Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/385/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207228951 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1207228951.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Mestská časť Bratislava - Ružinov, so sídlom Mierová 21, 827 05 Bratislava, IČO: 00 603 155, proti odporcovi: P. E., G.. XX.X.XXXX, K. C. XX, XXX XX K., o určenie prechodu nájmu bytu a vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa č. k. 9C/243/2007-164 zo dňa 8. júna 2015 takto r o z h o d o l : Odvolací súd odvolanie odporcu o d m i e t a . Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania p o t v r d z u j e . Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že zamietol návrh v časti o určenie, že k prechodu nájmu bytu č. XX., nachádzajúceho sa na T.. O. (X. G. O.) bytového domu súpisné číslo XXXX na C. F. Č.. XX Z. K., zapísaného na LV č. XXXX, ležiaceho na parcele č. XXXXX, okres Bratislava II, obec Bratislava- m.č. P., katastrálne územie G., po nebohej nájomkyni Z. E., G. XX.XX.XXXX, zomretej dňa XX.X.XXXX, na P. E., G. XX.X.XXXX nedošlo. Zároveň súd prvého stupňa uložil odporcovi vypratať B. K. s príslušenstvom č. XX., nachádzajúci sa na T.. O. (X. G. O.) bytového domu súpisné číslo XXXX na C. F. Č.. XX Z. K., zapísaný na LV č. XXXX, ležiaci na parcele číslo XXXX, okres Bratislava II, obec Bratislava- m.č. P., katastrálne územie G. a vyprataný byt odovzdať navrhovateľovi, do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie v časti náhrady trov konania odôvodnil súd prvého stupňa tým, že rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko pomer úspechu oboch účastníkov bol rovnaký. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca ale toto odvolanie zo dňa 23.7.2015 nemalo náležitosti podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p., keď v ňom nebolo uvedené, v akom rozsahu sa rozsudok napáda a nebolo v ňom uvedené, čoho sa odvolateľ v odvolacom konaní domáha. Prvostupňový súd uznesením č. k. 9C/243/2007-190 zo dňa 11.8.2015 v zmysle § 209 O.s.p. vyzval odporcu aby v lehote 10 dní od doručenia uznesenia doplnil a opravil svoje odvolanie a to tak aby uviedol, v akom rozsahu sa rozsudok napáda a čoho sa v odvolacom konaní domáha. Odporca svoje odvolanie v lehote 15 dní nedoplnil. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 209 O.s.p. súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d). Ak sa aj napriek výzve súdu odvolanie nedoplní alebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Podľa § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2; ak boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že odvolanie odporcu zo dňa 23.7.2015 nemalo náležitosti v zmysle § 205 ods. 1, 2 O.s.p. a prvostupňový súd odporcu v zmysle § 209 ods. 1 O.s.p. správne vyzval na doplnenie odvolania. Odporca v stanovenej 15 dňovej lehote od doručenia uznesenia svoje odvolanie v zmysle poučenia nedoplnil a neopravil, preto odvolací súd jeho odvolanie s poukazom na § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p. odmietol. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie tiež navrhovateľ a to v časti týkajúcej sa náhrady trov konania, ktorým žiadal, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok zmenil tak, že v prvom výroku odporcovi náhradu trov konania neprizná a v druhom výroku zaviaže odporcu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 99,50 €. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keď prvostupňový súd svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil a námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní sú právne irelevantné. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa v konaní domáhal určenie, že k prechodu nájmu bytu po nebohej nájomkyni na odporcu nedošlo, ako aj vypratania bytu. Ide o dva nároky, ktoré si však navrhovateľ uplatnil jednou žalobou a z tohto dôvodu sa o nich viedlo spoločné konanie. Navrhovateľ si sám zvolil takýto procesný postup na ochranu svojich práv, hoci sa svojich nárokov mohol domáhať aj samostatnými návrhmi na začatie konania. Navrhovateľ bol v konaní v časti o určenie, že k prechodu nájmu bytu nedošlo, neúspešný, keď súd prvého stupňa jeho návrh zamietol. Zároveň bol ale úspešný, pokiaľ išlo o jeho návrh v časti vypratania bytu. Navrhovateľ i odporca tak boli úspešní každý, pokiaľ ide o jeden nárok a pomer ich úspechu vo veci bol rovnaký, t.j. 1:1. Súd prvého stupňa preto správne pri rozhodovaní aplikoval ust. § 142 ods. 2 O.s.p., keď vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Argumenty navrhovateľa prezentované v odvolaní, že v konaní išlo o dva samostatné nároky, preto treba o trovách konaniach rozhodovať samostatne vo vzťahu ku každej veci, súd považuje za nedôvodné, nakoľko nemajú oporu v relevantných ustanoveniach tretej hlavy tretej časti O.s.p. Takýto výklad by bol v rozpore so zmyslom týchto ustanovení, nakoľko súdy o náhrade trov rozhodujú vo vzťahu k celému konaniu. Zákon umožňuje v jednom konaní prejednávať a rozhodnúť o viacerých nárokoch, ale zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť súdu rozhodovať o náhrade trov konania samostatne vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku. Zákon používa termín trovy konania, čím sa nepochybne myslia trovy konania ako takého, bez ohľadu na to, či je predmetom konania jeden alebo viac samostatných nárokov. Je na navrhovateľovi, či si uplatní viac nárokov v jednom konaní alebo každý v samostatnom konaní a to aj s ohľadom na spôsob rozhodnutia o náhrade trov konania. Pokiaľ sa navrhovateľ odvolával na súdne rozhodnutia vydané v iných konaniach, odvolací súd konštatuje, že tieto nie sú pre jeho rozhodnutie v tejto veci záväzné. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov podľa § 219 O.s.p. uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 2 O.s.p. s poukazom na rovnaký čiastočný úspech účastníkov v odvolacom konaní, keď navrhovateľ bol úspešný v časti odvolania podaného odporcom a odporca bol úspešný v časti odvolania podaného navrhovateľom a to tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.