Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/319/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207229380 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1207229380.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobcu: Bytové družstvo Petržalka, IČO: 00 169 765, so sídlom Budatínska 1, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Katarína Kalabová, advokátka, so sídlom Krasovského 13, Bratislava proti žalovanému: P.L.G. s.r.o., IČO: 31 318 568, so sídlom Hamuliakovo č. 465, o zaplatenie 279,37 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 8.3.2013, č.k. 8C/199/2011-55, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvej inštancie sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : 1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 279,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 130,55 eur od 6.11.2004 do zaplatenia, vo výške 8% ročne zo sumy 140,71 eur od 6.12.2004 do zaplatenia a trovy konania vo výške 16,50 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 2. Rozhodnutie vo veci samej právne odôvodnil § 3 ods. 1 a 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a vecne tým, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalobca ako prenajímateľ mal so žalovaným ako nájomcom uzatvorenú zmluvu o nájme nebytového priestorov s účinnosťou od 1.7.2003 do 30.6.2008, na základe ktorej prenechal žalovanému do užívania priestory na F. J.. Č.. X-X Q. W. a žalovaný sa zaviazal platiť nájomné a ceny za služby spojené s užívaním nebytového priestoru v celkovej výške 4 112 Sk mesačne (od februára 2004 vo výške 4 239 Sk). Konštatoval, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou zálohových platieb za plnenia poskytované v súvislosti s užívaním nebytového priestoru za mesiac október, november a december 2004, pričom pri vyúčtovaní skutočných nákladov za obdobie od 1.1.2004 do 31.12.2004 bol zistený preplatok započítaný na nedoplatok za mesiac október a čiastočne za mesiac november; zároveň na nedoplatok bol pripočítaný úrok z omeškania za obdobie od 6.10.2004 do 26.5.2005 a od 6.11.2004 do 26.5.2005, celková dlžná suma predstavovala 279,37 eur. K uvedenej istine súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úrok z omeškania v zmysle čl. VII bod 4 Zmluvy o nájme nebytových priestorov vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby určenej NBS platnej k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, a to odo dňa 6.11.2004 (zo sumy 130,55 eur) a odo dňa 6.12.2004 (zo sumy 140,71 eur) až do zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 151 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, a to vo výške zaplateného súdneho poplatku. 3. Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom uviedol, že nebytový objekt, ktorý užíval, bol technicky jeden objekt a žalobca ho prinútil uzavrieť na neho tri nájomné zmluvy. Poukázal na výpoveď z nebytových priestorov zo dňa 17.6.2004, na základe ktorej priestory vypratal (ku dňu 30.9.2004 odhlásil odber elektrickej energie a v mesiaci júl 2004 aj pevné linky) a od októbra 2004 tieto priestory užíva firma NOVOCAR. Uviedol, že na pojednávaní pred súdom prvej inštancie sa nemohol zúčastniť zo zdravotných dôvodov a tak objasniť situáciu. Žiadal, aby žalobca predložil v konaní projektovú dokumentáciu preukazujúcu, že ide o objekt napojený na jeden zdroj elektrickej energie, tepla a samostatne nepoužiteľný. Rozhodnutie prvoinštančného súdu považoval za nesprávne, nakoľko od októbra 2004 priestory neužíval a akceptoval výpoveď žalobcu. 4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril v podaní doručenom súdu prvej inštancie dňa 30.5.2013, v ktorom uviedol, že odvolanie žalovaného považuje za nedôvodné, v danom prípade neboli splnené zákonné dôvody na podanie odvolania, nakoľko všetky skutočnosti uvedené v odvolaní mohol žalovaný predložiť prvoinštančnému súdu už v podanom odpore proti platobnému rozkazu (ktorý tiež nespĺňal zákonné náležitosti) a tiež na pojednávaní, ktorého sa nezúčastnil bez ospravedlnenia, pričom nepožiadal o jeho odročenie. Tvrdenia žalovaného považoval za nepravdivé a nepreukázané. Ohľadom projektovej dokumentácie, uviedol, že túto žalovaný nikdy nenamietal a jej existencia a obsah sú irelevantné pre daný spor. Na základe uvedeného považoval napadnuté rozhodnutie za správne a navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil. 5. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s použitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. 6. V prejednávanej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že predmetná zmluva o nájme nebytových priestorov bola uzatvorená na určitú dobu, od 1.7.2003 do 30.6.2008. Podľa tvrdenia žalobcu v podanej žalobe mal byť nájomný vzťah ukončený dňa 31.12.2004, ku ktorému dátumu sa mal žalovaný aj vysťahovať. Žalobný nárok v podobe istiny predstavovala suma nedoplatku na zálohových platbách za plnenia poskytované v súvislosti s užívaním nebytového priestoru za mesiac október, november a december 2004, od ktorého bol odpočítaný preplatok z vyúčtovania za rok 2004 a ku ktorému bol pripočítaný úrok z omeškania za obdobie od 10.2004 do 26.5.2005 a od 6.11.2004 do 26.5.2005. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania za obdobie od 6.11.2004 do zaplatenia zo sumy 3 933 Sk a od 6.12.2004 do zaplatenia zo sumy 4 239 Sk. 7. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri rozhodovaní s použitím ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok) v znení účinnom do 30.6.2016. O odvolaní žalovaného rozhodoval odvolací súd po nadobudnutí účinnosti zák.č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok). 8. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 9. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s podstatnými okolnosťami odôvodňujúcimi opodstatnenosť žalobného nároku, a to v súvislosti s trvaním právneho vzťahu medzi stranami sporu, založenom na nájomnej zmluve. Z dôkazov, predložených žalobcom, je zrejmé, že nájomná zmluva, z ktorej žalobca odvíja svoj nárok, bola uzatvorená na dobu určitú, od 1.7.2003 do 30.6.2008. Žalobca v obsahu žaloby uviedol, že nájomný vzťah so žalovaným bol ukončený dňa 31.12.2004. Za daného skutkového stavu bolo podľa názoru odvolacieho súdu potrebné zo strany prvoinštančného súdu skúmať skutočnosti ohľadom trvania nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, resp. jeho ukončenia. Uvedené odôvodňuje fakt, že nájomný vzťah bol dojednaný na dobu určitú a podľa tvrdenia žalobcu skončil skôr (31.12.2004) ako bola dohodnutá doba (30.6.2008), pričom toto svoje tvrdenie v priebehu sporu nijakým spôsobom nepreukázal a ani skutkovo nevymedzil (z obsahu spisu nie je zrejmé, či vzťah zanikol z dôvodu výpovede, dohody a pod.). Súd prvej inštancie napokon skutočnosť skončenia právneho vzťahu medzi stranami sporu nielen že neskúmal, ale v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani neuviedol. Pre určenie povinnosti žalovaného však bola uvedená okolnosť podstatná, nakoľko od ustálenia okamihu ukončenia právneho vzťahu medzi stranami sporu je závislý záver o existencii povinnosti žalovaného v podobe peňažného plnenia, príp. jeho výšky. Až po ustálení tejto podstatnej okolnosti bude možné posúdiť, či žalovanému vznikla nejaká povinnosť, z akého titulu a v akej výške, a to vo vzťahu k istine ako aj úroku z omeškania. Z tohto pohľadu potom rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti nespĺňa zákonné náležitosti predpísané v § 220 ods. 2 C.s.p., nakoľko v ňom absentujú dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, a z toho vyplývajúci jednoznačný a nepochybný záver ohľadom povinnosti žalovaného uhradiť žalobcovi dlžnú sumu na nájomnom a službách spojených s užívaním nebytových priestorov spolu s príslušenstvom za rozhodné obdobie, čím je naplnený dôvod pre zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p.. 10. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil, pretože jeho nepreskúmateľnosťou došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou prvoinštančného súdu bude pri ďalšom prejednaní veci skúmať a posúdiť skončenie nájomného vzťahu medzi stranami sporu a v závislosti od tohto záveru posúdiť nárok žalobcu, opätovne vo veci rozhodnúť a odôvodniť rozhodnutie tak, aby zodpovedalo ust. § 220 ods. 2 C.s.p., t.zn. v ňom uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri posúdení žaloby; v novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov konania ( § 396 ods.3 C.s.p.). 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).