Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/271/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207210057 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1207210057.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a sudkýň JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej, v právnej veci žalobcu: MARBO CAR, s.r.o. v likvidácii, Ľ. Podjavorinskej 9, 917 01 Trnava, IČO: 36 672 700, práv. zastúpený: JUDr. Katarínou Bajovou, advokátkou, Hlavná 25, 917 00 Trnava proti odporcovi: LAGERMAX Slovakia, spol s r.o., Diaľničná cesta 4, 903 01 Senec, IČO: 31 432 298, práv. zastúpený: JUDr. Tomášom Klieštencom advokátom, M. Waltariho 7, 921 01 Piešťany, o náhradu škody vo výške 28.937,63 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 10Cb/177/2008-432 zo dňa 16.04.2015, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 10Cb/177/2008-432 zo dňa 16.04.2015 p o t v r d z u j e. Žalovaný nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh, ktorým sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 28 937,63 Eur spolu s úrokom z omeškania, zamietol, pričom o trovách konania rozhodne po právoplatnosti vo veci samej. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami v konaní bola uzavretá ústna zmluva, predmetom ktorej bolo, že žalovaný sám resp. prostredníctvom inej osoby zabezpečí pre spoločnosť 4 YOU Bratislava, s.r.o. prebratie tovaru od spoločnosti Esprit vo Viedni a uskladnenie tohto tovaru do momentu jeho nahromadenia na množstvo vhodné na prepravu kamiónom a že po nazbieraní sa takého množstva zabezpečí dopravu tohto tovaru do skladu spoločnosti 4 YOU Bratislava, s.r.o. (neskôr do skladu MARBO GROUP, s.r.o.). Vykonaním dokazovaním bolo preukázané, že došlo k čiastočnej strate zásielky nedodaním časti kartónov. 3. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že listom zo dňa 19.12.2005 označeného ako reklamácia spoločnosť 4 YOU Bratislava, s.r.o. reklamovala vo firme LAGERMAX Slovakia, spol. s r.o. nedodanie tovaru, ktorý im bol poslaný z Nemecka z firmy Esprit v období od augusta 2005 do septembra 2005 v množstve 10 kartónov. Medzi stranami v konaní zostalo sporné, či vo vzťahu k tovaru bola alebo nebola dohodnutá dodacia lehota (táto skutočnosť bola významná pre posúdenie námietky premlčania vznesenej zo strany žalovaného). Taktiež bolo sporné aj posúdenia právneho vzťahu a aplikácia právnych noriem na daný prípad, pričom tieto skutočnosti súd prvej inštancie vyhodnotil v rámci právneho posúdenia. 4. Súd prvej inštancie ustálil, že bolo potrebné aplikovať prednostne Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). Ďalej ustálil, že v danom prípade nešlo o skladovanie, tak ako to má na mysli Obchodný zákonník v ustanovení § 527 a nasl., ale v danom prípade bolo zrejmé, že predmetný tovar nebol na sklade, nebol zaskladnený, ale bol v priestore pre distribúciu tovaru, ktorý bol chránený kamerami. Inak povedané žalovaný umožnil zhromaždenie dostatočného množstva daného tovaru za účelom jeho ďalšej distribúcie. Na základe uvedeného nebolo možné v danej veci aplikovať ustanovenia § 527 a nasl. Obchodného zákonníka, ale výlučne dohovor o CMR, pričom na podporu tejto skutočnosti je potrebné uviesť, že žalovaný fakturoval žalobcovi výlučne iba za prepravu tovaru (nie za uskladnenie tovaru, ktoré nemal ani v danom čase v predmete podnikania). 5. V danom prípade podľa názoru súdu prvej inštancie vykonaným dokazovaním a zisteným skutkovým stavom mal za preukázané, že počet balíkov (počet kusov kartónov) bol totožný s počtom kusov odovzdaných a doručených žalobcovi. Avšak z predmetných balíkov bol stratený tovar špecifikovaný v návrhu na začatie konania uvedený konkrétnymi číslami jednotlivých balíkov, ktoré pravdepodobne boli súčasťou jedného veľkého balíka - palety. Z uvedeného dôvodu nastala zložitá právna situácia, nakoľko v rozpore s predpokladom uvedeným v článku 32 ods. 1 písm. a) dohovoru o CMR nebolo možné určiť deň dodania, tej časti zásielky ktorá stratená nebola. Tieto informácie totiž nemal k dispozícii ani žalobca, nakoľko k zisteniu, že došlo k čiastočnej strate zásielky žalobca zistil, až potom ako ho kontaktovala fy. Esprit, z dôvodu neuhradených faktúr. Vzhľadom na to, že súd nemal informácie na ustálenie dodania jednotlivých zásielok žalobcovi, ktorých súčasťou mali byť aj stratené zásielky, súd postupoval v zmysle článku 20 ods. 1 dohovoru o CMR, podľa ktorého môže oprávnený považovať zásielku aj bez ďalších dôkazov za stratenú, pokiaľ mu nebola vydaná do tridsiatich dní po uplynutí dodacej lehoty a pokiaľ nebola takáto dodacia lehota dohodnutá do šesťdesiatich dní po prevzatí zásielky dopravcom. 6. Súd prvej inštancie ďalej ustálil začiatok plynutia premlčacej doby vo vzťahu ku každému stratenému balíku samostatne a vo vzťahu k desiatim kartónom bola prerušená premlčacia doba, a to uplatnením nároku na reklamáciu listom zo dňa 19.12.2005 a prerušenie plynulo do dňa 27.09.2006, t.j. 282 dní. Vzhľadom na vznesenie námietky premlčania zo strany žalovaného, súd prvej inštancie vyhodnotil námietku premlčania ako čiastočne dôvodnú a vzhľadom ku skutočnosti, že došlo k prerušeniu premlčacej doby, nárok na náhradu škody vo vzťahu k 11 balíkom nie je premlčaný. 7. Žalobca si okrem nároku na náhradu škody vyčíslil aj ušlý zisk, a to ako rozdiel medzi trhovou cenou tovaru v jednotlivých kartónoch a nákupnou cenou tovaru. V danom prípade súd prvej inštancie na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia predmetného Dohovoru o CMR, podľa ktorého je neprípustné uhrádzať prípadný ušlý zisk. Preto sa súd prvej inštancie uvedenou časťou nároku žalobcu vypočítanou a požadovanou ako ušlý zisk nezaoberal, nakoľko tento nárok nepovažoval za dôvodný, pri prednostnej aplikácii Dohovoru o CMR. 8. Pokiaľ išlo o samotnú náhradu škody v tomto prípade súd prvej inštancie nedokázal uskutočniť výpočet náhrady škody za žalobcu vo vzťahu ku konkrétnym zásielkam, ktoré sa nevzťahuje námietka premlčania, nakoľko nemal k dispozícii potrebné informácie (tieto informácie podľa názoru súdu nemal k dispozícií ani samotný žalobca), a to konkrétne aký tovar sa nachádzal v konkrétnom balíku. Vzhľadom na to, že súd (ani samotný žalobca) nemal k dispozícii hrubú váhu konkrétnej zásielky a nepoznal ani obsah predmetnej zásielky, nebolo možné vypočítať prípadnú náhradu škody za žalobcu. 9. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že Občiansky súdny poriadok teda ukladá v rámci sporového konania dôkaznú povinnosť ohľadom vlastných tvrdení. Nesplnenie dôkaznej povinnosti, resp. neunesenie dôkazného bremena má za následok procesnú zodpovednosť, ktorá sa navonok prejaví v tomto prípade v neúspechu žalobcu, ktorý neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení uvádzaných v žalobe. Na základe uvedeného mal za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa výšky škody, pričom žalobca je povinný s poukazom na zásahu kontradiktórnosti konania predložiť súdu také doklady, resp. také informácie, z ktorých by bolo možné výšku škody jednoznačne zistiť. Vzhľadom na to, že žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania výšky škody, pričom voľnú úvahu súdu v danom prípade nebolo možné použiť, súd návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol. 10. Súd prvej inštancie posudzoval vec podľa ust. § 261 ods. 1, § 610, § 373 Obchodného zákonníka a Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave. 11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. 12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, ako aj z dôvodu, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. V odvolaní uviedol, že súd sa nevysporiadal s predloženými fakturáciami žalovaného, v ktorých je na každej faktúre uvedené fakturovanie zasielateľských služieb a nevysporiadal sa so skutočnosťou, že zasielateľský vzťah potvrdzujú aj prepravné listy, v ktorých je uvádzaný konkrétny prepravca, ktorého žalovaný ako zasielateľ poveril vykonaním prepravy a následne žalovaný ako zasielateľ s tovarom nakladal a zhromažďoval vo svojom sklade a potom poveril ďalšieho prepravcu dodaním tovaru po vykonanom zhromažďovaní a prekladaní tovaru v Senci, aby dopravil takto nahromadený tovar žalobcovi do Trnavy. 13. Žalobca poukázal na to, že listinné dôkazy však nasvedčujú tvrdeniu žalobcu o tom, že žalovaný vykonával zasielateľské služby, ktoré aj fakturoval, s tovarom manipuloval vo svojom sklade. Z fakturácie vyplýva, že žalovaný vystavoval faktúry za zasielateľskú činnosť a zasielateľské služby, ktoré fakturoval podľa svojho cenníka služieb. Súdu predložili aj „Prepravné listy“ vystavené žalovaným, na ktorých je doslova uvedené, že „Prepravný list slúži zároveň ako doklad o uzavretí zmluvy so zasielateľom“. 14. Vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že záväzkovo-právny vzťah vyplývajúci zo skladovania neupravuje Dohovor CMR, pretože sa nevzťahuje na tieto vzťahy. Právny režim skladovania tovaru sa riadi predpismi príslušného národného právneho poriadku, v danom prípade Obchodným zákonníkom. Žalobca včas reklamoval nedodanie tovaru, a to reklamáciou zo dňa 19.12.2005, kedy reklamoval nedodanie konkrétnych kartónov a k reklamácii žalovaný uviedol, že Lagermax neuvádza číslo jednotlivých balíkov do evidencie vstupu a výstupu a že nie je možné odsledovať prevzatie a ani odovzdanie balíka. Ďalšou výzvou žalobca žiadal dodanie, resp. náhradu škody ďalšieho tovaru kartónov. 15. Namietal, že súd v rozsudku uvádza, že na právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa vzťahuje výlučne Dohovor. V tom prípade nesprávne vyvodzuje aplikáciu dohovoru a plynutie premlčacej lehoty ako aj začiatok plynutia. Dohovor CMR nepozná pevnú dodaciu lehotu. Upravuje iba dohodnutú lehotu (čl. 19), podľa ktorého prekročenie dodacej lehoty nastane vtedy, keď zásielka nebola vydaná v dojednanej lehote, a pokiaľ lehota nebola dojednaná, keď skutočný čas prepravy a s prihliadnutím na okolnosti a pri čiastkových nákladkach najmä s prihliadnutím na čas potrebný na zostavenie vozovej zásielky presahuje čas, ktorý možno očakávať od starostlivého dopravcu. 16. Žalobca vo svojom odvolaní uviedol, že žalovaný ako zasielateľ, ktorý mal zásielku u seba hrubou nedbanlivosťou a do nedostatočnou evidenciou tovaru spôsobil, že tovar sa stratil a nebolo ho možné vydať žalobcovi, čím mu vznikla škoda, a to skutočná škoda za tovar, ktorý zaplatil a nebol mu dodaný a ušlý zisk, ktorý by získal predajom tovaru. Vzhľadom na uvedené žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. 17. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3 C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 20.09.2016. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 19. Podľa ust. § 470 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo. 20. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 21. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, nakoľko sa súd prvej inštancie vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, správne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správne právne posúdenie. 22. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že došlo k uzatvoreniu zasielateľskej zmluvy a že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s predloženými faktúrami, ktoré podľa žalobcu svedčia o fakturovaní zasielateľských služieb. 23. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že na daný prípad je potrebné aplikovať Vyhlášku č. 11/1975 Zb. Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR), pretože tento Dohovor (ďalej iba Dohovor) sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto Dohovoru a v zmysle ustanovenia § 756 Obchodného zákonníka má aplikácia medzinárodnej zmluvy prednosť pred vnútroštátnou úpravou. Skutočnosť, ako označil žalobca vystavené faktúry je právne irelevantná, keďže súd posudzuje zmluvný vzťah podľa jeho obsahu. Súd prvej inštancie mal svedeckými výpoveďami preukázané, že miesto prevzatia a miesto dodania zásielky ležali v dvoch rôznych štátoch, oba štáty sú členmi Dohovoru a preto bolo potrebné aplikovať Dohovor. Súd prvej inštancie vyhodnotil faktúry ako doklady, ktorými boli fakturované prepravné služby, čo podporuje aplikáciu Dohovoru. Žalovaný nemal v predmete podnikania skladovanie a skladovanie ani nebolo predmetom fakturovania. Žalobca si objednal vykonanie prepravy u žalovaného, pričom plnenie ďalším dopravcom nebolo vylúčené. Žalovaný teda prevzal tovar po jeho nazhromaždení vo Viedni a prepravoval ho na Slovensko do miesta vykládky s využitím iného dopravcu. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným spĺňa náležitosti zmluvy o preprave a vzhľadom na skutočnosť, že miesto nakládky a vykládky bolo v rozdielnych členských štátoch, súd prvej inštancie správne aplikoval Dohovor. 24. Na podporu záveru súdu prvej inštancie, že medzi zmluvnými stranami nedošlo k uzavretiu zasielateľskej zmluvy podľa § 601 Obchodného zákonníka odvolací súd uvádza, že zasielateľ koná na účet príkazcu a za splnenie záväzku mu patrí odplata, pričom má nárok aj na náhradu nákladov, ktoré vynaložil za účelom splnenia svojich záväzkov. Zasielateľ má dokonca právo na zálohu na náklady spojené s plnením záväzku zasielateľa, čo vyjadruje podstatu konštrukcie zasielateľského vzťahu. Zákon neformuluje vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej by boli náklady zahrnuté v zmluve, preto ich úhrada tvorí obsah samostatného nároku. V konaní bolo preukázané, že predmetom fakturácie bolo iba prepravné, žiadne vedľajšie náklady spojené so zhromažďovaním, zoraďovaním, nakládkou, vykládkou tovaru, o ktorých hovorí žalobca, predmetom fakturácie neboli. 25. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval na zmluvný vzťah medzi stranami Dohovor a správne posúdil aj premlčanie. Keďže v konaní nebolo preukázané dodanie jednotlivých zásielok žalobcovi, ktorých súčasťou mali byť aj stratené zásielky, súd prvej inštancie správne aplikoval čl. 20 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého môže oprávnený považovať zásielku aj bez ďalších dôkazov za stratenú, pokiaľ mu nebola vydaná do tridsiatich dní po uplynutí dodacej lehoty a pokiaľ nebola takáto dodacia lehota dohodnutá do šesťdesiatich dní po prevzatí zásielky dopravcom. Dodávanie tovaru niekoľkokrát do týždňa nespochybnil ani žalobca, možno teda mať za preukázané, že termín dodania tovaru nebolo možné jednoznačne určiť. Na základe toho súd prvej inštancie správne uzavrel, že nebola jednoznačne stanovená dodacia lehota a je potrebné začiatok plynutia premlčacej doby ustáliť do šesťdesiatich dní po prevzatí zásielky dopravcom na prepravu. 26. Podľa žalobcu zodpovednosť za škodu na zásielke, ktorú má zasielateľ u seba, t.j. ktorú skladuje v priebehu obstarávania prepravy, je obdobná zodpovednosti skladovateľa podľa zmluvy o skladovaní. Keďže odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade nešlo o zasielateľskú zmluvu s prvkami zmluvy o skladovaní tak, ako je uvedené v odsekoch 23 a 24 tohto rozhodnutia, s touto odvolacou námietkou sa nestotožnil. 27. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. 28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. 29. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 30. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 31. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).