Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/271/2016 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207214501 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1207214501.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a sudcov Mgr. Barbory Bartekovej a JUDr. Edity Szabovej v právnej veci žalobkyne: O.. Y. D., X. XXX, P. A., zastúpená: JUDr. Ján Ondruš, advokát, Carlton Savoy Building, Rajská 7, Bratislava, proti žalovanému: W. X. S., k.s., U. cesta č. XX, I., zastúpený: JUDr. David Soukeník, advokát, Šoltésovej 14, Bratislava, o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 6C/100/2007-396 zo dňa 11.4.2016, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 6C/100/2007-396 zo dňa 11.4.2016 p o t v r d z u j e . Strany sporu nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2 266,23 Eur na účet jeho právneho zástupcu. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou zo dňa 25.05.2007 domáhala voči žalovanému ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 9 958,18 Eur. Súčasne si uplatnila aj nárok na náhradu trov konania. 2. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 6C/207/2007 - 303 zo dňa 30.11.2011 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobkyňu zaviazal na úhradu trov právneho zastúpenia žalovanému vo výške 2 925,40 Eur a na úhradu trov štátu vo výške 256,74 Eur. Rozsudok nadobudol v I. a III. výroku právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava č. k. 14Co/66/2012 - 342 zo dňa 11.06.2013 dňom 22.07.2013. Do výroku o náhrade trov konania odvolací súd rozsudok zrušil (II. výrok napadnutého rozsudku) a uviedol, že prvostupňový súd nesprávne vypočítal výšku odmeny za právne úkony urobené po novele vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., účinnej od 01.06.2009. Vyhláška v tomto znení určila vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy, tarifný základ pre výpočet odmeny za právne úkony čiastku 2 000,00 Eur. Aj za úkony urobené do 30.05.2009 prvostupňový súdu nesprávne použil ako tarifný základ výšku požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy - čiastku 9 958,18 eur, resp. po úprave petitu čiastku 3 319,39 Eur. Predmetom konania nebolo peňažné plnenie, ale žaloba na ochranu osobnosti, teda nemajetkové právo, za ktoré môže byť priznaná morálna alebo aj finančná satisfakcia. Súd preto mal pri výpočte odmeny za úkony vykonané do 30.05.2009 vychádzať z ustanovenia § 11. ods. 1 vyhlášky, teda z 1/13 - tiny výpočtového základu. 3. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie posúdil podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP) a úspešnému žalovanému priznal proti neúspešnej žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia advokátom v sume 2 266,23 Eur. Poukázal na ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., podľa ktorej je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Základná sadzba tarifnej odmeny vo výške jednej trinástiny výpočtového základu za jeden úkon právnej služby bola pre rok 2016 vo výške 16 381,00 SKK (543,75 Eur), t. j. suma v predmetnej veci 41,82 Eur; pre rok 2007 bola vo výške 17 822,00 SKK (591,58 Eur), t. j. suma 45,50 Eur; a pre rok 2008 vo výške 19 045,00 SKK (632,18 Eur), t. j. suma 48,62 Eur. 4. Na základe takto určeného základu tarifnej odmeny priznal súd prvej inštancie žalovanému za obdobie od 17.10.2006 do 30.5.2009 náhradu za 7 úkonov právnej služby bez DPH vo výške 1 396,68 Eur v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu v nadväznosti na ustanovenie § 11 ods. 1 citovanej vyhlášky; a za 10 úkonov právnej služby podľa § 10 ods. 1,8 vyhlášky v sume 91,29 Eur sa 1 úkon, t.j. 912,90 Eur. K úkonom právnej služby priznal paušálnu náhradu podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky vo výške 115,48 Eur (1 x 5,44 Eur, 1 x 5,91 Eur, 5 x 6,31 Eur, 2 x 6,95 eur, 3 x 7,21 Eur, 5 x 7,41 Eur). Ďalej priznal žalovanému náhradu za stratu času spojenou s účasťou na výsluchu dňa 23.4.2010 a 8.9.2011 vo výške 292,44 Eur a cestovné náhrady vo výške 277,44 Eur. Za prvostupňové konanie priznal žalovanému celkom náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2 147,53 Eur. Za odvolacie konanie priznal odmenu za 1 úkon právnej služby vo výške 118,70 Eur. Celkovo priznal žalovanému trovy právneho zastúpenia odporcu v sume 2 266,23 Eur . 5. Uznesenie napadla odvolaním žalobkyňa, podaním zo dňa 2.5.2016, prostredníctvom právneho zástupcu. Namietla nesprávnosť priznania odmeny žalovanému za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní 23.3.2011, pretože právny zástupca žalovaného sa na pojednávanie dostavil krátko pred jeho skončením a nevykonal úkon s odbornou starostlivosťou. Aj keď žalovaný bol v spore úspešný je toho názoru, že súd mu podľa § 150 ods. 1 OSP nemal priznať náhradu trov konania, alebo ich aspoň znížiť. Za dôvody hodné osobitného zreteľa žalobkyňa považuje to, že pri podaní žaloby sa mohla dôvodne domnievať, že došlo k zásahu do jej práva na ochranu osobnosti, pretože bolo preukázané neprípustné správanie voči jej osobe zo strany pracovníčky bezpečnostnej služby. Za takéto správanie bola pracovníčka zamestnávateľom aj sankcionovaná a vedúci pracovník služby sa žalobkyni ospravedlnil, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku v merite veci. Žalobkyňa pokiaľ ide a dôkazy výsluchmi svedkov, bola v dôkaznej núdzi, lebo v čase spornej udalosti bola s ňou v miestnosti len pracovníčka bezpečnostnej služby. Výsledok sporu závisel od právneho posúdenia neslušného správania pracovníčky bezpečnostnej služby v tom smere, či ním došlo k zásahu do osobnostných práva žalobkyne. Bolo by neprimerane prísne, aby žalobkyňa v celosti znášala náhradu trov právneho zastúpenia žalovaného. Domáha sa preto, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že neprizná žiadnemu z účastníkov náhradu trov tohto konania. 6. Uznesenie napadol odvolaním aj žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podaním zo dňa 11.4.2016. Namietol, že v spore sa domáhal náhrady trov v celkovej výške 3 841,81 Eur. Súd prvej inštancie v zhode s právnym názorom odvolacieho súdu k výpočtu výšky trov právneho zastúpenia za úkony vykonané do 31.5.2009 (ktorý vyslovil v rozsudku č.k. 14Co/66/2012- 342 zo dňa 11.6.2013), nepriznal žalovanému tarifnú odmenu vo výške 1 396,68 Eur bez DPH za 7 úkonov právnej služby. Podľa názoru žalovaného súdy vec nesprávne právne posúdili. Predmetom konania bolo okrem žaloby na ochranu osobnosti aj peňažné plnenie ako náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 9 958,18 Eur (300 000,- Sk), a po úprave petitu vo výške 3 319,39 Eur. Aj vyhláška MS SR č. 655/2004 Z.z. (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom od 1.6.2009, jednoznačne v § 10 ods. 8 rozlišuje medzi konaním o ochranu osobnosti a konaním o náhrade nemajetkovej ujmy. Ide tak o dva nezameniteľné nároky. Za úkony žalovaného vykonané do 31.5.2009 mal preto súd prvej inštancie pri výpočte výšky náhrady za tieto úkony vychádzať z § 13 ods. 4 vyhlášky, určujúcej výpočet trov pri spojených veciach. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/337/2011. Podľa názoru žalovaného na vec je potrebné aplikovať aj § 13 ods. 5 vyhlášky, podľa ktorého sa pri spoločných veciach určí výška tarifnej odmeny podľa veci, ktorej hodnota je najvyššia. Po novele § 10 ods. 8 vyhlášky od 1.6.2009 došlo len k tomu, že sa už nezohľadňuje výška priznaného plnenia z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa sa podanou žalobou zo dňa 24.5.2007 domáhala náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 9 958,18 Eur, čo predstavuje tarifný základ, z ktorého sa vypočítava výška peňažného plnenia za úkony právnej služby, určená pri začatí poskytovania právnej služby. Základná sadzba tarifnej odmeny je podľa § 10 ods. 1, v spojení s § 13 ods. 4 a 5 vyhlášky v znení do 31.5.2009 v sume 253,94 Eur. Domáha sa preto, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a priznal žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v celej uplatnenej výške 3 650,53 Eur. 7. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, účinný od 1.7.2016, (ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ustanovenie § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok OSP), podľa ktorého súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu trov konania, má svoj ekvivalent v § 255 ods. 1 CSP. V súlade s citovanými ustanoveniami krajský súd ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne aj žalovaného v rozsahu podľa § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania, a dospel k záveru, že odvolania nie sú dôvodné. 8. K odvolaniu žalobkyne odvolací súd predovšetkým uvádza, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania je primárna úspešnosť strany sporu vo veci samej a právo úspešnej strany na náhradu vzniknutých trov konania voči neúspešnej strane v plnej výške. Výnimku za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku upravoval § 150 ods. 1, ktorý má svoj ekvivalent v ustanovení § 257 CSP. Obidva ustanovenia umožňovali nepriznať úspešnému účastníkovi náhradu trov konania ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Musí ísť o výnimočné dôvody, ktoré prevyšujú záujem na odškodnení úspešného účastníka za vzniknuté náklady, ktoré mu v konaní vznikli. Žalobkyňa takéto okolnosti vidí v skutkovom priebehu spornej udalosti, ktorá bola predmetom posudzovania vo veci samej, ale súdy dospeli k záveru, že nedošlo k zásahu do jej osobnostných práv. Sama uviedla, že po tvrdenom incidente medzi ňou a pracovníčkou bezpečnostnej služby, sa jej vedúci pracovník ospravedlnil. Takáto morálna satisfakcia jej však nepostačovala a podala žalobu na súd, v ktorej sa domáhala finančnej náhrady nemajetkovej ujmy. Do zamietajúceho rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolala a zapríčinila tak aj ďalšie náklady odvolacieho konania. Odvolací súd nepovažuje takéto odvolacie námietky žalobkyne za okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť odobrať právo úspešnému žalovanému na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli. Neobstojí ani odvolacia námietka, že žalovanému nepatrí náhrada za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 23.3.2011. Právny zástupca žalovaného sa síce dostavil s oneskorením, ale zapojil sa do výsluchu svedka, kládol mu aj otázky a vyjadroval sa k oboznámeným listinným dôkazom. Nie je tak dôvod neuznať účasť právneho zástupcu ako plný úkon právnej služby. Na odvolacie námietky žalobkyne z týchto dôvodov odvolací súd neprihliadal. 9. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacími námietkami žalovaného, čo do nesprávnosti výpočtu náhrady trov právnej pomoci za úkony vykonané do 31.5.2009, vo výške určenej podľa § 10 ods. 1, v spojení s § 13 ods. 4 a 5 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z., účinnej do uvedeného dátumu. Odvolací súd vychádzal z toho, že v konaniach o ochranu osobnosti je predmetom konania právo na túto ochranu. Uvedené právo je hodnotou, pri ktorej je pojmovo vylúčené jej vyjadrenie v peniazoch. Výška požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch síce vyjadruje stupeň a mieru zásahu, ale je iba jedným z prostriedkov nápravy ujmy spôsobenej neoprávneným zásahom do práv chránených ustanoveniami § 11 a nasl. OZ. Aj keď sa žalobkyňa v tomto konaní domáhala ochrany svojich práv vyslovením neoprávneného zásahu zo strany žalovaného a súčasne aj osobitnými prostriedkami finančnej satisfakcie, nejde o spojenie vecí, pretože ide o jeden návrh, o jedno právo na ochranu osobnosti. Pri stanovení výšky základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta za úkony vykonané do 1.6.2009, kedy nadobudla účinnosť vyhl. č. 209/2009 Z.z., vychádzal preto odvolací súd z ust. § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, podľa ktorého základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu. Teda nie aj z výšky žalovanej náhrady nemajetkovej ujmy a ani zo spojenia vecí. Tomuto názoru odvolacieho súdu nasvedčuje aj znenie § 10 ods. 8 vyhl., v ktorom je od 1.6.2009 jasne stanovené, že vo veciach ochrany osobnosti, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy, je tarifnou hodnotou 2 000,- eur (bez ohľadu na požadovanú výšku finančnej satisfakcie). Tento názor odvolací súd prezentoval aj v zrušujúcej časti svojho rozsudku č. k. 14Co/66/2012 - 342 zo dňa 11.06.2013 , na ktorom trvá aj v tomto štádiu konania. Z týchto dôvodov odvolanie žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. 10. Na základe skutočností uvedených pod bodmi 8. a 9. dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Keďže obidve strany sporu boli v odvolacom konaní neúspešné, nepriznal žiadnej z nich nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428 CSP).