Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/181/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209201706 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1209201706.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobkyne: X.. D. N., D. I. XX, D., zastúpenej Mgr. Jánom Polákom, advokátom, Miletičova 64, Bratislava, proti žalovanému: AUTOŠKOLA 1, s.r.o., so sídlom Exnárova 59, Bratislava, IČO: 35 768 452, zastúpeného Mgr. Lukášom Bielovičom, bytom Pifflova 8, Bratislava, za účasti intervenienta na strane žalovaného Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s, so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie sumy 14.378,19 eur s príslušenstvom, na odvolanie intervenienta proti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 17. decembra 2012, č.k. 45C/41/2009-127, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti priznanej sumy 795,96 eur a úrokov z omeškania vo výške 10,5 % ročne zo sumy 133,71 eur od 01.01.2009 do zaplatenia p o t v r d z u j e a vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok m e n í tak, že žalobu z a m i e t a . Žalobkyni priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 92% . o d ô v o d n e n i e : 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti istiny v sume 13.633,07 eur, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.034,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne zo sumy 372,37 eur od 01.01.2009 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. Rozhodol, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 14.378,19 eur titulom náhrady škody na zdraví pozostávajúcej z bolestného v sume 5.731,60 eur, náhrady straty spoločenského uplatnenia v sume 6.977,60 eur, náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti v sume 923,80 eur a nákladov spojených s liečením v sume 745,12 eur z dôvodu, že pri nehode, ku ktorej došlo v priestoroch autocvičiska žalovaného, pri absolvovaní jej praktického výcviku jazdou na motocykli tov. zn. Jawa 350, utrpela trieštivú zlomeninu predkolenia ľavej nohy. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 28.11.2012 zobrala späť žalobu v časti istiny 13.633,07 eur a žiadala zaviazať žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania v sume 606,71 eur a 55,54 eur a na zaplatenie istiny 745,12 eur. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že prihlásením sa žalobkyne na kurz na rozšírenie vodičského oprávnenia na skupinu A vznikol medzi žalobkyňou a žalovaným právny vzťah, ktorého obsahom bola povinnosť žalobkyne uhradiť žalovanému cenu kurzu a zároveň povinnosť žalovaného pripraviť žalobkyňu na získanie vodičského oprávnenia skupiny A a súčasťou tejto povinnosti žalovaného bola aj povinnosť naučiť praktickým výcvikom žalobkyňu správnej technike jazdy na motocykli. Za škody na zdraví, ktoré žalobkyňa počas výcviku utrpela, keď bolo preukázané, že utrpela úraz počas výcviku na rozšírenie jej vodičského oprávnenia na skupinu A, zodpovedá žalovaný podľa § 420a Obč. zákonníka, ale aj ako prevádzateľ motorového vozidla podľa § 427 Obč. zákonníka. Za škodu zodpovedá bez ohľadu na to, či žalobkyňa urobila pri vedení motocykla jazdeckú chybu alebo nie, keďže bolo povinnosťou žalovaného žalobkyňu vedeniu motocykla naučiť, a preto v danom prípade nemožno aplikovať ust. § 420a ods. 3 Obč. zákonníka. Nároky žalobkyne na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a náhradu straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti boli žalobkyni uhradené z poistenia žalovaného intervenientom na strane žalovaného a v tejto časti bolo konanie na základe späťvzatia žaloby žalobkyňou zastavené. Žalobkyňa žiadala aj úhradu účelných nákladov vynaložených v súvislosti s liečením jej úrazu, ktoré vyčíslila v sume 365,13 eur (11.000,- Sk) za nadštandardnú izbu pri jej pobyte vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Bratislava- Ružinov, v sume 26,56 eur (800,- Sk) za nákup masti Xeragel určenej na liečbu jaziev, v sume 10,04 eur (302,50 Sk) za nákup lieku Nurofen a dermatologickej masti VECTAVIR, v sume 11,95 eur (360,- Sk) za nákup ortopedických a cvičebných pomôcok, v sume 89,46 eur (2.695,- Sk) za nákup zdravotnej obuvi, v sume 238,66 eur (7.190,- Sk) za nákup stacionárneho bicykla a v sume 3,32 eur (100,- Sk) za prepravu taxíkom z Fakultnej nemocnice s poliklinikou na Ružinovskej ulici v Bratislave do miesta bydliska žalobkyne. Intervenient na strane žalovaného odmietol tieto náklady uhradiť z dôvodu, že nejde o náklady, ktoré by boli účelne vynaložené v súvislosti s liečením úrazu utrpeného žalobkyňou. Za účelné náklady spojené s liečením v zmysle § 449 ods. 1 Obč. zákonníka posúdil náklady spojené s nákupom ortopedických pomôcok v sume 11,95 eur (násada na barle a reflexball), stacionárneho bicykla 238,66 eur, ako aj ortopedickej obuvi v sume 89,46 eur, keďže išlo o pomôcky, ktoré v čase ich zakúpenia potrebovala k zabezpečeniu bezpečného pohybu, resp. pre svoju rehabilitáciu. Za účelné náklady považoval aj náklady na nákup masti Xeragel, slúžiacej na liečbu jaziev, na nákup lieku Nurofen a dermatologickej masti VECTAVIR, ktoré žalobkyni zmierňovali bolesť, resp. zmierňovali obtiaže, ktoré boli utrpeným úrazom nepriamo vyvolané. Neuznal za účelne vynaložené iba náklady spojené s úhradou za pobyt na nadštandardnej izbe vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou Bratislava- Ružinov z dôvodu, že takto vynaložené náklady nemali žiaden priamy vplyv na priebeh liečby žalobkyne, a ani na zmiernenie ňou prežívanej bolesti, resp. následné zníženie rozsahu sťaženia spoločenského uplatnenia. Taktiež jej nepriznal cestu taxíkom dňa 16.10.2007, pretože nepreukázala, že uvedeného dňa sa zúčastnila rehabilitácií v nemocnici. Zaviazal preto žalovaného na zaplatenie sumy 372,37 eur a vo zvyšku návrh zamietol. Ďalej priznal žalobkyni aj úroky z omeškania s odôvodnením, že nárok na zaplatenie náhrady škody na zdraví si žalobkyňa u žalovaného uplatnila listom zo dňa 11.12.2008, a keďže poskytla žalovanému dodatočnú lehotu na splnenie jej nárokov, žalovaný sa dostal do omeškania so splnením svojho peňažného záväzku až uplynutím tejto lehoty dňa 01.01.2009. Nárok na náhradu bolestného a straty spoločenského uplatnenia bol žalobkyni v sume 12.705,- eur vyplatený dňa 16.06.2009 a žalobkyni tak vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie od 01.01.2009 do 16.06.2009 v sume 606,71 eur a nárok na náhradu za stratu na zárobku v sume 923,85 eur bol žalobkyni uhradený dňa 29.07.2009, takže za uvedené obdobie jej vznikol nárok na náhradu úrokov z omeškania v sume 55,54 eur. Okrem toho zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 372,37 eur vo výške 10,5 % ročne za obdobie od 01.01.2009 do zaplatenia. 2. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej bolo žalobe žalobkyni vyhovené, podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote intervenient na strane žalovaného, žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že poistná udalosť mu bola žalovaným nahlásená dňa 08.01.2009 a bezodkladne po obdržaní všetkých dokladov potrebných na likvidáciu poistnej udalosti, bolo žalobkyni vyplatené plnenie titulom bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a straty na zárobku. Nesprávne však súd prvej inštancie podľa jeho názoru do priznanej sumy 1.034,62 eur zahrnul aj úrok z omeškania z vyplatených súm odo dňa 01.01.2009, t.j. od času, kedy intervenient nemal o tejto poistnej udalosti žiadnu vedomosť. Ďalej namietal, že zostávajúci nárok žalobkyne na náhradu nákladov na liečenie v sume 745,12 eur súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil čiastočne za dôvodný a náklady vynaložené na liečenie za účelne vynaložené. Namietal, že žalobkyňa o tomto nároku neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala účelnosť ich využitia. S poukazom na ust. § 449 ods. 1 Obč. zákonníka uviedol, že nároky na náhradu škody za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktoré nie sú hradené zo zdravotného poistenia, možno považovať za nadštandardné, a keď si ich žalobkyňa uhrádzala ako samoplatca, nemožno ich považovať za účelne vynaložené náklady spojené s liečením. Namietal, že náklady za nákup stacionárneho bicykla nemožno považovať za účelne vynaložené, spĺňajúce kritériá vymedzené v § 449 ods. 1 Obč. zákonníka a poukázal na to, že navrhovateľka mala možnosť navštevovať, a aj navštevovala, rehabilitácie za prítomnosti zdravotníckeho pracovníka v nemocnici, pričom kúpa stacionárneho bicykla bol náklad, ktorý jej vznikol jej rozhodnutím. Tento náklad hradila ako samoplatca, nebolo nutné ho vynaložiť, a preto ho nemožno považovať za účelný. Pokiaľ ide o zvyšné uplatnené náklady namietal, že žalobkyňa nepreukázala nárok na ich náhradu, keď nepredložila písomné odporúčania lekára na zakúpenie pomôcky reflexball, ktorú mala k dispozícii na rehabilitáciách v nemocnici, na zakúpenie ortopedickej obuvi, pričom doložila odporúčanie od lekára, vystavené dodatočne po zakúpení tejto obuvi, čo považuje za účelové. Za preukázaný a účelne vynaložený náklad považoval nákup masti Xeragel v sume 26,56 eur. Namietal aj priznaný úrok z omeškania zo sumy 372,37 eur. Keďže žalobkyňa nepredložila požadované lekárske odporúčania na zakúpenie zdravotníckych pomôcok a liekov, nemohol riadne posúdiť, či tieto náklady vznikli skutočne jej. Samotné doklady o zakúpení liekov zdravotníckych pomôcok nepreukazujú, komu sú tieto určené a komu vzniká právo na náhradu vynaložených nákladov. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že sa stotožňuje so všetkými právnymi závermi a návrhmi intervenienta na strane žalovaného obsiahnutými v odvolaní a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť. 4. Žalobkyňa sa v odvolacom konaní nevyjadrila. 5. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák.č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok ( ďalej len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny v napadnutej časti priznanej sumy 795,96 eur a úrokov z omeškania vo výške 10,5 % ročne zo sumy 133,71 eur od 01.01.2009 do zaplatenia a vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie nie je vecne správny. 6. V prejednávanej veci súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na zistenie skutočností rozhodujúcich pre posúdenie dôvodnosti žaloby žalobkyne v časti, v ktorej sa domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 745,12 eur titulom náhrady účelných nákladov vynaložených v súvislosti s liečením jej úrazu, ktorý utrpela počas výcviku na rozšírenie jej vodičského oprávnenia na skupinu A v priestoroch autocvičiska žalovaného, ako aj v časti, v ktorej sa domáhala proti žalovanému zaplatenia úrokov z omeškania za omeškanie žalovaného s vyplatením náhrady bolestného a straty spoločenského uplatnenia a straty na zárobku. Vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov. V časti priznanej náhrady účelných nákladov spojených s liečením v sume 133,71 eur a v časti priznaných úrokov z omeškania, vec posúdil správne po právnej stránke, keď na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné ustanovenia § 449 od. 1 Obč. zákonníka a § 517 ods. 2 Obč. zákonníka a § 3 ods. 1 vyhlášky č. 87/1995 Z.z. a správne dospel k záveru, že v tejto časti je žaloba žalobkyne dôvodná. 7. Z ust. § 449 ods. 1 Obč. zákonníka vyplýva, že pri škode na zdraví sa uhrádzajú aj účelné náklady spojené s liečením. Tieto náklady sú súčasťou spôsobenej škody na zdraví a podmienkou ich priznania je, že boli skutočne vynaložené účelne, a že neboli hradené z prostriedkov nemocenského, príp. dôchodkového poistenia. Za náklady liečenia možno považovať napr. zadováženie zdravotníckych pomôcok (ortopedických a pod.), prípadne aj iné náklady vynaložené v súvislosti s vykonávaním takých úkonov, ktoré smerujú k obnoveniu alebo zlepšeniu zdravia poškodeného. 8. Súd prvej inštancie správne posúdil ako účelné náklady spojené s liečením žalobkyne v zmysle cit. ustanovenia, náklady žalobkyne za nákup masti Xeragel, určenej na liečbu jaziev v sume 26,56 eur, náklady za nákup lieku Nurofen a dermatologickej masti VECTAVIR v sume 10,04 eur, náklady za nákup ortopedických a cvičebných pomôcok v sume 11,95 eur a náklady za nákup zdravotnej obuvi v sume 89,46 eur, keď vynaloženie týchto nákladov žalobkyňou bolo v konaní preukázané predloženými príjmovými pokladničnými dokladmi, a to aj bez predloženia písomného odporúčania lekára na zakúpenie týchto liekov, mastí, obuvi, ortopedických a cvičebných pomôcok, keď vzhľadom na účel ich použitia a vzhľadom na charakter zranenia, a to trieštivú zlomeninu predkolenia ľavej nohy, ktoré žalobkyňa utrpela, je zrejmé, že používanie týchto liekov a pomôcok smerovalo k obnoveniu a zlepšeniu zdravia žalobkyne, a teda boli určené jej, keď slúžili na liečbu zranenia, ktoré utrpela. Nedôvodne preto intervenient vo svojom odvolaní namietal, že žalobkyňa nepreukázala nárok na ich náhradu, a taktiež je nedôvodná námietka, že nepreukázala účelnosť ich využitia, keď na zakúpenie ortopedickej obuvi predložila aj odporúčanie od lekára, ktoré nemožno považovať za účelové len z toho dôvodu, že bolo vystavené po zakúpení tejto obuvi. Taktiež pokiaľ ide o zakúpenie pomôcky reflexball, odvolací súd posúdil náklady na zakúpenie tejto pomôcky za účelné, keď žalobkyňa túto pomôcku používala aj na rehabilitáciách v nemocnici a aj podľa predloženého doplňujúceho znaleckého posudku č. 6/2012 vypracovaného znalcom MUDr. Ladislavom Veselým vyplýva, že liečenie žalobkyne, vzhľadom na komplikovanú otvorenú zlomeniu predkolenia s následnou operáciou, bolo zdĺhavé s potrebou stálej rehabilitácie, posilňovania svalstva poranenej dolnej končatiny a táto pomôcka slúžila k zlepšeniu jej zdravotného stavu, a preto podľa názoru odvolacieho súdu aj ďalšie používanie tejto pomôcky žalobkyňou v domácom prostredí slúžilo k zlepšeniu jej zdravotného stavu. 9. Odvolací súd však dospel k záveru, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval ust. § 449 ods. 1 Obč. zákonníka pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených žalobkyňou na nákup stacionárneho bicykla. Hoci sa tento podľa znaleckého posudku často používa v rehabilitácii, a ktorý žalobkyňa taktiež používala na rehabilitáciách v nemocnici, podľa názoru odvolacieho súdu pri posudzovaní účelnosti týchto nákladov, je potrebné prihliadnuť na jeho širšie využitie, keď nejde len o rehabilitačnú/zdravotnú pomôcku, ale zároveň aj o zariadenie používané na športové účely, a i keď žalobkyňa rehabilitovala individuálne aj doma dlhodobo, nebolo nevyhnutné vynaloženie nákladov na kúpu stacionárneho bicykla, keď pokračovanie v domácej rehabilitácii jej umožňovala už reflexná lopta reflexball, čo podľa názoru odvolacieho súdu možno považovať za dostatočnú pomôcku slúžiacu na následné domáce rehabilitovanie po ukončení rehabilitácií absolvovaných v nemocnici. 10. Súd prvej inštancie správne posúdil aj nárok žalobkyne na zaplatenie úrokov z omeškania ako dôvodný, keď je nesporné, že nárok na zaplatenie náhrady škody na zdraví si žalobkyňa u žalovaného uplatnila listom zo dňa 11.12.2008, pričom vyčíslenú škodu žiadala uhradiť do 31.12.2008, a keďže žalovaný v tejto lehote nároky žalobkyne neuhradil, dostal sa do omeškania so splnením svojho záväzku, a to dňom 01.01.2009, v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť uhradiť žalobkyni aj úroky z omeškania. Nedôvodné sú námietky intervenienta uvedené v jeho odvolaní, že žalovaným mu bola nahlásená škoda až dňa 08.01.2009 a súd prvej inštancie priznal žalobkyni úrok z omeškania aj za obdobie, kedy intervenient nemal o tejto poistnej udalosti vedomosť, keď rozhodujúce je, že žalobkyňa si nárok na náhradu škody uplatnila voči žalovanému, a nie voči intervenientovi, a žalovaný sa dostal do omeškania so splnením jeho záväzku, a preto aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vznikla žalovanému, a nie intervenientovi. 11. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti priznanej sumy 795,96 eur a úrokov z omeškania vo výške 10,5 % ročne zo sumy 133,71 eur od 01.01.2009 do zaplatenia ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP a vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok zmenil podľa § 388 CSP tak, že žalobu zamietol. 12. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. 13. O nároku na náhradu trov (celého) konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1,2 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP a § 256 ods. 1 CSP. Žalobkyni, ktorá mala vo veci úspech len čiastočný, vznikol nárok na pomernú náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. Z celkovej žalovanej istiny 14.378,19 eur bola žalobkyni priznaná istina 133,71 eur, avšak v časti zastavenia konania o zaplatenie 13.633,07 eur žalovaný procesne zavinil zastavenie konania; čo predstavuje úspech žalobkyne čo do istiny 13.766,8 eur , t.j. 96 % z celku oproti úspechu žalovaného v sume 611,41 eur; v ktorej bol žalobný návrh zamietnutý; čo predstavuje 4% z celku. Z uvedeného dôvodu priznal odvolací súd žalobkyni nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania v rozsahu 92 %, ktorý predstavuje jej konečný úspechu vo veci po tom ako od úspechu žalobkyne v rozsahu 96 % bolo potrebné odpočítať čiastočný úspech žalovaného v rozsahu 4 %. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia. Poučenie: P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).