Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/261/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209202299 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1209202299.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci žalobcu: Y. R., W.. XX.XX.XXXX, A.Z. XXXX/XX, Y., zastúpeného JUDr. Jánom Falisom, advokátom, Lermontovova 14, Bratislava, proti žalovanému: Oleg Makara - MAKRO film video management, IČO: 11 677 805, Krásna 41, Bratislava, o zaplatenie 456,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/231/2009-309 zo dňa 27.4.2015 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/231/2009-309 zo dňa 27.4.2015 p o t v r d z u j e . Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : 1. Okresný súd Bratislava II napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 456,75 eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania od 01.09.2007 do zaplatenia, trovy konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 27,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 428,80 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. 2. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd žalovaného zaviazal na úhradu istiny vo výške 456,75 eur spolu s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúry za vývoj internetových aplikácií - menu44. 3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci konania uzavreli zmluvu o dielo v ústnej forme, na základe ktorej vykonal zamestnanec žalobcu S. Q. pre žalovaného práce v trvaní 43 hodín v súvislosti s vývojom internetovej aplikácie menu44, za ktoré vystavil žalovanému faktúru č. 07014 zo dňa 24.08.2007 v sume 13.760,- Sk (456,75 eur). Uzatvorenie zmluvy je preukázané prostredníctvom emailovej komunikácie žalobcu so žalovaným, z ktorej vyplýva, že žalobca zaslal žalovanému dňa 30.07.2007 údaje na svojho zamestnanca s tým, že mu tento bude k dispozícii na konzultácie. V emailovej správe zároveň uviedol hodinovú sadzbu za výkon práce, konkrétne 320,- Sk/ hod. Nebyť uvedeného emailu od žalobcu, žalovaný by nemal údaje na p. Q., t.j. nemohol by ho kontaktovať za účelom výkonu prác. 4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný nespochybnil, že si uvedený email prečítal a zároveň ani nepreukázal žiaden iný spôsob, ako sa dostal ku kontaktu na p. Q.. Skutočnosť, že zmluva o dielo bola reálne uzatvorená vyplýva aj z výsluchu S. Q., ktorý na pojednávaní potvrdil, že pre žalovaného preprogramovával internetovú aplikáciu menu44 podľa konkrétnych pokynov žalovaného. Zákazku vykonával prevažne u seba doma a keď sa dopracoval k výsledkom, tie prezentoval u žalovaného, aby si mohol pozrieť výsledok jeho práce. Výkaz práce s presným popisom vykonanej činnosti spolu s príslušným počtom hodín (spolu 43 hod.) vyhotovil p. Q.. Napríklad sedem hodín pracoval na zmene quick menu44, dvanásť hodín na finalizácii v dôsledku vzniknutých problémov pri implementácii. Z počítača žalovaného si nerobil žiadnu kópiu. Žalovaný ho kontaktoval na základe oznámenia jeho kontaktných údajov žalobcom. Žalovaný neodborným zásahom prepísal určité dáta. Dodal, že nie je pravda, že sa jeho práca mala zaplatiť prostredníctvom lekcií nemčiny od žalovaného manželky, tak ako to žalovaný v priebehu konania tvrdil. Tvrdenia žalovaného, že si u žalobcu nič neobjednával a že p. Q. u neho nejaké práce vykonal, ale nešlo o vec, ktorá je predmetom konania, sú irelevantné, nakoľko žalovaný súdu do dnešného dňa nepredložil k nahliadnutiu originál zmluvy, na základe ktorej mala iná osoba odlišná od žalobcu a p. Q. poskytnúť žalovanému odborné poradenstvo a spoluprácu v súvislosti s projektom "Quick Menu 44" za príslušnú odplatu. Práve naopak v priebehu konania bolo preukázané, že svedok Michal Struhár, ktorého žalovaný oslovil, aby pre neho vykonal práce ohľadne internetových aplikácii (menu44), tieto práce pre žalovaného síce začal vykonávať, ale neukončil ich z časových dôvodov, keďže žalovaný neustále menil svoje požiadavky na fungovanie aplikácií. Svedok taktiež uviedol, že žalovaný plánoval aplikáciu ďalej vyvíjať. 5. Z výpovede svedkov mal súd za to, že k uzavretiu zmluvy na výkon prác v súvislosti s vývojom aplikácie menu44 medzi žalobcom a žalovaným reálne došlo, žalobca prostredníctvom svojho zamestnanca vykonal 43 hodín prác pre žalovaného, pričom išlo o práce, ktoré sa týkali uvedenej internetovej aplikácie. Svedok Michal Struhár síce tiež začal pracovať na rovnakej aplikácii pre žalovaného, avšak práce nedokončil. Žalovaný súdu predložil ako dôkaz ukážku chat záznamu - konzultácie s iným programátorom, pri ktorej dal do pozornosti objem práce, cenu a trvanie zákazky (vývoj aplikácie menu44). Vyjadrenie tohto programátora o predpokladanom trvaní prác 4-5 hod. v súvislosti s vývojom aplikácie menu44 však nedokazuje, že reálny vývoj aplikácie nemohol trvať aj dlhšie. Vždy záleží od konkrétnych okolností prípadu, koľko trvá preprogramovanie internetovej aplikácie s ohľadom na konkrétne požiadavky jej používateľa. Svedkovia potvrdili, že žalovaný svoje požiadavky menil a aj zasahoval do programu neodborne, čo spôsobilo navýšenie počtu hodín prác vykonaných p. Q.. Pokiaľ ide o videozáznam činnosti p. Q. urobený odporcom u neho doma, ktorý má podľa žalovaného dokazovať, že p. Q. u neho nepracoval na predmetnej aplikácii, podľa názoru súdu neobstojí, nakoľko bol tento vyhotovený bez vedomia p. Q. a nezachytáva práce, ktoré p. Q. vykonal v súvislosti s vývojom predmetnej aplikácie mimo bydliska žalovaného, keďže p. Q. mal ústny súhlas na pripojenie sa k počítaču žalovaného a tiež mal od žalovaného CD s kódmi a prístup na FTP server, bez ktorých by zmeny v aplikácii nemohol urobiť. 6. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný napriek poučeniu v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. súdu nepredložil žiaden relevantný dôkaz, ktorý by jeho tvrdenia preukazoval. Žalovaný svoju zmluvnú povinnosť uhradiť faktúru za vykonané práce nesplnil riadne a včas, čím sa dostal do omeškania a žalobcovi popri práve na zaplatenie dlžnej istiny vzniklo aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške. Nakoľko žalobca požadoval od žalovaného zaplatenie úroku nižšieho ako je zákonný úrok z omeškania, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania len v požadovanej výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti predmetnej faktúry č. 07014. Pokiaľ ide o žalovaným navrhovaný výsluch jeho manželky U. Y., súd ho považuje vzhľadom na dostatočne preukázaný skutkový stav veci za nadbytočný a nehospodárny. 7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. 8. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že rozsudok bol vynesený v jeho neprítomnosti, v nerovnom postavení pred druhým účastníkom, nebolo urobené ním navrhované dokazovanie a žalobca pohľadávku nepreukázal. Má za to, že to bol žalobca, ktorý zneužil jeho dôveru, urobil si image jeho HD na PC a pokúšal sa ho vydierať tým, že odkúpil domény. 9. Žiadal rozsudok zrušiť, resp. opakovane ho doručiť. Uviedol, že sa pridržiava všetkých doterajších úkonov a námietok. 10. Žalobca sa k odvolaniu písomne nevyjadril. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v súlade s § 219 ods. 3 CSP dňa 20.9.2016. Po preskúmaní obsahu spisu a oboznámení sa s dôvodmi odvolania odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. 12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že na pojednávanie dňa 27.4.2015 sa žalovaný nedostavil, pričom svoju neúčasť ospravedlnil z dôvodu, že jeho manželke odmietli vydať zásielku určenú do vlastných rúk. Keďže išlo o predvolanie na pojednávanie, na obálke nič nie je uvedené, ospravedlňuje sa a žiada pojednávanie odročiť. Súd prvej inštancie ospravedlnenie neakceptoval a pojednával podľa § 101 ods. 2 O.s.p. v jeho neprítomnosti. Súd na pojednávaní poučil prítomného účastníka podľa § 120 ods. 4 O.s.p., oboznámil listinné dôkazy a vyhlásil dokazovanie za skončené. 13. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne zdôvodnil, prečo neakceptoval ospravedlnenie žalovaného, keď uviedol, že neakceptoval ospravedlnenie žalovaného doručené súdu elektronickou poštou dňa 21.04.2015 a elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 26.04.2015, podľa ktorých predvolanie na pojednávanie určené žalovanému do vlastných rúk nebolo vydané jeho manželke po predložení plnej moci na preberanie zásielok. Žalovaný súdu totiž sám označil adresu, na ktorej si bude preberať súdne zásielky (Kyjevská 14, Praha) a v priebehu konania mu na tejto adrese zásielky niekoľkokrát boli úspešne doručené. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie uvádza, že žalovaný neuviedol žiadne relevantné dôvody, prečo nie je schopný prevziať si súdne zásielky určené do vlastných rúk na ním uvedenej adrese a v ospravedlnení tiež neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nevyhnutnosť odročiť pojednávanie pre jeho neprítomnosť. 14. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie mal splnené podmienky na pojednávanie a rozhodnutie v neprítomnosti žalovaného. 15. Predmetom odvolania bolo okrem posúdenia, či boli splnené podmienky, aby súd konal v neprítomnosti žalovaného aj posúdenie, či došlo k účinnému doručeniu rozsudku prvej inštancie. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že zásielka, ktorá obsahovala napadnutý rozsudok, sa vrátila súdu dňa 19.6.2016 s oznámením, že adresát bol nezastihnutý, zásielka bola uložená dňa 1.6.2015 a úložná doba uplynula dňa 16.6.2016. Keďže súd doručoval na adresu, kde sa žalovaný zdržiava a označil ju ako adresu na doručovanie, bolo jeho povinnosťou zabezpečiť prevzatie zásielky a v prípade, že nedisponoval dokladom totožnosti, mal si zabezpečiť náhradný doklad resp. zaslať súdu splnomocnenie na zastupovanie manželky v konaní. Súdu nevyplýva zo žiadneho predpisu povinnosť doručovať opätovne zásielku v prípade, že žalovaný nedisponuje platným dokladom totožnosti. Doručovanie bolo vykonané v súlade s platnými predpismi, preto nastali účinky riadneho doručenia. Žalovanému začala plynúť dňom 20.6.2016 (deň po vrátení nedoručenej zásielky) odvolacia lehota, v ktorej sa odvolal. 16. Pokiaľ ide o zistený skutkový stav a právne posúdenie veci odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku. V súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie má oporu vo vykonanom dokazovaní a vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k tvrdeniam žalovaného v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné: 17. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca a žalovaný uzatvorili ústnou formou zmluvu o dielo ( § 536 Obchodného zákonníka), predmetom ktorej boli práce zamestnanca žalobcu S. Q. pre žalovaného v trvaní 43 hodín v súvislosti s vývojom internetovej aplikácie menu44 . Uzatvorenie zmluvy bolo preukázané jednak e-mailovou komunikáciou a jednak svedeckou výpoveďou S. Q.W.. Vykonanie diela bolo preukázané predovšetkým svedeckými výpoveďami, z ktorých vyplýva samotné vykonanie ako aj rozsah prác. Žalovaný svoje tvrdenia, že si nič neobjednal a že S. Q. vykonával u neho práce, ktoré nie sú predmetom tohto konania, nepreukázal. Súd prvej inštancie tak správne konštatoval, že nárok žalobcu je dôvodný a žalovaný svoje tvrdenia nepreukázal. 18. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. 20. Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).