Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/218/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208221567 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1208221567.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Soni Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Andrey Sedlačkovej v právnej veci navrhovateľa: 1/ HERIX, s.r.o., Krížna 47 Bratislava, IČO: 35 691 379, zastúpeného FP LEGAL, s. r. o., Ružomberská 6, Bratislava, 2/ M. P., rodné číslo: XXXXXX/XXXX, Y. XX, W., zastúpeného FP LEGAL, s. r. o., Ružomberská 6, Bratislava, 3/ H. P., rodné číslo: XXXXXX/XXXX, M. X, W., 4/ Y. P., rodné číslo: XXXXXX/XXXX, M. X, W. proti odporcovi: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenému advokátom JUDr. Andreou Cvikovou, Kubániho 16, Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku a odvolaní navrhovateľa 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/265/2008-390 zo dňa 15.4.2014 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 24Cb/265/2008-390 zo dňa 15.4.2014 vo vzťahu k navrhovateľovi v 1. a 2. rade p o t v r d z u j e. Odporcovi súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh v celom rozsahu zamietol. Súčasne uložil navrhovateľovi v 1., 2., 3. a 4. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi sumu 355,10 eur titulom náhrady trov konania. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že návrhom zo dňa 5.5.2008 sa navrhovatelia v 1. až 3. rade proti odporcovi domáhali, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK - 273/N/07/GR vydaný dňa 11.2.2008 rozhodcom U.. L. H., S. XX, F..E.. W. XX, XXX XX W., a to vzhľadom na naplnenie ust. § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V predmetnej žalobe okrem odporcu, navrhovatelia uviedli aj rozhodcu U.. L. H. bez jeho označenia ako odporcu v 2. rade, pričom na základe výzvy súdu navrhovatelia oznámili súdu, že rozhodca nie je účastníkom konania ako odporca. Odporca navrhol žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietnuť. Navrhovateľ v 3. rade U. P. v priebehu konania dňa XX.XX.XXXX zomrel a z dôvodu, že predmetom sporu je zrušenie rozhodcovského rozsudku v majetkovej veci súd v súlade so znením § 107 ods. 3 O.s.p. ďalej konal s dedičmi H. P. a Y. P. ako navrhovateľmi v 3. a 4. rade. Z obsahu písomného podania právneho zástupcu navrhovateľov v 1. a 2. rade zo dňa 25.2.2011, podaného na súd dňa 1.3.2011, vyplýva, že navrhovatelia navrhujú zmenu žaloby tým spôsobom, že v ďalšom konaní sa domáhajú zrušenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK - 273/N/07/GR vydaného dňa 11.2.2008 rozhodcom U.. L. H., S. XX, F..E.. W. XX, XXX XX W., a to vzhľadom na naplnenie ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g) a h) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Súd pripustil navrhovateľmi v 1. a 2. rade navrhovanú zmenu žaloby uznesením zo dňa 6.12.2012 pod č. k. 24Cb/265/2008-347, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 8.1.2013. Súd vykonal vo veci dokazovanie vypočutím štatutárneho zástupcu navrhovateľa v 1. rade, ktorý je súčasne aj navrhovateľom v 2. rade, právneho zástupcu navrhovateľov 1. a 2. rade a právneho zástupcu odporcu, oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, poukázal na ust. čl. 4 ods. 4.1, ods. 4.2 zmluvy, čl. 5 ods. 5.1 Zmluvy, čl. 5 ods. 5.2 Zmluvy, čl. 5 ods. 5.3 zmluvy, čl. 5 ods. 5.4 zmluvy, čl. 5 ods. 5.5 zmluvy, čl. 18 ods. 18.2 zmluvy, čl. 20 ods. 20.1 zmluvy, čl. 20 ods. 20.2 zmluvy, čl. 20 ods. 20.3 zmluvy, ďalej na ust. § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., § 17 zákona č. 244/2002 Z.z., § 18 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 244/2002 Z.z., § 25 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z., § 26 ods. 1, 4, 5 zákona č. 244/2002 Z.z., § 27 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., § 35 zákona č. 244/2002 Z.z., § 37 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z., § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z.z., § 40 ods. 1 písm. h) zákona č. 244/2002 Z.z., § 228 ods. 1 O.s.p., § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., § 41 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z., pričom súd prvého stupňa uviedol, že žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k jednoznačnému záveru, že predmetná žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je opodstatnená. Je nepochybné, že ani jedným z navrhovateľov nebola žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná v zákonnej tridsaťdňovej lehote od doručenia rozhodcovského rozsudku na vecne a miestne príslušný súd, ktorým s ohľadom na miesto rozhodcovského konania je v danom prípade jednoznačne Okresný súd Bratislava II. Navrhovatelia obmedzili v žalobe nimi uplatňované dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku na dva dôvody v zmysle § 40 ods. 1 písm. g) a písm. h) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade a právnym predchodcom navrhovateľov v 3. a 4. rade bola uzavretá v písomnej forme platná zmluva o úvere v zmysle Obchodného zákonníka, ktorej súčasťou bola rozhodcovská doložka a ktorú nemožno kvalifikovať ako spotrebiteľskú zmluvu, a to ani vzhľadom na osoby spoludlžníkov, keďže jej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov odporcom ako veriteľom navrhovateľovi v 1. rade ako dlžníkovi podnikateľskému subjektu, čo vo svojej výpovedi na pojednávaní potvrdil aj konateľ navrhovateľa v 1. rade, ktorý je súčasne i navrhovateľom v 2. rade. Z fotokópie rozhodcovského spisu je zrejmé, že rozhodcovský súd sa tak pri samotnom rozhodcovskom konaní, ako aj pri doručovaní písomností a rozhodcovského rozsudku dôsledne riadil dohodou zmluvných strán obsiahnutou v rozhodcovskej doložke a zákonom o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase konania predmetného rozhodcovského konania. Z rozhodcovskej doložky nevyplýva povinnosť rozhodcu doručovať spolu so žalobným návrhom odporcovi aj prílohy, keďže podľa rozhodcovskej doložky bol rozhodca povinný zaslať odporcovi rozhodcovský rozsudok spolu so žalobným návrhom a túto povinnosť rozhodca splnil. Povinnosť na doručovanie dôkazov nevyplýva ani zo zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý v ust. § 26 ods. 5 upravuje len oznamovanie listín alebo informácií, čo v danom prípade bolo splnené obsahom samotného rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd zisťoval adresy sídla a trvalých pobytov účastníkov rozhodcovského konania na strane odporcov a na takto zistené adresy riadne doručoval rozhodcovský rozsudok doporučenými zásielkami, pričom v prípade navrhovateľa v 2. rade rozhodcovský súd doručoval rozsudok navyše aj na ním oznámenú adresu na doručovanie písomností. Týmto postupom rozhodcovský súd naplnil dohodu zmluvných strán obsiahnutú v rozhodcovskej doložke a taktiež naplnil dikciu zákona o rozhodcovskom konaní, keďže vynaložil primerané úsilie na zistenie skutočností týkajúcich sa adries sídla a trvalých pobytov účastníkov rozhodcovského konania na strane odporcov a doručoval spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti. Pri zmene žaloby, spočívajúcej v jej rozšírení o dôvod v zmysle § 40 ods. 1 písm. h) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní navrhovatelia neuviedli presný dôvod obnovy konania podľa osobitného predpisu, ktorým je v danom prípade O.s.p. a ani neuviedli a nepreukázali žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali relevantným spôsobom dodržanie subjektívnej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku z tohto dôvodu. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že ani jedna zo skutočností tvrdených navrhovateľmi v priebehu konania pred súdom nezodpovedá dôvodom na obnovu konania v zmysle § 228 ods. 1 O.s.p., a to ani pokiaľ ide o navrhovateľmi tvrdenú neplatnosť zmenky, keďže v danom prípade išlo o vlastnú zmenku vystavenú samotným navrhovateľom v 1. rade. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Proti uvedenému uzneseniu sa v zákonom stanovenej lehote odvolal navrhovateľ v 1. a 2. rade, ktorí s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasia. Uviedli, že v rozhodcovskom konaní došlo k závažným pochybeniam, preto navrhovateľ v 1. a 2. rade podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku aj z dôvodu, že navrhovateľom 1/, 2/, 3/ neboli riadne doručené všetky prílohy k návrhu na vydanie rozhodcovského rozsudku, čím im bola postupom rozhodcu odňatá možnosť efektívne sa brániť a uplatňovať svoje práva v rozhodcovskom konaní, pretože nemohli uplatniť všetky svoje námietky na obranu proti rozhodnutiu rozhodcom, rozhodcom stanovenej lehote. Uvedená skutočnosť je hrubým zásahom do práv povinného na spravodlivé rozhodcovské konanie. Dokonca navrhovateľovi v 3. rade, zosnulému U. P. neboli doručené žiadne podania, návrhy, písomnosti, upomienky, ani rozhodcovský rozsudok. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný podľa názoru navrhovateľa v 1. a 2. rade v rozpore s § 17 zákona č. 244/2002 Z.z., podľa ktorého každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie práv a na ich ochranu, čo sa však v tomto prípade nestalo. Rovnako podľa názoru navrhovateľa v 1. a 2 . rade je rozhodcovský rozsudok neplatný, pretože je neplatná rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko táto rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ v 1. a 2. rade má za to, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, kedy rozhodcovská doložka bola poňatá do tzv. formulárovej zmluvy a v tejto súvislosti poukázal na hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa a takto aj za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zmeniť, návrhu vyhovieť, resp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Dňa 21.7.2014 zaslal Okresnému súdu Bratislava II písomné vyjadrenie navrhovateľ v 4. rade, pričom uvádza, že má za to, že v danom prípade nie je osobou aktívne legitimovanou v predmetnom súdnom konaní, nakoľko dedičské konanie po pôvodnom navrhovateľovi v 3. rade otcovi Y. P., U. P. bolo zastavené z dôvodu, že jeho majetok nepostačoval ani na úhradu nákladov súvisiacich s jeho pohrebom. Má za to, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre postup v zmysle ust. § 107 ods. 3 O.s.p. a v tejto súvislosti súd prvého stupňa nedostatočne skúmal podmienky podľa ust. § 103 O.s.p. a § 104 ods. 1 O.s.p. po smrti pôvodného navrhovateľa v 3. rade. Navrhuje, aby súd konal v zmysle § 104 ods. 1 O.s.p. a predmetné konanie voči Y. P. ako navrhovateľovi v 4. rade zastavil resp. rozsudok súdu prvého stupňa voči jeho osobe zrušil a zmenil. Dňa 16.7.2014 bolo Okresnému súdu Bratislava II v Bratislave doručené vyjadrenie k odvolaniu proti rozsudku zo strany H. P. ako navrhovateľa v 3. rade, ktorý uvádza skutočnosti zhodné s vyjadrením Y. P. ako navrhovateľa v 4. rade, tak ako je vyššie citované. Navrhovatelia v 3. a 4. rade teda H. P. a Y. P. odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa ani vo veci samej, ani v časti rozhodnutia o trovách konania nepodali. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľa v 1. a 2. rade podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť z týchto dôvodov. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Odvolací súd poukazuje na ust. § 219 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza nasledovné: Na úvod je potrebné uviesť, že navrhovateľ v 1. a 2. rade v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa dostatočným spôsobom nevysporiadal súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí. Navrhovateľ v 1. a 2. rade vytýkali rozhodnutiu súdu prvého stupňa skutočnosť, že v rozhodcovskom konaní došlo k závažným pochybeniam a to, že navrhovateľom v 1. a 2. rade neboli riadne doručené všetky prílohy k návrhu na vydanie rozhodcovského rozsudku a podľa názoru navrhovateľa v 1. a 2. rade bol rozhodcovský rozsudok vydaný v rozpore s § 17 zákona č. 244/2002 Z.z. Druhým odvolacím dôvodom bola skutočnosť, že navrhovateľ v 1. a 2. rade poukazuje na neplatnosť rozhodcovskej doložky spotrebiteľskej zmluvy, keď má za to, že rozhodcovská doložka bola prijatá do tzv. formulárovej zmluvy, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, teda navrhovateľa a teda je potrebné ju považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žiadne ďalšie dôvody navrhovateľ v 1. a 2. rade v odvolaní neuviedol. V súvislosti s odvolacími námietkami navrhovateľa v 1. a 2. rade odvolací súd uvádza, že tak ako i súd prvého stupňa uviedol, z fotokópie rozhodcovského spisu je zrejmé, že rozhodcovský súd sa tak pri samotnom rozhodcovskom konaní, ako aj pri doručovaní písomností a rozhodcovského rozsudku dôsledne riadil dohodou zmluvných strán obsiahnutom v rozhodcovskej doložke a zákonom o rozhodcovskom konaní, v znení účinnom v čase konania predmetného rozhodcovského konania. Z rozhodcovskej doložky nevyplýva povinnosť rozhodcu doručovať spolu so žalobným návrhom žalovanému aj prílohy, keďže podľa rozhodcovskej doložky bol rozhodca povinný zaslať žalovanému rozhodcovský rozsudok spolu so žalobným návrhom a túto povinnosť rozhodca splnil. Povinnosť na doručovanie dôkazov nevyplýva ani zo zákona o rozhodcovskom konaní, ktorý v ust. § 26 ods. 5 upravuje len oznamovanie listín alebo informácií, čo v danom prípade bolo splnené obsahom samotného rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd zisťoval adresy sídla a trvalých pobytov účastníkov rozhodcovského konania na strane odporcov a na takto zistené adresy riadne doručoval rozhodcovský rozsudok doporučenými zásielkami, pričom v prípade navrhovateľa v 2. rade rozhodcovský súd doručoval rozsudok navyše aj na ním oznámenú adresu na doručovanie písomností. Týmto postupom rozhodcovský súd naplnil dohodu zmluvných strán obsiahnutú v rozhodcovskej doložke a tiež naplnil dikciu zákona o rozhodcovskom konaní, keďže vynaložil primerané úsilie na zistenie skutočnosti, týkajúcich sa adries a sídla trvalých pobytov účastníkov rozhodcovského konania na strane odporcu a doručoval spôsobom, ktorý umožňuje overiť snahu doručiť písomnosti. V tejto súvislosti je tiež nemenej dôležitý fakt, že navrhovatelia obmedzili v žalobe nimi uplatňované dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku výlučne na dva dôvody v zmysle § 40 ods. 1 písm. g) a písm. h) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu dozvedel o dôvode obnovy konania alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť najneskôr do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Keďže navrhovatelia neuviedli presný dôvod obnovy konania podľa osobitného predpisu, ktorým je v danom prípade Občiansky súdny poriadok a ani neuviedli, ani nepreukázali žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali relevantným spôsobom dodržanie subjektívnej lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, a ani jedna zo skutočností tvrdených navrhovateľmi v priebehu konania pred súdom nezodpovedá dôvodom na obnovu konania v zmysle § 228 ods. 1 O.s.p., súd prvého stupňa správne rozhodol, pokiaľ návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol. Súd prvého stupňa tiež správne ustálil, že návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku nebol ani jedným z navrhovateľov podaný v zákonnej 30 dňovej lehote od doručenia rozhodcovského rozsudku na vecne a miestne príslušný súd, ktorým s ohľadom na miesto rozhodcovského konania je v danom prípade jednoznačne Okresný súd Bratislava II. Čo sa týka druhej odvolacej námietky a to, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je formulárového typu, kde navrhovateľ v 1. a 2. rade nemali možnosť ovplyvniť obsah predmetnej zmluvy, aj k tejto námietke odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vysporiadal aj s námietkou navrhovateľa v 1. a 2. rade, že predmetnú zmluvu o úvere je potrebné kvalifikovať ako spotrebiteľskú, keď súd prvého stupňa dospel k záveru, že medzi navrhovateľmi v 1. a 2. rade a právnym predchodcom navrhovateľov v 3. a 4. rade bola uzavretá v písomnej forme platná zmluva o úvere v zmysle Obchodného zákonníka, ktorej súčasťou bola rozhodcovská doložka, a ktorú v žiadnom prípade nie je možné kvalifikovať ako spotrebiteľskú zmluvu. A to ani vzhľadom na osobu spoludlžníkov, keďže predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov odporcom ako veriteľom navrhovateľovi v 1. rade ako dlžníkovi - podnikateľskému subjektu, čo vo svojej výpovedi na pojednávaní pred súdom prvého stupňa potvrdil aj samotný konateľ navrhovateľa v 1. rade (ktorý je súčasne i navrhovateľom v 2. rade). Z týchto dôvodov preto odvolací súd aj druhý odvolací dôvod navrhovateľa v 1. a 2. rade vyhodnotil ako irelevantný. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v 1. a 2. rade v podanom odvolaní neuviedli žiadne nové skutočnosti, tak ako už bolo i vyššie uvedené, s ktorými by sa súd prvého stupňa dostatočným spôsobom nevysporiadal a vzhľadom k tomu, že títo neuviedli žiadne ďalšie dôvody, ku ktorým by bolo potrebné zaujať zo strany odvolacieho súdu stanovisko, odvolací súd sa v ďalšom obmedzil už len na skonštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. voči navrhovateľovi v 1. a 2. rade (vzhľadom k tomu, že navrhovateľ v 3. a 4. rade sa neodvolali voči žiadnemu z výrokov rozhodnutia súdu prvého stupňa), ako vecne správny, podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že odporca bol v odvolacom konaní plne úspešný vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak odporcovi žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.