12.2013, svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil, o odročenie nepožiadal. Súd pritom na začiatku pojednávania zisťuje, či nie je daný dôležitý dôvod, pre ktorý by prejednanie a rozhodnutie vo veci v neprítomnosti účastníka znamenalo porušenie práva na spravodlivý proces. Súd skúma existenciu dôvodov podľa § 119 ods. 1 O.s.p. (napr. závada v doručení, zdravotný stav, resp. iná vážna prekážka na strane účastníka). V prejednávanej veci nebol súdu známy žiadny z dôležitých dôvodov, pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie odročiť. Právny zástupca žalobcu si predvolanie na pojednávanie nariadené na 06.02.2014 riadne prevzal dňa 20.12.2013. Neúčasť na tomto pojednávaní neospravedlnil, ani nežiadal o jeho odročenie. 7. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že dňa 15.05.2002 vydal Okresný úrad Košice - okolie, odbor životného prostredia, oddelenie stavebného poriadku rozhodnutie č. 2002/08152-OŽT/Km o umiestnení líniovej stavby „Výstavba chráničiek a OK v trase J. S. I. - C. J. S. - D.“ na pozemkoch v katastrálnom území I., G., K., Š., I. W. D. - O., ako bolo zakreslené v návrhu umiestnenia stavby, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia pre Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské Nivy 44/a, Bratislava. Dňa 15.05.2002 vydal Okresný úrad Košice - okolie, odbor životného prostredia, oddelenie stavebného poriadku rozhodnutie č. 2002/08153-OŽT/Km o umiestnení líniovej stavby „Výstavba chráničiek a OK v trase J. S. I.Ž. - C. J. S. - D.“ na pozemkoch v katastrálnom území I., G., K., Š.C., I. W. D. - O., ako bolo zakreslené v návrhu umiestnenia stavby, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia pre TRANPETROL, a.s., Šumavská 38, Bratislava. 8. Zo správy o havárii na ropovodnom potrubí DN 500 v k.ú. I., vyplýva, že dňa 25.10.2002 došlo počas pokládky chráničky optického kábla, v blízkosti trasy ropovodného potrubia v k.ú. I., mechanizmom Dynapack 756 Cable spoločnosti Telemont s.r.o. pod stavebným dozorom pána U.. G. zo spoločnosti Telekom Servis a.s. k porušeniu ropovodného potrubia. Mechanizmus na pokládku chráničky optického káblu vnikol medzi 16:30 a 16:40 hod. do potrubia ropovodu a zostal v ňom zasunutý. Následkom tohto poškodenia a z dôvodu vysokého tlaku v potrubí došlo k rozstreknutiu ropy z potrubia na priľahlý terén. 9. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú všetkými žalovanými sa súd v prvom rade vysporiadal s vecným posúdením žaloby a skúmaním vecnej pasívnej legitimácie žalovaných ako aj s dôvodnosťou námietky premlčania. Úspešné (dôvodné) vznesenie námietky premlčania bráni priznaniu nároku súdom, t.j. má za následok, že premlčané právo nemožno priznať. Za základnú otázku pre právne posúdenie dôvodnosti námietky premlčania považoval súd tú skutočnosť, či vzťah účastníkov konania vyplývajúci zo žalobcom uplatňovaného nároku na náhradu škody, má charakter obchodnoprávneho vzťahu podľa § 261 ods. 1 Obch. zák. (ako tvrdil žalobca) alebo či tento vzťah vzhľadom na okolnosti vzniku škody nemožno považovať za vzťah obchodnoprávny a nemožno naň aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka (ako tvrdili žalovaní). Podľa názoru súdu nie každá škoda, ku ktorej dôjde k poškodeniu majetku podnikateľa bez ďalšieho (automaticky, priamo) zakladá záväzkový vzťah, ktorý spĺňa definíciu (podmienku) § 261 ods. 1 Obch. zák. a na ktorý je preto nutné aplikovať právny režim Obchodného zákonníka. Pre posúdenie aplikácie Obch. zák., vrátane posúdenia premlčania podľa Obch. zák., nestačí len splnenie podmienky statusu podnikateľa. To znamená, že nie je postačujúce, aby poškodený ako aj škodcovia mali charakter podnikateľov. Ďalšou podstatnou podmienkou, ktorej splnenie sa súčasne vyžaduje je, že už pri vzniku záväzku musí byť bez pochybností zrejmé, že ide o záväzok vzniknutý v súvislosti s podnikateľskou činnosťou, čím sa rozumie: a) vzájomná činnosť účastníkov smerujúca k ich podnikateľskej činnosti (t.j. prípad zmluvného záväzkového vzťahu), b) okolnosť, keď konaním jedného z podnikateľov došlo k zásahu do podnikateľskej činnosti druhého podnikateľa porušením povinnosti podľa ustanovení Obchodného zákonníka (t.j. prípad podľa § 757 Obch. zák.). Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanými v momente vzniku škody nespĺňa definíciu § 261 a nasl. Obch. zák., a preto ho nemožno posudzovať podľa právnej úpravy Obch. zák.. Je nesporné, že v čase vzniku škody medzi žalobcom a žalovanými nebol žiadny zmluvný záväzkový vzťah. V predmetnej veci došlo pri výkone činnosti žalovaných v 1/ až 3/ rade k náhodnému poškodeniu ropovodného potrubia (majetku) žalobcu, čím bola žalobcovi spôsobená škoda. 10. V čase vzniku škody, t.j. v čase vzniku záväzku vyvolaného škodou, s prihliadnutím na všetky okolnosti preto nemožno vyvodiť, že išlo o vzťah účastníkov konania týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti. Len skutočnosť, že žalovaní ako podnikatelia náhodne (pre absenciu zakreslenia ropovodu v projektovej dokumentácii) spôsobili škodu na majetku iného podnikateľa (žalobcu), nespĺňa zákonnú dikciu § 261 ods. 1 Obch. zák.. Žalobca v čase havarijnej situácie nebol so žalovanými v zmluvnom ani inom právnom vzťahu. Žalovaní preto vo vzťahu k žalobcovi nemohli porušiť žiadnu svoju povinnosť zo zmluvného záväzkového vzťahu podľa § 373 Obch. zák.. Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná ani skutočnosť, že by žalovaní porušili inú povinnosť ustanovenú im Obchodným zákonníkom (§ 757 Obch. zák.), ktorá by umožňovala aplikáciu ustanovení Obch. zák. pre posúdenie premlčania. S ohľadom na vyššie uvedené súd uviedol, že právny vzťah účastníkov konania zo zodpovednosti za škodu možno posudzovať len podľa všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka (a to v hmotnoprávnom posúdení škody), ale aj pokiaľ ide o úpravu premlčania tohto nároku. Ďalej súd uviedol, že ust. § 106 Obč. zák. je osobitným ustanovením vo vzťahu k všeobecnej úprave dĺžky premlčacej doby a k podmienkam jej plynutia. Zákon tu navyše rozlišuje medzi dvoma druhmi premlčacích dôb, ktoré sa navzájom prelínajú. Je to tzv. subjektívna premlčacia doba (§ 106 ods. 1 Obč. zák.) a tzv. objektívna premlčacia doba (§ 106 ods. 2 Obč. zák.). Ich začiatok je stanovený samostatne. Kým objektívna premlčacia doba plynie od tzv. škodovej udalosti, subjektívna plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé čo do svojho priebehu, jeho začiatku i konca, a ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. V prejednávanej veci došlo ku škodovej udalosti dňa 25.10.2002 a týmto dňom začala plynúť objektívna premlčania doba na uplatnenie práva na náhradu škody. Keďže nešlo o škodu spôsobenú úmyselne, podľa § 106 ods. 2 OZ objektívna premlčania doba uplynula po troch rokoch, t.j. dňa 25.10.2005. Žalobca si nárok na súde uplatnil dňa 20.10.2006, teda po uplynutí objektívnej premlčanej doby, a vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanými v 1/ až 3/ rade mu tento nárok nie je možné priznať. Súd preto žalobu zamietol bez vecného preskúmania opodstatnenosti žalovaného nároku. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade súd rozhodol tak, že žalovanému v 1/ rade ich náhradu nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli a ich náhradu si ani neuplatnil. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade súd rozhodol tak, že žalovanému v 2/ rade ich náhradu nepriznal. Žalovaný v 2/ rade si síce nárok náhradu trov uplatnil, a ako úspešnému účastníkovi by mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania patrila, avšak žalovaný v 2/ rade, zastúpený právnym zástupcom, si trovy konania nevyčíslil do troch dní od vyhlásenia rozsudku a podľa § 151 ods. 2 O.s.p. mu iné trovy konania zo spisu (mimo trov právneho zastúpenia) nevyplývajú. 11. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 3/ rade súd rozhodol tak, že žalovanému v 3/ rade ako účastníkovi, ktorý mal v konaní plný úspech v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. priznal voči neúspešnému žalobcovi ich plnú náhradu v celkovej výške 10.986,42 eur pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia žalovaného v 3/ rade predchádzajúcim právnym zástupcom JUDr. Jozefom Urbánkom, a z trov právneho zastúpenia žalovaného v 3/ rade súčasným právnym zástupcom Advokátska kancelária Dobrovodský & spol., s. r. o.. priznaných podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Súd právnemu zástupcovi žalovaného v 3/ rade nepriznal odmenu spolu s režijným paušálom za písomné podanie vo veci samej doručené súdu krátkou cestou na pojednávaní dňa 06.02.2014. Súd dané vyjadrenie nevzhliadol ako úkon potrebný na účelné bránenie práva, nakoľko dané vyjadrenie len zhŕňalo argumentáciu žalovaného v 3/ rade, neobsahovalo nové okolnosti (viď uzn. NS SR zo dňa 28.05.2012 sp.zn. 4 Cdo 128/2011), ani ním právny zástupca nenavrhol vykonanie ďalšieho dokazovania, ani ním nepodal nejaký procesný návrh, o ktorom by súd mal konať. Ani skutočnosť, že spolu s vyjadrením právny zástupca žalovaného v 3/ rade súdu doručil aj ďalšie listiny ako prílohy k vyjadreniu (pričom niektoré z nich už boli založené v súdnom spise), nezakladá dôvodnosť priznania odmeny za daný úkon právnej pomoci. 12. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal, aby ho Krajský súd v Bratislave v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h) O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Odvolateľ sa nestotožnil s názorom súdu o premlčaní jeho nároku podľa § 106 ods. 2 Obč. zák.. Prezentovaný právny názor Okresného súdu Bratislava II nemožno považovať za správny, nakoľko z obsahu žaloby, štruktúry uplatneného nároku a z priebehu súdneho konania je zrejmé, že žalobcom uplatnený nárok pozostáva z troch relatívne samostatných zložiek. Prvú predstavuje škoda vo výške hodnoty uniknutej ropy, ku ktorej reálne došlo 25.10.2002, a to 1.055.643,80 Sk (35.040,95 eur). Druhú zložku tvoria náklady spojené s opravou poškodeného potrubia, ktoré predstavujú spolu peňažnú sumu 876.310,10 Sk (29.088,17 eur) - ako vyplýva zo žaloby, tieto náklady vznikli na základe dvoch faktúr, uhradených žalobcom dňa 05.12.2002 vo výške 470.247,10 Sk (15.609,34 eur) a dňa 21.11.2002 vo výške 406.063,- Sk (13.478,82 eur). Zvyšnú časť nároku na náhradu škody predstavujú náklady spojené s odstraňovaním následkov havarijnej situácie na majetku tretích osôb. Túto skutočnosť súd prvej inštancie zrejme nedôsledne posúdil, resp. opomenul. Únik ropy mimo ropovodného potrubia spôsobil ekologickú haváriu, a to predovšetkým vo forme kontaminácie poľnohospodárskej pôdy a poľnohospodárskych plodín. Na základe pokynov Ministerstva životného prostredia SR bol žalobca povinný bez zbytočného odkladu zabezpečiť dekontamináciu pôdy a odstránenie iných následkov havarijnej situácie. Tento pomerne zdĺhavý a náročný proces trval od roku 2002 do roku 2006, pričom až po definitívnej dekontaminácii sa žalobca rozhodol uplatniť svoj nárok na náhradu škody voči zodpovedným subjektom. Náklady spojené s dekontamináciou boli súdu prvej inštancie v konaní riadne preukázané (spolu 75 uhradených faktúr). Záver súdu, že ku vzniku škody došlo 25.10.2002, je z uvedených dôvodov nesprávny. V deň havarijnej situácie došlo ku vzniku škody iba v rozsahu ceny znehodnotenej uniknutej ropy. Zvyšné zložky súhrnne uplatneného nároku žalobcu na náhradu škody vznikali následne postupne až do roku 2006. Nie je možné konštatovať na strane žalobcu vznik škody spočívajúcej v nákladoch spojených s dekontamináciou pôdy skôr, než k samotnej dekontaminácii a úhrade nákladov s tým spojených reálne dôjde. Interpretácia ustanovenia § 106 ods. 2 Obč. zák., ktorú si zrejme osvojil okresný súd, že pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby sa vznik škody u poškodeného nevyžaduje, pretože začiatok plynutia tejto dobyje viazaný výlučne na udalosť, z ktorej škoda vznikla - teda v tomto prípade na havarijnú situáciu 25.10.2002, je nesprávna. 13. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 05.02.2009, sp. zn. 16Co/23/2009, in: HORVÁTH, E.:, judikatúru vo veciach premlčania v súkromnom práve. Bratislava, lura Edition 2010, s. 92; R 38/1975; rozsudky NS ČR sp. zn. 25 Cdo 699/1999 a sp. zn. 25 Cdo 2749/2004, in: FEKETE, L: Občiansky zákonník. Veľký komentár. 1. diel. Bratislava, Eurokódex 2011, s. 511; rozsudky NS ČR sp. zn. 25 Cdo 721/2005, sp. zn. 25 Cdo 2232/2005, sp. zn. 25 Cdo 490/2006 a pod.. Preto nemožno konštatovať premlčanie nároku žalobcu ako celku. Pokiaľ sa predbežne zohľadňuje iba plynutie objektívnej premlčacej doby v zmysle § 106 ods. 2 Obč. zák., uplynutím ktorej v podstate ako jediným argumentom odôvodnil súd napadnutý rozsudok, začatie konania dňa 20.10.2006 bráni tomu, aby bolo možné za premlčané považovať akékoľvek nároky na náhradu škody, ktoré žalobcovi vznikli po 19.10.2003. 14. Nie je totiž možné, aby škoda, ktorá žalobcovi vznikla napríklad v dôsledku nákladov spojených s dekontamináciou pôdy dňa 04.01.2006 úhradou faktúry č. 2005/05/27 vo výške 18.831,10 Sk (posledná žalobou uplatnená faktúra) bola premlčaná už 25.10.2002, teda viac ako tri roky predtým. Z hľadiska plynutia objektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 2 Obč. zák. teda nemožno považovať za premlčané tie čiastkové nároky na náhradu škody žalobcu, ktoré vznikli po 19.10.2003. Jedná sa pritom o nároky vyčíslené na str. 5 pôvodného znenia žaloby. Škoda konkrétneho nominálneho rozsahu, pokiaľ ide o jej peňažné vyjadrenie, nemohla na strane žalobcu vzniknúť skôr, ako on sám uhradil zodpovedajúcu výšku nákladov dekontaminácie. Tento záver sa vzhľadom na okolnosti nevzťahuje na cenu uniknutej ropy, pri ktorej vznikla žalobcovi škoda skutočne v deň havarijnej situácie. O osobe zodpovedného subjektu sa však žalobca definitívne dozvedel až právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 04.11.2008 sp. zn. 4 T/75/2005, v spojitosti s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 16.05.2011 č.k. 8 To/21/2011 - 801, ktorým bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu všeobecného ohrozenia podľa § 180 ods. 1 a ods. 2 písm. b) a c) TZ v jednočinnom súbehu s trestným činom ohrozenia životného prostredia podľa § 181b ods. 1, ods. 2 písm. a) a ods. 3 TZ U.. A. A., E.. XX.XX.XXXX, I. XXX, Z.. Týmto rozsudkom, resp. jeho výrokom o vine, je súd v zmysle § 135 ods. 1 O. s. p. viazaný. Ku kumulatívnemu splneniu podmienok v zmysle § 106 ods. 1 Obč. zák. došlo u žalobcu až po začatí konania a po uplynutí objektívnej premlčacej doby v zmysle § 106 ods. 2 Obč. zák.. Pokiaľ sa teda na daný záväzkovoprávny vzťah striktne aplikuje občianskoprávna úprava premlčania, je nevyhnutné zohľadniť plynutie objektívnej premlčacej doby a nárok považovať za premlčaný jej uplynutím, nakoľko koniec tejto lehoty predchádza koncu subjektívnej lehoty podľa § 106 ods. 1 Obč. zák.. Rozhodne však nemožno ignorovať skutočnosť, že v čase začatia konania ešte neuplynula objektívna premlčacia doba vo vzťahu ku všetkým uplatneným čiastkovým nárokom en bloc, ako sa zjavne nesprávne domnieva súd prvej inštancie. 15. Neakceptovateľná je diferenciácia, ku ktorej smerujú závery súdu prvej inštancie, že v prípade spôsobenia škody medzi podnikateľmi sa štvorročná premlčacia doba uplatní iba pri porušení povinnosti ustanovenej Obch. zák. a dvojročná premlčacia doba vždy v prípade inej súkromnoprávnej delikvencie medzi podnikateľmi (ktorá nemá základ v Obch. zák.). 16. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku (str. 8) konštatuje, že nedošlo k splneniu zákonných podmienok pod bodom č. 3, teda že pri vzniku zodpovednostného záväzkového vzťahu nebolo s prihliadnutím na všetky okolnosti zrejmé, že sa týka podnikateľskej činnosti účastníkov. Keďže v tomto prípade platí tertium non datur, musel by byť nevyhnutne vecne správny názor, že vzniknutý zodpovednostný vzťah sa netýka podnikateľskej činnosti účastníkov. Ostáva však pritom nezodpovedaná otázka, akej činnosti sa teda vznik zodpovednostného záväzkového vzťahu týkal, pokiaľ sú účastníci obchodnými spoločnosťami a inú ako podnikateľskú činnosť v rozhodnom čase nevykonávali a nevykonávajú. 17. Z uvedeného je podľa názoru odvolateľa abstrahovateľný iba ten záver, že protiprávne konanie žalovaných (potvrdené z hľadiska zodpovednosti právoplatným rozsudkom v trestnej veci), resp. SPP, a.s. ako hlavného investora, sa týkalo ich podnikateľskej činnosti a spôsobilo žalovanému škodu pri výkone jeho vlastnej podnikateľskej činnosti. Tento záväzkovoprávny mimozmluvný zodpovednostný vzťah teda spĺňa kritériá podľa § 261 ods. 1 Obch. zák., a to napriek tomu, že zodpovednosť žalovaných je založená na základe § 415, § 420 a § 420a Obč. zák. v nadväznosti na § 1 ods. 2 Obch. zák., a nie na základe porušenia konkrétneho ustanovenia Obch. zák.. 18. Aj zo samotnej rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Bratislave je zrejmé, že na právnu úpravu premlčania v súvislosti s náhradou škody medzi podnikateľmi nie je aplikovateľná občianskoprávna úprava a uplatní sa reglementácia obsiahnutá v Obch. zák. (napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 03.11.2009, č.k. 2 Cob/23/2009 - 219). 19. Ďalej odvolateľ uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.). Vada konania spočíva v tom, že žalobcovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Okresný súd Bratislava II vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 06.02.2014. V súlade s § 49 ods. 1 O. s. p. doručoval súd predvolanie na toto pojednávanie advokátovi žalobcu. Advokát žalobcu má sídlo advokátskej kancelárie na adrese Štefánikova 8,811 05 Bratislava, a to od 31.07.2012 - ako vyplýva zo zápisu v obchodnom registri. Z ustanovení o náhradnom doručovaní súdnych zásielok právnickým osobám (§ 48 ods. 2 O. s. p.) vyplýva, že súd doručuje písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri. Napriek tejto skutočnosti doručoval súd advokátovi žalobcu predvolanie na pojednávanie na nesprávnu adresu Zámocká 22, 811 01 Bratislava. Advokát žalobcu následne nemal o termíne pojednávania vedomosť a dozvedel sa o ňom až po rozhodnutí súdu od jedného zo žalovaných. 20. Ďalej poukázal na to, že žalovaný v 1/ rade SPP, a.s. predložil na spornom pojednávaní 06.02.2014 (str. 2 zápisnice o pojednávaní) v štyroch vyhotoveniach podanie označené ako „Oznámenie o vklade časti podniku“. K vkladu časti podniku spoločnosti SPP, a.s. do spoločnosti eustream, a.s., Votrubova 11/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 910 712 došlo reálne ku koncu februára 2013. Pokiaľ skutočne bol súčasťou prevodu časti podniku aj záväzok SPP, a.s., ktorý je predmetom tohto konania, jedná sa o zásadnú skutočnosť, ktorá má osobitný význam pre posúdenie pasívnej vecnej legitimácie v spore. To platí napriek tomu, že žalovaný v 1/ rade by sa v prípade preukázania prevodu nezbavil svojej zodpovednosti, nakoľko za prevedené záväzky veriteľovi naďalej ručí (§ 477 ods. 3 Obch. zák.). Podanie žalovaného 1/ súd žalobcovi do dnešného dňa nedoručil. Vzhľadom na závažnosť a význam tohto podania pre súdne konanie tým bola žalobcovi nielenže odňatá možnosť konať pred súdom, ale bol zásadne porušený aj princíp rovnosti účastníkov konania (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR; § 18 O. s. p.). Súd prvej inštancie musí dať žalobcovi za takýchto okolností efektívnu možnosť zaujať k predloženému podaniu a k námietke žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie plnohodnotné stanovisko. Táto požiadavka je o to naliehavejšia a opodstatnenejšia, že žalovaný 1/ zjavne špekulatívne „vyčkával“ s predložením oznámenia o vklade časti podniku až do pojednávania dňa 06.02.2014. K ním tvrdenému prechodu záväzku na spoločnosť eustream, a.s. došlo pred viac ako rokom, pričom túto skutočnosť zámerne oznámil súdu a prítomným účastníkom až priamo na pojednávaní, pričom v skoršej a korektnej realizácii tohto oznámenia mu nebránila žiadna prekážka. Informácia o vklade časti podniku do inej spoločnosti nie je verejne dostupná, rovnako ako ani obsah tohto úkonu, ktorý by mohol potvrdiť prechod konkrétneho záväzku. V tejto súvislosti má notifikačnú povinnosť nadobúdateľ (§ 477 ods. 4 ObZ), ktorý si ju voči žalobcovi nesplnil. 21. Podľa odvolateľa sa súd s podaním žalovaného v 1/ rade nevysporiadal, nevykonal vo vzťahu k tomuto listinnému dôkazu žiadne ďalšie procesné úkony a v odôvodnení napadnutého rozsudku na neho dokonca vôbec nereflektoval. V konštatačnej časti odôvodnenia iba uviedol, že spoločnosť SPP, a.s. takéto podanie urobila (str. 6 rozsudku). Otázka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného je pritom zásadnou a určujúcou vo vzťahu ku konkrétnemu meritórnemu výroku. Za daných okolností nemožno vychádzať z predpokladu, že postup súdu prvej inštancie bol v procese dokazovania správny a že došlo k riadnemu a úplnému zisteniu skutkového stavu. 22. Nakoľko súd prvej inštancie založil napadnuté rozhodnutie výlučne na posúdení premlčania uplatneného nároku v zmysle § 106 ods. 2 Obč. zák., absentuje v odôvodnení rozsudku akýkoľvek relevantný záver vo vzťahu k iným významným skutkovým a právnym okolnostiam. Z tohto hľadiska je zamietavý výrok vo zvyšku neodôvodnený a nepreskúmateľný. 23. Proti rozsudku súdu prvej inštancie sa čo do trov konania odvolal žalovaný v 2/ rade, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti trov konania pre žalovaného v 2/ rade zmenil tak, že prizná žalovanému v 2/ rade náhradu trov konania v rozsahu, v akom sú vyčíslené v priloženom vyčíslení trov konania. Súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žalovaný v 2/ rade si nárok na náhradu trov konania uplatnil a podľa § 142 ods. 1 O. s. p. mu náhrada trov ako úspešnému patrila, avšak žalovaný v 2/ rade si údajne trovy nevyčíslil do troch dní od vyhlásenia rozsudku. Žalovaný v 2/ rade si však trovy konania vyčíslil v zákonnej lehote, pretože v tejto lehote podal vyčíslenie trov konania na poštu - orgánu, ktorý je povinný podanie doručiť. Podľa § 57 ods. 3 O. s. p. „Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť“ - a žalovaný v 2/ rade si túto zákonnú povinnosť splnil a odovzdal podanie na poštovú prepravu v lehote (vzhľadom na pracovnú cestu mimo Bratislavy nemohlo byť podanie doručené na súd osobne). Ak do termínu vyhotovenia rozsudku nebolo toto vyčíslenie trov konania doručené súdu, žalovaný v 2/ rade za toto nemôže niesť zodpovednosť, pretože od momentu podania na pošte nemôže nijako ovplyvniť doručenie zásielky. Pokiaľ hore uvedené súd považuje za zmeškanie lehoty, žiadame v zmysle § 58 O. s. p. o odpustenie zmeškania lehoty. Ďalej uviedol, že odoslané vyčíslenie trov konania priložil ako prílohu k tomuto odvolaniu. 24. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 1/ rade, ktorý poukázal na to, že začiatok plynutia premlčacej doby žalobca stotožňuje nie s havarijnou udalosťou, ktorá nastala 25.10.2002, ale s momentom vzniku škody. Deň vzniku škody je totožný s dňom havarijnej udalosti iba vo vzťahu k nároku na náhradu škody v rozsahu ceny uniknutej ropy, zvyšné zložky nároku žalobcu vznikali postupne od roku 2002 až do roku 2006 podľa toho, ako žalobca uhrádzal jednotlivé náklady v súvislosti s odstraňovaním následkov havarijnej udalosti. Takýto záver potvrdzuje podľa žalobcu aj právna doktrína a ustálená súdna prax. 25. Žalobcom uvádzaná judikatúra je nesprávne interpretovaná. Podľa týchto rozhodnutí je síce potrebné pod udalosťou, z ktorej škoda vznikla (v zmysle § 106 ods. 2 Obč. zák.), chápať aj vznik škody samotnej, avšak nároky, ktorých sa uvedené rozhodnutia týkajú, vychádzajú z úplne odlišných skutkových a právnych okolností ako nárok žalobcu [napr. rozsudky NS SR sp. zn. 2 Cdo 118/2008, NS ČR sp. zn. 25 Cdo 2749/2004, NS ČR 25 Cdo 490/2006 sa týkajú ušlého zisku (t.j. inej formy škody, ako požaduje žalobca), rozsudok NS ČSR sp. zn. 2 Cz 19/74 (R 38/1975) sa týka posudzovania opakujúcich sa alebo pokračujúcich porušení a začiatku plynutia hlavne subjektívnej premlčacej doby, v rozsudku NS ČR 25 Cdo 721/2005 súd dospel k záveru, že za moment vzniku škody považuje moment porušenia povinnosti]. Zo žiadneho z rozhodnutí uvedených v odvolaní nevyplýva, že by moment vzniku škody mal byť totožný s momentom uhradenia nákladov na odstránenie následkov udalosti, z ktorej škoda vznikla. Škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. To však neznamená, že dokiaľ škoda nie je presne vyjadrená v peniazoch, táto škoda neexistuje alebo nevznikla. Ak došlo k škode na veci poškodeného, je na poškodenom, či si znehodnotenú vec nechá opraviť alebo inak následky škodovej udalosti odstráni. Preto nemôže byť čas odstránenia následkov škodovej udalosti ani čas úhrady nákladov na odstraňovanie následkov škodovej udalosti považovaný za čas vzniku škody. 26. Keďže nárok žalobcu vychádza z jednorazovej, neopakujúcej sa a nepokračujúcej udalosti (havarijnej situácie - poškodenia ropovodného potrubia žalobcu - ktorá nastala dňa 25.12.2002), moment vzniku škody žalobcu je možné určiť iba ako deň, kedy došlo k havarijnej situácii. Od tohto dňa je potom potrebné počítať aj začiatok premlčacej doby. Opačný záver, a síce, že škoda vzniká až úhradou nákladov na odstránenie následkov škodovej udalosti, by znamenal, že poškodený môže svojím (ne)konaním (odkladaním odstraňovania následkov škodovej udalosti) jednostranne odďaľovať moment vzniku škody, a teda aj odďaľovať premlčanie nároku na náhradu škody, čo by bolo v rozpore s primárnym účelom inštitútu premlčania, ktorým je časová limitácia nárokov a právna istota účastníkov právnych vzťahov. 27. Rovnako nie je správny záver žalobcu, pokiaľ ide o začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby. Moment vzniku škody je v tomto prípade rovnaký ako moment, kedy sa žalobca dozvedel o škode v zmysle § 106 ods. 1 Obč. zák.. To, že nominálne vyjadrenie výšky škody nebolo žalobcovi známe až do uhradenia poslednej faktúry za odstraňovanie následkov škodovej udalosti nie je možné stotožňovať s tým, že žalobcov nárok nebolo možné „natoľko objektívne vyjadriť - vyčísliť, aby poškodený mohol svoj nárok na náhradu škody uplatniť aj na súde“. (rozsudok NS ČR 25 Cdo 721/2005). 28. Ďalej žalovaný v 1/ rade poukázal na to, že žalobca argumentuje, že tak ako v prípade premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia medzi podnikateľmi by sa aj v prípade premlčania nároku na náhradu škody medzi podnikateľmi mala použiť úprava premlčacej doby v Obchodnom zákonníku napriek tomu, že zodpovednosť žalovaných je založená na ustanoveniach Občianskeho zákonníka. 29. Žalobca pritom neberie do úvahy, že viaceré spory, ktoré riešili súdy v rozsudkoch uvádzaných a zvýraznených žalobcom (NS SR R 34/2002, NS ČR R 26/2006, ÚS SR IV. ÚS 214/2004), sa týkajú otázky premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, pričom neplatným právnym úkonom a právnym dôvodom, ktorý odpadol, bola predchádzajúca obchodnoprávna zmluva. Medzi žalobcom a žalovanými však nebol predchádzajúci obchodný zmluvný záväzkový vzťah, z ktorého by nárok na náhradu škody vznikol. Medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade nemohlo dôjsť ani k založeniu mimozmluvného záväzkového vzťahu podľa § 261 ods. 1 Obch. zák., keďže žalovaný v 1/ rade pri havarijnej situácii nevykonával žiadnu činnosť, ani podnikateľskú, ani nepodnikateľskú. Iba z tvrdenia, že žalobca a žalovaný v 1/ rade sú podnikateľmi a že činnosť, pri ktorej vznikla škoda, súvisela s projektom žalovaného v 1/ rade, nemožno dospieť k záveru, že je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade sa týka ich podnikateľskej činnosti v zmysle § 261 ods. 1 Obch. zák.. 30. K tvrdeniu žalobcu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., že predvolanie na posledné pojednávanie v konaní pred súdom prvej inštancie bolo doručené podľa údajov na doručenke splnomocnenej osobe advokáta žalobcu na adresu Zámocká 22, 811 01 Bratislava, nie však na adresu sídla advokáta žalobcu, čím bola podľa žalobcu odňatá žalobcovi možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p., žalovaný v 1/ rade poukázal na ust. § 48 ods. 2 O. s. p. (o ktoré žalobca svoje závery opiera), ktoré stanovuje fikciu doručenia v prípade doručovania právnickej osobe. Neupravuje však povinnosť súdu doručovať iba na adresu sídla právnickej osoby. Okrem toho pri doručovaní advokátovi sa použije aj § 48 ods. 5 O. s. p., podľa ktorého písomnosti určené advokátovi sa môžu doručovať tiež advokátskym koncipientom a iným pracovníkom, ktorí sú u advokáta pracovne činní a poveril ich prijímaním zásielok. Preukázateľné prevzatie zásielky splnomocnencom advokáta žalobcu na poštovej adrese, na ktorej má advokát žalobcu zriadený tzv. poštový priečinok, spĺňa predpoklady na to, aby zásielku bolo možné považovať za doručenú. Tým, že splnomocnenec advokáta žalobcu preukázateľne prevzal zásielku, bola zabezpečená možnosť žalobcu oboznámiť sa s obsahom zásielky a dostaviť sa na pojednávanie. Možnosť žalobcu konať pred súdom preto nebola odňatá. Skutočnosť, že prevzatie zásielky je datované pred vianočnými sviatkami (20.12.2013) nie je relevantná (navyše, keď predmetné pojednávanie bolo vytýčené až na 06.02.2014), takisto ani tvrdenie, že zásielku sa do podania odvolania nepodarilo žalobcovi identifikovať. 31. K oznámeniu o vklade časti podniku žalovaný v 1/ rade uviedol, že informácia o tom, že došlo ku vkladu Časti podniku žalovaného v 1/ rade do základného imania spoločnosti eustream. a.s.. bola zverejnená v obchodnom vestníku aj v obchodnom registri. Nie je teda pravda, že táto informácia nie je verejne dostupná. Takisto nie je zrejmé, z čoho žalobca vyvodzuje, že žalovaný v 1/ rade „zámerne“ toto oznámenie adresoval súdu a ostatným účastníkom až priamo na poslednom pojednávaní. 32. Ďalej zdôraznil, že všetky navrhnuté dôkazy boli vykonané. V prípade oznámenia o vklade časti podniku išlo o dôkaz navrhnutý žalovaným v 1/ rade a podľa názoru žalovaného v 1/ rade ho súd riadne vykonal a vzal v odôvodnení rozsudku do úvahy. 33. Žalobca v odvolaní tvrdí, že súd prvej inštancie sa v rozsudku nevysporiadal okrem otázky premlčania so žiadnymi inými skutkovými a právnymi okolnosťami. Sám žalobca vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade vôbec nepreukázal porušenie jeho povinnosti ani faktické vykonávanie činnosti, z ktorej mala vzniknúť zodpovednosť žalovaného v 1/ rade za škodu spôsobenú žalobcovi. Preto považuje rozsudok za správny a navrhuje, aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil. 34. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 2/ rade, ktorý sa stotožnil so záverom Okresného súdu Bratislava II uvedeným v rozsudku, že vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovaným v 1/ rade, žalovaným v 2/ rade a žalovaným v 3/ rade, nebolo možné žalobcovi priznať uplatnený nárok. V tejto súvislosti uviedol, že v predmetnej veci došlo ku škodovej udalosti dňa 25.10.2002, pričom v tento deň začala plynúť objektívna premlčacia doba na uplatnenie práva na náhradu škody. Keďže v danom prípade nešlo o škodu spôsobenú úmyselne, v zmysle § 106 ods. 2 Obč. zák. objektívna premlčacia doba uplynula po troch rokoch odo dňa škodovej udalosti, t.j. dňa 25.10.2005, pričom však žaloba bola podaná až 20.10.2006, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Otázkou premlčania uplatneného nároku sa súd musí zaoberať v súlade so zásadou hospodárnosti podľa § 6 O. s. p. prednostne pred uplatneným nárokom žalobcu. Uvedený názor potvrdzujú aj viaceré rozsudky súdov. 35. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku z 27. augusta 2008, sp. zn. 1 M Obdo 1/2007 uviedol: „Otázkou premlčania uplatneného nároku sa súd musí zaoberať na základe námietky vždy ako primárnou otázkou a až následne meritórne posudzovať nárok uplatnený žalobcom.“ 36. Obdobne sa Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril vo svojom rozsudku z 29. októbra 2008, sp. zn. 4 Cdo 237/2007: „Pokiaľ je právo na náhradu škody premlčané, súd žalobu zamietne aj v prípadoch, v ktorých ešte nie je preukázaná zodpovednosť za škodu alebo výška škody. Preukazovanie jednotlivých predpokladov zodpovednosti a najmä výšky škody (závislej napr. od toho, či vec existuje) by za týchto okolností bolo totiž z hľadiska procesnej ekonómie nehospodárne. 37. Obdobné závery vyplývajú aj z ďalších rozhodnutí súdov, napr. stanovisko senátu Najvyššieho súdu ČSSR z 26. apríla 1983, sp. zn. Sc 2/83, R 29/1983, alebo uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 13. decembra 2007, sp. zn. 33 Odo 896/2006. 38. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, sa prikláňa k záverom uvedeným v odôvodnení rozsudku, že žalobu bolo potrebné zamietnuť z dôvodu námietky premlčania vznesenej žalovaným v 1/ rade, žalovaným v 2/ rade a žalovaným v 3/ rade, a to bez toho, aby došlo k preukazovaniu jednotlivých predpokladov zodpovednosti za škodu. 39. K tvrdeniu žalobcu, že nemožno konštatovať premlčanie žalobného nároku ako celku, ale že v rôznych časových úsekoch po vzniku škodovej udalosti vznikali postupne žalobcovi ďalšie škody, pri ktorých je nutné rozlišovať medzi jednotlivými premlčacími dobami - začali údajne plynúť v rôznych časových úsekoch v závislosti od času vynakladania nákladov na sanáciu škôd, žalovaný v 2/ rade uviedol, že tento výklad je v rozpore s účelom § 106 ods. 2 Obč. zák. ako aj v rozpore s účelom inštitútu premlčania, ktorým je okrem iného potreba právnej istoty pri uplatňovaní jednotlivých subjektívnych práv oprávnených osôb. Nie je možné akceptovať výklad, podľa ktorého bez ohľadu na dátum udalosti, z ktorej vznikla škoda, sa bude plynutie premlčacích dôb počítať vždy individuálne podľa jednotlivých parciálnych škôd, ktoré údajne postupne vznikajú tým, že sa vynakladajú náklady na sanáciu dôsledkov škodovej udalosti, t.j. napríklad podľa toho, kedy sú vystavované a uhrádzané faktúry za takéto náklady. Pokiaľ by mal začiatok premlčacej doby byť závislý od týchto subjektívnych skutočností a bol by závislý od toho, aké opatrenia na sanáciu škody a v akom čase ich poškodený uskutočňuje, bolo by to úplné popretie princípov právnej istoty, na ktorých stoja objektívne premlčacie doby. 40. Zo strany žalobcu nedošlo ani k preukázaniu splnenia zákonných predpokladov na priznanie žalovaného nároku z titulu náhrady škody. Žalovaný v 2/ rade nebol so žalobcom v žiadnom zmluvnom vzťahu a nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania ani neporušil žiadnu právnu povinnosť, v dôsledku ktorej vznikla žalobcovi škoda. K tvrdeniu žalobcu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom údajne v dôsledku toho, že mu súd predvolanie na pojednávanie doručoval na nesprávnu adresu, žalovaný v 2/ rade uviedol, že žalobca vo svojom odvolaní sám pripúšťa, že zásielka zo súdu bola jeho splnomocneným zástupcom prevzatá, ale že z neznámych dôvodov sa o nej advokát žalobcu nedozvedel. Argumenty uvádzané žalobcom v tejto časti odvolania však nemôžu obstáť - nemôže byť na ťarchu súdu, či sa advokát žalobcu skutočne dozvedel alebo nedozvedel o zásielke, pokiaľ existuje objektívny dôkaz o skutočnom doručení a splnení si povinnosti súdu - vrátená a podpísaná doručenka. V danej veci zásielka na doručenie do vlastných rúk bola určená právnickej osobe (t.j. žalobcovi) a bola jej doručená poštou. V takom prípade platí, že písomnosť doručovaná právnickej osobe sa doručuje pracovníkom oprávneným za právnickú osobu prijímať písomnosti. Inak osobám (pri písomnostiach určených do vlastných rúk), ktoré sú oprávnené za právnickú osobu konať. Tu poukázal na unesenie Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2010, sp. zn. 4 Cdo 240/2010. Preto žiada odvolací súd, aby vydal v zmysle ust. § 219 O. s. p. rozhodnutie, v zmysle ktorého potvrdí rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 6. februára 2014, sp. zn. 23 Cb/115/2006 - 500. 41. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcu a žalovaného v 2/rade, ako aj vyjadrením žalovaného v 1/ a 2/ rade k odvolaniu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu a žalovaného v 2/ rade nie je možné vyhovieť. 42. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca a žalovaný v 2/ rade neargumentujú žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom nevyplýva iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd zaujal stanovisko len k podstatným tvrdeniam uvedenými v odvolaní, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní. 43. Základnou otázkou pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia je posúdenie, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že v prejednávanej veci záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanými v momente vzniku škody nespĺňa definíciu § 261 a nasl. Obch. zák., a preto ho nemožno posudzovať podľa právnej úpravy Obch. zák. a z tohto dôvodu na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaných v 1/, 2/ a 3/ rade je potrebné aplikovať ust. § 106 ods. 1 a 2 Obč. zák.. 44. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že nie každá škoda, ku ktorej dôjde k poškodeniu majetku podnikateľa automaticky zakladá záväzkový vzťah, ktorý spĺňa definíciu (podmienku) § 261 ods. 1 Obch. zák. a na ktorý je preto nutné aplikovať právny režim Obchodného zákonníka. Nie je postačujúce, aby poškodený ako aj škodcovia mali charakter podnikateľov. V prejednávanej veci záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanými v momente vzniku škody nespĺňal definíciu § 261 a nasl. Obch. zák., a preto ho nemožno posudzovať podľa právnej úpravy Obch. zák.. V čase vzniku škody medzi žalobcom a žalovanými nebol žiadny zmluvný záväzkový vzťah. V predmetnej veci došlo pri výkone činnosti žalovaných v 1/ až 3/ rade k náhodnému poškodeniu ropovodného potrubia (majetku) žalobcu, čím bola žalobcovi spôsobená škoda. Len samotná skutočnosť, že žalovaní ako podnikatelia náhodne (pre absenciu zakreslenia ropovodu v projektovej dokumentácii) spôsobili škodu na majetku iného podnikateľa (žalobcu), nespĺňa zákonnú dikciu § 261 ods. 1 Obch. zák.. Žalobca v čase havarijnej situácie nebol so žalovanými v zmluvnom ani inom právnom vzťahu. Žalovaní preto vo vzťahu k žalobcovi nemohli porušiť žiadnu svoju povinnosť zo zmluvného záväzkového vzťahu podľa § 373 Obch. zák.. Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná ani skutočnosť, že by žalovaní porušili inú povinnosť ustanovenú im Obchodných zákonníkom (§ 757 Obch. zák.), ktorá by umožňovala aplikáciu ustanovení Obch. zák. pre posúdenie premlčania. S ohľadom na vyššie uvedené tak súd právny vzťah účastníkov konania zo zodpovednosti za škodu možno posudzovať len podľa všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka (a to v hmotnoprávnom posúdení škody), ale aj pokiaľ ide o úpravu premlčania tohto nároku. 45. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti názoru súdu prvej inštancie uvádza, že zodpovednosť za škodu v Obchodnom zákonníku je upravená len ako zodpovednosť za porušenie povinnosti zo záväzku. Za škodu zodpovedá ten, kto poruší povinnosť zo záväzku, a to z obchodných záväzkov tak, ako sú vymedzené v § 261 a v § 262 Obch. zák.. Ustanovenia § 373 a nasl. Obch. zák. o zodpovednosti za škodu sa majú aplikovať len na také prípady zodpovednosti za škodu, pokiaľ škoda vznikla porušením povinnosti vyplývajúcej z existujúceho záväzkového vzťahu, ktorý podlieha Obchodnému zákonníku na základe § 261 alebo na základe dohody uzatvorenej podľa § 262 Obch. zák., a na prípady pokiaľ škoda vznikla porušením povinnosti vyplývajúcej priamo z Obchodného zákonníka a na osobitné prípady zodpovednosti za škodu, v ktorých Obchodný zákonník výslovne odkazuje na úpravu § 373 a nasl. Obch. zák. (napr. § 271 ods. 1, 268). V momente vzniku škody nebol medzi sporovými stranami žiaden záväzkový vzťah a preto ho nemožno posudzovať podľa právnej úpravy Obchodného zákonníka. Žalovaní vo vzťahu k žalobcovi neporušili žiadnu svoju povinnosť zo zmluvného záväzkového vzťahu podľa § 373 Obch. zák.. Žalovaní neporušili ani inú povinnosť ustanovenú im Obchodných zákonníkom (§ 757 Obch. zák.), ktorá by umožňovala aplikáciu ustanovení Obchodného zákonníka pre posúdenie premlčania. Preto sa na náhradu škody použijú ust. § 420 Obč. zák.. 46. Uplatnený nárok je teda potrebné posudzovať podľa ust. § 420 a nasl. Obč. zák., pri ktorom musia byť kumulatívne splnené predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Zodpovednosť za škodu má každá osoba, ktorá porušila právnu povinnosť, vyplýva to z § 420 Obč. zák.. Zodpovednosť za škodu má právnická ale aj fyzická osoba. Zodpovednosť za škodu z pohľadu občiansko-právneho môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností. V takom prípade sa jedná o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovo právny vzťah medzi tými, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodenými. 47. Žalovaní v 1/ - 3/ rade vzniesli v priebehu konania námietku premlčania. Súd prvej inštancie právny vzťah účastníkov konania zo zodpovednosti za škodu správne posudzoval podľa všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka (a to v hmotnoprávnom posúdení škody) aj pokiaľ ide o úpravu premlčania tohto nároku. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že účinné vznesenie námietky premlčania znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, nakoľko vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Právna úprava premlčania v obč. práve (§ 100 - 114 OZ) má kogentný charakter s presne stanovenými premlčacími dobami. Základná objektívna premlčacia doba je 3 - ročná. Uplatní sa len pri škode na veciach, ak ide len o škodu, ktorá nebola spôsobená úmyselne (škoda spôsobená z nedbanlivosti). Na plynutie trojročnej objektívnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 106 ods. 2 Obč. zák. nemá vplyv subjektívna premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Obč. zák.. Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. 48. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla. škodu na zdraví. Ustanovenie § 106 Obč. zák. upravuje premlčaciu dobu vo vzťahu k všetkým právam na náhradu škody. Táto premlčacia doba sa uplatní vo vzťahu k ustanoveniam § 420 a nasl. Obč. zák., ale aj vo vzťahu k tým ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zodpovednosť za škodu v rámci špecifických právnych vzťahov. Pri práve na náhradu škody je teda stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Ich začiatok je stanovený samostatne; objektívna premlčacia doba plynie od škodovej udalosti, subjektívna plynie odo dňa, kedy sa poškodený dozvie o vzniknutej škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Ich vzájomný vzťah je taký, že sú od seba nezávislé čo do svojho priebehu, jeho začiatku i konca, a ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby platí zásada, že lehota so subjektívne stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr ako lehota s objektívne určeným začiatkom, ale môže skončiť najneskoršie s ňou. Premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy sa poškodený skutočne dozvedel o škode, t. j. kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy určitého druhu, ktorý možno natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený mohol svoj nárok uplatniť na súde, a ďalej o tom, kto za škodu zodpovedá. 49. Nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne. V zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Obč. zák. sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá (§ 106 ods. 1 Obč. zák.) v okamihu získania informácie o skutkových okolnostiach, na základe ktorých si môže urobiť dostatočný úsudok o tom, konkrétne ktorá fyzická alebo právnická osoba za škodu zodpovedá; v uvedenom okamihu nemusí byť daná z rozhodnutia súdu vyplývajúca nespochybniteľná istota poškodeného o zodpovednom subjekte a o jeho zodpovednosti. 50. V prejednávanej veci došlo ku škodovej udalosti dňa 25.10.2002. Týmto dňom začala plynúť objektívna premlčania doba na uplatnenie práva na náhradu škody. Keďže nešlo o škodu spôsobenú úmyselne, preto podľa § 106 ods. 2 Obč. zák. objektívna premlčania doba uplynula po troch rokoch, t.j. dňa 25.10.2005. Žalobca si nárok na súde uplatnil dňa 20.10.2006, teda po uplynutí objektívnej premlčanej doby. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú žalovanými v 1/ až 3/ rade súd prvej inštancie správne žalobu zamietol a to bez vecného preskúmania opodstatnenosti žalovaného nároku. 51. Odvolateľ zastáva názor, že je nesprávny záver súdu, že začiatok plynutia objektívnej lehoty je viazaný výlučne na udalosť, z ktorej škoda vznikla, nakoľko z obsahu žaloby, štruktúry uplatneného nároku a z priebehu súdneho konania je zrejmé, že žalobcom uplatnený nárok pozostáva z troch relatívne samostatných zložiek. Prvú predstavuje škoda vo výške hodnoty uniknutej ropy, ku ktorej reálne došlo 25.10.2002, a to 1.055.643,80 Sk (35.040,95 eur) druhú zložku tvoria náklady spojené s opravou poškodeného potrubia, ktoré predstavujú spolu peňažnú sumu 876.310,10 Sk (29.088,17 eur) - tieto náklady vznikli na základe dvoch faktúr, uhradených žalobcom dňa 05.12.2002 vo výške 470.247,10 Sk (15.609,34 eur) a dňa 21.11.2002 vo výške 406.063,- Sk (13.478,82 eur). Zvyšnú časť nároku na náhradu škody predstavujú náklady spojené s odstraňovaním následkov havarijnej situácie na majetku tretích osôb. Na základe pokynov Ministerstva životného prostredia SR bol žalobca povinný bez zbytočného odkladu zabezpečiť dekontamináciu pôdy a odstránenie iných následkov havarijnej situácie. Tento pomerne zdĺhavý a náročný proces trval od roku 2002 do roku 2006, pričom až po definitívnej dekontaminácii sa žalobca rozhodol uplatniť svoj nárok na náhradu škody voči zodpovedným subjektom. Odvolací súd s týmto názorom odvolateľa nesúhlasí. Ako už bolo vyššie uvedené začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby (§ 106 ods. 2 Obč. zák.) je viazaný na udalosť, z ktorej vznikla škoda. Nie je potrebné, aby poškodený poznal presnú výšku škody. V zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Obč. zák. sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu o náhradu škody na súde, t. j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia. pre začatie plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 1 Obč. zák. nie je rozhodujúci okamih doručenia konečnej faktúry za odstránenie havárie. Rozhodujúca je i tá skutočnosť, že uplynutím objektívnej premlčacej lehoty žalobca stratil nárok na priznanie náhrady škody. 52. K tvrdeniu odvolateľa, že žalobcovi sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, nakoľko súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 06.02.2014 bez účasti žalobcu, pričom doručoval súd advokátovi žalobcu predvolanie na pojednávanie na nesprávnu adresu Zámocká 22, 811 01 Bratislava, hoci podľa výpisu z obchodného registra má advokát žalobcu sídlo advokátskej kancelárie na adrese Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, a to od 31.07.2012, a advokát žalobcu následne nemal o termíne pojednávania vedomosť a dozvedel sa o ňom až po rozhodnutí súdu od jedného zo žalovaných, odvolací súd dodáva: Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný postup súdu priečiaci sa zákonu alebo inému všeobecne záväznému právnemu predpisu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv účastníka občianskeho súdneho konania. Z obsahu spisu vyplýva (č. l. 439), že predvolanie na pojednávanie nariadené na 06.02.2014 bolo adresované na adresu právneho zástupcu žalobcu SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Zámocká 22, Bratislava. V tom čase podľa výpisu z obchodného registra bolo sídlom právneho zástupcu žalobcu Štefánikova 8, Bratislava. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § 109 ods. 2 CSP, podľa ktorého písomnosť určenú advokátovi, notárovi, súdnemu exekútorovi a patentovému zástupcovi môže prijať aj osoba, ktorá je v pracovnom pomere alebo inom obdobnom pracovnom vzťahu k adresátovi a ten ju poveril prijímaním písomností. Z pripojenej doručenky v súdnom spise je nesporné, že predvolanie na pojednávanie prevzal splnomocnenec dňa 20.12.2013, a to z poštového priečinku zriadeného pre žalobcu na pošte. Zásielka pre právneho zástupcu žalobcu bola teda preukázateľné prevzatá splnomocnencom právneho zástupcu žalobcu na poštovej adrese, na ktorej má právny zástupca žalobcu zriadený poštový priečinok. Zásielka sa preto považuje za doručenú. Možnosť žalobcu oboznámiť sa s obsahom zásielky a dostaviť sa na pojednávanie bola zabezpečená, a to aj v súlade s § 178 ods. 2 CSP. Žalobcovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom. 53. Ďalej odvolateľ poukázal na to, že žalovaný v 1/ rade SPP, a.s. predložil na spornom pojednávaní 06.02.2014 (str. 2 zápisnice o pojednávaní) podanie označené ako „Oznámenie o vklade časti podniku“. K vkladu časti podniku spoločnosti SPP, a.s. do spoločnosti eustream, a.s., Votrubova 11/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 910 712, došlo reálne ku koncu februára 2013. Ak bol súčasťou prevodu časti podniku aj záväzok SPP, a.s., ktorý je predmetom tohto konania, jedná sa o zásadnú skutočnosť, ktorá má osobitný význam pre posúdenie pasívnej vecnej legitimácie v spore. Podanie žalovaného 1/ súd žalobcovi do dnešného dňa nedoručil. Týmto bola žalobcovi nielenže odňatá možnosť konať pred súdom, ale bol zásadne porušený aj princíp rovnosti účastníkov konania (či. 47 ods. 3 Ústavy SR; § 18 O. s. p.). Súd prvej inštancie musí dať žalobcovi za takýchto okolností efektívnu možnosť zaujať k predloženému podaniu a k námietke žalovaného o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie plnohodnotné stanovisko. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že skutočnosť, že súd nedoručil oznámenie žalovaného v 1/ rade o vklade časti podniku žalobcovi a neposúdil pasívnu legitimáciu žalovaného v 1/ rade nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, nakoľko podľa § 477 ods. 3 Obch. zák. na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim. Preto žalobcovi nebola odňatá možnosť konať pred súdom, a nebolo porušený ani princíp rovnosti účastníkov konania. 54. K tvrdeniu odvolateľa, že v odôvodnení rozsudku absentuje akýkoľvek relevantný záver vo vzťahu k iným významným skutkovým a právnym okolnostiam, odvolací súd dodáva, že otázkou premlčania sa musí súd zaoberať na základe námietky vždy ako primárnou otázkou a až následne môže meritórne posudzovať nárok uplatnený žalobcom. Ak je právo na náhradu škody premlčané, nemusí sú riešiť preukázanie zodpovednosti za škodu. Vyplýva to z princípu hospodárnosti konania. 55. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súčasťou obsahu práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (napr. III. ÚS 209/04, 95/06, 260/06). Súd prvej inštancie svoje rozhodnutia jasne, presvedčivo a zrozumiteľne odôvodnil a dal odpoveď na všetky relevantné otázky. 56. Proti rozsudku súdu prvej inštancie sa čo do trov konania odvolal žalovaný v 2/ rade, ktorý uviedol, že trovy konania vyčíslil v zákonnej lehote, pretože v tejto lehote podal vyčíslenie trov konania na poštu - orgánu, ktorý je povinný podanie doručiť. Podľa § 57 ods. 3 O. s. p. bola lehota zachovaná. Ak súd dospeje k záveru, že došlo k zmeškaniu lehoty, žiada v zmysle § 58 O. s. p. o odpustenie zmeškania lehoty. Ďalej uviedol, že odoslané vyčíslenie trov konania priložil ako prílohu k odvolaniu. 57. Zo zápisnice z pojednávania konanom dňa 06.02.2014 vyplýva, že žalovaný v 2/ rade žiadal žalobu voči nemu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania, ktoré vyčísli do 3 dní. Súd na pojednávaní rozhodol tak, že žalobu zamietol a priznal o.i. žalovanému v 2/ rade trovy konania, ktoré budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku. V odôvodnení nepriznania trov konania žalovanému v 2/ rade súd uviedol: „O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2/ rade súd rozhodol tak, že žalovanému v 2/ rade ich náhradu nepriznal. Žalovaný v 2/ rade si síce nárok náhradu trov uplatnil, a ako úspešnému účastníkovi by mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania patrila, avšak žalovaný v 2/ rade, zastúpený právnym zástupcom, si trovy konania nevyčíslil do troch dní od vyhlásenia rozsudku a podľa § 151 ods. 2 O.s.p. mu iné trovy konania zo spisu (mimo trov právneho zastúpenia) nevyplývajú“. 58. Podľa § 151 ods. 1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. 59. Podľa ods. 2, ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 60. Z citovaných ustanovení vyplýva, že advokát, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných (nie kalendárnych) dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Trovy právneho zastúpenia treba vždy v ustanovenej lehote vyčísliť, inak ich náhradu súd nemôže priznať. Účastníkovi, ktorý v lehote troch pracovných dní nevyčísli trovy konania, a zo spisu mu okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd náhradu trov konania neprizná. Súd namiesto vyhláseného prisudzujúceho výroku o trovách konania uvedie v písomnom vyhotovení rozhodnutia výrok o nepriznaní trov konania. 61. V danom prípade bol rozsudok vyhlásený dňa 06.02.2014. Žalovaný v 2/ rade bol povinný trovy vyčísliť do troch pracovných dní, t.j. do 11.02.2014. V súdnom spise sa nenachádza žiadne vyčíslenie trov konania. Žalovaný v 2/ rade k odvolaniu síce doložil vyčíslenie trov konania, avšak nepreukázal odoslanie vyčíslenia trov poštou súdu. Z toho dôvodu neprichádza do úvahy ani odpustenie zmeškania lehoty podľa § 122 CSP. Odvolanie žalovaného v 2/ rade čo do trov konania je preto nedôvodné. 62. Podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 470 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny. 63. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko bol žalovaný v 2/ rade v odvolacom konaní čo do meritu veci úspešný, odvolací súd mu priznal právo na plnú náhradu trov konania. Žalovaným v 1./ a 3/ rade trovy odvolacieho konania nevznikli. 64. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 65. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. 66. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).