Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Cob/203/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208216861 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Kúšová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1208216861.4 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: D. H., J.. XX.XX.XXXX, G. XXX XX I. Š. Č.. XXX, Š. K. N., zastúpená: JUDr. Miloš Hnát, advokát, Tkáčska 2, 080 01 Prešov, proti žalovaným: 1/ PROFI CREDIT Slovakia, s. r.o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený: JUDr. Andrea Cviková, advokátka, Kubániho 16, 811 04 Bratislava a 2/ Z.. A. V., J.. XX.XX.XXXX, V.. Č.. XXXXXX/XXX, Y. XX, XXX XX G., o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK - 763/07/GR zo dňa 15.04.2008 a o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/55/2008-266 zo dňa 30.11.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 26Cb/55/2008-266 zo dňa 30.11.2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom Z.. A. V., sp. zn. RK-763/07/GR zo dňa 15.04.2008 s tým, že vo veci bude pokračovať v rozsahu uvedenom v žalobe zo dňa 06.03.2008 na Okresnom súde Bratislava II po právoplatnosti rozsudku. Súd konanie voči žalovanému 2/ zastavil a súčasne rozhodol, že mu nepriznáva náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 21.05.2008 (správne voči žalovanému 1/ Proficredit Slovakia, s. r. o, Bratislava a žalovanému 2/ Z.. A. V., G., domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd vo svojom výroku zrušil rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý vydal Z.. A.Á. V., rozhodca so sídlom Y. XX, K..Q..G. XX, G., dňa 15.04.2008, sp.zn. RK-763/07/GR na tom základe, že dňa 29.09.2004 uzavrel bývalý manžel žalobkyne P. H. so žalovaným 1/ zmluvu o revolvingovej pôžičke vo výške 200.004,- Sk, ktorú sa zaviazal splácať v mesačných splátkach podľa splátkového kalendára. Na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 1/ vystavil dňa 29.09.2004 vlastnú blankozmenku, pričom zmenku podpísal ako zmenečný ručiteľ v mene žalobkyne na základe odcudzených dokladov. Keďže bývalý manžel žalobkyne si povinnosti neplnil, žalovaný 1/ podal žalobu na rozhodcovský súd, ktorý dňa 22.09.2004 vydal rozhodcovský rozsudok RK-398/05-MM. Voči tomuto rozsudku žalobkyňa podala odvolanie a na bývalého manžela aj trestné oznámenie, čo malo za následok prerušenie rozhodcovského konania. Dňa 15.04.2008 vydal rozhodca Z.. A. V. rozhodcovský rozsudok sp.zn. RK-763/07/GR, ktorého zrušenia sa žalobkyňa v tomto konaní domáha. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa za preukázané, že žalobkyňa bola účastníčkou konania, ktoré prebiehalo pred rozhodcovským súdom, v konaní pred ktorým bol vydaný aj rozsudok sp. zn. RK-763/07/GR dňa 15.04.2008. Spolu s bývalým manželom boli v tomto konaní ako účastníci na strane žalovaného 1/ a 2/, pričom žalobcom bola spoločnosť - žalovaný 1/, ktorá uzatvorila zmluvu o revolvingovom úvere s bývalým manželom žalobkyne, vrátane ďalších dojednaní, taktiež dohody o tom, že spory budú riešené pred rozhodcovským súdom a pred rozhodcami tak, ako je uvedené v čl. 16 zmluvných podmienok. Skutočnosť, že žalobkyňa zmluvu o revolvingovom úvere nepodpísala, a teda ani rozhodcovskú zmluvu, či doložku mal rozhodcovský súd v konaní preukázané samotnou výpoveďou jej bývalého manžela v trestnom konaní. Túto skutočnosť potvrdil aj znalec v závere svojho posudku, kde uviedol, že žalobkyňa sporné listiny nepodpísala, nie sú to jej pravé podpisy. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa za to, že žalobkyňa sa oprávnene domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku, keďže jedným z dôvodov, pre ktoré tak zákon pripúšťa je, že jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Konajúci súd konštatoval, že v tomto konaní ním bola žalobkyňa, ktorá rozhodcovskú zmluvu a ani zmluvu o revolvingovom úvere nepodpísala, a preto úspešne poprela jej platnosť. Súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal aj s námietkou žalovaného 1/, že žalobkyňa zmeškala lehotu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže žalobu podala na nepríslušnom súde na Okresnom súde Bratislava III dňa 21.05.2008, pričom rozsudok rozhodcovského súdu zo dňa 15.04.2008 jej bol doručený dňa 22.04.2008 a vec bola dňa 19.08.2008 postúpená na Okresný súd Bratislava II ako súdu miestne príslušnému na konanie. Konajúci súd bol toho názoru, že žalobkyňa podala žalobu v 30 - dňovej lehote tak, ako to ukladá zákon v § 41 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní na súde a podľa všeobecných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a s poukazom aj na ustanovenie § 51 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní bol nárok uplatnený hoc aj podaním na nepríslušnom súde včas v zákonom stanovenej lehote. Nakoľko mal konajúci súd za to, že sú tu dané zákonné dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, rozsudok sp. zn. RK 763/07/GR zo dňa 15.04.2008 v zmysle § 43 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní zrušil s tým, že po právoplatnosti tohto rozsudku bude pokračovať v konaní, v ktorom rozhodne o merite veci aj o trovách konania. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/ z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. d), f), h), podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) Občianskeho súdneho poriadku. Namietol, že konajúci súd rozhodol ultra petitum, prekročil návrh na začatie konania, keď zrušil rozhodcovský rozsudok ako taký, t.j. nielen voči žalobkyni (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného 2/), ale aj voči P. H. (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného 1/). Uviedol, že žalobkyňa nebola oprávnená podať návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku ako takého v celom rozsahu. Poukázal na to, že žalobkyňa v podanej žalobe nevymedzila predmet konania tak, že by sa rozhodcovský rozsudok mal zrušiť len voči nej a ani súd výrok neformuloval takýmto spôsobom v záujme toho, aby bolo nesporné, v akom rozsahu rozhodcovský rozsudok zrušuje. Žalovaný 1/ bol toho názoru, že z formulácie výroku - ,,s tým, že vo veci bude pokračovať v rozsahu uvedenom v žalobe zo dňa 06.03.2008“ nevyplýva, že ide o zrušenie rozhodcovského rozsudku len voči žalobkyni, ale v celom rozsahu. Poukázal na to, že toto konanie nezačalo na základe žaloby zo dňa 06.03.2008, keďže žaloba je datovaná v máji 2008. Uviedol, že aj v odôvodnení napadnutého rozsudku sa uvádza, že po právoplatnosti tohto rozsudku bude pokračovať Okresný súd Bratislava II v konaní, v ktorom rozhodne o merite veci aj o trovách konania, teda napadnutý výrok nie je ani v odôvodnení bližšie upresnený. Žalovaný 1/ preto namietol prekročenie návrhu na začatie konania, ako aj nejednoznačnosť a neurčitosť napadnutého výroku. Ďalej v odvolaní poukázal na to, že súd sa nesprávne vysporiadal s jeho námietkou o nedodržaní lehoty pre podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že „žalobkyňa podala žalobu v 30 - dňovej lehote tak, ako to ukladá zákon § 41 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní ... .“ Žalovaný 1/ pritom namietal, že žalobkyňa nepodala žalobu v zákonnej lehote na príslušnom súde, hoci to zákon o rozhodcovskom konaní v § 40 ods. 1 a ods. 2 výslovne vyžaduje. Citujúc ust. § 40 zák. č. 244/2002 Z.z. žalovaný 1/ uviedol, že na rozdiel od všeobecnej úpravy v Občianskom súdnom poriadku ohľadne podania návrhu a účinkov s tým spojených, v prípade žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku môžu účinky spojené s jej podaním (t.j. aj zachovanie lehoty pre jej podanie) nastať, ak je v určenej lehote žaloba adresovaná na príslušný súd (ak sa podáva poštou) alebo osobne podaná na tomto súde. Zachovanie lehoty pre podanie žaloby mal súd preto posúdiť tak, či v zákonnej lehote bola žaloba podaná na poštu a adresovaná príslušnému súdu. Z obsahu spisu vyplýva, že nebola. Opätovne ako v konaní pred súdom prvého stupňa poukázal na identickú situáciu, ku ktorej došlo napr. v konaní na Krajskom súde v Žiline, ktorý v rozsudku zo dňa 15.10.2008, č.k. 6Co/204/2008 uviedol, že „Bolo jeho povinnosťou (pozn. žalobcu) podať žalobný návrh na vecne a miestne príslušnom súde v zákonnej lehote. Tým, že tak neurobil, sám sa vystavil nebezpečenstvu možnosti, že nebude zachovaná zákonná lehota pri postúpení tohto návrhu príslušnému súdu“. Žalovaný 1/ bol toho názoru, že prvostupňový súd mal preto náležité zdôvodniť, prečo pri posudzovaní rovnakej situácie dospel k odlišnému výsledku a prečo sa neriadil relevantnými zákonnými ustanoveniami. Aj keď súdy nie sú formálne viazané rozhodnutiami iných súdov (výnimkou sú zákonom ustanovené prípady, ako napr. § 226, § 243d Občianskeho súdneho poriadku), mali by zohľadňovať iné, im známe rozhodnutia riešiace rovnakú právnu otázku tak, aby sa zamedzilo protichodným posúdeniam rovnakej situácie, nakoľko posúdenie odporujúce skoršiemu posudzovaniu rovnakej otázky a bez náležitého zdôvodnenia sa považuje v judikatúre Ústavného súdu SR za porušenie čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací sud zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 30.11.2012, č.k. 26 Cb/55/2008-266 tak, že žalobu zamietne a súčasne vec vráti súdu prvého stupňa na rozhodnutie o náhrade trov konania, pričom si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného 1/ nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného 1/ podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Podľa § 40 ods. 1 písm. c) zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu podania žaloby (ďalej len ZRK), účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy. Podľa § 41 ods. 1 prvá veta ZRK, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa § 51 ods. 1, 3 ZRK, na vecnú a miestnu príslušnosť súdov a na konanie pred nimi sa vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi. Ak tento zákon neustanovuje inak, na rozhodcovské konanie sa primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že zmluvu o revolvingovej pôžičke, zmenku, ani rozhodcovskú zmluvu nepodpísala. Odvolací súd sa zaoberal najprv námietkou žalovaného 1/, či bola žaloba podaná včas. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku mohla žalobkyňa v zmysle citovaných ustanovení zákona podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku v súvislosti s námietkou žalovaného 1/, že žalobkyňa zmeškala lehotu na podanie žaloby, uviedol, že žalobkyňa podala žalobu včas v zákonom stanovenej 30 - dňovej lehote tak, ako to ukladá ust. § 41 ods. 1 ZRK na súde, podľa všeobecných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ako aj s poukazom na ust. § 51 ods. 1 ZRK hoc aj podaním na nepríslušnom súde. Odvolací súd sa s týmto názorom stotožnil a na doplnenie uvádza, že uvedená lehota je procesnoprávna (§ 55 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku). Občiansky súdny poriadok je subsidiárnou právnou normou k ZRK (§ 51 ZRK) a keď niektoré skutočnosti nie sú upravené v ZRK, riadia sa primerane ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, ktorý upravuje plynutie lehôt v § 55 a nasl.. Podľa § 57 ods. 1 O.s.p., do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Podľa § 57 ods. 2 O.s.p., lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. k dodržaniu procesnoprávnej lehoty dôjde aj vtedy, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon (podá žaloba) na súde alebo odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (pošta). Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, Zákon o rozhodcovskom konaní je procesným predpisom, keďže upravuje rozhodcovské konanie a aj na rozhodcovské konanie sa v zmysle § 51 ods. 3 citovaného zákona primerane vzťahujú ustanovenia všeobecného predpisu o konaní pred súdmi, teda Občianskeho súdneho poriadku. Vychádzajúc z procesného charakteru Zákona o rozhodcovskom konaní, ako aj zo zákonného odkazu na Občiansky súdny poriadok v zmysle § 51 ods. 3, lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 41 ods. 1 ZRK je lehotou procesnou a zároveň prekluzívnou (prepadnou). Na procesné lehoty aj ich počítanie sa vzťahujú ust. § 55 a nasl. O.s.p., pričom v zmysle § 57 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, kedy došlo k skutočnosti určujúcej jej začiatok, v danom prípade deň doručenia rozhodcovského rozsudku - 22.04.2008. Lehota 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku teda začala plynúť dňom 23.04.2008 a uplynula dňa 23.05.2008. Keďže v zmysle § 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý mal povinnosť ho doručiť, v prejednávanej veci bola žaloba podaná včas. Žalobkyňa podala žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku adresovanú Okresnému súdu Bratislava III na poštovú prepravu dňa 19.05.2008 na pošte v Prešove a tento dátum je rozhodný z hľadiska posúdenia zachovania lehoty v zmysle § 41 ods. 1 ZRK. Bez právneho významu je skutočnosť, kedy žaloba Okresnému súdu Bratislava III došla a následne bola postúpená Okresnému súdu Bratislava II ako súdu miestne príslušnému. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná včas na poštovú prepravu a ide o včasné uplatnenie práva žalobkyňou v zmysle ustanovenia § 41 ods. 1 ZRK. Odvolací súd sa ďalej zaoberal námietkou žalovaného 1/, že konajúci súd rozhodol ultra petitum, prekročil návrh, keď zrušil rozhodcovský rozsudok ako taký a nielen voči žalobkyni. Žalovaný 1/ namietol aj nejednoznačnosť a neurčitosť napadnutého výroku, ktorým súd zrušil rozhodcovský rozsudok v celom rozsahu, s tým, že vo veci bude pokračovať v rozsahu uvedenom v žalobe zo dňa 06.03.2008. Vytkol konajúcemu súdu aj nesprávne uvedenie tohto dátumu, keďže žaloba bola podaná v máji 2008. Odvolací súd sa stotožnil s názorom odvolateľa, že žalobkyňa v podanej žalobe nevymedzila predmet konania tak, aby sa rozhodcovský rozsudok zrušil len voči nej. Rozhodcovským rozsudkom sp.zn. RK-763/07/ GR zo dňa 15.04.2008 bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ (v procesnom postavení žalobcu) sumu 267.520,- Sk spolu so 6 % ročným úrokom od 06.09.2005 až do dňa zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 892,- Sk a náhradu trov rozhodcovského konania, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku nielen žalobkyni ako žalovanej 2/, ale aj P. H. ako žalovanému 1/ a to spoločne a nerozdielne s tým, že zaplatením jedným zo žalovaných v rozsahu zaplatenia zaniká povinnosť druhého žalovaného. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku neuviedol z akých dôvodov zrušil rozhodcovský rozsudok v celom rozsahu, aj v časti týkajúcej sa P. H., keď v prípade solidárne zaviazaných účastníkov sa nejedná o nerozlučné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 2 O.s.p.. Uvedený názor prezentoval Krajský súd v Bratislave v tomto konaní aj v uznesení č.k. 3 Cob/3/2011-114 zo dňa 20.07.2011, právoplatnom 19.08.2011, ktorým zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 26Cb/55/2008-101 z 30. septembra 2010 v napadnutej časti tak, že návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku vydaného Z.. A. V. za 15. apríla 2008 sp.zn. RK-763/07/GR v časti týkajúcej sa P. H. zamietol z dôvodu, že žalobkyňa nie je oprávnená podať návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku aj vo vzťahu k P. H.. Jednou z esenciálnych podmienok vydaného rozsudku je riadne odôvodnenie jeho písomného vyhotovenia podľa § 157 ods. 2 O.s.p.. Povinnosť súdu odôvodniť rozsudok spôsobom zakotveným v § 157 ods. 2 O.s.p. je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúceho z článku 36 a nasl. Listiny základných práv a slobôd a z článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivé súdne konanie. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Konajúci súd sa v ňom musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na všetky relevantné úvahy, ktoré ho viedli k právnym záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie. Stav, kedy v rozsudku absentujú náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. vo svojich dôsledkoch vedie k tomu, že sa tento stáva nepreskúmateľným. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V zmysle citovaného ustanovenia sa z hľadiska úplnosti odôvodnenia rozsudku vyžaduje, aby odôvodnenie obsahovalo najmä - podstatný obsah prednesov účastníkov, - vysvetlenie o tom, ktoré skutočnosti považoval súd za preukázané a ktoré nie, - vysvetlenie o tom, z ktorých dôkazov vychádzal pri skutkových zisteniach, akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy, - právne posúdenie veci, t.j. vysvetlenie, z akých právnych ustanovení vychádzal pri rozhodovaní a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie i postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv, pričom takýmto právom je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosti súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie korešponduje právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Porušením tohto práva sa účastníkovi odníma možnosť skutkovo a právne reagovať na rozhodnutie súdu, proti ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia rozhodnutia, ktoré nerešpektuje § 157 ods. 2 O.s.p. a neobsahuje požadované náležitosti, predstavuje porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.. Pokiaľ súd v odôvodnení rozhodnutia neuvedie, ktoré skutočnosti mal za preukázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, nemôže odvolací súd posúdiť vecnú správnosť rozhodnutia a takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nestačí len citovať príslušné ustanovenia právneho predpisu a vysloviť výrok bez toho, aby bol riadne a zrozumiteľne odôvodnený, prečo a na základe akých skutočností k svojmu záveru dospel. Keďže súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia neuviedol žiadne dôvody či argumenty, na základe ktorých by bolo možné vychádzať pri posudzovaní a hodnotení jeho záveru, že sú tu dané zákonné dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, neuviedol na základe akého návrhu a z akých dôvodov zrušil rozhodcovský rozsudok aj v časti týkajúcej sa P. H., jeho rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje porušenie ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu a reálne odníma možnosť účastníkovi konať pred súdom. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že súd prvého stupňa sa bude v ďalšom konaní opätovne zaoberať vecou v naznačenom smere, pričom sa dôsledne a v súlade so zákonom vysporiada s námietkou žalovaného 1/, týkajúcou sa zrušenia rozhodcovského rozsudku v celom rozsahu a nielen voči žalobkyni. Svoje rozhodnutie odôvodní tak, aby spĺňalo kritériá zakotvené v § 157 ods. 2 O.s.p., najmä uvedie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil a právne vec posúdi, t.j. vysvetlí, z akých právnych ustanovení vychádzal pri rozhodovaní a prečo pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav. O náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci v súlade s § 224 ods. 3 O.s.p.. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.