Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/442/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207213329 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1207213329.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: O. N., bytom Š. XX, A., zastúpeného advokátkou: JUDr. Oľga Michalíková, so sídlom Jarková 89, Prešov, proti odporcovi: Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpenému: SHM PARTNERS s.r.o., so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 11. februára 2015, č.k. 9C/94/2007-283, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 184,69 eur, právnemu zástupcovi odporcu SHM PARTNERS s.r.o., so sídlom v Bratislave, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvého stupňa návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 165.970,- eur titulom zodpovednosti odporcu za zásah do jeho osobnostných práv spôsobený tým, že podal na neho trestné oznámenie a mal o ňom rozširovať tvrdenie, že je podvodník; a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.808,99 eur. Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ ako poistník uzavrel s právnym predchodcom odporcu - Česká poisťovňa - Slovensko, a.s., ako poisťovateľom, zmluvu o poistení vozidla a súvisiacich rizík č. XXXXXXXXXX W. XX.XX.XXXX, v rámci ktorej bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá bonusová zľava na poistnom vo výške 40%, pričom ročné poistné bez bonusu činilo sumu 57.600,- Sk. Z obsahu poistného spisu zistil, že jeho súčasťou bol aj zápočtový list za priaznivý škodový priebeh zo dňa 06.05.2004, ktorý obsahoval potvrdenie KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. zo dňa 06.05.2004, týkajúce sa poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX a poisteného O. N., o dĺžke započítanej doby priaznivého škodového priebehu od 04.02.2000 do 04.05.2004, t.j. 51 mesiacov, výška zľavy 50%. Poukázal na skutočnosť, že spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. v liste zo dňa 09.12.2004 oznámila Českej poisťovni- Slovensko, a.s., že predmetný zápočtový list na meno navrhovateľa ňou nebol vystavený a údaje v ňom sa nezakladajú na pravde. Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS: P.-XXXX/X-P.-PO-XXXX Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, Úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru skráteného vyšetrovania, mal preukázané, že právny predchodca odporcu (Česká poisťovňa - Slovensko, a.s.) podal dňa 06.07.2005 trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu poisťovacieho podvodu podľa § 205 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, v ktorom uviedol, že navrhovateľ mal poistnou zmluvou zo dňa 06.05.2004 dojednané poistenie motorového vozidla O. N., I.: PO XXXBJ, pričom pri uzatváraní tejto zmluvy mu bola na základe predloženého zápočtového listu, vystaveného poisťovňou KOOPERATIVA, agentúra Prešov, zo dňa 06.05.2004 priznaná zľava na poistnom vo výške 40%, avšak poisťovňa KOOPERATIVA v liste zo dňa 09.12.2004 poprela pravosť údajov a oznámila, že zápočtový list nebol ňou vystavený. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Prešove ČVS: P.-XXXX/X-P.-PO-XXXX zo dňa 06.10.2005 bolo začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko zistené skutočnosti nasvedčovali tomu, že dňa 06.05.2004 v A.P. na X.. C. došlo k uzavretiu zmluvy o poistení vozidla a súvisiacich rizík č. XXXXXXXXXX medzi Českou poisťovňou Slovensko, a.s. a poistníkom O. N., nar. XX.XX.XXXX, na základe ktorej bolo dojednané poistenie vozidla O. N. I.: PO XXXBJ s bonusovou zľavou 40% a s ročným poistným bez bonusu 57.600,- Sk, pričom uvedená zľava bola priznaná na základe predloženého zápočtového listu vystaveného poisťovňou KOOPERATIVA, ktorého údaje sa nezakladajú na pravde, čím bola spoločnosť Česká poisťovňa - Slovensko, a.s. Bratislava uvedená do omylu a pri uzatváraní predmetnej zmluvy priznala bonusová zľavu na poistnom vo výške 40% z ročného poistného, teda sumu vo výške 23.040,- Sk v prospech poistníka. Následne bolo voči navrhovateľovi vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona, ktoré však bolo na základe sťažnosti navrhovateľa uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Prešove, Úradu justičnej a kriminálnej polície, oddelenie skráteného vyšetrovania zo dňa 22.02.2006 ako predčasné zrušené a trestné stíhanie vo veci ČVS: P.-XXXX/X-P.-PO-XXXX bolo prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe. Zároveň mal preukázané, že zamestnanec odporcu p. G. mal nahlas v kancelárii v prítomnosti inej jeho zamestnankyne označiť odporcu za podvodníka. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil po právnej stránke podľa čl. 19 ods. 1 a čl. čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ust. § 11, § 13 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Konštatoval, že zo strany odporcu nedošlo podaním trestného oznámenia k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, nakoľko odporca sa len zákonom aprobovaným a povoleným postupom; za stavu, keď vzniklo podozrenie z páchania trestnej činnosti; iba obrátil na príslušný orgán činný v trestnom konaní, ktorý následne začal trestné stíhanie vo veci, pričom skutočnosť, že bolo vznesené a následne zrušené obvinenie priamo proti navrhovateľovi nemožno za žiadnych okolností kvalifikovať ako nezákonný zásah, a to ani v občianskoprávnej rovine ochrany osobnostných práv. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že odporca, ktorý v čase podávania trestného oznámenia ani sám nemal ustálené, akým spôsobom sa do poistného spisu dostalo potvrdenie spoločnosti KOOPERATIVA o bezškodovom priebehu poistenia, mal dostatok indícií na to, aby sa domnieval, že neznámy páchateľ mu spôsobil predložením falošného dokumentu škodu, a preto podaním trestného oznámenia, v obsahu ktorého bol uvedený menovite navrhovateľ, odporca neporušil žiadnu povinnosť a nemožno hovoriť o neoprávnenom zásahu z jeho strany. Pokiaľ ide o tvrdený zásah do osobnostných práv navrhovateľa spôsobený tým, že odporca mal rozširovať o ňom tvrdenie, že je podvodník, dospel k záveru, že navrhovateľ, ktorého v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať naplnenie všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za zásah do práva na ochranu osobnosti, v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že by odporca takto postupoval. V tejto súvislosti zdôraznil, že jedinú navrhovateľom preukázanú skutočnosť; že zamestnanec odporcu p. G. nahlas v kancelárii označil odporcu ako podvodníka; nemožno skutkovo stotožniť s tvrdením navrhovateľa, že odporca o jeho osobe šíril tvrdenia, že je podvodník. Poukázal tiež na to, že aj v prípade, ak by v konaní bolo preukázané, že informáciu o tom, že navrhovateľ je podvodník, by si medzi sebou vymieňali viacerí zamestnanci a toto tvrdenie by šírili aj mimo svojho zamestnania, nepostačovalo by to na prijatie skutkového záveru o vzniku neoprávneného zásahu zo strany odporcu ako právnickej osoby, nakoľko za takéto konanie svojich zamestnancov by odporca neniesol zodpovednosť v režime ochrany osobnosti. V tejto súvislosti zdôraznil i tú skutočnosť, že pôvodcu sporných výrokov sa nepodarilo zistiť ani z výpovede svedka W., a ani sám navrhovateľ presne neuviedol, akým konkrétnym spôsobom jeho označenie ako podvodníka malo rozšíriť na verejnosti, pričom samotné konštatovanie, že sa tak stalo, a k šíreniu došlo medzi zamestnancami odporcu, na unesenie bremena tvrdenia ohľadne otázky existencie neoprávneného zásahu do práv navrhovateľa nepostačuje. Pre úplnosť, napriek uvedenému, v súvislosti s tvrdeným vznikom závažnej ujmy na právach navrhovateľa odôvodňujúcej priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, konštatoval, že navrhovateľ, ktorý len všeobecne; bez bližšej konkretizácie; tvrdil, že konaním odporcu bola zasiahnutá jeho česť, došlo k dehonestácii jeho osobnosti a poškodeniu dobrej povesti ako človeka aj ako podnikateľa, ako jediný následok zásahu uviedol údajné; okrem výpovede svedka inými dôkazmi nepreukázané; zmarenie uzavretia obchodu so svedkom W., ktoré nepreukázal; a v tomto smere ani neuviedol skutkové okolnosti osvedčujúce opodstatnenosť uplatneného nároku na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.808,99 eur, za 7 úkonov právnej služby podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., vychádzajúc z odmeny za 1 úkon právnej služby vo výške vyplývajúcej z právnej úpravy vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v čase jednotlivých úkonov právnej služby. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia návrhu v celom rozsahu, prípadne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie dôvodiac, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvého stupňa jeho návrh zamietol napriek tomu, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že na základe trestného oznámenia odporcu, obsahujúceho jeho meno, bolo voči nemu vznesené obvinenie, a teda je zrejmé, že konanie odporcu viedlo k poškodeniu jeho reputácie, cti a dobrého mena ako známej osoby a podnikateľa. V tejto súvislosti vytýkal prvostupňovému súdu, že vykonané dôkazy vyhodnotil nedostatočne a nesprávne a vôbec sa nevysporiadal s obsahom trestného oznámenia. Nesprávne tiež podľa navrhovateľa súd prvého stupňa vyhodnotil výpovede svedkov p. O. Š. a Ľ. W., keď na ich základe konštatoval, že nebolo preukázané šírenie informácii odporcom o jeho osobe a označovanie za podvodníka, avšak ani závažné náklady zásahu do jeho osobnostných práv, nakoľko z výpovedí uvedených svedkov bolo šírenie difamujúcich tvrdení o jeho osobe, ako aj závažné následky zásahu jednoznačne preukázané. Vytýkal súdu prvého stupňa, že v konaní nevypočul ním navrhovaných svedkov - M.. O. N.; zamestnankyne Českej poisťovne - Slovensko, a O. C.. Zdôraznil, že pokiaľ ide závažnosť následkov zásahu odporcu, v konaní bolo preukázané, že ide o závažný zásah do jeho osobnostných práv, keď v dôsledku zásahu; okrem iného; stratil ako podnikateľ zákazku za 15 mil. korún a podstatne sa zhoršil i jeho zdravotný stav, ktorý mu neumožnil účasť na poslednom pojednávaní. Napokon, vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania poukázal na to, že nakoľko mu vzhľadom na jeho pomery bolo v konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a bol mu tiež ustanovený právny zástupca z radov advokátov, sú tu dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pre ktoré je na mieste odporcovi náhradu trov konania nepriznať. Záverom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Nestotožnil sa s argumentáciou navrhovateľa v podanom odvolaní a poukázal na to, že nikdy netvrdil, že by sa navrhovateľ dopustil správania, ktoré by zakladalo naplnenie skutkovej podstaty trestného činu, keď v trestnom oznámení označil navrhovateľa iba ako osobu, ktorá s ním uzavrela poistnú zmluvu, pri ktorej uzatvorení bol predložený nepravdivý dokument, a neoznačil ho ani ako osobu, ktorá tento dokument vyprodukovala. Zdôraznil, že vznesenie obvinenia voči navrhovateľovi zo strany vyšetrovateľa nemal možnosť nijako ovplyvniť, pričom nikdy verejne nerozširoval ani informáciu o vznesení tohto obvinenia, teda pokiaľ sa táto informácia dostala na verejnosť, išlo len o dôsledok konania tretej osoby. V súvislosti s tvrdením navrhovateľa, že jeho zamestnanci ho označovali ako podvodníka poukázal na to, že v konaní bol preukázaný len jeden prípad takéhoto vyjadrenia zo strany jeho zamestnanca, ku ktorému však došlo na pracovisku, a nie na verejnosti, pričom išlo o súkromné konanie daného zamestnanca a nie jeho konanie v mene poisťovne, a preto je správny záver prvostupňového súdu, ktorý konštatoval, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že o ňom šíril difamujúce tvrdenia, ktorými zasiahol do jeho osobnostných práv. S poukazom na uvedené označil podané odvolanie za nedôvodné a napadnutý rozsudok za vecne správny. Záverom uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 119,62 eur. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal náležité dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti právneho základu uplatňovaných nárokov navrhovateľa z porušenia jeho práv na ochranu osobnosti (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.) a následným zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 11, § 13) ktoré aj správne vyložil a aplikoval v súlade s ustálenou súdnou a výkladovou praxou, a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu, aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok a dôkazných návrhov účastníkov konania súvisiacich s predmetom konania. Navrhovateľ vo svojom odvolaní už len zopakoval svoje námietky, dôkazné návrhy a argumenty prednesené pred súdom prvého stupňa, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na všetky podstatné rozhodujúce skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový základ jeho rozhodnutia, ako aj právne posúdenie veci, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov, keď ani odvolací súd nepovažoval za potrebné v odvolacom konaní vykonať ďalšie navrhované dôkazy, keď skutkový stav ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci, bol dostatočne spôsobilým podkladom pre záver o nedostatku právneho základu žaloby. So zreteľom na uvedené odvolací súd, stotožňujúc sa s odôvodnením súdu prvého stupňa v celom rozsahu, jeho napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že považuje za potrebné ho doplniť - na zdôraznenie jeho správnosti, o dôvody poukazujúce na niektoré právne významné aspekty prípadu z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa. Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Správne súd prvého stupňa konštatoval, že pre vznik zodpovednosti za neoprávnený zásah je potrebná existencia protiprávneho zásahu objektívne spôsobilého vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v priamej príčinnej súvislosti s ktorou došlo k neoprávnenému zásahu. Všetky podmienky musia byť splnené súčasne, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu súdom uloženú povinnosť znášať. Zásah musí byť spôsobilý narušiť integritu fyzickej osoby, znížiť hodnotu jej osobnosti, privodiť jej ujmu na cti, dôstojnosti a spoločenskej vážnosti. Neoprávneným zásahom je zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j. s právnym poriadkom. Niektoré zásahy, hoci sa aj zdanlivo javia ako odporujúce objektívnemu právu, napriek tomu nemožno posudzovať ako neoprávnené, pokiaľ existujú okolnosti vylučujúce ich protiprávnosť; okolnosti, ktoré majú takéto právne následky, sú obsiahnuté priamo v právnych normách alebo z nich vyplývajú. Správne súd prvého stupňa vychádzal z právneho názoru, že o neoprávnený zásah nejde v prípadoch, ak je zásah dovolený zákonom. Ide najmä o zákonné (úradné) licencie, resp. prípady, keď k zásahu dochádza v rámci výkonu iných práv ustanovených zákonom alebo keď iný subjekt plnil právnu povinnosť, ktorú mu zákon ukladá, a to za predpokladu, že sa tak stalo primeraným spôsobom, smerujúcim k dosiahnutiu sledovaného legitímneho cieľa a spôsobom, ktorý nie je v hrubom rozpore s takými oprávnenými záujmami fyzickej osoby, na ktorých je treba s ohľadom na zabezpečenie základnej úcty k jej dôstojnosti bezpodmienečne trvať; táto zákonná licencia nie je daná iba tam, kde sa konajúca osoba dopustila excesu, teda vybočenia z medzí zákonných požiadaviek kladených pre výkon subjektívnych práv či plnenie si povinností. V preskúmavanej veci je nesporné, že odporca, resp. jeho právny predchodca Česká poisťovňa - Slovensko, a.s., podal dňa 06.07.2005 trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie zo spáchania trestného činu poisťovacieho podvodu podľa § 205 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, v ktorom uviedol, že navrhovateľ mal poistnou zmluvou zo dňa 06.05.2004 dojednané poistenie motorového vozidla O. N., I.: PO XXXBJ, pričom pri uzatváraní tejto zmluvy mu bola na základe predloženého zápočtového listu vystaveného poisťovňou KOOPERATIVA, agentúra Prešov zo dňa 06.05.2004 priznaná zľava na poistnom vo výške 40%, avšak poisťovňa KOOPERATIVA v liste zo dňa 09.12.2004 poprela pravosť údajov a oznámila, že zápočtový list nebol ňou vystavený. Je teda zrejmé, že právny predchodca odporcu podaním predmetného oznámenia realizoval len svoje petičné právo v najširšom slova zmysle, umožňujúce mu obracať sa na orgány činné v trestnom konaní s oznámeniami o skutočnostiach, ktoré nasvedčujú spáchaniu trestného činu. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že pri podaní trestného oznámenia právny predchodca odporcu postupoval primeraným spôsobom, zodpovedajúcim povahe a závažnosti veci, keď vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu bol obsah tohto oznámenia adekvátnou reakciou na zistené skutočnosti a nevybočil z medzí jeho realizácie, tak, že by svoje právo zneužil s cieľom neoprávnene zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa. Správne preto súd prvého stupňa dospel k záveru, že podaním predmetného trestného oznámenia k neoprávnenému zásahu do osobných práv navrhovateľa nedošlo. Pokiaľ ide o zásah do osobnostných práv navrhovateľa spôsobený rozširovaním informácie o navrhovateľovi, že je podvodník, súd prvého stupňa správne konštatoval, že navrhovateľ v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že by právny predchodca odporcu o ňom uvedenú informáciu rozširoval na verejnosti; a v tomto smere; ako na to poukázal i súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku; neuniesol ani bremeno tvrdenia, keď nešpecifikoval, akým spôsobom k rozšíreniu tejto informácie zo strany odporcu malo dôjsť. Preto návrhy navrhovateľa na doplnenie dokazovania, smerujúce k preukázaniu šírenia sporných tvrdení právnym predchodcom odporcu na verejnosti, považoval i odvolací súd za nadbytočné pre nedostatok právneho základu žaloby, a nevykonaným týchto navrhovaných dôkazov nemohlo dôjsť ani k porušeniu práva navrhovateľa na spravodlivý proces, ktoré nezahŕňa právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho skutkovými a právnymi názormi, či navrhovaným hodnotením dôkazov; rovnako nezakladá právo účastníka na to, aby bol v konaní pred súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho návrhmi. Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd námietky navrhovateľa v podanom odvolaní, ktorými vytýkal prvostupňovému súdu nedostatočné a nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov, nakoľko; ako už bolo uvedené; súd prvého stupňa v preskúmavanej veci v súlade s ustanovením § 120 ods. 1,4 O.s.p. vykonal náležité dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre rozhodnutie vo veci samej a vykonané dôkazy v súlade s ust. § 132 O.s.p. aj správne vyhodnotil, pričom dospel k správnym skutkovým záverom, že právny predchodca odporcu svojim konaním nezasiahol do osobnostných práv navrhovateľa. Pokiaľ navrhovateľ v súvislosti s rozhodnutím o trovách konania poukazoval na skutočnosť, že priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov, predstavuje v danej veci dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pre ktoré mal prvostupňový súd odporcovi náhradu trov konania nepriznať, odvolací súd sa s jeho argumentáciou nestotožnil. Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi, ktorý podľa zásady úspešnosti inak má podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania, a aby neodporovalo dobrým mravom. Ak neúspešný účastník žiada v súvislosti s rozhodnutím o trovách konania aplikovať ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. tvrdiac, že na jeho strane existujú okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré takýto postup odôvodňujú, je povinný svoj tvrdenia i priadne preukázať. V preskúmavanej veci však navrhovateľ žiadne okolnosti, ktoré by umožňovali s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O.s.p. úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznať nepreukázal, keď skutočnosť, že navrhovateľ je oslobodený od platenia súdnych poplatkov a bol mu ustanovený zástupca z radov advokátov, sama o sebe takouto okolnosťou; predpokladanou ustanovením § 150 ods. 1 O.s.p.; nie je. Zároveň však odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že v preskúmavanej veci vzhľadom na predmet sporu a doterajší priebeh konania nemožno od odporcu spravodlivo požadovať, aby trovy, ktoré mu v konaní vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom, znášal sám. Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď v preskúmavanej veci ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. neaplikoval a o trovách prvostupňového konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v uplatnenej výške 1.808,99 eur. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.; keď v danej veci, vzhľadom na absenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, nie sú splnené zákonné podmienky na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p.; a odporcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., zo základu 2.000,- eur (§ 10 ods. 8 cit. vyhlášky), za dva úkony právnej služby, z toho za jeden úkon - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 11.05.2015 - v sume 91,29 eur, a za úkon - účasť na vyhlásení rozsudku dňa 22.03.2016 (§ 13a ods. 4 veta prvá cit. vyhlášky) v sume 45,65 eur (1/2 z 91,29 eur/2) + paušálna náhrada 1 x 8,39 eur a 1 x 8,58 eur + 20 % DPH, teda 30,78 eur, t.j. spolu vo výške 184,69 eur, avšak nie vo výške 1.840,84 eur, nedôvodne odporcom vyčíslenej zo základu 165.970,- eur v plnej výške za obidva úkony právnej služby. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.