Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 10Co/385/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207203532 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1207203532.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Silvie Walterovej v právnej veci žalobcu: R.. V. N., I.. XX. XX. XXXX, Z. Q. Č.. XXX, T.. B.T., proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody č. 6, P.O. BOX 100, Bratislava, IČO: 30 416 094, o zaplatenie istiny 5.041,94 eur (151.893,50,- Sk) s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. januára 2015, č. k. 8C/167/2009 - 105, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. o d ô v o d n e n i e : 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi nároky vyplývajúce z funkcie prednostu Krajského stavebného úradu v Prešove za obdobie od januára 2004 až do októbra 2006 nasledovne: za mesiac január 2004 sumu 47,89 eur s 12 % úrokom z omeškania od 15. februára 2004 do zaplatenia, za mesiac február 2004 sumu 47,89 eur s 12 % úrokom z omeškania od 15. marca 2004 do zaplatenia, za mesiac marec 2004 sumu 47,89 eur s 11 % úrokom z omeškania od 15. apríla 2004 do zaplatenia, za mesiac apríl 2004 sumu 47,89 eur s 10 % úrokom z omeškania od 15. mája 2004 do zaplatenia, za mesiac máj 2004 sumu 47,89 eur s 10 % úrokom z omeškania od 15. júna 2004 do zaplatenia, za mesiac jún 2004 sumu 47,89 eur s 9 % úrokom z omeškania od 15. júla 2004 do zaplatenia, za mesiac júl 2004 sumu 47,89 eur s 9 % úrokom z omeškania od 15. augusta 2004 do zaplatenia, za mesiac august 2004 sumu 51,28 eur s 9 % úrokom z omeškania od 15. septembra 2004 do zaplatenia, za mesiac september 2004 sumu 51,28 eur s 9 % úrokom z omeškania od 15. októbra 2004 do zaplatenia, za mesiac október 2004 sumu 51,28 eur s 9 % úrokom z omeškania od 15. novembra 2004 do zaplatenia, za mesiac november 2004 sumu 51,28 eur s 8 % úrokom z omeškania od 15. decembra 2004 do zaplatenia, za mesiac december 2004 sumu 51,28 eur s 8 % úrokom z omeškania od 15. januára 2005 do zaplatenia, za mesiac január 2005 sumu 51,28 eur s 8 % úrokom z omeškania od 15. februára 2005 do zaplatenia, za mesiac február 2005 sumu 51,28 eur so 6 % úrokom z omeškania od 15. marca 2005 do zaplatenia, za mesiac marec 2005 sumu 51,28 eur so 6 % úrokom z omeškania od 15. apríla 2005 do zaplatenia, za mesiac apríl 2005 sumu 51,28 eur so 6 % úrokom z omeškania od 15. mája 2005 do zaplatenia, za mesiac máj 2005 sumu 51,28 eur so 6 % úrokom z omeškania od 15. júna 2005 do zaplatenia, za mesiac jún 2005 sumu 51,28 eur so 6 % úrokom z omeškania od 15. júla 2005 do zaplatenia, za mesiac júl 2005 sumu 53,34 eur so 6 % úrokom z omeškania od 15. augusta 2005 do zaplatenia, za mesiac august 2005 sumu 53,34 eur so 6 % úrokom z omeškania od 15. septembra 2005 do zaplatenia, za mesiac september 2005 sumu 53,34 eur so 6 % úrokom z omeškania od 15. októbra 2005 do zaplatenia, za mesiac október 2005 sumu 53,34 eur so 6 % úrokom z omeškania od 15. novembra 2005 do zaplatenia, za mesiac november 2005 sumu 53,34 eur so 6 % úrokom z omeškania od 15. decembra 2005 do zaplatenia, za mesiac december 2005 sumu 53,34 eur so 6 % úrokom z omeškania od 15. januára 2006 do zaplatenia, za mesiac január 2006 sumu 53,34 eur so 6 % úrokom z omeškania od 15. februára 2006 do zaplatenia, za mesiac február 2006 sumu 53,34 eur so 7 % úrokom z omeškania od 15. marca 2006 do zaplatenia, za mesiac marec 2006 sumu 53,34 eur s 7 % úrokom z omeškania od 15. apríla 2006 do zaplatenia, za mesiac apríl 2006 sumu 53,34 eur so 7 % úrokom z omeškania od 15. mája 2006 do zaplatenia, za mesiac máj 2006 sumu 53,34 eur s 8 % úrokom z omeškania od 15. júna 2006 do zaplatenia, za mesiac jún 2006 sumu 60,81 eur s 8 % úrokom z omeškania od 15. júla 2006 do zaplatenia, za mesiac júl 2006 sumu 63,86 eur s 9 % úrokom z omeškania od 15. augusta 2006 do zaplatenia, za mesiac august 2006 sumu 63,86 eur s 9 % úrokom z omeškania od 15. septembra 2006 do zaplatenia, za mesiac september 2006 sumu 63,86 eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 15. októbra 2006 do zaplatenia, za mesiac október 2006 sumu 47,36 eur s 9,5 % úrokom z omeškania od 15. novembra 2006 do zaplatenia, za odmenu pre rok 2004 v sume 51,28 eur s 8 % úrokom z omeškania od 15. januára 2005 do zaplatenia, za odmenu pre rok 2005 v ume 53,44 eur so 6 % úrokom z omeškania od 15. januára 2006 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 3 ods. 1, 2, 3, § 2 písm. a) bod 1, 6, 8 zák. č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, § 4, § 5 ods. 1, 3 § 7 ods. 1 písm. a), § 8 ods. 1, 2, § 10 ods. 1, 6, § 16 ods. 1, 3, § 25 ods. 1, § 102 ods. 14, 2, § 154 ods. 1, 2, § 159b ods. 2 písm. b), § 82 ods. 2 zák. č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a vecne tým, že mal vykonaným preukázané, že vymenovania žalobcu do funkcie prednostu Krajského stavebného úradu v Prešove ako politickej funkcie (pričom v zmysle § 97 ods. 2 sa na jeho platové pomery vzťahujú ustanovenia § 82, ako aj ustanovenia § 159b) nedošlo k zániku štátnej služby, teda k zániku štátnozamestnaneckého pomeru tým, že bol z funkcie samostatného radcu vymenovaný do funkcie prednostu Krajského stavebného úradu v Prešove, z dôvodu ktorého platí, že platová tarifa, ktorá patrí štátnemu zamestnancovi podľa § 82 ods. 2 alebo podľa osobitného predpisu, sa zvýši o 1 % za každý rok odbornej praxe priznanej podľa doterajších predpisov k 31. decembru 2003 a nakoľko mal žalobca k tomuto dňu desaťročnú odbornú prax a ak jeho tarifný plat toto zvýšenie nereflektoval, nárok na zaplatenie desaťpercentného navýšenia tarifného platu určeného ministrom je dôvodné. Poukázal na skutočnosť, že žalobca dňa 24. 03. 2000 uzavrel s Krajským úradom v Prešove pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 01. 04. 2000 s druhom práce pracovník odboru regionálneho rozvoja a iných odvetvových vzťahov, pričom zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe nadobudol účinnosť od 01. 04. 2002, keď na právne vzťahy zamestnancov služobného úradu sa pred účinnosťou zákona o štátnej službe vzťahovali ustanovenia Zákonníka práce č. 65/1965 Zb. a žalobca sa na základe vymenovania do štátnej služby stal s účinnosťou od 01. 07. 2002 štátnym zamestnancom v dočasnej štátnej službe s tým, že z potvrdenia Krajského úradu v Prešove zo dňa 07. 10. 2005 vyplýva, že žalobca bol na krajskom úrade zamestnaný od 01. 04. 2000 do 31. 12. 2003, keďže vláda Slovenskej republiky s účinnosťou odo dňa 15. 01. 2004 vymenovala žalobcu do funkcie prednostu Krajského stavebného úradu v Prešove. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného o nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie v konaní z dôvodu, že žalobca bol s účinnosťou od 01. 01. 2005 vymenovaný do stálej štátnej služby za vedúceho služobného úradu - Krajského stavebného úradu v Prešove, ktorý je rozpočtovou organizáciou štátu zapojenou finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva (Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR), ktorý riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta, ktorého vymenúva a odvoláva vláda SR na návrh ministra, pričom osobným úradom vedúceho služobného úradu (krajského stavebného úradu) je osobný úrad jeho nadriadeného služobného úradu, t. j. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ako zriaďovateľ krajského stavebného úradu. Uviedol, že medzi stranami bolo v konaní sporné, či u žalobcu došlo v dôsledku jeho vymenovania do politickej funkcie (prednostu Krajského stavebného úradu v Prešove) k vzniku nového štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý by mal charakter dočasnej štátnej služby, v dôsledku čoho by mu nemohol vzniknúť nárok, ktorý si v tomto konaní uplatnil podľa § 82 ods. 2 zák. č. 312/2001 Z. z. (zvýšenie platovej tarify na základe záverov služobného hodnotenia) a podľa § 159b ods. 2 zák. č. 312/2001 Z. z. (percentuálne zvýšenie platovej triedy za roky odbornej praxe) s tým, že nakoľko žalobca bol zamestnancom služobného úradu, Krajského úradu v Prešove od 01. 04. 2000, t. j. v čase, kedy ešte nebol prijatý osobitný zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a s poukazom na prechodné ustanovenia zákona o štátnej službe (§ 154) účinného od 01. 04. 2002 bol žalobca vymenovaný do dočasnej štátnej služby odo dňa 01. 07. 2002, ktorá mala trvať najviac dva roky, t. j. najviac do 01. 07. 2004, pričom s účinnosťou od 15. 01. 2004 bol žalobca vládou SR vymenovaný do funkcie prednostu Krajského stavebného úradu v Prešove s účinnosťou od 15. 01. 2004 (tzn. pred uplynutím maximálnej dĺžky dočasnej štátnej služby na účely § 154 zákona č. 312/2001 Z. z.) a nakoľko podľa ustanovenia § 25 ods. 3 vtedy účinného zákona o štátnej službe, predstavený v politickej funkcii, ak nejde o štátneho zamestnanca v stálej štátnej službe, vykonáva štátnu službu samostatne po dobu vykonávania funkcie predstaveného a s účinnosťou od 01. 01. 2005 vymenovaný do stálej štátnej služby za vedúceho služobného úradu, Krajského stavebného úradu v Prešove. Žalobca uvedenú funkciu zastával do 23. 10. 2006, kedy bol z funkcie prednostu Krajského stavebného úradu odvolaný, vyplýva kontinuita štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu, ktorého odborná prax trvá od vzniku pracovného pomeru s Krajským úradom v Prešove, t.j. od 01. 04. 2000. Poukázal na skutočnosť, že z dôvodu prijatia osobitného zákona č. 312/2001 Z. z. bol žalobca ako zamestnanec služobného úradu prijatý do dočasnej štátnej služby od 01. 07. 2002, pričom za prednostu Krajského stavebného úradu v Prešove bol menovaný pred uplynutím maximálnej dvojročnej dĺžky trvania dočasnej štátnej služby na účely § 154 zákona o štátnej službe, z dôvodu ktorého v jeho prípade tak nikdy nedošlo k zániku jeho štátnozamestnaneckého pomeru, keď nebolo rozhodujúce, či pred jeho menovaním do funkcie prednostu vykonával štátnu službu v dočasnej alebo stálej štátnej službe s tým, že okamihom jeho vymenovania do pozície predstaveného v politickej funkcii došlo (len) k zmene jeho štátnozamestnaneckého pomeru spočívajúcej v zmene jeho funkčného zaradenia, avšak nedošlo k zániku jeho pôvodného štátnozamestnaneckého pomeru a vzniku nového štátnozamestnaneckého pomeru. Uviedol, že argumentácia žalovaného by bola opodstatnená len v prípade, ak by sa týkala osoby, ktorá by bola vymenovaná do pozície predstaveného v politickej funkcii tzv. "zvonku", t. j. osoby, ktorá pred vymenovaním (resp. v dobe vymenovania) do pozície predstaveného v politickej funkcii nebola v štátnej službe, pričom kontinuitu žalobcovho štátnozamestnaneckého vzťahu preukazuje aj potvrdenie Krajského úradu v Prešove zo dňa 07. 10. 2005, v ktorom bol žalobca zamestnaný od 01. 04. 2000 do 31. 12. 2003, potvrdenie Krajského stavebného úradu v Prešove, podľa ktorého štátnozamestnanecký pomer trval od 01. 01. 2004 do 23. 10. 2006 a v neposlednom rade aj potvrdenie o dĺžke odbornej praxe, ktorá mala predstavovať 10 rokov a 226 dní. K stanovisku Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR zo dňa 12. 09. 2007, ktoré predložil žalovaný uviedol, že nejde o právne záväzný dokument, z dôvodu ktorého nebol názorom ministerstva pri hodnotení dôkazov a aplikácii príslušných právnych predpisov viazaný. Poukázal na skutočnosť, že pri kvantifikácii žalobcovho nároku dospel k záveru, že žalobcovi za obdobie od 01. 01. 2004 do 31. 07. 2004 pri mesačnej platovej tarife 14.430,-Sk patrí 10 % navýšenie - 1.443,-Sk = 47,89 eur x sedem mesiacov = 335,23eur, za obdobie od 01. 08. 2004 do 30. 06. 2005 pri mesačnej platovej tarife 15.450,-Sk patrí žalobcovi 10 % navýšenie - 1.545,-Sk = 51,28 eur x jedenásť mesiacov = 564,08eur, priznaná a vyplatená odmena za rok 2004 vo výške aktuálnej mesačnej platovej tarify - nedoplatok vo výške 51,28eur za obdobie od 01. 07. 2005 do 31. 05. 2006 pri mesačnej platovej tarife 16.070,-Sk patrí žalobcovi 10 % navýšenie - 1.607,-Sk = 53,34 eur x jedenásť mesiacov = 586,74 eur, priznaná a vyplatená odmena za rok 2005 vo výške aktuálnej mesačnej platovej tarify - nedoplatok vo výške 53,34 eur, za obdobie od júna 2006 pri mesačnej platovej tarife 18.320,-Sk patrí žalobcovi 10 % navýšenie - 1.832,-Sk = 60,81 eur, za obdobie od 01. 07. 2006 do 30. 09. 2006 a 23 dní októbra 2006 pri mesačnej platovej tarife 19.240,- Sk patrí žalobcovi 10 % navýšenie - 1.924,-Sk = 63,86 eur x tri mesiace = 191,58 eur + 47,36 eur = 238,94 eur. K nároku vyplývajúceho zo skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ktorý podľa žalobcu nebol správne ukončený, keď zamestnávateľ nepostupoval v zmysle zákona uviedol, že z doložených listín - Protokolu z osobného pohovoru so štátnym zamestnancom v súvislosti s odvolaním z funkcie predstaveného vedúceho služobného úradu - Krajského stavebného úradu v Prešove zo dňa 24. 10. 2006 a Rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru z toho istého dňa, nezistil v postupe služobného úradu Krajského stavebného úradu v Prešove rozpor so zákonom, keď naopak vtedajší služobný úrad žalobcu postupoval v súlade s ustanovením § 31 ods. 4 zákona o štátnej službe tak, že pokiaľ služobný úrad nemá pre odvolaného predstaveného miesto toho istého odboru štátnej služby na tej istej funkcii, skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním pričom sa poskytne predstavenému, ktorý bol odvolaný podľa § 31 ods. 2 (žalobca) náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu (§ 40 ods. 2 písm. b), z dôvodu ktorého posúdil výšku a vyplatenie náhrady trojnásobku funkčného platu ako nesporné skutkové tvrdenie a žalobcovi priznal nárok na doplatenie navýšenia podľa ust. § 159b ods. 2 zákona o štátnej službe (3 x 63,86 eur = 191,58 eur. Rozhodnutie o priznaní príslušenstva odôvodnil právne ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2008, keďže zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe neobsahoval osobitnú úpravu priznania úrokov z omeškania a žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k nespornému prvému dňu omeškania s plnením jednotlivých častí uplatneného nároku. K nároku žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 284,80 eur s 6 % úrokom z omeškania od 13. 04. 2007 do zaplatenia uviedol, že náhrada za zaplatený súdny poplatok je úspešnému účastníkovi konania priznaná titulom náhrady trov konania, ktorú je neúspešný účastník povinný uhradiť spravidla v lehote troch dní od právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým mu bola táto povinnosť uložená, resp. v inej súdom určenej lehote a až uplynutím lehoty určenej v súdnom rozhodnutí sa povinný účastník môže dostať do omeškania, a preto žalobcovi neprislúcha nárok na úrok z omeškania z dôvodu nezaplatenia náhrady súdneho poplatku. Poukázal na skutočnosť, že žalobca v priebehu konania zaplatil súdny poplatok v sume 329,61 eur za návrh na žalobu a v sume 329,50 eur za odvolanie proti rozsudku s tým, že súdny poplatok v sume 284,80 eur nebol žalobcovi zo strany súdu vyrubený, žalobca ani súdny poplatok v uvedenej výške neuhradil, z dôvodu ktorého aj v tejto časti žalobu zamietol. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a vecne tým, že nakoľko si žalobca uplatnil nárok v celkovej výške 5.041,94 eur bez príslušenstva a úspech dosiahol vo výške 2.034,64 eur rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Proti tomuto rozsudku do výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi nároky vyplývajúce z funkcie prednostu Krajského stavebného úradu v Prešove za obdobie od januára 2004 do októbra 2006, doplatok náhrady vo výške 3 - och funkčných platov a odmenu pre rok 2004 a 2005, spolu s úrokmi z omeškania, podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p., keďže rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zmeniť a žalobu v tejto časti zamietnuť. Nesúhlasil s právnym posúdením jeho pasívnej legitimácie v spore prvoinštančným súdom, nakoľko odôvodnenie, že Krajský stavebný úrad je rozpočtová organizácia štátu zapojená finančnými vzťahmi na rozpočet ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR nie je správne, keďže vychádza zo zrušeného, neúčinného ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ktoré bolo zrušené zákonom č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko s účinnosťou od 01. 01. 2013 došlo k zrušeniu a ich pôsobnosť prešla podľa § 2 ods. 1 zákona č. 345/2012 Z. z. na obvodné úrady v sídlach krajov, nároky zamestnancov z pracovnoprávnych vzťahov prešli na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ako aj pohľadávky a záväzky, ktoré mal v správe krajský stavebný úrad prešli podľa ods. 6 uvedeného zákona na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Poukázal na skutočnosť, že podľa § 9 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 10. 2013, sa dovtedajšie obvodné úrady premenovali na okresné úrady, ktorých postavenie určil § 2 zákona č. 180/2013 Z. z., keď podľa § 2 ods. 1 sú okresné úrady preddavkovou organizáciou Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, na ktorého rozpočet sú aj zapojené a podľa § 2 ods. 2 zákona č. 180/2013 Z. z. okresný úrad riadi a za jeho činnosť zodpovedá prednosta okresného úradu, ktorého vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky na návrh ministra vnútra Slovenskej republiky. Uviedol, že bývalé krajské úrady (v súčasnosti okresné úrady v sídlach krajov) boli zriadené zákonom č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako rozpočtové organizácie, a sú zapojené finančnými vzťahmi na rozpočet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré má k nim zriaďovateľskú funkciu a namietol nepreskúmateľnosť rozsudku, nakoľko v odôvodnení súd prvej inštancie neuviedol, o ktoré zákonné ustanovenia oprel svoje tvrdenia pri vyhodnotení nedôvodnosti jeho námietky pasívnej vecnej legitimácie. Namietol, že súd prvej inštancie nezistil dostatočne skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil, ak tvrdí, že vymenovaním žalobcu do funkcie prednostu Krajského stavebného úradu v Prešove nedošlo k vzniku nového štátnozamestnaneckého pomeru a preto žalobcovi prislúcha zvýšenie platovej tarify za roky odbornej praxe, ktoré si žalobca uplatňuje v konaní podľa § 82 ods. 2 v spojení s § 159b ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nakoľko žalobca podľa § 25 ods. 1 v spojení s § 27 písm. c) zákona o štátnej službe vykonával štátnu službu v dočasnej štátnej službe, nastúpil výkon nového štátnozamestnaneckého pomeru - prednostu Krajského stavebného úradu v Prešove s účinnosťou od 15. 01. 2004, keď podľa § 97 ods. 2 zákona o štátnej službe sa na platové pomery predstaveného v politickej funkcii vzťahujú ustanovenia § 78 až 83, § 85 až 89, § 91, § 94, § 96 ods. 3 a § 98, ak tento zákon neustanovuje inak s tým, že podľa § 79 zákona o štátnej službe sa štátnemu zamestnancovi na základe vymenovania na štátnozamestnanecké miesto a k nemu patriacu funkciu podľa § 16 ods. 3 poskytuje tarifný plat v príslušnej platovej triede, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, z čoho vyplýva že ustanovenie § 159b ods. 2 zákona ostatnej službe sa teda na štátnozamestnanecký pomer predstaveného v politickej funkcií nevzťahuje, pričom u štátnych zamestnancov, ktorým štátnozamestnanecký pomer vznikol po 01. januári 2004 podľa § 159b ods. 2 zákona o štátnej službe sa odborná prax už nezisťuje a nemôže sa im teda z tohto dôvodu priznať zvýšenie platovej tarify za roky odbornej praxe podľa § 82 ods. 2 zákona o štátnej službe. Uviedol, že § 159b ods. 2 zákona bolo iba prechodným ustanovením, ktorým sa riešila otázka zhodnotenia odbornej praxe u štátnych zamestnancov v štátnozamestnaneckom pomere k 31. 12. 2003 z dôvodu pripravovanej zmeny odmeňovania od 01. 01. 2004 a od tohto dátumu sa odborná prax u novovzniknutých štátnozamestnaneckých pomerov podľa tohto zákona nezisťuje, neprenáša a teda ani nezhodnocuje, pričom je tomu tak aj vtedy, ak do tejto funkcie je vymenovaná osoba, ktorá bola do dňa vymenovania vládou Slovenskej republiky štátnym zamestnancom v štátnej službe. 3. Žalobca vo svojom vyjadrení k odolaniu žalovaného uviedol, že na nárok uplatnený v spore má právo, pretože je v súlade so zákonom a platnou legislatívou SR, keďže aj iní prednostovia Krajskej špecializovanej štátnej správy SR poberali finančné prostriedky. 4. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 380 ods. l zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, účinný od 01. 07. 2016), vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania, keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 378 ods. l C. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvej inštancie nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 27. októbra 2016 podľa § 219 ods. 3 C. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli právni zástupcovia strán sporu upovedomení zákonným spôsobom. 5. Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. (zákon č. 160/2015 Z. z., účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 6. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účinný do 30. 06. 2016) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). 7. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 8. S poukazom na citované ustanovenie, ktorým je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia, prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvej inštancie z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, ktorým žalobe žalobcu vyhovel. 9. Odvolací súd k odvolacej námietke žalovaného, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. 10. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (od 01. 07. 2016 strany sporu). Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O. s. p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu, z dôvodu ktorého sa odvolací súd v žiadnom prípade nestotožnil s tvrdením žalovaného, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný. 11. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. 12. V posudzovanej veci ide o v poradí druhý rozsudok súdu prvej inštancie, keď rozsudok zo dňa 03. apríla 2013, č. k. 8C/167/2009 - 71, ktorým žalobu zamietol, zrušil Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30. mája 2014, č. k. 2Co/362/2014 - 80 z dôvodu, že vec nesprávne právne posúdil. 13. Zrušením pôvodného rozhodnutia sa vec vracia do stavu, aký tu bol pred vydaním rozhodnutia súdu prvej inštancie, a preto je súd povinný sa v ďalšom konaní nielen riadiť intenciami zrušujúceho uznesenia, ale je zároveň povinný naďalej postupovať podľa procesných predpisov. V konaní odstraňuje vytýkané nedostatky ale aj také, ktoré vytýkané neboli a ktoré v procesnom postupe zistí a po splnení dôkaznej povinnosti a vyhodnotení dokazovania, rozhodne znovu. 14. Súd prvej inštancie je názorom súdu vyššieho stupňa (§ 226 O. s. p., účinný v čase rozhodovania súdu prvej inštancie napadnutým rozsudkom) viazaný a je povinný ho rešpektovať ako pri posudzovaní otázok hmotného práva, tak aj pri aplikácii procesných predpisov, iba pokiaľ sa pri novom rozhodovaní nezmenia poznatky o skutkovom deji prejednávaného prípadu natoľko, že na nový skutkový základ veci, nie je aplikácia právneho názoru odvolacieho súdu už možná. 15. Odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť, že súd prvej inštancie, rešpektujúc názor odvolacieho súdu, ktorým bol v ďalšom konaní viazaný (§ 226 O. s. p.), vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). 16. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a za stavu, keď súd prvej inštancie v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných dôkazov, a keď žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne. 17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 220 ods. 2 C. s. p. aj v celom rozsahu poukazuje a preto tento rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. 18. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).